Choroby papriky vo fóliovníkoch a ako im predchádzať

Pestovanie papriky, či už sladkej alebo štipľavej, môže byť veľmi uspokojivé. Avšak, rovnako ako iné druhy zeleniny, aj paprika je náchylná na rôzne choroby a škodcov, ktoré môžu negatívne ovplyvniť úrodu. V tomto článku sa zameriame na najčastejšie choroby a škodcov, ktoré postihujú papriku vo fóliovníkoch, a poskytneme vám tipy, ako im predchádzať a ako s nimi bojovať.

Necudzopasné choroby papriky

Medzi necudzopasné choroby patrí suchá škvrnitosť plodov, ktorá vzniká ako následok priameho popálenia slnkom na plodoch, ktoré nie sú chránené lístím, a tiež ako dôsledok nerovnomerného zásobenia rastlín vodou. Pri suchých obdobiach sa striedajú extrémne suché obdobia s vlhkými.

Suchá škvrnitosť plodov

Suchá škvrnitosť plodov papriky sa prejavuje vo forme nepravidelných, bledohnedých, rôzne veľkých škvŕn vždy pri špičke plodov. Neskôr sa tieto škvrny pergamenovite stenšia alebo prechádzajú do mokrej hniloby (predovšetkým v rýchliarňach). Často sa na nich objavujú aj hubové povlaky, preto sa mnohí pestovatelia domnievajú, že ide o ochorenie hubového pôvodu a hľadajú možnosti chemickej ochrany postihnutých rastlín.

Suchá škvrnitosť plodov papriky je však fyziologického pôvodu a býva zapríčinená neharmonickou výživou, nedostatkom vlahy v období intenzívneho rastu plodov a najmä odrodovou citlivosťou (citlivejšie sú žlté odrody s tenšou šupkou). Ochorenie sa vyskytuje predovšetkým na pôdach výdatne hnojených dusíkom a draslíkom. Tieto živiny totiž brzdia príjem vápnika, ktorý síce nemusí v pôde chýbať, avšak pre rastliny sa stáva neprístupným.

Slnečný úpal

K poškodeniu záhradných plodín silným slnečným žiarením najčastejšie dochádza pri náhlej zmene počasia, kedy sa po niekoľkodňovom zamračenom alebo daždivom počasí náhle oteplí a výrazne sa zvýši intenzita slnečného žiarenia. Zo zelenín sa so slnečným úpalom najčastejšie stretávame na paprike a rajčiakoch predovšetkým po vysadení sadeníc na trvalé stanovište. Tieto sadenice boli predpestované v skleníkoch alebo za oknami bytov, kde neboli vystavené priamemu slnku.

Ak navyše rástli v hustom spone, môžu byť okrem listov poškodené aj ich stonky, ktoré zo slnečnej strany zbelejú, skorkovatejú a ľahko sa lámu. Slnečným úpalom bývajú poškodené aj plody rajčiakov. Ohrozené sú najmä tie plody, ktoré sa pri odstraňovaní zálistkových výhonkov obnažili.

Hubové ochorenia papriky

Medzi najvážnejšie ochorenia papriky patrí vädnutie hubového pôvodu. Podľa názvu húb, ktoré ho vyvolávajú, môže ísť buď o fuzáriové vädnutie spôsobené hubami rodu Fusarium, alebo o sklerocíniové vädnutie vyvolávané hľúznatkou obyčajnou (Sclerotinia sclerotiorum).

Rastliny postihnuté hubovým vädnutím spočiatku vyzerajú akoby trpeli nedostatkom vody. Zdravé po zavlažení opäť ožijú, infikované rastliny ostávajú naďalej zvädnuté, postupne im listy i plody ovisnú, zožltnú a celé rastliny napokon hynú.

Tieto príznaky sú charakteristické pre oba druhy spomínaných húb, preto len podľa nich nemôžeme zistiť, ktorá z húb vädnutie spôsobila. Pre fuzáriové vädnutie (Fusarium oxysporum) je typické hnednutie cievnych zväzkov, viditeľné v pozdĺžne rozrezanej stonke. Huba do rastlín preniká cez korene, ktoré bývajú poškodené vysokou hladinou živín, predovšetkým v pôdach výdatne hnojených hnojom od hydiny a iných drobných domácich zvierat.

Pôvodca fuzáriového vädnutia pretrváva v pôde a môže sa nebezpečne premnožiť najmä vtedy, ak papriku pestujeme niekoľko rokov na rovnakom mieste. Pre sklerocíniové vädnutie (Sclerotinia sclerotiorum) sú charakteristické rozsiahle bledohnedé škvrny obopínajúce stonky rastlín. V stonkách neskôr vznikajú skleróciá, ktoré sa po rozpade pletív dostávajú do pôdy a niekoľko rokov sú zdrojom infekcie pre plodiny pestované na tejto ploche.

Pre sklerocíniové vädnutie je zasa charakteristická tvorba hustého bieleho podhubia, ktoré sa vytvára tak na povrchu, ako aj v dreni stoniek. Okrem toho v pokročilejšom štádiu ochorenia môžeme nájsť v podhubí niekoľko mm veľké, tvrdé, čierne útvary tzv. Aj spóry fuzárií pretrvávajú v pôde a čakajú (podobne ako skleróciá) na príležitosť, aby mohli rastliny nakaziť.

Takáto príležitosť sa im naskytne spravidla po mechanickom poškodení korienkov a koreňového kŕčka, napr. pri okopávaní alebo po poškodení pandravami, háďatkami, prípadne popálením vysokou koncentráciou priemyselných hnojív v pôde. Táto tzv. Fuzáriové vädnutie sa vyskytuje spravidla pri vyšších teplotách spojených s trvalým nedostatkom vlhkosti v pôde a postihuje najčastejšie jednotlivé rastliny, alebo menšie skupiny rastlín.

Obidve huby sú polyfágne, to znamená, že nie sú prísne viazané na určité druhy rastlín, ale napádajú široký okruh hostiteľov tak poľných, ako i rýchlených. A práve touto skutočnosťou je daná najspoľahlivejšia možnosť zabránenia vzniku hubového vädnutia. Ide v podstate o správne striedanie plodín pri dodržiavaní zásady nepestovať papriku na tej istej ploche aspoň tri roky po sebe a po takých plodinách, ktoré bývajú spomínanými hubami napádané (napr. rajčiaky, uhorky).

Pri zistení prvých príznakov vädnutia treba napadnuté rastliny z porastu ihneď odstrániť.

Vytváranie sklerócií (i keď menej časté )je charakteristické aj pre plesnivku Fuckelovu (Botryotinia fuckeliana), ktorej konídiové štádium - pleseň sivá (Botrytis cinerea) - dobre pozná väčšina záhradkárov. Táto všadeprítomná huba, známa ako pôvodca tzv. botrytídy jahôd, hrozna, šalátu, škodí často aj na paprike pestovanej pod fóliovníkmi, predovšetkým v horších pestovateľských podmienkach - v prehustených porastoch, prehnojených dusíkom, nesprávne zavlažovaných a nedostatočne vetraných.

Na paprike poškodzuje stonky, listy, kvety i plody. Stonky bývajú infikované najčastejšie v miestach rozkonárovania. Napadnuté miesta sú vyblednuté, sivohnedé a za vlhka sa na nich tvorí sivý povlak huby. Časti rastlín nad napadnutými miestami vädnú, zasychajú, alebo za vlhka hnijú.

Proti piesni sivej môžeme bojovať iba nepriamo a to zlepšením pestovateľských podmienok. Ide predovšetkým o redší spon, pravidelné vetranie, správne zavlažovanie (zásadne tak, aby rastliny boli na noc suché - teda najlepšie ráno a podmokom) a o opatrné hnojenie dusíkom. Z chemických zásahov by mohli byť účinné preventívne postreky napr.

Múčnatka

Múčnatka (Leveillula taurica) sa prejavuje bielym práškovitým povlakom na listoch a môže oslabiť rastlinu.

Bakteriálna škvrnitosť

Bakteriálna škvrnitosť (Xanthomonas campestris pv. vesicatoria) sa prejavuje tmavými škvrnami na listoch.

Pôvodcom tejto choroby je baktéria Xanthomonas campestris pv. vesicatoria. Ide o časté ochorenie, ktoré okrem papriky postihuje rajčiaky. Prenáša sa osivom a v menšej miere aj rastlinnými zvyškami. Počas vegetácie sa šíri vetrom, dažďom a mechanickým kontaktom.

Najskôr sa na listoch tvoria asi 3 mm fialovosivé škvrny s čiernym stredom a so žltým lemom. Pri silnom napadnutí listy vyzerajú ako roztrhané a opadávajú. Na zelených plodoch sa tvoria vodnaté, mierne zvýšené škvrny so žltým lemom veľké 3 až 6 mm. Neskôr černejú a žltý lem sa stráca.

Dôležité je používanie zdravého osiva, zavlažovanie rastlín podmokom, včasné a dôsledné likvidovanie rastlín s prvými príznakmi napadnutia.

Vírusové ochorenia papriky

Vírusové choroby sa vyskytujú hlavne v suchých a teplých rokoch. K zníženiu úrody prispievajú aj vírusové choroby. Je to hlavne v teplých a suchších rokoch, kedy sa darí hmyzu, ktorý je prenášačom vírusov. Keď sa vírusy objavia v priesadách, môže dochádzať k odumretiu vegetačného vrcholu.

Avšak pri starších a odolnejších rastlinách, sa symptómy prejavujú v obmedzenej miere. Niektoré vírusy sa prenášajú aj semenami.

Stolbur papriky

Pôvodca stolburu patrí medzi fytoplazmy, ktoré sa v staršej odbornej literatúre uvádzajú pod názvom mykoplazmy. Sú to mikroorganizmy tvoriace prechod medzi vírusmi a baktériami. Stolbur v prírode šíria rôzne druhy cikádok, predovšetkým žilnatka vírusonosná (Hyalesthes obsoletus). Je to teplomilný druh, ktorého hlavnou hostiteľskou rastlinou je pupenec roľný.

V teplých rokoch sa v letných mesiacoch premnoží a prechádza na pestované plodiny. Okrem papriky sú to rajčiaky, zemiaky, baklažán a tabak. Prvým príznakom stolburu na paprike je celkové žltnutie rastlín. Neskôr začnú vädnúť staršie listy a napokon celá rastlina aj s plodmi zvädne a odumrie. Plody, ktoré sa vytvorili až po infekcii rastliny, sú drobné a zvyčajne sa v nich nevytvárajú semená. V extrémne teplých a suchých rokoch môže dôjsť k silnému poškodeniu porastov koreninovej i poľnej zeleninovej papriky.

Na paprike sa prvé príznaky objavujú na vrchných častiach rastliny, listy sa stáčajú, ich okraje sú chlorotické (bledozelené až žlté) a medzi žilnatinou sa tvoria žltkasté škvrny. Neskôr sa chloróza rozširuje po celej rastline, ktorá nadobúda vertikálnejší vzrast. Značná časť kvetov je sterilná a opadáva. Ak sa vytvoria plody, sú deformované, drobné a tvrdé. Za 10 až 15 dní po prejavení prvých príznakov rastlina začína odspodu vädnúť. Listy opadávajú, koreň odumiera.

Významné je ničenie burín, ktoré sú ohniskami nákazy, najmä pupenca roľného.

Vírus mozaiky tabaku

Vírus mozaiky tabaku (Tobacco mosaic virus) na listoch papriky vytvára typické symptómy - tvorbu žltých, bledozelených až žltozelených častí listov, pričom sa jednotlivé variácie sfarbenia prelínajú. Niekedy na listoch dochádza k presvetľovaniu žiliek, zožltnutiu čepele pozdĺž žiliek, tvorbe pľuzgierikov alebo nastáva celkové zožltnutie listov.

Vírus mozaiky tabaku sa nevyskytuje len na paprike, ale často napríklad aj na rajčiakoch. Je veľmi nákazlivý, ľahko sa prenáša mechanicky (šťavou) už pri nepatrnom poranení buniek. Do fóliovníka si ho môžete preniesť kontaminovaným náradím alebo na rukách po predchádzajúcej práci s okrasnými rastlinami, burinou alebo so zeleninou (najmä rajčiakmi), ktoré boli vírusom napadnuté.

Ružicovitosť papriky

Rastlina papriky napadnutá ružicovitosťou - vírusom mozaiky uhorky (Cucumber mosaic virus) je nápadná svojou zakrpatenosťou a metlovitým vzhľadom. Napadnuté rastliny vytvárajú veľké množstvo kvetov, ktoré sú deformované, často opadávajú ešte pred vytvorením plodu. Ak sa plody vytvoria, sú malé s nepravidelnými hrboľčekmi na povrchu, nedosahujú konzumnú veľkosť ani kvalitu.

Vírus mozaiky uhorky sa na papriku dostane prostredníctvom prenášačov - vošiek. Prezimuje na trvalých burinách, no zdrojom infekcie môžu byť aj uhorky, cukety a tekvice, na ktorých sa vírus vyskytuje často.

Pestrolistosť papriky

Symptómy pestrolistosti (Alfalfa mosaic virus) sú veľmi nápadné pestrosťou farieb. Na listoch sa tvoria veľké mozaikovité, žlté alebo biele škvrny, ktoré často pokrývajú celú listovú čepeľ. Pri infikovaní mladých listov sa deformujú a kučeravejú. Symptómy na plodoch sú iba ojedinelé.

Na vírus pestrolistosti je koreninová paprika citlivejšia než zeleninová.

Krúžkovitosť papriky

Na paprike sa napadnutie prejavuje tvorbou koncentrických prstencov na listoch. Tie sú najskôr chlorotické (žltkasté), neskôr hnednú a pletivo v ich mieste odumiera. Prstencovité škvrny sa tvoria aj na plodoch, čím ich senzoricky znehodnocujú. Obvykle býva napadnutá iba jedna tretina plodov.

Vírus krúžkovitosti papriky (Tomato spotted wild virus) zo zeleniny najviac napáda rajčiaky, papriku, uhorky, hrach, fazuľu, bôb, šalát a zemiaky.

Škodcovia papriky vo fóliovníkoch

Fóliovníky poskytujú ideálne prostredie pre množenie rôznych škodcov. Medzi najčastejších patria vošky, roztoče, strapky a molica skleníková. Títo škodcovia môžu spôsobiť vážne poškodenie rastlín a znížiť úrodu.

Vošky

Vošky sú najvážnejšími škodcami papriky hlavne preto, lebo sa dokážu v krátkom čase kalamitne premnožiť a spôsobiť žltnutie a opadávanie listov. Okrem toho prenášajú aj rôzne vírusové choroby, ktoré znižujú a znehodnocujú úrodu. Na paprike sa najčastejšie vyskytuje voška broskyňová (Myzus persicae) a voška rešetliaková (Aphis nasturtii).

Vírus mozaiky uhorky sa na papriku dostane prostredníctvom prenášačov - vošiek.

Roztočec chmeľový

Roztočec chmeľový (Tetranychus telarius) žije na listoch okolo 200 druhov rastlín. Škodí na veľkom počte poľných, skleníkových a izbových rastlín, ale aj na burinách, z ktorých môže prejsť na pestované plodiny (napr. chmeľ, fazuľa, uhorka). Nepatrí medzi hmyz, ale medzi pavákovce so štyrmi pármi končatín, preto sa ľudovo nazýva aj červeným pavúčikom. Je veľmi drobný (meria iba 0,2-0,4 mm), voľným okom nie je takmer viditeľný. Na jeho prítomnosť nás upozorní jemná pavučinka na silnejšie napadnutých častiach rastlín.

Tráviaca sústava je slepo zakončená bez análneho otvoru. Vylučuje vlákna, po ktorých sa pohybuje. Nabodáva listy a vyciciava z nich rastlinné šťavy. Na chmeli napríklad spôsobuje chorobu medenku, pri ktorej sa listy zafarbia na hnedo-červeno, uschnú a opadnú.

Strapky

Strapky sú drobný štíhly hmyz, veľký asi 1-3 mm. Majú 2 páry úzkych, bezfarebných krídiel, ktoré sú po celom obvode obrúbené dlhými brvami. Krídla tak vyzerajú akoby mali rozstrapkaný okraj, odtiaľ pochádza aj názov tohto hmyzu.

V závislosti od druhu sú dospelé strapky čiernej alebo žltohnedej farby, ale môžu mať červené, čierne alebo biele znaky. Pri vyrušení často odskakujú. Larvy sú podobné dospelým, ale nemajú krídla a sú svetlejšej farby.

Molica skleníková

Molica skleníková (Trialeurodes vaporariorum), známejšia pod ľudovým názvom biela muška, je nebezpečným škodcom rýchlenej zeleniny, ale aj skleníkových a izbových. Škodí cicaním rastlinných štiav a vylučuje aj veľké množstvo lepkavej medovice, ktorá je živnou pôdou pre rôzne druhy čerňoviek.

Prevencia a ochrana

Prevencia je kľúčová pre udržanie zdravých paprík vo fóliovníku. Tu je niekoľko tipov:

  • Striedanie plodín: Nepestujte papriku na rovnakom mieste každý rok.
  • Používanie zdravého osiva: Vyberajte certifikované osivo, ktoré je odolné voči chorobám.
  • Pravidelná kontrola rastlín: Sledujte rastliny a včas odhaľte príznaky chorôb alebo prítomnosť škodcov.
  • Zabezpečenie optimálnych podmienok: Zabezpečte dostatočné vetranie, správnu zálievku a vyvážené hnojenie.
  • Odstraňovanie buriny: Burina môže byť zdrojom chorôb a škodcov.

V prípade, že sa už objavia choroby alebo škodcovia, je dôležité zasiahnuť čo najskôr. Môžete použiť:

  • Neemový olej: Prírodný insekticíd proti voškám, roztočom aj červcom.
  • Mydlový roztok: Jednoduchý a účinný domáci postrek proti voškám a červcom.
  • Špeciálne prípravky na ochranu rastlín: V prípade vážneho napadnutia konzultujte s odborníkom a použite vhodné prípravky na ochranu rastlín.

Tabuľka najčastejších chorôb a škodcov papriky vo fóliovníkoch:

Choroba/Škodca Príznaky Prevencia a ochrana
Fuzáriové vädnutie Hnednutie cievnych zväzkov, vädnutie rastlín Striedanie plodín, zdravé osivo, vyvážené hnojenie
Sklerocíniové vädnutie Bledohnedé škvrny na stonkoch, biele podhubie Striedanie plodín, vetranie fóliovníka, odstraňovanie napadnutých rastlín
Stolbur Žltnutie listov, vädnutie a odumretie rastliny Ochrana proti cikádkam, ničenie buriny
Suchá škvrnitosť plodov Bledohnedé škvrny na špičke plodov Vyvážená výživa, dostatočná zálievka
Múčnatka Biely práškovitý povlak na listoch Fungicídne postreky, zabezpečenie cirkulácie vzduchu
Pleseň sivá Hniloba plodov, šedý povlak Zlepšenie vetrania, správne zavlažovanie, fungicídne postreky
Bakteriálna škvrnitosť Tmavé škvrny na listoch Zdravé osivo, zavlažovanie podmokom, likvidácia napadnutých rastlín
Vošky Žltnutie a opadávanie listov, prenos vírusov Neemový olej, mydlový roztok, insekticídne postreky
Roztoče Žltnutie a vysychanie listov Neemový olej, akaricídne postreky
Strapky Drobné tmavé škvrnky na listoch a plodoch Modré lepové dosky, insekticídne postreky
Molica skleníková Cicanie štiav, lepkavá medovica Insekticídne postreky, žlté lepové dosky

Dodržiavaním týchto zásad a pravidelnou starostlivosťou môžete minimalizovať riziko chorôb a škodcov a zabezpečiť si bohatú úrodu papriky vo vašom fóliovníku.

Vypestujte si zakaždým dokonalé papriky! 🌶

tags: #choroby #papriky #vo #foliovnikoch

Populárne príspevky: