Ako sa tvoria slané jazerá: Prírodné procesy a zaujímavosti
Slané jazerá sú fascinujúce útvary, ktoré vznikajú v dôsledku špecifických geologických a klimatických podmienok. Poďme sa pozrieť na to, ako sa tieto jedinečné ekosystémy tvoria a aké zaujímavosti skrývajú.
Vznik slanosti morí a oceánov
Slanosť morí a oceánov nie je náhodná vlastnosť, ale výsledok zložitých geologických a chemických procesov. Liter morskej vody obsahuje priemerne 35 gramov soli, čo zodpovedá približne 2,5 čajovej lyžičke.
Zvetrávanie hornín a erózia
Príbeh slanosti morí sa začína na súši, kde dochádza k zvetrávaniu a erózii hornín. Dažďové kvapky, padajúce na zem, absorbujú oxid uhličitý z atmosféry a stávajú sa mierne kyslými. Táto kyslá voda potom reaguje s horninami, rozpúšťa minerály a uvoľňuje ióny, ako sú sodík, chlór, vápnik a horčík. Rieky a potoky následne transportujú tieto rozpustené minerály do morí a oceánov.
Rieky ako nosiče minerálov
Hoci sa často hovorí, že rieky prinášajú soľ do morí, nie je to celkom presné. Rieky prinášajú minerály, ktoré sa soľou stávajú až v kombinácii s iónmi, ktoré už sú prítomné v morskej vode. Tieto minerály sa v oceánoch hromadia a prispievajú k ich slanosti.
Odparovanie vody
Ďalším dôležitým procesom, ktorý ovplyvňuje slanosť morí, je odparovanie vody. Keď sa morská voda odparuje, čistá voda sa vracia do atmosféry vo forme vodnej pary, zatiaľ čo soli a minerály zostávajú v oceáne. Tam, kde je príliš horúco a odparovanie prevyšuje prívod sladkej vody (dažďom či riekami), ako napríklad v oblasti Mŕtveho mora alebo Kaspického jazera, je slanosť ešte vyššia než v otvorených oceánoch.
Stabilita slanosti oceánov
Napriek tomu, že sa milióny ton vody z oceánov každý deň odparujú, oceány sa nestávajú slanšími. Je to preto, že existujú mechanizmy, ktoré odstraňujú soľ z oceánskej vody rovnakým tempom, akým sa do nej dostáva. Jedným z týchto mechanizmov je vsakovanie vody do pórov v oceánskej kôre. Soľ sa ukladá v týchto póroch a tým sa odstraňuje z morskej vody.
Špecifické prípady slaných jazier
Samozrejme, moria a oceány nie sú jediné vodné plochy, ktoré môžu byť slané. Existujú aj jazerá, ktoré majú vysokú slanosť, aj keď nevznikli ako pozostatky morí či oceánov. Tieto jazerá sa zvyčajne nachádzajú v oblastiach s vysokým odparovaním a nízkym prítokom sladkej vody. Rieky prinášajú do týchto jazier soli, ktoré sa hromadia a zvyšujú ich slanosť.
Soľné jazerá na dne oceánov
Okrem slaných jazier na pevnine existujú aj soľné jazierka na dne Mexického zálivu. Tieto bazény vznikajú, keď sa soľ z morského dna zmieša s morskou vodou a vytvára vysoko slané prostredie.
Baltické more
Baltické more je unikátny príklad vodnej plochy s premenlivou slanosťou. Nachádza sa v blízkosti slaného Severného mora, ale má nižšiu slanosť vďaka prítoku sladkej vody z riek a obmedzenému miešaniu so Severným morom. V mieste, kde sa stretávajú vody Baltického a Severného mora, dochádza k náhlej zmene slanosti, ktorá vytvára takmer viditeľnú hranicu vo vode.
Slané jazerá pod ľadom Antarktídy
Pod ľadovým príkrovom Antarktídy sa nachádzajú jazerá, ktoré sú izolované od vonkajšieho sveta.
Hlbokomorské soľné bazény v Červenom mori
Nová štúdia zistila, že zriedkavé hlbokomorské soľné bazény objavené v Červenom mori môžu byť kľúčom k enviromentálnym zmenám a mohli by dokonca ešte viac objasniť pôvod života na Zemi. Hlbokomorské soľné bazény tiež známe ako hypersalinové jazerá, ktoré sa tvoria na morskom dne, patria medzi najextrémnejšie prostredia na Zemi.
Paradoxom je, že tieto na prvý pohľad extrémne nehostinné miesta na dne oceána prekypujú životom. Hrubé koberce spomínaných mikróbov podporujú rozmanité druhy zvierat žijúcich v okolí jazier. „Ryby, krevety ale aj úhory, využívajú slané bazény na lov,“ vysvetlil Purkis. Jazerá sú totiž bez kyslíka, takže akékoľvek zviera, ktoré zablúdi do nich, je okamžite omráčené alebo zabité.
Keďže týmto soľným bazénom chýba kyslík, neprežijú tam žiadne bežné živočíchy, ktoré žijú na morskom dne, ako sú krevety, červy a mäkkýše. „Obyčajne tieto zvieratá rozvíria morské dno, čím narušia sedimenty, ktoré sa tam hromadia,“povedal Purkis. „V tomto prípade tomu však nie je. Vedci vedia len o niekoľkých desiatkach hlbokomorských soľných bazénov na celom svete, ktorých veľkosť sa pohybuje od niekoľko stoviek štvorcových metrov, do 2,6 štvorcových kilometrov. Práve Červené more má najväčší známy počet hlbokomorských soľných bazénov.
Predpokladá sa, že vznikajú rozpúšťaním minerálov uložených počas miocénnej epochy ktorá tu bola asi pred 23 miliónmi až 5,3 miliónmi rokov, keď bola hladina mora v regióne nižšia ako dnes.
Mono Lake a Lake Tahoe
Na ceste k San Franciscu si nemohli nechať ujsť dve fascinujúce jazerá západného pobrežia USA - Mono Lake a Lake Tahoe. Oba tieto prírodné skvosty majú jedinečné charakteristiky, históriu, a dokonca aj mýty, ktoré ich robia nezabudnuteľnými.
Mono Lake: Príbeh pradávneho soľného mora
Mono Lake, ktoré sa nachádza na východnom okraji pohoria Sierra Nevada, je jedno z najstarších jazier v Severnej Amerike. Jeho história siaha približne 760 000 rokov späť, keď vzniklo ako pozostatok dávneho mora. Jeho kľúčová zvláštnosť spočíva v tom, že nemá prirodzený odtok, čo znamená, že všetka voda, ktorá sa do jazera dostane, zostáva a postupne sa odparuje. Tento proces zanecháva vo vode vysokú koncentráciu solí a minerálov, vďaka čomu je jazero veľmi zásadité a soľné - dokonca slanšie ako oceán.
Napriek nehostinným podmienkam je Mono Lake domovom neuveriteľne produktívneho ekosystému. Na prvý pohľad sa môže zdať pusté, no v jeho slaných vodách sa darí slaným krevetám (brine shrimp) a mikroskopickým alkalickým muchám, ktoré tu žijú v obrovských množstvách. Tieto drobné organizmy sú kľúčové pre milióny sťahovavých vtákov, ktoré si Mono Lake volia za dočasný domov počas migrácie. Zastaviť sa tu znamená vidieť doslova operené „diaľkové autobusy“ vtákov z celého sveta.
Najikonickejším prvkom Mono Lake sú vápencové tufové veže. Tieto zvláštne stĺpy sa tvoria pod vodou, keď sladkovodné pramene vyvierajúce na dne jazera reagujú s jeho slanou vodou. Keď hladina jazera klesne, tufy sa odhalia a vytvárajú surrealistickú krajinu plnú vápencových monolitov.
Jazero je tiež známe ako miesto, kde sa bojuje o zachovanie jeho ekosystému. V 40. rokoch minulého storočia boli jeho prítoky presmerované do Los Angeles, čo spôsobilo dramatické zníženie hladiny vody a ohrozilo miestnu faunu. Vďaka aktivistom a legislatíve sa však podarilo zachrániť toto unikátne miesto.
Mýtus o „mŕtvom jazere“
Hoci je Mono Lake často označované za „mŕtve“, pravdou je, že oplýva životom - len v inej podobe, ako by sme očakávali. Je to fascinujúci príklad toho, ako si príroda dokáže nájsť cestu aj v tých najdrsnejších podmienkach.
Zatiaľ čo Mono Lake prekvapilo svojou surovosťou a neobvyklosťou, Lake Tahoe pôsobilo ako dokonalé miesto na oddych. Pri Lake Tahoe si človek užije pokoj, ticho a výhľad na zasnežené vrcholky hôr.
Mono Lake a Lake Tahoe ponúkajú úplne odlišné pohľady na prírodu západného pobrežia USA. Jedno surové a prastaré, druhé elegantné a majestátne. Každé z nich má však svoje čaro, ktoré stojí za to zažiť. Zastaviť sa tu znamená nielen obdivovať krásu prírody a národných parkov, ale tiež pochopiť, aká rôznorodá dokáže byť krajina na jednom kontinente.
Podmorské slané jazerá v Červenom mori
V Červenom mori boli objavené vzácne podmorské slané jazerá, patriace medzi najextrémnejšie prostredia na Zemi. Aj napriek extrémnej slanosti a úplnej absencii kyslíka však prekypujú životom. Purkis označil tieto slané podmorské jazerá za akýsi model Zeme v obdobiach, keď na nej ešte len vznikal život.
„Študovaním týchto komunít máme možnosť nazrieť do podmienok podobných tým, v akých vznikol prvý život na našej planéte. Podmorské slané jazerá v Červenom mori boli objavené ešte v roku 2020, štúdia z ich výskumu bola publikovaná až minulý mesiac. Ležia na morskom dne, 1,77 km pod hladinou. Dostali pomenovanie Slané jazerá NEOM, podľa saudskej spoločnosti, ktorá financovala výskum.
„Bežne na morskom dne v takejto hĺbke život veľmi bohatý nie je. Slané jazerá sú však oázami života. Množstvo mikróbov vytvára podmienky pre viaceré zvieratá. “ hovorí Purkis. Za najzaujímavejšie pokladá ryby, morské raky a úhory, ktoré podmorské slané jazerá využívajú k lovu. V slaných jazerách nie je žiadny kyslík. To okamžite omráči alebo usmrtí každého živočícha, ktorý do nich zablúdi.
Vedci vedia len o pár desiatkach takýchto podmorských jazier na svete. Zatiaľ boli objavené iba v troch vodných plochách: v Mexickom zálive, v Stredozemnom mori a v Červenom mori. Najviac sa ich nachádza práve na dne Červeného mora. Až doteraz boli všetky známe podmorské jazerá od brehu vzdialené aspoň 25 km.
Keďže v slaných jazerách sa nevyskytujú živočíchy, ktoré by mohli rozvíriť usadeniny na morskom dne, vzniká tu neporušená vrstva sedimentov. Purkis by chcel spolu so svojim tímom vo výskume slaných podmorských jazier pokračovať.
Mŕtve more - najslanšie jazero na Zemi
Mŕtve more to najslanšie jazero na Zemi. Názov tohto prírodného úkazu je priliehavý - žiadny živočích - ryby, rastliny, ani vtáky - totiž nemôže prežiť v tak slanom prostredí. Pozdĺž brehov Mŕtveho mora sa hromadí soľ do veľkých útesov a veží. Voda v jazere je taká slaná, že udrží človeka na svojej hladine. Čo však spôsobuje, že voda v tomto jazere je až takmer desaťkrát slanšia ako morská voda?
Väčšina morí tvorí voda, v ktorej sú rozpustené približne 3,5% soli. Táto soľ pochádza zo skál na pevnine. Kyseliny v dažďovej vode totiž rozpúšťajú skaly a vytvárajú tak ióny, nabité atómovými časticami, ktoré voda obmýva a prirodzene do seba absorbuje. Najhojnejšie je v spomínaných iónoch zastúpený práve chlorid sodný, ktorý sa v morskej vode hromadí ako soľ.
Podľa najnovších výskumov sa odhaduje, že voda v Mŕtvom mori je päť až deväťkrát slanšia než bežná morská voda. V hĺbkach je Mŕtve more ešte slanšie. Približne 100 metrov pod hladinou sa soľ ešte väčšmi koncentruje a usádza sa na dne.
Mŕtve more leží v údolí, ktoré pokrýva viac ako tisíc kilometrov; začína na špičke Sinajského polostrova a šíri sa na sever k Turecku. Nadmorská výška tohto jazera je najnižšia na svete (429 metrov pod morom). Toto údolie kedysi pokrývala séria jazier, z ktorých posledné zmizlo približne pred 15-tisíc rokmi, a ostalo tu len Mŕtve more.
Jediný zdroj vody, ktorý sa do Mŕtveho mora vlieva, je rieka Jordán. Avšak v okolitej vyprahnutej púšti, a z nízkej úrovne pod morom, sa voda vyparuje rýchlejšie, než z ostatných morí, a preto sa v Mŕtvom mori hromadí toľké množstvo soli. Tým sa slanosť v spomínanom jazere ešte zvyšuje.
Zloženie morskej soli
Chemické zloženie morskej vody je komplexné a obsahuje rôzne soli a minerály. Hlavnými zložkami sú chloridové a sodné ióny, ktoré tvoria približne 85 % celkovej soli v oceáne. Okrem toho obsahuje morská voda aj sírany, horčíkové a vápnikové ióny.
Význam slanosti pre morské ekosystémy
Slanosť oceánov má zásadný význam pre morské ekosystémy. Väčšina morských organizmov je prispôsobená životu v slanej vode a zmeny v slanosti môžu mať veľký dopad na biodiverzitu a stabilitu týchto ekosystémov.
Jedným z fascinujúcich aspektov slanej vody je jej schopnosť nadnášať objekty. Voda s vyšším obsahom soli má vyššiu hustotu, čo znamená, že telesá v nej plávajú ľahšie ako v sladkej vode. Tento jav je obzvlášť zreteľný v Mŕtvom mori, ktoré má extrémne vysokú koncentráciu soli, čo spôsobuje, že ľudia v ňom plávajú ako korky na povrchu.
Čo robí Veľké soľné jazero takým skvelým?
Ako ľudia ovplyvňujú slanosť morí
Ľudia môžu ovplyvniť koncentráciu solí v moriach. Vypúšťanie odpadových látok a znečistenie môžu zmeniť chemické zloženie vody v oceánoch a mať vplyv na morský život. Slanosť v moriach je dôležitým aspektom morských ekosystémov. Táto soľ vytvára vhodné podmienky pre mnohé druhy rias a planktónu, ktoré sú základným zdrojom potravy pre morský život.
Prehľad slanosti vybraných vodných plôch
Pre lepšiu predstavu o rôznych úrovniach slanosti uvádzame tabuľku s priemernými hodnotami pre vybrané vodné plochy:
| Vodná plocha | Priemerná slanosť |
|---|---|
| Oceány | 35 ‰ |
| Červené more | 40 ‰ |
| Mŕtve more | 330 ‰ |
| Baltské more | 7-10 ‰ |
tags: #ako #sa #tvoria #slané #jazerá
