Česká Kuchyňa: Prehľad Tradícií a Vplyvov

Česká republika, krajina v srdci Európy, je známa svojou bohatou históriou, kultúrou a malebnou prírodou. Okrem toho ponúka aj fascinujúcu potravinovú kultúru, ktorá sa vyvíjala stáročia a bola ovplyvnená rôznymi národmi a historickými udalosťami.

Keď pred sto rokmi vzniklo Československo, začala sa vytvárať v Európe ojedinelá česko-slovenská kultúra v poľnohospodárstve, potravinárstve a gastronómii. Spätný pohľad na uplynulú storočnicu umožňuje pochopiť nielen to, čo sa v priebehu jedného či dvoch storočí odohralo v hospodárení na pôde a vo výrobe potravín, ale ukazuje, čo sme jedli kedysi a čo jeme dnes.

Česká kuchyňa je veľmi ovplyvnená inými štátmi a tak je ťažko povedať, čo je naozaj "české". Ale všeobecne sú pre českú kuchyňu typické polievky a omáčky s mäsom.

Česká republika nemá more, ale môže ponúknuť mnoho iného a zaujímavého. Je významným turistickým cieľom . Ponúka návštevníkom nielen bohatstvo historických, kultúrnych, technických pamiatok, ale aj rozmanité prírodné atraktivity, hory, rybníky, jaskyne a tradíciu kúpeľníctva s minerálnymi prameňmi. Nech už sa rozhodnete cestovať po Čechách v akomkoľvek období, určite nájdete veľa toho čo Vás nadchne.

Česko-Slovenské Vplyvy

Česi počas spoločného štátu zistili, ako chutí bryndza, žinčica, oštiepok a korbáčik. Tieto slová vstúpili do českej jazykovej výbavy. Pre českých turistov z čias prvej republiky, neskôr obdobia socializmu a rovnako zo súčasnej éry samostatných republík je súčasťou potuliek po Slovensku ochutnávka bryndzových halušiek, žinčice. Ako suvenír si Česi radi nakupujú oštiepky či korbáčiky.

Pre Slovákov je zasa symbolom Česka celkom jednoznačne pivo. Česká pivná kultúra ovplyvnila Slovensko, keď slovenskí muži začali rukovať do českých vojenských posádok. Tam sa naučili zapíjať "knedlo, vepřo, zelo“ pivom. Tak sa vlastne zrodil kult českého piva na Slovensku, ktorý sa premietol v súčasnosti do viac ako štvrtinového podielu spotreby českých pív na celkovej konzumácii slovenského piva.

S odstupom času vidíme, že slovenskí poľnohospodári uvoľnili priestor českým producentom aj tam, kde by to nikto nečakal. V osemdesiatych rokoch minulého storočia Slovensko vyvážalo do Prahy, Ostravy a vôbec do Českej republiky ucelené vlakové súpravy zeleniny.

Po viac ako štvrťstoročí od rozpadu federácie práve pivo ukazuje, že Slovensko sa má stále čo učiť od "staršieho brata“ - najmä šikovnému českému marketingu a vôbec obchodnej politike.

Štáty sú obrazom potravinovej kultúry.

Česi sú tiež milovníci hubárenia, takže nechýbajú ani jedlá, kde sa vyskytujú huby - zemiaková polievka, kulajda, rôzne hubové omáčky atď.

Počas Československa vznikli výrobky, ktoré sa udomácnili na oboch stranách rieky Morava. Boli to predovšetkým mäsové výrobky, ktoré považovali za svoje Slováci aj Česi bez ohľadu na to, že pôvodne boli vyvinuté na Slovensku alebo v „historických zemiach“, ako o Morave a Česku hovorili Česi. Pri štvorici výrobkov Slovensko vôbec neťahalo za kratší koniec povrazu. Dva z výrobkov, špekáčiky a lovecká saláma, síce vznikli v dnešnej Českej republike, ale spišské párky a liptovská saláma sa narodili na Slovensku. Mimochodom, málokomu by zišlo na um, že liptovská saláma nepochádza z Liptova, ale vyvinuli ju v roku 1956 v Dubnici nad Váhom. Pri spišských párkoch bol pôvod jasný, pochádzali zo Spiša.

Ani jeden z veľkých ponovembrových európskych škandálov nemal pôvod v Československu a jeho následníckych štátoch. To najlepšie hovorí o kvalitách československej potravinovej školy, výskumu, ale aj o systéme kontroly kvality potravín.

Typické Jedlá

K Českej republike určite neodmysliteľne patrí:

• sviečková omáčka
• kôprová omáčka
• rajčinová omáčka, ktoré sú spravidla doplnené o knedľu či už kysnutú alebo žemlovú.
• rezeň so zemiakovým šalátom alebo zemiakovou kašou
• guláš
• bramboráky (časté aj ako príloha ku gulášu)

Bramboráky - obľúbené jedlo v Českej republike

• knedlo - vepřo - zelo
• plnené knedlíky (ovocné ale aj slané - zemiakové, ktoré sa plnia údeným mäsom)
• kapor
• divina na rôzne spôsoby (so šípkovou omáčkou, guláš, steak)
• vývar s pečeňovými knedličkami
• cesnačka
• gulášová polievka
• kapustnica

Z dezertov je potrené určite spomenúť plnené kysnuté buchty - tie sa plnia slivkovým lekvárom, tvarohom či jablkovým rozvarom. Koláče - opäť býva viac druhov, niektoré aj v kombinácii (napr.mak, slivkový lekvár, tvaroh). Každá rodina má svoje recepty a pečie sa veľké množstvo druhov koláčov. Tradične sa na Vianoce pečie cukroví a medové perníčky.

Je vidieť, že sa nejedná o žiadne ľahké jedla. V dnešnej dobe sa nájde veľa reštaurácii ,ktoré sa snažia variť moderne a aj túto klasiku poňať trochu zdravším spôsobom z kvalitných surovín. Rovnako nie je problém zájsť si na niečo ľahšieho a zdravšieho zo stredomorskej kuchyne. Dostupnosť potravín a surovín z rôznych zemí je dnes už veľmi jednoduchá.

Nápoje

Asi nikoho na svete neprekvapí, že typickým nápojom pre Českú republiku je pivo. České pivo je celosvetovo preslávené a má dlhoročnú tradíciu. Zrejme aj preto sa ČR stále radí celosvetovo na prvé miesto v konzumácii piva. V súčasnej dobe majú veľký boom i malé rodinné pivovary, ktorých stále pribúda a môžete si tak vychutnať aj rôzne netradičné špeciály z malej produkcie.

Obľúbené je aj víno. To môže byť z vinárskej oblasti Čiech alebo z vinárskej oblasti Moravy. V Čechách sú vína hlavne z oblasti Litoměřicka a Mělnicka. Na Morave je zastúpenie podoblastí väčšie, predovšetkým - Mikulovsko, Slovácko, Velkopavlovicko a Znojemsko.

Za zmienku z alkoholických nápojov stojí určite Becherovka - bylinný likér vyrábaný v Karlových Varoch. Alebo slivovica vyrábaná zo sliviek.

Z nealkoholických nápojov je treba vyzdvihnúť minerálne vody, ktorých je v ČR vďaka minerálnym prameňom pomerne dosť. Je to napríklad Mattoni, Korunní, Poděbradka, Magnesia alebo Dobrá Voda.

História Potravinového Práva

V časoch prvej republiky sa začalo rodiť aj československé potravinové právo. Novej republike nepadlo z neba. Praha, ktorá hrala v novom štáte prím vo všetkých kľúčových oblastiach politiky, hospodárstva i kultúry, si vypomohla tým, že jednoducho prevzala Codex alimentarius austriacus, ktorý vznikol v zlatej ére panovania Františka Jozefa II. Československo sa prevzatou rakúskou legislatívou riadilo až do roku 1937, keď začal platiť Potravní kodex československý.

Spomeňme si na makovú štrúdľu s jabĺčkami, ku ktorej sa hlásia nielen Česi a Slováci, ale aj Rakúšania a Maďari.

Obdobie po založení Československa vrátane spomínaného Potravního kodexu československého možno určite označiť za éru hľadania národnej identity.

V časoch prvej republiky sa zrodila štruktúra a zameranie československého poľnohospodárstva a potravinárstva. Najmä v dvadsiatych rokoch prevládalo predovšetkým v českej a moravsko-sliezskej časti republiky, ale aj na západnom východnom Slovensku pestovanie cukrovej repy a cukrovarníctvo. Československo v tomto období patrilo k najväčším vývozcom cukru na svete. Lenže prišla hospodárska kríza a krátko pred ňou nástup lacnejšieho trstinového cukru z Kuby a Jávy a vývoz cukru z Československa klesol na jednu sedminu.

Angličania sa najprv chvastali, koľko naliali do cukrovaru investícii. Zrejme ešte viac ako predvojnové Československo ovplyvnilo obe časti spoločného štátu obdobie po roku 1948.

Relatívnemu dostatku potravín predovšetkým v druhej polovici sedemdesiatych a osemdesiatych rokov predchádzali masívne investície do poľnohospodárstva, potravinárstva, ale aj školstva a výskumu.

Čs. Potravní kodex československý nahradili po roku 1948 štátne, odborové a podnikové normy. Najmä staršia generácia Slovákov a Čechov si spomína na tzv. ČSN (československé normy). Po rozpade federácie nastúpili na Slovensku STN - slovenské technické normy, ktoré po vstupe krajiny do Európskej únie nahradilo európske potravinové právo. To vzniklo v roku 2002 ako reakcia na potravinové škandály, ktoré sa prehnali celou Európou. Predovšetkým šlo o BSE, tzv. chorobu šialených kráv, či výskyt rakovinotvorných dioxínov. Neskoršie konfrontácia európskej a pôvodnej československej potravinovej legislatívy ukázala, že mnohé ČSN boli z hľadiska ochrany zdravia spotrebiteľa prísnejšie ako európske.

Časová Os Potravinovej Kultúry

tags: #ceska #republika #statne #jedlo

Populárne príspevky:

• Životopis Andreja Pagáča
• Čo spôsobuje nechutenstvo?
• Delimano Tempo Piu 5,5 L – podrobná recenzia
• Chutné rizoto zo zvyškov kuraťa
• Recept na kváskový koláč