Kariéra českého hokejistu Gulaša: Úspechy a výzvy
Česká hokejová extraliga mala v nedeľu na programe zápasy 10. kola. Gulaš skóroval aj v desiatom zápase za sebou a vytvoril tak nový rekord samostatnej českej súťaže v základnej časti od sezóny 1993/94.
Ofenzívny líder prekonal výkony Viktora Ujčíka v drese Slavie z ročníka 1995/96 a Martina Růžičku z Třinca z ročníka 2012/13, ktorí skórovali v deviatich dueloch v rade. Plzeň si spravila chuť po piatkovej porážke v Kladne.
RESTT - NAJLEPŠIE MOMENTY ZA POSLEDNÝ MESIAC 🎉
„Ja neviem, ako by som to opísal. Hlavne novinári preberajú túto sériu. Nechcel som si to pred zápasom pripúšťať. Hovoril som si, že ak sa to podarí, tak budem rád. Je to ale aj práca chalanov.
V súboji dvoch slovenských brankárov bol úspešnejší Jaroslav Janus, ktorého Litvínov zdolal Zlín v bránke s Marekom Čiliakom 5:1. Gól a asistencia Mareka Hovorku a jeden presný zásah Radoslava Tybora nepriniesli bodový zisk Pardubiciam, ktoré prehrali na ľade Plzne 3:5.
Slovenský útočník Pavol Skalický pomohol gólom a asistenciou k výhre BK Mladá Boleslav nad Vítkovicami 5:3.
Problémy a výzvy v českom hokeji
Milan Minář (50r.) bol prvý a - žiaľ - dodnes aj posledný arbiter z Česka a Slovenska, ktorý komunikoval s hráčmi na úrovni NHL. Posledný duel odpískal pre piatimi rokmi a dnes manuálne pracuje v Nemecku.
Väčšinu v českej extralige, ďalšie desiatky na svetových šampionátoch a v rámci výmenných programov v súťažiach po celej Európe.
“Výrazne ma ovplyvnili MS v Rakúsku 2005, kde prišli najlepší hráči sveta. Supervízor nám vtedy vysvetlil, že s týmito hráčmi a trénermi jednoducho musíme komunikovať.“
V rozhovore pre český Sport ste povedali, že v Čechách je veľa rozhodcov, ktorí nemajú predpoklady na najvyššiu súťaž a robia neprimerane veľa chýb. Ako jednu z hlavných príčin vidíte, že hokeju nedávajú všetko.
“Pánboh zaplať, že máme vôbec nejakých arbitrov. Jednoducho vyrástla generácia, ktorá nemá sebareflexiu a neradi počúvajú výčitky. Majú veľa argumentov, ktoré neobstoja. Niektorí sa tvária, že by už mali byť na majstrovstvách sveta alebo olympiáde, ale z jednoznačných duelov dokážu urobiť neuveriteľnú drámu. Človek nechápe, prečo sa to celé deje.
V systéme štyroch rozhodcov nemôže dochádzať k závažným chybám. Áno, aj ja som urobil množstvo prešľapov, no vždy z niečoho vyplynuli. A moje chyby nikdy neovplyvnili výsledok.
“V Európe sme boli prví, ktorí zaviedol štatút profesionálneho rozhodcu. Po nás to prevzali Švédi, kde začínali Marcus Vinnerborg a Thomas Andersson. Áno, nemohli sme mať iné zamestnanie alebo podnikať. Zdá sa mi, že dnes je to benevolentnejšie.
Keď sme sa s Radkom Husičkom stali profíkmi, mali sme jasne danú náplň dňa. Pískali sme nielen extraligu, ale aj prvú, druhú ligu a juniorské súťaže. Veľmi to pomohlo mladíkom, ktorí začínali na nižších úrovniach. Mohli sa od nás veľa naučiť.
V tomto ročníku som bol na stretnutiach rakúskej EBEL ligy, nemeckej DEL a švajčiarskej NLA. “Tak to určite bude, bojuje s tým celá Európa.
V minulej sezóne nastupoval český zbojník Radek Duda v druhej nemeckej lige za Freiburg. Keď hrali vo Frankfurte, poprosil som ho, aby mi zohnal lístok. Keď som videl, čo v tejto profesionálnej súťaži predvádzali muži v pruhovanom, chytal som za hlavu.
Pri zápasoch českej extraligy nám hovorili domáci hokejisti, akí sme slabí. Potom sme v rámci výmenných programov IIHF chodili pískať do všetkých líg v Európe a naši krajania, ktorí medzitým prestúpili do cudziny za nami prišli a hovorili: „Konečne prišli normálni arbitri. Tu je to strašné, zlatí českí rozhodcovia!”.
A myslím si, že toto isté zažívali slovenskí kolegovia, ktorých nasadzovali do programu medzinárodnej federácie. Ale je pravda, že veľmi pomáha, keď prídete do cudzieho mesta na dva zápasy, a nikoho nepoznáte.
“Ako je problém s mladými hokejistami, tak je problém s arbitrami. Je iná doba, ľudia majú úplne iné záujmy. V Čechách funguje akadémia rozhodcov, kde si kompetentní vytipovali nové talenty. Venujú sa im viac ako ostatným adeptom.
Akadémia však stojí určité peniaze a za dva roky z nej vybrali len jedného či dvoch, ktorí dnes pískajú najvyššiu súťaž. Podľa mňa je problém v krajoch a ich komisiách, kde nie sú bývalí kvalitní arbitri. Tí by podchytili nových záujemcov. Veď kariéra rozhodcu je taká úžasná!
Na Slovensku je problém s rozhodcami v dvoch rovinách. Prvou je komunikácia s hráčmi. Nikto neoslovuje hokejistov ani priezviskom, a už vôbec nie prvým menom. V tomto dlhodobo „vyniká“ bývalý medzinárodný rozhodca Baluška. A práve toto bola vaša prednosť.
“Neustále to opakujem. Mne komunikácia nespadla z neba. Musel som sa ju naučiť. Nesmierne mi pomohli moje prvé MS vo Viedni 2005. NHL sa pre štrajk nehrala a do Rakúska prišli najlepší hokejisti sveta. Kanadský supervízor Bob Nadin nám všetkým vysvetlil, že s týmito hráčmi a trénermi jednoducho musíme komunikovať:„Hovorte s nimi, tým pádom nebudú agresívni a všetko bude v poriadku.“
Mne sa to tak zapáčilo, že som si povedal, že to prenesiem aj do českej extraligy. Najprv boli z toho všetci paf. Ku komunikácii s hráčmi som pridal aj konzultácie s trénermi. Veľmi dobre som vedel, prečo to robím. Keby som situáciu dohováraním neupokojil, duel by sa mi vymkol z rúk a už nikto by ho nedal dohromady.
Bol som ten typ, ktorý keď urobil zlé rozhodnutie, vedel som to zobrať späť. To v mojej ére vedel málokto a dnes to dokáže ešte menej ľudí. Väčšina si myslí, že keď už niečo odpískajú, tak cez to nejde vlak.
Prečo od vás počas výmenných programov na Slovensku nikto nepochytil oslovovanie krstným menom? „Bolo mi to úplne prirodzené. A to som v českej extralige začal tykať starým bardom ako bol Tomáš Jelínek, ktorého syn dnes je kapitánom Liberca, alebo Jozefovi Zajícovi. Postupom času to prijali. Chvíľu boli z toho vedľa, čudovali sa a pár mesiacov im trvalo, kým sa naučili moju krstné meno.
Ale potom sa to celé zautomatizovalo. Stali sme sa rovnocennými partnermi. Vybudoval som si pozíciu, že keď urobím rozhodnutie, oni ho budú akceptovať. A keď urobím chybu a ospravedlním sa, vedel som, že to prijmú.
Druhý problém je posudzovanie faulov. Prvá tretina - jasné fauly a píšťalka je ticho. „Môžete mať komisiu rozhodcov, akú chcete a dookola vysvetľovať stratégiu zápasu. Každý rozhodca je egoista a to je v poriadku. Zlé však je, keď je egoista v zmysle, že nad neho nikto nie je.
Je výhoda, keď máte človeka, ktorý sa narodil s citom pre hru, ale takých je málo. Ostatní sa to musia naučiť. Niektorým to trvá kratšie, iným dlhšie a niektorí sa to nenaučia za celú kariéru. Keď idem na hokej a pozriem si rozcvičku rozhodcov, okamžite viem posúdiť, v akom sú rozpoložení. Či sú nervózni, neistí.
O to viac som bol rozčarovaný, keď jeden český rozhodca pískal v januári finále MS 20, potom prišiel do domácej ligy, a urobili z jasného stretnutia neuveriteľný guláš. Niečo nepochopiteľné.
“V tomto hokejistov plne chápem, ale nedá sa všetko zvaľovať na arbitrov. Pretože sú zákroky, ktoré sa dajú jasne posúdi, a potom sú fauly, ktoré jednoducho nevidíte, lebo na pol sekundy otočíte hlavu inam. Hokej je veľmi rýchla hra a chyby robia všetci, to je v poriadku.
Ale po zápase sú vždy hromozvodom muži v pruhovanom. Duel nikdy nehrajú dva tímy, ale tri a tým tretím sú arbitri. Všetky skupiny by mali mať spoločný záujem, aby sa stretnutie odohralo v rámci fair play a čo najlepším možným spôsobom. Pokiaľ mančafty nebudú rešpektovať rozhodcov a rozhodcovia si budú myslieť, že fanúšikovia chodia na hokej kvôli nim, tak to nikdy nebude fungovať.
S arbitrami jednoducho treba pracovať a dodávať im zdravé sebavedomie. V Čechách manažuje rozhodcov bývalý špičkový arbiter Vladimír Šindler. V Čechách šéfuje arbitrom Vladimír Šindler, vo Švajčiarsku je na tejto pozícii bývalý medzinárodný rozhodca Brent Reiber a v Nemecku takisto bývalý medzištátny rozhodca Lars Brüggemann.
“Keby som vás mal zasvätiť do vecí, ktoré sa udiali v júli 2018… Zavolali mi zo Slovenského zväzu ľadového hokeja, že by mali záujem o moje služby. Nebyť priamo šéfom arbitrom namiesto Sýkoru, ale jednoducho pomôcť tamojším rozhodcom. Z Frankfurtu som prišiel do Bratislavy na osobné stretnutie s prezidentom Martinom Kohútom a riaditeľom súťažného oddelenia Igorom Guryčom.
Podebatovali sme si, povedali mi ich predstavy a ja som im odpovedal, že by som to chcel robiť inak. Dali mi týždeň nato, aby som poslal koncepty, ako si to celé predstavujem. To som aj spravil, no zrejme im nevyhovovalo, že určité zmeny by zasahovali do práce pána Sýkoru.
Vašou veľkou devízou bola schopnosť absolútne sa skoncentrovať na zápas. A keď ste aj mali nejaké osobné problémy, všetky ste dokázali nechať pred štadiónom. „Bývalý český medzinárodný rozhodca Milan Jirka mi povedal, že presne toto bola moja veľká výhoda. A ja naozaj neviem, čím to bolo. Zrejme tým, že hokej a pískanie boli mojím životom.
Jednoducho som prišiel do kabíny, uzavrel som sa do vlastného sveta a nič iné ma nezaujímalo. Vypol som telefón a dve a pol hodiny som bol súčasťou hokeja. Vaša medzinárodná kariéra začala v roku 2002 na Slovensku, pri MS 18 v Piešťanoch. Tam ste sa navždy skamarátili so slovenskými arbitrami Petrom Országom, Milanom Novákom a Mirom Haleckým.
Ako na nich spomínate, resp. na všetkých Slovákov, ktorých ste počas života stretli? „Peter Ország mal zo začiatku problém, že ho prehliadali, ale neskôr sa presadil. Fajn človek a kvalitný hlavný rozhodca. Milan Novák, kamarát a výborný čiarový arbiter. Petra Stana si pamätám z finále Red Bull Salute v Bratislave. Bol výborný na čiare, teraz je hlavný, a keďže ho nominovali na MS 2019, tak asi ide správnou cestou.
Vlado Baluška je Vlado Baluška. Fajn chlap, kamarát a určite nie zlý rozhodca, veď dva roky pískal KHL. Problém je asi v tom, že pracuje na SZĽH a to asi nejde skĺbiť spolu s pískaním. Ale to nechcem posudzovať. Daniel Konc taktiež charakterovo v poriadku. Len mu chvíľu trvalo, kým sa presadil na medzinárodnom ľade.
A môžem spomínať ďalej. Jozef Kubuš začínal na svetovej scéne na MS dorastencov v USA v roku 2009. Neskôr sa dostal na svetový šampionát dospelých i olympiádu, čo je skvelý úspech. Jemu som však vždy vravel: „Jožko, ty si až priveľký dobrák. A to na hlavného rozhodcu nie je správna povaha.“ Viem, že má veľmi dobrú prácu, a už to asi nevedel spojiť dohromady. Miro Halecký, doktor a bývalý výborný čiarový rozhodca, s ktorým sme začínali na MS vo Viedni.
Takže, čo sa týka mien, nevidím na Slovensku nejaký veľký problém. Ten je skôr v tom, že nie je nikto, kto by chlapov presadil na medzinárodnom poli. Teraz máte domáce majstrovstvá sveta a delegovaný je jedine Peter Stano.
Spomienka na Pavla Demitru
Život je príliš krátky, aby sme si v ňom jeden druhému nerobili radosť. Také bolo motto legendárneho slovenského hokejistu Pavla Demitru. Nezabudnuteľné číslo 38 navždy opustilo tento svet pred 10 rokmi - 7. septembra 2011 pri leteckom nešťastí, ktoré si vyžiadalo dokopy 44 životov.
Za 36 rokov svojho života rozdal Demitra mnoho radosti, a to nielen hokejovým fanúšikom. Cesta v profilige sa preňho nezačala príliš sľubne, v prvých troch sezónach odohral za Senators zhruba iba pätinu zápasov.
Po výmene do St. Louis Blues sa však vypracoval na lídra tímu a pôsobil tam až do roku 2004. V klube spolu so svojimi krajanmi Michalom Handzušom a Ľubošom Bartečkom vytvorili takzvanú „Slovak line“ (slovenská formácia). V tíme Blues je dodnes piatym najlepším strelcom v histórii.
Potom vystriedal tímy Los Angeles Kings, Minnesotu Wild a Vancouver Canucks. Celkovo v NHL odohral v základnej časti 848 zápasov s bilanciou 768 bodov (304 gólov + 464 asistencií), v play-off nazbieral v 94 dueloch 59 bodov (23+36). V roku 2000 dostal prestížnu cenu Lady Byng Trophy pre džentlmenstvo a športový prístup. K oceneniu sa viaže aj moment, ktorý dokazuje jeho veľké srdce.
V záverečnom zápase sezóny 1998/99 sa niekoľko sekúnd pred koncom, pri súperovej hre bez brankára, rútil so Scottom Youngom k prázdnej bránke Los Angeles. Gól by mu zabezpečil 90. bod a tímu prémiu 500 000 amerických dolárov. Demitra ale prihral Youngovi, ktorému by jeho 25. presný zásah priniesol 300 000 amerických dolárov. Strelu Younga však zablokoval obranca Jaroslav Modrý, a tak sa z prémie netešil nikto.
„Najnezištnejšia vec, akú som kedy videl. Pavol definitívne potvrdil, že je neprekonateľný tímový hráč,“ hovoril vtedy podľa webu NHL obranca tímu Jamie Rivers.
Demitra bol príkladným reprezentantom. V drese rodnej krajiny si zahral na MS v rokoch 1996, 2003, 2004, 2005, 2007 a 2011. Predstavil sa aj na ZOH 2002 v Salt Lake City, na ZOH 2006 v Turíne a na ZOH 2010 vo Vancouveri. Slovenské farby hájil aj na Svetovom pohári v rokoch 1996 a 2004.
„Myslím si, že reprezentovať by malo byť pre každého cťou,“ hovoril po MS 2004. „Vždy pracoval pre kolektív a rád chodil hrávať za národné mužstvo. Vždy ochotne pomohol reprezentácii, nikdy sa na nič nevyhováral,“ spomínal naňho bývalý úspešný tréner SR Vladimír Vůjtek.
Najväčším úspechom Demitru s dvojkrížom na hrudi bol zisk bronzu na MS 2003 v Helsinkách. V pamätiach fanúšikov utkvel najmä jeho šibalský gól v súboji o 3. miesto, ktorý dal českému brankárovi Tomášovi Vokounovi. Nezabudnuteľný je aj jeho samostatný nájazd do siete Iľju Bryzgalova v dueli s Ruskom na ZOH 2010 vo Vancouveri, kde sa stal najproduktívnejším hráčom a zároveň členom All-Stars tímu turnaja. Slovensko na tejto olympiáde siahalo na medaily, napokon sa však muselo uspokojiť so 4. miestom.
V roku 2010 sa rozhodol prijať ponuku ruského klubu Lokomotiv Jaroslavľ a definitívne tak opustil NHL. Ako milujúci otec tak urobil najmä kvôli svojej rodine. V KHL žiaril, v základnej časti mal v 54 zápasoch 61 bodov (18+43), v 18 dueloch vyraďovačky dal 6 gólov, pri 15 asistoval a rekordná bodovacia séria tretieho najproduktívnejšieho muža play-off priviedla mužstvo až do semifinále súťaže. Po tejto sezóne aj kvôli rodine uvažoval o konci športovej kariéry, ale podpísal zmluvu aj na ďalší ročník 2011/2012. Toto rozhodnutie sa mu napokon stalo osudným.
Presne pred desiatimi rokmi sa stala jedna z najväčších tragédií vo svete športu. Pri ruskom meste Jaroslavľ sa zrútilo lietadlo, na jeho palube sa nachádzal celý tím Lokomotiv. Ten cestoval na svoj otvárací zápas sezóny do bieloruského Minsku, no nikdy tam nedorazil.
Testy lietadla Jak-42 potvrdili, že haváriu spôsobila chyba pilota. Experti ukončili 18. októbra 2011 sériu leteckých skúšok, ktoré plne potvrdili, že jeden z pilotov počas vzletu na letisku brzdil. Po náraze do rádiomajáku sa vzápätí zrútilo a v jeho troskách našlo smrť 44 ľudí.
Číslo 38 sa rozlúčilo s reprezentačnou kariérou na domácich MS 2011. V Bratislave po zápase tlieskal Demitrovi celý štadión v stoji a hokejista plakal. Jeho číslo 38 už žiaden reprezentant SR či hráč Trenčína nemôže nosiť na chrbte. Na počesť Demitru po ňom pomenovali základnú školu v Dubnici nad Váhom a v Trenčíne aj hokejový štadión. Pred ním má tiež svoj pamätník, ktorý je vytesaný do kameňa a má formu čepele hokejky s pukom. V Trenčíne si fanúšikovia pravidelne pripomínajú tohto úspešného hokejistu aj tradičným rituálom. V každom zápase Dukly v 38. minúte štadión zborovo skanduje jeho meno.
„Bol spoľahlivý, obetavý, nesebecký, priamy a vždy ako líder vedel potiahnuť celý tím. Vždy sa radoval z gólu, ale ešte viac sa tešil, keď na gól prihral,“ spomínal vtedy Marián Gáborík na hokejovo-osobnostné kvality svojho kamaráta.
V osobnom živote bol podľa svojho okolia aj skvelým a príkladným otcom. S manželkou Máriou mal dve deti - syna Lucasa, ktorý je v súčasnosti hráčom futbalového AS Trenčín, a dcéru Zaru. O Demitrovi vznikol aj dokumentárny film 38 - Filmová pocta hokejovej legende. V júni 2021 mu prezidentka SR Zuzana Čaputová udelila Rad Ľudovíta Štúra I.
Ďalšie udalosti v hokejovom svete
Vo veku 85 rokov zomrel legendárny český hokejista Josef Černý. Černý odohral za reprezentáciu Československa 210 zápasov, v ktorých strelil 75 gólov. V roku 2007 ho uviedli do Siene slávy Medzinárodnej hokejovej federácie (IIFH).
Za klub z najvyššej českej súťaže odohral 671 zápasov, v ktorých nazbieral rekordný počet bodov (635), strelil najviac gólov (405) a pridal aj najviac asistencií (230).
Český hokejista Michal Kempný (34) je veľkou hviezdou a oporou Sparty Praha. Aktuálne hlási prestup do švédskeho klubu Brynäs IF, kam sa bude čoskoro sťahovať s celou rodinou. Rodina sa čoskoro rozrastie o ďalšieho člena.
Polovičku známeho športovca totiž trápi vážna gynekologická diagnóza, ktorá jej šance na ďalšie bábätko výrazne znížila. Napriek všetkému sa to však podarilo a druhé dieťa je na ceste.
Český obranca Radim Šimek bude v NHL hájiť farby Detroitu. V zámorí pôsobí držiteľ bronzu z predvlaňajších majstrovstiev sveta vo Fínsku už od roku 2017, keď sa dohodol so San Jose ako voľný hráč.
V NHL má na konte 209 odohraných stretnutí, v ktorých zaznamenal 29 bodov za sedem gólov a 22 asistencií.
Asistent trénera slovenských hokejistov Andrej Podkonický sa pričinil o postup našej reprezentácie na februárové zimné olympijské hry v Pekingu, na ktorých nastúpime proti Švédsku, Fínsku a Lotyšsku. Odmalička sa venoval hokeju, ku ktorému ho priviedol otec.
V mládežníckych kategóriách nastupoval za jeho rodné mesto. Následne ho v roku 1996 draftoval klub NHL St. Louis Blues, v najprestížnejšej hokejovej lige na svete hral za Floridu Panthers a Washington Capitals.
Predstavil sa aj vo fínskej, ruskej, českej a nemeckej najvyššej súťaži. V drese Slovana Bratislava a HKM Zvolen získal titul majstra Slovenska. Práve v jeho materskom klube ukončil v roku 2015 hráčsku kariéru. Potom pracoval v pozícii asistenta trénera zvolenského a žilinského mužstva.
V uplynulých troch sezónach stál na lavičke HKM Zvolen ako hlavný tréner. Od roku 2019 pôsobí ako asistent trénera slovenskej hokejovej reprezentácie a aktuálne je aj hlavný kouč našich juniorov.
Podkonický hovorí: „Som rád za to, čo sa mi podarilo dosiahnuť. Podarilo sa mi splniť si sny. Dostal som sa do NHL a reprezentoval som Slovensko na majstrovstvách sveta. Vyhral som aj juniorskú súťaž v zámorí a dvakrát som sa stal majstrom Slovenska. Som rád, že môžem pracovať pri reprezentácii. Hneď som mohol byť na majstrovstvách sveta v domácom prostredí, čím sa mi splnil sen. Chcel by som byť hlavný tréner v kvalitných zahraničných tímoch alebo pri reprezentačnom tíme, pri ktorom som aktuálne asistent. Teraz sa mi dostala pocta, že môžem trénovať našu „dvadsiatku“.
Návrat Stanleyho pohára do Košíc po dlhých osemnástich rokoch skomplikovali problémy s prepravou zo zámoria. Dvojnásobný víťaz najslávnejšej športovej trofeje sveta Erik Černák si ho napokon prevzal až podvečer.
V čase, keď navštívil Stanleyho pohár Košice naposledy, bol Erik ešte malým chlapcom. „V prvom rade som ho chcel ukázať mladým hokejistom z HC Košice i okolitých klubov. Isté je, že obranca s prezývkou „Drago“ bude vo vynovenom tíme Lightning opäť jedným z kľúčových pilierov. V priebehu pár rokov si totiž vybudoval silnú pozíciu a tréneri i fanúšikovia oceňujú jeho obetavý prístup. Niet divu, že sa v tíme z Floridy cíti výborne a teší sa na ďalšie sezóny strávené v drese s bleskom na hrudi.
Dopustiť nedá ani na fanúšikov Lightning. Z pohľadu osobného rastu v Tampe vyzdvihol svojho obranného partnera Ryana McDonagha, ale aj trénera Jona Coopera. Ako sa dá vycítiť z týchto jeho slov, nomináciu do Pekingu by určite neodmietol.
tags: #cesky #hokejista #gulas #kariera
