Československé normy pre pestovanie fazule

Poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečovaní výživy obyvateľstva a je základným pilierom existencie spoločnosti. Charakteristickou činnosťou v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie kultúrnych plodín a chov hospodárskych zvierat.

Zdroj: grain.org

Osobitosti výrobného procesu v poľnohospodárstve

Poľnohospodárska výroba sa odlišuje od priemyselnej výroby niekoľkými kľúčovými znakmi:

• Viazanosť na pôdu: Pôda je variabilný výrobný prostriedok s rôznou úrodnosťou a vlastnosťami. Uplatňuje sa bonitácia pôdy, čo je systém ohodnocovania jej kvality.
• Závislosť od klimatických podmienok: Potreby zavlažovania sa líšia v každom pestovateľskom roku. Nepriaznivé poveternostné podmienky môžu zničiť úrodu.
• Biologický proces: Výrobný proces je zároveň biologickým procesom, ktorý vyžaduje určitý čas trvania a je ovplyvnený striedaním ročných období.
• Sezónnosť: Produkčný proces je sezónny, čo ovplyvňuje aj sezónnosť tržieb podnikov.
• Medziprodukty: Značná časť produktov má charakter vlastného medziproduktu.

Všetky tieto osobitosti majú za následok nerovnomernosť tržieb v rámci jedného roka, ale aj v rámci niekoľkých rokov po sebe. Poľnohospodársky producent musí často kryť straty z určitých produktov zo zisku iných.

Výrobný proces v poľnohospodárstve predstavuje súhrn pracovných a technologických dejov, ktoré prebiehajú pri postupných premenách vstupných prvkov na výsledný produkt. Základnými faktormi výrobného procesu sú pracovníci, prostriedky hmotného majetku a vstupné prvky.

Každý výrobný proces je charakterizovaný stanoveným cieľom, vymedzeným priestorom, technológiou a nárokmi na vstupy. Uskutočňuje sa na samostatnom pozemku alebo v ustajňovacom objekte.

Špecifiká poľnohospodárskej výroby

Poľnohospodárska výroba sa líši od výroby priemyselnej predovšetkým svojou dlhodobosťou, prerušovanosťou a územnou rozptýlenosťou. Výrobný proces závisí na pôde, ktorá je plošne rozmiestnená, nepremiestniteľná a nerozmnožiteľná. Pôda má veľmi rôznorodé vlastnosti, ktorých ukazovatele kolíšu v značnom rozpätí vplyvom poveternostných činiteľov.

Výrobný proces rastlinných produktov sa vyznačuje tým, že väčšina pracovných predmetov, pôda, rastliny sú nepohyblivé, umiestnené v prírode. Pracovný prostriedok a pracovná sila spracovávajú tieto pracovné predmety v danom prírodnom prostredí.

Výrobný proces závisí na poveternostných podmienkach a slnečnom žiarení. Termíny začiatku a konca rovnakých operácií v pracovných postupoch sú rôzne v jednotlivých rokoch. Závislosť na prírodných podmienkach znemožňuje často jednoznačné stanovenie technologického a najmä pracovného postupu a vyžaduje prípadnú zmenu aj v priebehu ich vykonávania.

Väčšina operácií v rastlinnej výrobe sú operácie mobilné (prebiehajú vždy priamo na poli). Súpravy sú premiestňované k pracovnému predmetu, ktorý spracovávajú za pohybu.

Vzhľadom k rozsiahlosti a rozmanitosti výrobného programu v poľnohospodárstve je potrebný veľký počet špecializovaných mechanizačných prostriedkov. Pracovné postupy majú pomerne málo stálych a opakujúcich sa operácií. Neustála zmena operácií sťažuje dosiahnutie vysokej špecializácie pracujúcich v rastlinnej výrobe.

Pre poľnohospodársky výrobný proces je charakteristický veľký objem dopravy rôznorodých materiálov s rôznou objemovou hmotnosťou. Poľnohospodársky výrobný proces má priamy a významný vplyv na životné prostredie.

Poľnohospodárska produkcia je do značnej miery závislá na danom genetickom fonde pestovaných plodín a chovaných zvierat a jeho využití. Dosiahnuté výsledky v rastlinnej a živočíšnej výrobe sú prevažne závislé na tom, do akej miery zabezpečia zvolené výrobné, prípadne technologické postupy, optimálne podmienky pre rast a zrenie poľnohospodárskych plodín a pre životné pochody hospodárskych zvierat.

V súvislosti s biologickým charakterom poľnohospodárskej výroby má mimoriadny význam organizačná stránka zabezpečenia pracovných postupov. Každá operácia v pracovnom postupe má svoju nadväznosť a časovú lehotu (agrotechnický termín), ktorej začiatok a koniec sú presne stanovené prevažne podľa biologických hľadísk a ktorých termín je prípustné len nepatrne meniť.

Typy poľnohospodárskej výroby

Podľa intenzity hospodárenia rozlišujeme niekoľko typov poľnohospodárskej výroby:

• Drobné farmárstvo: Súkromne hospodáriaci roľníci s limitovanou rozlohou pôdy, menšími vstupmi a nižším stupňom mechanizácie. Produkcia slúži prevažne na prežitie roľníka.
• Intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo: Veľké rozlohy polí, vysoký stupeň mechanizácie a chemizácie výroby, vysoká koncentrácia hospodárskych zvierat a pestovanie širokej škály plodín.
• Ekologické poľnohospodárstvo: Návrat k tradičnému spôsobu hospodárenia, vylúčenie chemizácie výroby a uprednostňovanie striedania plodín a organických hnojív.

V roku 2001 bola celková rozloha poľnohospodárskej pôdy 2450 tis. hektárov. Z toho 59,2 % tvorila orná pôda, 5,1 % trvalé porasty, 35,7 % pastviny. Na jedného obyvateľa pripadalo 0,45 ha poľnohospodárskej pôdy. Na jeden hektár obrábanej pôdy pripadalo v priemere 82,6 kg hnojiva.

Priemerná úrodnosť poľnohospodárskych plodín na Slovensku v roku 2005 (t/ha):

Rozdelenie poľnohospodárskych plodín podľa hospodárskych vlastností:

• Obilniny - pšenica ozimná, raž siata, jačmeň jarný, ovos, kukurica siata, pohánka jedlá, proso obyčajné, ryža siata, cirok metlový, bar vlašský
• Strukoviny - šošovica jedlá, fazuľa záhradná, hrach siaty, sója fazuľová, bôb obyčajný, peluška, vika ozimná, vlčí bôb - lupina, cícer baraní
• Olejniny - repka olejná, ľan olejný, slnečnica ročná, mak siaty, horčica biela, ľaničník taricolistý, požlt farbiarsky, katran abesínsky
• Priadne rastliny - ľan priadny, konopa siata, abutilón, bavlník
• Okopaniny - ľuľok zemiakový, cukrová repa, kŕmna repa, čakanka, kŕmny kel, kŕmny kaleráb, kŕmna mrkva, slnečnica hľuznatá - topinambur, repka olejná - kvaka, kapusta olejná - okrúhlica
• Ďateľoviny - ďatelina lúčna, ďatelina plazivá, lucerna siata, komonica biela, ľadenec rožkatý, bôľhoj lekársky, vičenec vikolistý
• Trávy - lipnica lúčna, timotejka lúčna, mätonoh mnohokvetý, kostrava lúčna, ovsík obyčajný, trojštet žltkastý, hrebienka obyčajný, stoklas bezbranný, reznačka laločnatá, žitniak hrebenitý
• Jednoročné krmoviny - kukurica siata, cirok cukrový, facélia vratičolistá, repica olejnatá, kŕmna repka, ozimná raž
• Koreninové rastliny - bedrovník aníz, fenikel obyčajný, rasca obyčajná, koriander siaty, koreninová paprika
• Aromatické plodiny - chmeľ obyčajný, tabak virgínsky
• Liečivé rastliny - archangelika lekárska, bazalka pravá, benedikt lekársky, durman pravý, dúška tymiánová, rumanček pravý, horec žltý, jablčník obyčajný, valeriána lekárska, levanduľa lekárska, ligurček lekársky, medovka lekárska, mäta pieporná, nechtík lekársky, oman pravý, srdcovník lekársky, ibiš lekársky, repík lekársky, šalvia lekárska
• Energetické rastliny - repka olejná, bar vlašský, amarant sp.

Hlavné plodiny súčasného poľnohospodárstva sú: obilniny (kukurica, pšenica, jačmeň, ovos, raž), okopaniny (zemiaky, cukrová a kŕmna repa) a olejniny (repka olejná, slnečnica, ľan).

Rajonizácia je umiestnenie plodín a kultúr do takých agronomicko-ekologických podmienok, kde sa uplatnia ich genetické predpoklady pre poskytnutie optimálnej produkcie. Vonkajším prejavom rajonizácie pestovania poľnohospodárskych rastlín sú tzv. poľnohospodárske výrobné oblasti: kukuričná, repárska, obilninárska, zemiakarská a krmovinárska.

Plodiny teplých a nížinných, polosuchých oblastí (kukuričná oblasť) - kukurica, cirok, proso, pšenica, jačmeň, šošovica, fazuľa, tabak, slnečnica, konope, rajčiak, baklažán, melón, patizón, broskyňa, marhuľa, vinič.

Plodiny nížinných, mierne vlhkých oblastí (repná oblasť) - cukrová repa, jačmeň, pšenica, strukoviny, olejniny, chmeľ, lucerna, kukurica na siláž, zeleniny a ovocné dreviny.

Plodiny stredných oblastí, podhorských a lepších horských oblastí(zemiakárska oblasť a podhoria) - zemiaky, pšenica, raž, ozimný jačmeň, ovos, strukoviny, kŕmna repa, repka olejná, ľan, silážna kukurica-skorá, ďatelina, kultúrne trávy.

Základné spracovanie pôdy

Kyprením pôdy sa vytvárajú vhodné podmienky pre klíčenie, rast a vývin rastlín. Správnym spracovaním pôdy sa ovplyvňujú predovšetkým štruktúra pôdy a jej fyzikálne vlastnosti, ale aj chemické a biologické vlastnosti. Sústava spracovania pôdy sa skladá z jesenného základného spracovania pôdy a z predsejbového spracovania pôdy. Do základného spracovania pôdy patria: podmietka a orba, ktoré sa vykonávajú po zbere plodiny do začiatku zimy.

Úlohy základného spracovania pôdy sú: obnoviť a udržať štruktúru pôdy, zapracovať do pôdy porast zelených rastlín určených na hnojenie, organické zvyšky rastlín (strnisko, slamu), hospodárske a niektoré priemyselné hnojivá, ničiť buriny, škodcov a pôvodcov chorôb, regulovať vodný a vzdušný režim v pôde a sprístupňovať rastlinám živiny a narušiť mačinu ďatelinového alebo trávneho porastu.

Výsledkom základného spracovania pôdy je kyprenie a drobenie pôdy. Kyprením a drobením sa pôda prevzdušňuje a pri dostatku vlahy sa súčasne aktivizuje činnosť pôdnych mikroorganizmov, ktoré sa zúčastňujú na mineralizácii organických látok a humusu v pôde. Najväčšie nároky na kyprú pôdu majú okopaniny (repa cukrová, zemiaky, mrkva a i.).

Pri obracaní pôdy sa vynášajú splavené jemné častice a živiny do hornej vrstvy - ornice. Zlepšuje sa tým štruktúrny stav a obsah živín v hornej vrstve pôdy.

Pri obracaní pôdy sa zapracúvajú hnojivá, pozberové zvyšky, prípadne zelené rastliny do pôdy, čím sa urýchľuje ich rozklad.

Premiešavaním pôdy sa vyrovnávajú fyzikálne, chemické a biologické vlastnosti celej ornice alebo jej spracovávanej časti.

Podmietka je pracovná operácia, pri ktorej sa pôda plytko zorie alebo iným spôsobom skyprí. Vykonáva sa po zbere plodín, po ktorých zostáva na povrchu pôdy strnisko (po zbere obilnín, strukovín, niektorých olejnín a iných plodín).

Úlohou podmietky je znížiť vyparovanie a umožniť lepší príjem zrážkovej vody, zlepšiť mikrobiálnu činnosť, a tak urýchliť rozklad organických látok a uvoľňovanie živín, zamedziť rozvoj chorôb a škodcov na pozberových zvyškoch a uľahčiť nasledujúce spracovanie pôdy orbou.

Podmietkou prerušíme kapilaritu v hornej vrstve ornice, a tým v podstatnej miere znížime vyparovanie z pôdy. Zväčšením pórovitosti podmietnutej vrstvy umožníme zároveň ľahšie vsakovanie zrážkovej vody do pôdy. V suchších oblastiach je hospodárenie s vodou dôležitou úlohou.

Zapracovaním pozberových zvyškov rastlín sa do prevzdušnenej pôdy dostáva energetická zložka výživy pre mikroorganizmy. Tým sa zvyšuje ich činnosť pri rozkladaní organických látok a uvoľňovaní živín.

Podmietkou ničíme buriny, ktoré rástli v prechádzajúcom poraste a tiež vytvoríme vhodné podmienky pre vyklíčenie semien burín. Vzídené buriny sa potom zničia orbou. Podmietka tiež pomáha v boji proti chorobám a škodcom. Prevrátením do pôdy sa ničia štádiá škodcov a chorôb prezimujúce na strnisku. Podmietnutá pôda sa lepšie a kvalitnejšie spracúva nasledujúcou orbou.

Aby sa splnili základné úlohy po...

tags: #ceskoslovenske #normy #fazula #pestovanie

Populárne príspevky:

• Recept na grilovanú panenku
• Gurmánske potešenie z divočiny
• Rýchly recept na zapečenú cuketu
• Potraviny s vysokým obsahom železa
• Príčiny vlhkosti v domácnosti