Čo k nám cestuje z neba: Hádanky a básne v slovenskom jazyku

Ponorte sa do sveta hádaniek a básní, ktoré odhaľujú krásy prírody a bežných vecí okolo nás. Tento článok vám ponúka zbierku zaujímavých hádaniek a poetických diel v slovenskom jazyku.

Hádanky pre bystré hlavy

Otestujte svoju myseľ a skúste uhádnuť odpovede na nasledujúce hádanky:

  • Sladká je a šťavnatá. Trhajú ju dievčatá, oberajú mamy, zobkajú ju vrany. Červené má líčka. Čo je to?
  • V lese, kde je tôňa, rastie, pekne vonia. Zvončekami stále cinká malá biela... Čo je to?
  • Koho treba biť, aby nás mohol veseliť?
  • Na košeli košeľa, keby sa tak zaodela, zostal by len malý hlúb ani nie pod jeden zub. Čo je to?
  • Bodkované šaty nosí, umýva sa v kvapke rosy. Kvetinky má veľmi rada, preto na ne často sadá. Čo je to?
  • V teplom lete nad lúkami, lieta kvietok maľovaný. Veľmi ľahko spoznáte ho, podľa krídla okatého. Čo je to?
  • Kto sa plazí popri skale, naplaší tam myšky malé, naženie strach kobylke, čo si sedí na byľke?
  • Vo vode vie dobre plávať, chodí však aj po zemi. Keď je v kŕdli veľmi gága a trepoce krídlami. Čo je to?
  • Čo páli a nie je oheň?
  • Šťavnatá a sladká guľka si ku iným líčka tuľká. Z lístia celý strapec kuká, odtrhla ho čiasi ruka. Hneď to každé dieťa pozná, lebo je to strapec... Čoho?
  • Hoc má dlhú bradu, nevie ti dať radu. Kto je to?
  • Pri cestičke rastie kríček ako chrastie. Prútiky sťa hady hryzú, nieto rady. Plody, čierne uhlíky, chutia ako cukríky. Čo je to?
  • Máme domček zelený, na izbičky delený, v nich drobné detičky - zelené guličky. Veľa je tých detí, ách! Veď som predsa sladký... Čo je to?
  • Žlté hniezda kvietkov z jari, rozsiate sú po chotári. Do každého kalíška nakukuje včelička. Čo je to?
  • Bezhlavý tlsťáčik v širokom klobúku, na jednej nohe vybehol na lúku. Čo je to?
  • Ide, ide panáčik, má on žltý zobáčik, kde vodička hučí, tam zobáčik strčí. Čo je to?
  • Má len jednu nohu, ale veľa kolien. Čo je to?
  • Biely kvietok z chotára, jari bránu otvára. Čo je to?

Básne plné emócií

Nechajte sa uniesť nasledujúcimi básňami, ktoré sa dotýkajú rôznych aspektov života a prírody:

Stratená duša

Tak každoročne v jeseni svetlá sa tratia z duše
a človek, koník túlavý, od srdca k srdcu kluše
a pre každé chce zomierať, žiť nechce pre nijaké,
chcel by mať jedno pre seba; je mu to jedno, aké.

Možno, že iba obrázok a možno tôňu iba.
No pred cieľom sa zastaví: Komu zas srdce chýba?
Zo všetkých mojich obrázkov mámivý ošiaľ stúpa;
bola to láska? Sklamanie? - nevieme nikdy, čo sa môže stať.

Nakoniec sa to zvrtne na zákone,
že silu umu zmôže sila zrád.
V partii často vyhrávajú kone;
jedine kráľ však môže dostať mat.

Jak hrát šachy – pravidla hry | FYFT.cz

Zápalky

Zápalka smútku chytá potichučky
(už dávno nezáleží na mene),
samota prišla bez dotknutia kľučky
a pripomína veci stratené.

Cez polnoc tiahne; zrazu horia krutei
ostatné, čo boli spálené,
prst dažďa chytá vtáka za perute
a kvapky bijú na sklo ako kamene.

Zápalka dávna zažína sa znova
a tak jak dávno pália ma jej plamene;
mal som ju rád; no škoda o tom slova,
už dávno nezáleží na mene.

Jej plavá kader ako zo sna vlaje
a šerejú sa oči zahmlené,
no ja som iný, ona zmenená je
a dávno nezáleží na mene.

Nad ránom celkom zápalka sa láme
a prúžok dymu, svedok váhavý,
prezradí všetkým, na čo spomíname,
keď nakreslí nám jemne nad hlavy

zlomené srdce a pery zmámené,
čo klamú: nezáleží na mene.

Z vody (XII)

Les odkladá si všetky staré listy,
aj tie bez adries.
Les je lesa nik ho neprerobí.
A čo má byť? Ale ty radšej neblúď po lese;
naplakal si sa do zásoby.
A vôbec: tu si na zlej adrese.

Les má dosť práce s prezliekaním stromov.
Choď domov.

Myslel si: láska. A bol to iba zvyk.
Uletel ti biely balónik.
A je ti smutno. Niet čo zobrať do rúk.

Dni idú, idú ako rieky k moru,
dni idú, idú a ty tak hrozne sám
pripínaš krídla predstavám.

Niekto ti kýva. Ty sa neotoč.
Máš pod klobúkom krásny kolotoč.
Niekto sa pýta. O pol ôsmej večer: dlho hľadám struny.

Aby som ťa zahral
podľa zlata hviezda podľa krvi luny.
O pol ôsmej večer:
aby ťa bol celý vesmír plný.

A rád by som bol, keby si raz v noci bola: áno.
Áno na srdci, a áno na ústach.
Iskra v oku, hlava v ohni,
noc, noc hlboká.
Padla si mi do oka.

SLNKO

Obilie žltne.
Slama na klobúky
krásne dozrieva.
Deň ako stvorený je na čítanie z ruky.

Ospalé ďatle klopú do dreva.
Všade na svete to značí SOS.
V belasom vzduchu utopil sa les.

Milenci v ňom sedia s bledou tvárou,
pijú slnko s octom,
jedia kyslé jablká,
rátajú si prsty na nohách a na rukách,
tešia sa, že k životu to stačí.

Modrý les.

tags: #cestuju #k #nam #z #neba #vlocky

Populárne príspevky: