Hudba Cez Plece: Význam a Kontext v Slovenskej Hudobnej Scéne

Výraz "hudba cez plece" môže na prvý pohľad pôsobiť záhadne. V kontexte slovenskej hudobnej scény, a najmä v spojitosti s tvorbou Paľa Hammela, však nadobúda konkrétny a emotívny význam. Tento článok sa snaží rozlúštiť, čo tento výraz znamená, ako ho vnímať a ako objaviť jeho hlbšie vrstvy. Paľo Hammel je významnou osobnosťou slovenskej hudobnej scény.

Výraz "Hudba Cez Plece" a Paľo Hammel

Výraz "hudba cez plece" sa najčastejšie spája s rovnomennou skladbou Paľa Hammela. Táto skladba, textovo bohatá a hudobne podmanivá, evokuje pocit nostalgie, spomienok a prechodu. Cez plece sa pozeráme na minulosť, na to, čo bolo, na detstvo a na momenty, ktoré nás formovali. V prenesenom slova zmysle "hudba cez plece" predstavuje návrat k hudobným koreňom, k skladbám, ktoré v nás vyvolávajú silné emócie a ktoré sú súčasťou našej identity.

Skladba "Cez Plece" a Jej Význam

Skladba "Cez plece" od Paľa Hammela zachytáva prechod chlapca z detstva do dospelosti. Text piesne vyzdvihuje lúčenie sa s detstvom, spomienky na hračky, kamarátov a nevinnosť. Je to pieseň o odchode, o prechode do neznáma, do sveta dospelých, ktorý je plný tajomstiev a výziev. Melancholická melódia a poetický text umocňujú pocit straty a zároveň nádeje na nové dobrodružstvá.

Slovník a Kontext: Význam Slova "Plece"

Aby sme lepšie pochopili metaforu "hudby cez plece", je užitočné pozrieť sa na význam samotného slova "plece". V Krátkom slovníku slovenského jazyka sa slovo "plece" definuje ako časť ľudského tela medzi krkom a začiatkom ruky. V prenesenom zmysle však môže predstavovať oporu, zodpovednosť alebo aj bremeno. "Prehodiť si kabát cez plece" znamená niesť nejakú zodpovednosť alebo sa pripraviť na cestu. V kontexte skladby "Cez plece" sa plece stáva symbolom prechodu, odchodu a spomienok, ktoré si so sebou nesieme.

Ako Objavovať "Hudbu Cez Plece"?

Objavovanie "hudby cez plece" je subjektívny proces. Každý má svoje vlastné hudobné spomienky, svoje obľúbené skladby, ktoré v ňom vyvolávajú silné emócie. Napriek tomu existujú spôsoby, ako sa k tejto hudbe priblížiť:

• Počúvajte s otvorenou mysľou: Nebojte sa experimentovať s rôznymi žánrami a interpretmi. Hľadajte hudbu, ktorá vás oslovuje, ktorá vo vás rezonuje.
• Ponorte sa do histórie: Zaujímajte sa o históriu slovenskej a českej hudby. Objavujte staršie skladby, ktoré formovali hudobnú scénu.
• Hľadajte inšpiráciu v textoch: Venujte pozornosť textom piesní. Hľadajte v nich hlbší význam, posolstvo, ktoré vás osloví.
• Zdieľajte s ostatnými: Rozprávajte sa s priateľmi a rodinou o hudbe, ktorá vás ovplyvnila. Zdieľajte svoje obľúbené skladby a nechajte sa inšpirovať ich hudobným vkusom.
• Navštevujte koncerty a festivaly: Zažite hudbu naživo. Koncerty a festivaly sú skvelou príležitosťou na objavovanie nových interpretov a na opätovné prežívanie obľúbených skladieb.

"Hudba Cez Plece" ako Súčasť Kultúrneho Dedičstva

"Hudba cez plece", či už ide o konkrétnu skladbu alebo o hudbu, ktorá v nás vyvoláva spomienky a emócie, je dôležitou súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Tieto skladby nás spájajú s minulosťou, s našimi koreňmi a s našou identitou. Je dôležité si ich uchovávať, odovzdávať ich ďalším generáciám a neustále ich objavovať.

Rádiá, koncerty, festivaly a online platformy zohrávajú dôležitú úlohu pri šírení "hudby cez plece". Umožňujú nám opätovne prežívať obľúbené skladby, objavovať nové interpretácie a zdieľať ich s ostatnými. Vďaka nim "hudba cez plece" žije a oslovuje nové generácie poslucháčov.

Interpretácia a Osobný Zážitok

Hoci je možné analyzovať text a hudbu "Cez plece" objektívne, skutočný význam a hodnota tejto skladby spočíva v osobnom zážitku každého poslucháča. Každý z nás si do nej premieta svoje vlastné spomienky, emócie a skúsenosti. Preto je "hudba cez plece" tak silná a osobná. Je to hudba, ktorá nás spája s našou minulosťou a zároveň nás inšpiruje do budúcnosti.

Skladby ako "Cez plece" nám pripomínajú, že je dôležité vážiť si spomienky, uchovávať si detskú nevinnosť a s otvorenou mysľou sa pozerať do budúcnosti. Je to hudba, ktorá nás učí prechodu, prijatiu zmien a hľadaniu krásy v každom okamihu.

Zvoňte Zvonky: Album, Ktorý Pretrval Čas

Zásadný pilier slovenskej a československej hudby, album skupiny Prúdy - Zvoňte zvonky, oslávil okrúhle výročie. Album vznikol zo skladieb, ktoré Pavol Hammel a Marián Varga postupne skladali viac ako dva roky. Prvý a jediný album skupiny Prúdy získal za krátky čas okrem slávy a úspechov v nastupujúcom normalizačnom období aj problémy.

Balada o smutnom Jánovi od Borisa Filana zas horlivým cenzorom evokovala, že je o Janovi Palachovi (aj keď bola napísaná oveľa skôr). Album sa tým dostal na čiernu listinu a takmer na dvadsať rokov akoby prestal existovať. Jeho prvá reedícia prišla v roku 1990 na LP platni. Ďalšia významná reedícia z roku 1999 doplnila k základnému albumu desať bonusov.

Novú a reprezentatívnu CD reedíciu vydáva k okrúhlemu výročiu Opus. Fanúšikom a zberateľom na nej ponúkne okrem pôvodného albumu s dvanástimi skladbami aj bohatý booklet, v ktorom sú zachytené všetky sprievodné texty, ktoré sa na albume objavili od pôvodného vydania. Nemení sa dôležitosť a výnimočnosť albumu v čase vydania, vplyv na ďalší vývoj našej hudobnej scény a nadčasovosť, ktorú potvrdil aj do posledného miesta vypredaný špeciálny koncert v bratislavskom ateliéri Babylon.

Diváci si s radosťou spievali Koče plné ruží, Medulienku, Podnájom, Kamalásky, Cirkus Leto, Keď pavúk svoje siete dotká, Dnes už viem a ďalšie. Spev divákov zvýraznel pri akustických Po písmenku a Mladosť. Významná časť koncertu bola venovaná skladbám, ktoré Pavol Hammel nahral po období Prúdov so spolupútnikmi Mariánom Vargom a Fedorom Frešom. Výborná dramaturgia koncertu dokázala z veľkého množstva piesní vybrať to najpodstatnejšie a dokonale vystihnúť silu a šírku tvorby, ktorú Prúdy odštartovali v druhej polovici šesťdesiatych rokov.

Po skladbách Ja nemám lásku v malíčku, Chlapci z mesta a Cez plece sa celkový počet skladieb zastavil na čísle 28 (!). Piesne z albumu Zvoňte zvonky (ktorý je podľa Pavla Hammela nielen kultový, ale aj „kúl“…) a všetky ostatné, ktoré súčasné Prúdy na koncerte zahrali, boli doslova výletom do dejín slovenskej hudby.

Na záver ešte malé vysvetlenie pojmov Zvoňte zvonky a Zvonky zvoňte. Prvý je názov albumu na titulnej strane, druhý názov skladby, ktorá album otvára. Ale na zadnej strane je názov albumu rovnaký ako názov skladby. Je to celé len milá hra so slovami.

Legenda slovenského a českého bigbítu Marián Varga sa v januári dožil 70 rokov. Oslovili sme vtedy piatich priateľov a zároveň obdivovateľov tohto fenomenálneho hudobníka a lídra skupiny Collegium Musicum, aby pre .týždeň napísali, čo pre nich Marián a jeho hudba znamená. daniel Pastirčák, kazateľ Mal som trinásť, keď som pod stromčekom našiel Zelenú poštu. Piesne z albumu Zvoňte zvonky som v tom čase spieval spamäti. Poštu som si púšťal znova a znova. Zimomriavky - najmä pri Smutnej rannej električke. Vzal som si album na prázdniny k strýkovi. Jeho neposedné deti k platni pridali svoj tvorivý príspevok - počmárali mi ju farebnými pastelkami. Tú platňu dodnes mám. Ryhy od Domácej úlohy až k Smutnej rannej električke ani čas nevymazal. A tak je to Marián, s tvojou hudbou vo mne dodnes. Uplynulo štyridsaťpäť rokov, no nič z tej hudby, čo utvárala moju mladú senzitivitu, čas vo mne nevymazal. Sú vo mne zakreslené farebnými pastelkami. Dnes máš sedemdesiat: Toľko udalostí sa odvtedy odohralo. Život ťa od bigbítu posunul k tomu, čo bolo vždy tvojou prvou vášňou, do oblasti, ktorej sa trochu hanlivo hovorí „vážna hudba“. Čas mladej nespútanosti, tvrdohlavej revolty, legendárny čas Collegia musica sa z tej diaľky javí ako zahmlený horizont vzdialenej krajiny. Tvoja hudba formovala vnútorný svet niekoľkých generácií. Starneš a my starneme s tebou. No tvoja hudba je stále mladá, zostala tu s nami živá - nielen v nás, ale i v našich deťoch. Viem to: Videl som, ako utvárala nášho syna Jonatana.„Tak veľmi by som si prial, Marián, aby si očami viery videl, že čas nič z toho, kým si bol, neodnáša preč.“ V čase Zelenej pošty sa mi ani nesnívalo, že prídu dni, keď si budeme blízko, a spoznám nielen tvoju hudbu, ale i tvoju krehkú ľudskosť. Dlhé roky si bol pre mňa legendárnou postavou, obývajúcou nedostupný svet. Vtedy som nevedel, že narodeniny oslavujeme v ten istý deň, s odstupom dvanástich rokov. Netušil som, že v Tónkovi Srholcovi máme spoločného priateľa. Obaja ste rodákmi zo Skalice a a poznáte sa od mladosti. Vždy si priťahoval strážnych anjelov. A tí anjeli mali vždy podobu človeka z mäsa a kostí. Tvár Janka Langoša či tvár Jany, toho anjela, ktorý ťa sprevádza i v týchto dňoch bolesti, choroby a slabosti. V tvojej tvári vždy vidím jej tvár. Bez nej by si nebol tým, kým si. Akí ste boli krásni, keď sme vás naposledy videli plece vedľa pleca na gauči, s unaveným úsmevom na tvári, spojených tichou vzájomnosťou. Nuž, ako chlapec očarený tvojou hudbou som netušil, že raz budeme Tónkovi k osemdesiatke na Pohode trochu falošnými hlasmi spievať spolu s tebou Ľaliu poľnú. Ani by mi nenapadlo, že na Tónkovom pohrebe budeme prijímať eucharistiu, ktorá sa stane predmetom pohoršenia. Tak veľmi by som si prial, Marián, aby si očami viery videl, že čas nič z toho, kým si bol, neodnáša preč. Tvoj život neubúda do nenávratna, ale smeruje k zavŕšeniu. Všetko čím si bol, tvoja tvorivosť i hĺbka, ktorú v tebe hĺbi prítomné utrpenie, zostanú navždy zachované milosťou večnosti. V lete sme boli spolu na Tassose. Z tamojšieho kláštora sme si odniesli krížiky. Ten tvoj sa stratil. Asi som ho povysávala, - domnieva sa Janka. Vo voľných chvíľach sedím na balkóne a vreckovým nožíkom ti vyrábam dar - krížik z čiernej bridlice. Tento sa už iste nestratí. Dúfam, že sa týmto textom neprezradím. Zásadný pilier slovenskej a československej hudby, album skupiny Prúdy - Zvoňte zvonky, oslávil tento rok okrúhlu päťdesiatku. K jubileu dostal výnimočný koncert a reedíciu CD albumu. Album vznikol zo skladieb, ktoré Pavol Hammel a Marián Varga postupne skladali viac ako dva roky. Prvý a jediný album skupiny Prúdy získal za krátky čas okrem slávy a úspechov v nastupujúcom normalizačnom období aj problémy. Foto: Ctibor Bachratý Prúdy Súčasná zostava Prúdov. František Griglák - gitary, Anton Jaro - basgitara, Peter Preložník - klávesy, Igor "Teo“ Skovay - bicie a Pavol Hammel spoločne na pódiu. Balada o smutnom Jánovi od Borisa Filana zas horlivým cenzorom evokovala, že je o Janovi Palachovi (aj keď bola napísaná oveľa skôr). Album sa tým dostal na čiernu listinu a takmer na dvadsať rokov akoby prestal existovať. Jeho prvá reedícia prišla v roku 1990 na LP platni. Ďalšia významná reedícia z roku 1999 doplnila k základnému albumu desať bonusov. Novú a reprezentatívnu CD reedíciu vydáva k okrúhlemu výročiu Opus v piatok 13. decembra. Fanúšikom a zberateľom na nej ponúkne okrem pôvodného albumu s dvanástimi skladbami aj bohatý dvadsaťstránkový booklet, v ktorom sú zachytené všetky sprievodné texty, ktoré sa na albume objavili od pôvodného vydania. Nemení sa dôležitosť a výnimočnosť albumu v čase vydania, vplyv na ďalší vývoj našej hudobnej scény a nadčasovosť, ktorú potvrdil aj do posledného miesta vypredaný špeciálny koncert v bratislavskom ateliéri Babylon (10. 12. 2019). Po nej pozval na pódium súčasnú zostavu Prúdov. Diváci si s radosťou spievali Koče plné ruží, Medulienku, Podnájom, Kamalásky, Cirkus Leto, Keď pavúk svoje siete dotká, Dnes už viem a ďalšie. Spev divákov zvýraznel pri akustických Po písmenku a Mladosť. Významná časť koncertu bola venovaná skladbám, ktoré Pavol Hammel nahral po období Prúdov so spolupútnikmi Mariánom Vargom a Fedorom Frešom. Výborná dramaturgia koncertu dokázala z veľkého množstva piesní vybrať to najpodstatnejšie a dokonale vystihnúť silu a šírku tvorby, ktorú Prúdy odštartovali v druhej polovici šesťdesiatych rokov. Po skladbách Ja nemám lásku v malíčku, Chlapci z mesta a Cez plece sa celkový počet skladieb zastavil na čísle 28 (!). Piesne z albumu Zvoňte zvonky (ktorý je podľa Pavla Hammela nielen kultový, ale aj „kúl“…) a všetky ostatné, ktoré súčasné Prúdy na koncerte zahrali, boli doslova výletom do dejín slovenskej hudby. A na záver ešte malé vysvetlenie pojmov Zvoňte zvonky a Zvonky zvoňte. Prvý je názov albumu na titulnej strane, druhý názov skladby, ktorá album otvára. Ale na zadnej strane je názov albumu rovnaký ako názov skladby. Je to celé len milá hra so slovami. Keď ich použijete akokoľvek, bude to správne. Slovenskú hudobnú legendu Pavla Hammela čaká pracovne náročný rok. Vlastne pre neho začal už koncom toho minulého, kedy pokrstil výberový album skupiny Prúdy. Aktuálne sa s kapelou pripravuje na veľké narodeninové česko-slovenské turné, keďže v decembri oslávi okrúhle 70. Blížiace sa životné jubileum a najmä vydanie "bestofky" Prúdov (recenzia) boli hlavnými dôvodmi, prečo sme sa s Paľom stretli a príjemne si zaspomínali. Sprievodcom na ceste do minulosti nám pritom boli pesničky z výberového albumu. V decembri uzrel svetlo sveta nový kompilačný album Pavol Hammel a Prúdy - The Best Of, ktorý práve v deň vašich narodením začiatkom decembra slávnostne pokrstili Kamila Magálová a Kamil Peteraj. Médiá ho označili ako prvú výberovku v 50-ročnej histórii skupiny Prúdy. Je to naozaj tak? Veď výberových albumov Prúdov sa v minulosti objavilo niekoľko (napr. v rokoch 1982, 1992 alebo 2011) Do istej miery je to s tými výberovkami pravda. Pred siedmimi rokmi napríklad vyšla kompilácia The Best of Pavol Hammel, ktorú si možno pamätáte podľa obalu s červeným warholovským dizajnom s mojím portrétom, ktorý namaľoval dcérin kamarát na moju päťdesiatku. Staršie pesničky som vtedy nanovo nahral s príležitostným zoskupením hudobníkov.Aktuálny album je prvou výberovkou výlučne z tvorby Prúdov, ktorú sme si zostavili sami. Súčasní členovia kapely, v ktorej okrem mňa aktuálne pôsobia ešte dvaja pôvodní spoluhráči z čias jej vzniku na konci 60. rokov (Fedor Frešo a Fero Griglák), sa zhodli na tom, že práve teraz je ten správny čas. Aj keď je pravda, že Prúdy sa vlastne nikdy nerozpadli. Tak ako sa približne v sedemročných periódach obnovovala moja spolupráca s Mariánom Vargom a ďalšími hudobníkmi, tak ožívali aj Prúdy, hoci v rôznych zostavách. Prúdy predstavujú ochrannú známku muzikantov, ktorí boli a sú ochotní pod ňou hrať. Vaše slová potvrdil nedávno aj Fedor Frešo. Podľa neho sa Prúdy nemôžu rozpadnúť, môžu len hrať alebo nehrať. Okrem neho aktuálne hrajú v Prúdoch aj ďalšie známe osobnosti. Ako vzniklo práve takéto zloženie? S touto partiou hudobníkov som absolvoval v lete a na jeseň minulého roka krásne koncerty, okrem iného aj v obnovenom nitrianskom amfiteátri na Agrokomplexe a v žilinskom Dome odborov. A zistili sme, že nám to spolu skvelo ladí. Nemožno sa tomu ani čudovať, veď basgitarista Fedor Frešo a gistarista Fero Griglák ako piliere Prúdov predstavujú dlhodobo vysokú kvalitu, Igor "Teo" Skovay je od väčšiny členov v kapele o niečo mladší, lebo podľa môjho názoru bubeník musí byť mladý, aby vládal búchať, no a Peter Preložník je vynikajúci multižánrový klavirista, ktorý bez problémov zahrá nielen rock, ale aj džez a všetko, čo potrebujeme. Ja túto zostavu považujem za optimálnu až ideálnu, lebo spĺňa kritériá z hľadiska veku i skúseností. Vráťme sa ešte k novému albumu. Ak teda Prúdom vyšli v minulosti už nejaké výberové albumy, v čom sa od nich líši ten posledný? Krátko po revolúcii vyšla jedna výberovka v dovtedy jedinom a čerstvo sprivatizovanom slovenskom vydavateľstve. Jeho vtedajší šéfovia si sami, takpovediac bez opýtania, urobili výber z radových vinylových dlhohrajúcich platní Prúdov a mojich sólových projektov. Mimochodom, spravili celkom dobrý výber, keďže z mojich piesní ani nejde urobiť zlý výber, toľko mám aj s Prúdmi kvalitného materiálu... (smiech). Na rozdiel od tohto albumu je aktuálna kompilácia výlučne našim výberom, teda výberom, na ktorom sme sa v kapele dohodli. Myslím si, že ide o reprezentatívny výber toho najlepšieho, ktorý má súčasne charakter "greatest hits", lebo nechcem oddeľovať piesne ako Medulienka alebo Učiteľka tanca od iných skladieb, mám ich rovnako rád a som na ne patrične hrdý. Spomínaná Medulienka je pritom jedným z vašich poznávacích znamení... ... A to vznikla ešte v roku 1970, čiže má už takmer 48 rokov! Ľudia si ju pritom so mnou stále stotožňujú. Práve dnes (rozhovor vznikol 17. januára, pozn. red.) sa mi v súvislosti s ňou stala milá príhoda. Keď som vošiel do obchodu s pánskou konfekciou, mladučká predavačka ma privítala slovami: "Jej, Medulienka došla!". Bolo to pre mňa naozaj príjemné zistenie, že o niekoľko generácií mladšia slečna pozná mňa i moju pesničku. Na druhej strane to nie ja až také veľké umenie byť odo mňa mladší... (smiech). Medulienka pritom nevyšla na žiadnom albume. Prečo? Pesničku Medulienka sme pôvodne nahrávali len skúšobne. Mala byť súčasťou platne Pavol Hammel a Prúdy z roku 1970, nahrávanej hneď po nevydanej platni Pokoj vám. Medulienka sa potom objavila až na neskorších kompiláciách. Netušili sme, že Zvoňte, zvonky bude prevratná platňa Aktuálny výberový album síce obsahuje dvanásť veľkých hitov z celej histórie Prúdov, ale nejde o pôvodné nahrávky. Prečo ste sa rozhodli nahrať ich znovu? Od 90. rokov vychádzali rôzne reedície dlhohrajúcich platní Prúdov i mojich spoločných projektov s rôznymi hudobníkmi už na kompaktoch v technicky upravenej kvalite. V prípade úplne prvého albumu Zvoňte, zvonky však remastrovanie nebolo možné, lebo platňa bola pôvodne nahratá v mono verzii, a to jednoducho z dôvodu, že v druhej polovici 60. rokov ešte neexistoval stereo zvuk. Preto sme sa rozhodli, že v aktuálnej zostave Prúdov nahráme všetky vybrané staré pesničky znovu, nie však v zmenenej úprave. Chceli sme sa čo najviac priblížiť zvuku a atmosfére pôvodných nahrávok, aj keď by nebol problém prearanžovať ich. Okrem tohto technického hľadiska o tom rozhodol aj úplne prozaický dôvod, a to vysoké náklady, ktoré by si odkup vydavateľských práv za účelom vydania kompilácie vyžiadal. Podľa akého kľúča ste so spoluhráčmi vyberali pesničky na album? Komplikovane... Pri rozhodovaní o výbere piesní sme použili zásadu demokratického prístupu, čo znamená, že každý z kapely si mohol povedať svoj názor, a ja som ten výber potom zostavil bez ohľadu na ich názory (smiech). V tejto súvislosti mi napadol môj obľúbený výrok: "Ak budem chcieť vedieť tvoj názor, tak ti ho poviem". Ale vážne - na konečnom zozname pesničiek sme sa nakoniec všetci zhodli, je to podľa nás reprezentatívny výber. Zdroj: Vladimír YurkovičAktuálna zostava skupiny Prúdy Ak súhlasíte, zaspomíname si na časy minulé, keď jednotlivé piesne vznikli. Najstaršími na výberovom albume sú dve piesne z legendárneho albumu Zvoňte, zvonky, ktorý je považovaný za jeden zo základných albumov modernej slovenskej populárnej hudby. Ako vznikal? Boli to úžasné časy 60. rokov, éra hippies... Vôbec sme netušili, že to bude prevratná platňa. Nebolo to však vždy až také poetické, ako sa to môže z dnešného pohľadu zdať. Album totiž nevznikol naraz, ako to funguje v súčasnosti. Vtedy sa nechodilo do štúdia, že máme pripravený materiál a ideme natočiť platňu. Jednotlivé nahrávky pre album Zvoňte, zvonky vznikali postupne asi dva roky pred jeho vydaním v roku 1969. Nahrávacie štúdiá existovali len v rámci Československého rozhlasu a ten mal zriadenú komisiu, ktorá rozhodovala, či sa niečo nahrá alebo nie. Komisii sme nosili texty, nahrávky na páske aj v notách na posúdenie. Výhodou pre nás, vtedy 18- a 19-ročných chalanov bolo, že sme všetci mali hudobné vzdelanie, takže sa na nás členovia komisie pozerali zhovievavejšie. Takto sme postupne nahrali, myslím, až 25 piesní, z ktorých sme na prvý album vybrali dvanásť. Album Zvoňte, zvonky je osobitý nielen skladateľským vkladom Mariána Vargu (zložil hudbu k ôsmym piesňam a v jednom prípade je spoluautorom), ale aj po textovej stránke. Tretina textov je z pera výraznej osobnosti slovenskej kultúry tých rokov, Ruda Skukálka, na ktorého sa neprávom akosi zabudlo. Rudo Skukálek zohral v prípade Zvonkov veľmi dôležitú rolu. Nielenže zložil úžasne nadčasové texty, ale pomohol výrazne tomu, aby album vznikol. Bol totiž aj členom spomínanej lektorskej komisie v rozhlase. Zastal sa Prúdov napríklad pri zdôvodňovaní toho, ako som pri spievaní ohýbal pravidlá slovenčiny. Nebolo vtedy ľahké presadiť, že na krátku slabiku sa môže držať tón aj dlhšie. Pritom vo folklóre je to celkom prirodzené. Považujem ho za otca moderného slovenskéh

tags: #cez #plece #iba #hudba #význam

Populárne príspevky:

• Slovenský recept na šišky
• Dokonalý cheesecake
• Etymológia slova piknik
• Klasické recepty z kuracej pečene
• Zdravé koláče z kokosovej múky