Chlieb a hry: Význam politiky v súčasnosti
Očkovacia lotéria, šrotovné či olympiáda. S každou vládou prichádza nový nápad, ako motivovať ľudí k želanému správaniu či národnej hrdosti. Ekonómovia vysvetľujú, či sú takéto politiky efektívne. Prejedáme si verejnými politikami na báze hier verejné financie zbytočne alebo majú pozitívny efekt? Poďme sa pozrieť na to, ako sa staroveké "chlieb a hry" uplatňujú v súčasnej politike a aký majú dopad na spoločnosť.
"Chlieb a hry" v starovekom Ríme.
Staroveký Rím a jeho odkaz
Staroveké chlieb a hry platí dodnes a politici majú strach z rastúcich cien potravín. Pred voľbami boli programy plné silných rečí o regulácii cien, marží, či dokonca štátnych reťazcov. Aktuálne programové vyhlásenie vlády je našťastie v tomto smere nekonkrétne. No môžeme čakať, že reči o potrebe zasiahnuť do maloobchodného trhu podľa vzoru Orbána neprestanú.
Princíp "chlieb a hry" v histórii
Rím v období cisárstva - principát. Dejiny cisárstva delíme na 2 obdobia: principát a dominát. Princípát - cisár má absolutistickú moc, ale ponecháva republikánske úrady, senát aj ľud. zhromaždenie. Vyhlasuje sa za „prvého medzi rovnými - Princes inter pares“. Božské pocty sa mu vzdávajú po smrti. Dominát - cisár je pán a boh na zemi. Republikánske úrady neexistujú a božské pocty - za života.
Nero viedol mierovú politiku a riadil sa zásadou ,,chlieb a hry“. Považoval sa za vynikajúceho športovca, básnika, umelca, a keď si získal oporu vo verejnosti, začal s krutovládou. Organizoval veľkolepé hry, zavádzal nové hry o cenu Nerona, na ktorých vždy zvíťazil.
Politika a zodpovednosť
„Pod zodpovednosťou v politike rozumiem predovšetkým stanovenie si reálnych cieľov. Na ich dosiahnutie však treba použiť legitímne prostriedky. Ak sme si v našom tíme povedali, že chceme vyhrať voľby, tak zároveň vieme, že jedinou cestou na dosiahnutie tohto cieľa sú parlamentné voľby. […] Samozrejme, zvíťaziť a dosiahnuť dobrý výsledok je jedna vec a druhá vec je tento výsledok pretaviť do zodpovedného správania sa po dosiahnutí výsledku.“
Robert Fico povedal: "Ak Smer nebude úspešný a nedosiahne svoj cieľ, to znamená byť pri zostavovaní vlády a dostať do kabinetu i celkovej politiky čo najviac ľudí, Robert Fico z politiky odíde. Týmto chcem dať najavo, že politik musí prijímať osobnú politickú zodpovednosť za úspech alebo neúspech. Ak príde úspech, som pripravený kandidovať aj na post predsedu vlády. Ak sa dostaví neúspech, odchádzam."
Médiá a politika
Ako sociálne médiá formujú našu politickú budúcnosť | Victoria Bonney | TEDxDirigo
„Treba, podľa mňa, prijať novú právnu úpravu ochrany osobnosti. To sa netýka len politikov, ale všetkých občanov. […] Ak nejaké médium úmyselne zneužíva svoje postavenie, tak musí prísť pokuta, ktorá dané médium zlomí. Nie je možné, aby sa spoliehali na to, že politici ich nebudú žalovať. Na Slovensku nie je normálne mediálne prostredie. Ostatne platí - akých máme politikov, takých máme aj novinárov. Do médií nastupujú ľudia, ktorí nevedia, o čom je novinárska kultúra, etika a vôbec profesionalita v prístupe k informáciám. Dnes sú medzi novinármi špičkové osobnosti, ktorým môžem povedať najtajnejšie informácie a viem, že ich nezneužijú. Na druhej strane sú novinári, ktorí si veľa vecí vymyslia.
Konkurencia v potravinovom maloobchode
Väčšina rečí je postavená na anekdotách o monopolnom trhu. Vyvrátiť to môže kopa letákov od rôznych obchodníkov, ktoré pravidelne pristávajú v našich schránkach. Ale to by bola opäť iba anekdota. V INESS sme sa rozhodli konkurenciu v potravinovom maloobchode na Slovensku zmerať.
Ako merať konkurenciu
Mieru konkurencie na trhu je možné pomerne jednoducho overiť pomocou takzvaného Herfindahl-Hirschman indexu (HHI). Tento index meria mieru koncentrácie v odvetví a je oficiálne používaným analytickým nástrojom mnohých národných protimonopolných úradov.
Index je sumou štvorcov trhových podielov jednotlivých účastníkov trhu. Po slovensky to znamená podiel najväčšieho hráča na druhú plus podiel druhého najväčšieho hráča na druhú a tak ďalej. Ak sú na trhu napríklad traja obchodníci s podielom 60%, 30% a 10% tak HHI je 0,62+0,32+0,12, teda 0,46. V literatúre sa niekedy používajú miesto desatinných dvojciferné hodnoty, je to len optický rozdiel (výsledok by bol v tomto prípade 4600).
Výsledok 1 znamená monopolné postavenie 1 účastníka, ktorý pokrýva 100 % trhu. Teda nulovú mieru konkurencie. Výsledok indexu s hodnotou 0 znamená dokonalú konkurenciu, čo je len teoretická situácia, keďže vtedy by trhový podiel každého účastníka by bol 0 %. Platí teda, že čím bližšie je výsledok k nule, tým väčšia konkurencia na trhu panuje.
Konkurencia medzi potravinovými reťazcami
Na účel výpočtu indexu sme použili hodnotu ročných tržieb 8 najväčších reťazcov (Lidl, Kaufland, Tesco, Billa, Coop Jednota, Terno, Milk-Agro a maloobchodnú časť siete Labaš) na Slovensku za roky 2017 - 2022.
HHI v potravinovom maloobchode na Slovensku dosiahol v roku 2022 hodnotu 0,188 a ukazuje vysokú mieru konkurencie. Európska komisia za bezproblémovú z hľadiska súťažného práva považuje hranicu 0,2. Pre porovnanie, americké ministerstvo spravodlivosti považuje za vysoko-konkurenčný trh s hodnotou HHI pod 0,15; stredne koncentrovaný trh môže mať maximálnu hodnotu 0,25. Nad hodnotou 0,25 začína trh s nízkou mierou konkurencie.
Slovenský maloobchod je tak tesne nad hranicou trhu s nízkou mierou koncentrácie. Za obdobie 2017 - 2022 dokonca prišlo k miernemu zvýšeniu konkurencie na trhu (pokles hodnoty HHI z 0,196 na 0,188).
Konkurencia: Biedronka
Vzhľadom na fakt, že v blízkej budúcnosti veľmi pravdepodobne vstúpi na trh nový veľký hráč v podobe poľskej siete s portugalskými koreňmi Biedronka (a za predpokladu, že žiadna sieť z trhu neodíde), miera konkurencie na maloobchodnom trhu s potravinami v nasledujúcich rokoch ešte ďalej stúpne.
Spravili sme preto takú jednoduchú simuláciu. Vypočítali sme na tržbách 2022, ako by konkurencia vyzerala, ak by Biedronka naplno fungovala už v roku 2022. Scenáre znejú, že sa Biedronke podarí uchmatnúť 1 / 3 / 5 / 7 percent tržieb rovnomerne od všetkých hráčov. To je pomerne konzervatívny predpoklad, Biedronka pravdepodobne „oholí“ skôr väčších hráčov, čím index konkurencie ešte viac stúpne (vďaka mocninám majú väčší hráči v indexe významnejšiu váhu).
Už 1% podiel nováčika by mierne zvýšil konkurenciu. Ak by sa vyšplhal na 7% (čo vzhľadom k ambíciám môže byť po čase reálne), index konkurencie by sa priblížil už aj americkej definícii vysoko konkurenčného trhu.
Budeme preto veriť, že aspoň tu sa nová vláda neinšpiruje katastrofálnou politikou Maďarska.
Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje vývoj HHI indexu v potravinovom maloobchode na Slovensku v rokoch 2017-2022 a simuláciu vplyvu vstupu Biedronky na trh.
| Rok/Scenár | HHI Index |
|---|---|
| 2017 | 0,196 |
| 2018 | 0,194 |
| 2019 | 0,192 |
| 2020 | 0,190 |
| 2021 | 0,189 |
| 2022 | 0,188 |
| Biedronka 1% | 0,187 |
| Biedronka 3% | 0,184 |
| Biedronka 5% | 0,181 |
| Biedronka 7% | 0,178 |
Národnostná politika
„V prvom rade by to mal byť štát všetkých občanov. U nás za základný nedostatok považujem to, že od roku ‘89 ešte nevznikla ani jedna vláda, ktorá by prišla s ucelenou koncepciou národnostnej politiky. Nikto sa o takéto niečo ani nepokúsil. Pritom štát, ktorý jasne nedeklaruje, že všetci jeho občania sú si naozaj rovní, chybuje. Naši vrcholní politici vo svojich vyjadreniach a prejavoch pomerne často oslovujú iba Slovákov a Slovenky. V televízii počujeme, Slovákom zdražel plyn, ešte že nezdražel Rómom, Maďarom, Rusínom… A tí ostatní sú vtedy kde? Veď aj oni sú občanmi tejto krajiny! Z úst našich politikov to však nie je nikdy jednoznačne povedané. A nie je to jasne zakotvené ani v našich zákonoch. Máme koncepcie k všeličomu možnému, no koncepciu k postaveniu 14,5% občanov inej národnosti doteraz nemáme. S každou novou vládou príde nové zameranie a národnostná politika sa realizuje nárazovito, bezmyšlienkovite, bez dlhodobých strategických cieľov.
tags: #chlieb #a #hry #politika #význam


