Chlorid vápenatý a jeho kľúčová úloha pri výrobe syra

Chlorid draselný, draselná soľ kyseliny sorbovej, je látka, ktorá sa bežne využíva ako konzervant v potravinárstve. Avšak, pri výrobe syra zohráva dôležitú úlohu chlorid vápenatý (CaCl2), anorganická zlúčenina, ktorá má odlišné vlastnosti a funkcie.

Chlorid vápenatý: Charakteristika a vlastnosti

Chlorid vápenatý je soľ s chemickým vzorcom CaCl2. V Európskej únii je povolený ako potravinárska prídavná látka s číslom E E509 a používa sa ako sekvestrant a stužovač. Priemerný príjem chloridu vápenatého ako potravinovej prísady sa odhaduje na 160 - 345 mg/deň.

Využitie chloridu vápenatého v potravinárstve

Chlorid vápenatý má v potravinárstve široké využitie:

• Stužovač: Používa sa v konzervovanej zelenine, pri stužovaní sójového tvarohu do tofu a pri výrobe náhrady kaviáru zo zeleninových alebo ovocných štiav.
• Elektrolyt: Bežne sa používa ako elektrolyt v športových nápojoch a iných nápojoch vrátane balenej vody.
• Ochucovadlo: Extrémne slaná chuť chloridu vápenatého sa používa na ochutenie uhoriek bez zvýšenia obsahu sodíka v potravinách.
• Spomalenie tuhnutia: Vlastnosti zníženia bodu tuhnutia chloridu vápenatého sa využívajú na spomalenie tuhnutia karamelu v karamelových čokoládových tyčinkách.
• Úprava vody pri varení piva: Pri varení piva sa chlorid vápenatý niekedy používa na nápravu minerálnych nedostatkov vo vode na varenie.
• Hnojivo: Je možné ho použiť ako hnojivo pri nedostatku vápnika napr. u jabloní či iných plodín.
• pH regulátor: Táto látka upravuje pH a funguje ako protihrudkujúca a spevňujúca látka.
• Široké použitie: Možno sa s ňou stretnúť v pekárenských výrobkoch, nealkoholických nápojoch, mäsových produktoch a údeninách. Používa sa ako spevňujúca látka v konzervovanom ovocí a zelenine, v marmeládach, konzervovaných paradajkách a tavených syroch. Ďalej zmäkčuje vodu používanú na výrobu piva a používa sa k úpravám pitnej a stolové vody.

Chlorid vápenatý pri výrobe syra

Pri výrobe syra zohráva chlorid vápenatý kľúčovú úlohu. Pridáva sa do spracovaného (pasterizovaného/homogenizovaného) mlieka, aby sa obnovila prirodzená rovnováha medzi vápnikom a bielkovinami v kazeíne. Napomáha zrážaniu mlieka a ako potravinový doplnok slúži na obohacovanie potravín vápnikom.

Výroba syra Marszowicki: Príklad použitia chloridu vápenatého

Syr Marszowicki je syr typu Gruyère, vyrábaný z pasterizovaného kravského mlieka. Zaraďuje sa medzi tvrdé syridlové syry a má kompaktnú, homogénnu štruktúru a jedinečnú, sladkastú, ovocno-orechovú dochuť.

Zloženie syra Marszowicki:

• Pasterizované kravské mlieko
• Soľ
• Bakteriálne kultúry
• Stabilizátor - chlorid vápenatý
• Mikrobiologická syridlo
• Konzervačná látka - dusičnan draselný

Výrobný proces syra Marszowicki:

1. Príprava mlieka: Do vhodne odstredeného mlieka sa pridáva zmes vybraných bakteriálnych kultúr a enzýmov.
2. Tvorba syrovej hmoty: Vhodným mechanicko-tepelným spracovaním odstredeného mlieka sa vytvorí syrová hustota, ktorá sa umiestni do foriem, kde sa oddelí srvátka a počas niekoľkých hodín dôjde k spájaniu zŕn syrovej hmoty.
3. Tvarovanie a tvrdnutie: Takto tvarované kruhy pomaly stvrdnú a získajú svoj konečný tvar. V tomto štádiu dochádza k intenzívnemu rozvoju baktérií mliečnej fermentácie, produkujú sa enzýmy a látky, ktoré majú vplyv na chuť a arómu syra.
4. Kúpeľ v slanom náleve: Kruhy sa podrobujú kúpeľu v slanom náleve, v ktorom sa zdržiavajú niekoľko dní a vznášajú sa na jeho povrchu. Otáčajú sa dvakrát denne, aby sa soľ rovnomerne absorbovala. Solenie dodáva našim syrom správnu chuť a usmerňuje vývoj požadovanej mikroflóry.
5. Dozrievanie: Ďalšia etapa prebieha už v dozrievacej miestnosti, kde v miestnostiach s primeranou vlhkosťou a teplotou 10-15˚C kruhy ležia na borovicových doskách a sú ošetrované niekoľko mesiacov. Starostlivosť spočíva v častom otáčaní syrových kruhov a umývaní, ktoré zabraňuje vzniku plesní na ich povrchu. Počas dozrievania dochádza k enzymatickému rozkladu bielkovín a tukov. Vďaka tomu majú naše syry také výnimočné chuťové a voňavé vlastnosti, aké nemajú syry dozrievajúce niekoľko týždňov.

Chlorid draselný vs. Chlorid vápenatý: Rozdiely a využitie

Je dôležité rozlišovať medzi chloridom draselným a chloridom vápenatým. Hoci oba sú soli, majú odlišné chemické zloženie a využitie. Chlorid draselný sa používa predovšetkým ako konzervant, zatiaľ čo chlorid vápenatý má širšie využitie, vrátane stužovania, úpravy pH a obohacovania potravín vápnikom.

Chlorid draselný: Konzervačná látka

Chlorid draselný, draselná soľ kyseliny sorbovej, sa používa ako konzervant zabraňujúci šíreniu plesní a kvasiniek v potravinách. Pridáva sa do ovocných nápojov, džúsov, múky, zázvorového piva, sladkého drievka, vína, olív v slanom náleve, jablčného muštu, pečiva, čokolády, ovocných koktailov, mandarínkového pyré, koláčov, náplní do koláčov, sladených želé, syrov, šalátov a kečupov. Pre potravinárske účely sa vyrába syntetickou cestou, pridaním hydroxidu draselného do kyseliny sorbovej. Prijateľná denná dávka je 0-25 mg/kg telesnej váhy. V SR (celej EÚ) je použitie látky regulované zákonom. V USA je látka tiež povolená. Nesie označenie GRAS (generally recognized as safety), tzn.

Sady na výrobu syra: Čo obsahujú?

Pre tých, ktorí si chcú vyskúšať výrobu syra doma, sú dostupné sady na výrobu syra. Tieto sady zvyčajne obsahujú:

• Mliekarenské kultúry na syr podľa výberu
• Ďalšie potrebné príslušenstvo a suroviny

Na výrobu syra budete potrebovať aj:

• Nerezový hrniec s kapacitou 10-12 litrov pre ohrev mlieka na potrebnú teplotu
• Mlieko (ideálne čerstvé plnotučné)

S použitím týchto sád je možné vyrobiť syr jednoduchým a rýchlym spôsobom. Pre najlepšie výsledky použite čerstvé plnotučné mlieko.

Postup pri výrobe hrudkového syra v domácich podmienkach

Pri výrobe syrov v domácich podmienkach je nevyhnutné dodržiavať základné hygienické pravidlá. Všetko náradie je najlepšie pred použitím sterilizovať tým, že ho prevaríme.

1. Náradie a pomôcky

Potrebné vybavenie:

• Nerezová alebo smaltovaná nádoba
• Teplomer
• Smotanová kultúra /na zaočkovanie mlieka/
• Chlorid vápenatý /zvyšuje kvalitu syreniny/
• Syridlo
• Injekčná striekačka na presné dávkovanie
• Pohárik na rozmiešanie syridla
• Metlička na miešanie
• Sitko
• Nôž na krájenie syreniny
• Syrárska plachta alebo forma

2. Príprava mlieka na syrenie

Pri práci s mliekom použijeme antikorovú alebo smaltovanú nádobu, do ktorej najskôr dáme malé množstvo vody a necháme ho prejsť varom, čím zabezpečíme potrebnú sterilitu nádoby.

Množstvo mlieka:

• Na výrobu 1 kg čerstvého hrudkového syra je potrebné 5-7 litrov kravského mlieka alebo 4-6 litrov ovčieho mlieka, alebo 8-10 litrov kozieho mlieka.
• Na výrobu polotvrdého syra 10-11 litrov kravského mlieka
• Na výrobu tvrdého syra 11-13 litrov kravského mlieka

Pre začínajúcich syrárov na vyskúšanie si postupu výroby doporučujeme použiť 5 litrov čerstvého kravského mlieka z mliekomatu alebo priamo z farmy, z ktorého by sme mali získať približne 700 g čerstvého hrudkového syra. Ak nemáme poruke čerstvé mlieko a pracujeme s menej kvalitným mliekom z obchodu, do mlieka je potrebné pridať smotanu na šľahanie (na päť litrov mlieka 5 dcl smotany), čím sa priblížime k pôvodným vlastnostiam mlieka.

Pasterizácia:

Aby sme docielili zdravotnú bezpečnosť mlieka, je potrebné, aby mlieko najskôr prešlo pasterizáciou. Platí to len pre čerstvé mlieko z mliekomatov a fariem. Mlieko z obchodu už nepasterizujeme, lebo je dostatočne tepelne ošetrené.

Poznáme viaceré druhy pasterizácie:

• Dlhodobá - mlieko zohrejeme na 62 - 65°C po dobu 20-30 minút
• Krátkodobá /šetrná/ - mlieko zohrejeme na 71 - 72°C po dobu 30 sekúnd
• Vysoká - mlieko zohrejeme na 85 - 95°C po dobu pár sekúnd

Pre výrobu syrov v domácich podmienkach je vhodná dlhodobá alebo krátkodobá pasterizácia, pri ktorej si mlieko zachová svoju typickú chuť, obsah vitamínov a minerálov. Mlieko zohrejeme na požadovanú teplotu podľa druhu pasterizácie. Po určenej dobe ho ochladíme v nádobe so studenou vodou na teplotu 30-35°C. Po pasterizácii je mlieko mikrobiologicky nezávadné a pripravené na syrenie.

Zaočkovanie mlieka:

Mlieko je potrebné ešte pred syrením upraviť. Na získanie vyššej výťažnosti a skvalitnenie syreniny doporučujeme do mlieka pridať chlorid vápenatý CaCl2 v množstve 2 ml na 5 litrov mlieka. Chlorid pridávame do mlieka ihneď po pasterizácii a schladení na teplotu 30-35°C. Mlieko dobre premiešame. Aby syr dobre kysol a vytvorila sa kvalitná syrenina, pridáme do tepelne ošetreného mlieka tekutý zákvas smotanovej kultúry Laktoflora (na päť litrov mlieka postačí 1 dcl smotanového zákvasu ).

Ak nemáme smotanovú kultúru, môžeme na zaočkovanie mlieka použiť 1 dcl kyslého mlieka alebo čistú kyslú smotanu v množstve 1% zo spracovávaného mlieka (na 5 litrov mlieka pridáme 50 ml kyslej smotany). Po zaočkovaní kultúrou necháme mlieko postáť 30 až 40 minút pri teplote max. 35°C.

3. Syrenie mlieka

Pri výrobe syrov je veľmi dôležitý výber syridla. Druh syridla si zvolíme podľa toho , aký syr ideme vyrábať. V našom prípade použijeme na výrobu čerstvého hrudkového syra tekuté mikrobiálne syridlo Fromase 220 TL . Syridlo rozriedime v 1/2 dcl prevarenej vlažnej vody. Na 5 litrov mlieka ho budeme potrebovať 1,5 ml. Mlieko postupne zohrejeme na teplotu 30-35°C.

Syridlo po dosiahnutí tejto teploty za stáleho miešania rozlejeme na povrch mlieka a premiešavame ho ešte 3 minúty. Potom nádobu prikryjeme. Mlieko by malo začať asi po 20-tich minútach tuhnúť. Po 30-tich minútach skontrolujeme, či mlieko tuhne, naklonením nádoby. Ak sa syrenina od stien ľahko oddelí, skúšame jej pevnosť vpichnutím noža, ak je lom už tvrdý a lesklý, necháme ešte syreninu 10 minút postáť, a potom môžeme pristúpiť k spracovaniu syreniny. Počas syrenia dbáme na to, aby teplota mlieka neklesla pod 30°C. Celková doba syrenia by nemala presiahnuť 45 minút.

4. Spracovanie syreniny

Po uplynutí približne 40-tich minút by mala byť syrenina pripravená na ďalšie spracovanie. Teplotu syreniny udržiavame stále na 30-35°C. Povrch syreniny po celej ploche pokrájame nožom na kocky 2x2cm. Po 10 minútach odpočinku, keď z rezov vystúpi srvátka, syreninu harfujeme /premiešavame/. Ak nemáme syrársku harfu, použijeme metličku na šľahanie.

Pri výrobe lisovaných polotvrdých a tvrdých syrov syreninu prihrejeme na 40-42°C, aby bolo syrové zrno tvrdšie a mierne gumové. Harfovaním vytvoríme hrudky veľkosti 1x1x1 cm (veľkosti fazule). Po preharfovaní ešte zmes syreniny a srvátky premiešavame /dosúšame/ ďalších 15-20 minút, pokiaľ sa syrové zrno neuzavrie . Po dosušení a usadení syreniny na dno zlejeme uvoľnenú srvátku do pripravenej nádoby. Srvátka je veľmi výživná a poslúži po ochladení ako osviežujúci nápoj alebo si z nej vyrobíme žinčicu.

Usadenú syrenimu precedíme cez sitko a zo syreniny ešte vystláčame zbytok srvátky. Vznikne syrový základ, do ktorého môžeme primiešať trochu soli a zmes byliniek podľa chuti. Premiešanú syreninu vložíme do syrárskej plachty, kde ju postláčame, aby sa oddelilo čo najviac srvátky, pokiaľ srvátka zo zavesenej plachty len nekvapká, najviac však 10 minút. Hrudku v plachte ponecháme na formovanie a odkvapkanie 12-24 hodín pri teplote 18-22°C. Ak chceme pekne vytvarovanú hrudku, tak ju počas odkvapkávania 2-3- krát v plachte obrátime.

Syreninu môžeme natlačiť aj do syrárskych foriem (na získanie požadovaného tvaru a veľkosti syra), po vybratí z formy ju necháme ešte dosušiť na podložke, aby mala prístup vzduchu aj zospodu. Po odkvapkaní povrch hrudky poutierame handričkou namočenou v slanej vode a uložíme do chladničky. Výsledkom je kvalitný syr vhodný na priamy konzum.

5. Solenie syra v slanom náleve

Ak syr nemienime ihneď skonzumovať, je potrebné ošetriť ho ešte pred uskladnením do chladničky, ponorením do slaného nálevu.

Príprava nálevu: do jedného litra prevarenej vody pridáme 180 - 200 g kuchynskej soli a dobre premiešame až do úplného rozpustenia. Na 1 kg syra budeme potrebovať približne 4 - 5 litrov nálevu. Syr necháme ponorený v náleve 10 - 20 minút podľa jeho veľkosti. Syry je najlepšie konzumovať v čerstvom stave. Skladovať sa môžu pri teplote do 8°C maximálne 3 dni.

6. Kysnutie hrudkového syra

Aby syr nebol príliš sladký, aby získal typickú chuť a dalo sa s ním ďalej pracovať /výroba korbáčikov a pareníc/, je dôležité nechať syr vykysnúť. Hrudku po odkvapkaní uložíme na policu, povrch poutierame handričkou namáčanou v slanej vode a necháme ju 3 dni pri teplote 18-22°C vykysnúť. Dôležité je , aby teplota v miestnosti neklesla pod 18°C, lebo syr by riadne nevykysol a začal by horknúť. Treba myslieť aj na to, že z hrudky bude ešte stále vytekať srvátka, preto treba na policu pod hrudku umiestniť vhodnú nádobu. Ak chceme kysnutie urýchliť, hrudku umiestnime do miestnosti s teplotou 22-25°C, kde vykysne za 24-40 hodín. Vykysnutý syr je pripravený na ďalšie spracovanie alebo konzum.

7. Zretie hrudkového syra

Vykysnutý syr premiestnime do miestnosti s teplotou 13-15°C, kde bude prebiehať ďalej zretie syra. Povrch hrudky neustále potierame slanou vodou a hrudku 1-2- krát denne obraciame. Zretie by malo prebehnúť max. do 5-tich dní. Vykysnutý a vyzretý syr skladujeme v chladničke.

8. Spracovanie srvátky

Srvátka po výrobe syra obsahuje v priemere 8,6 % sušiny, 0,85 % tuku, 1,96 % dusíkatých látok, 1,65 % albumínu a globulínu, stopy kazeínu, 0,30 % popola, okolo 5 % mliečneho cukru, 0,103 % CaO a 0,152 % P2O5. Pri neopatrnej výrobe syra, výrobe oštiepkov a pareníc a ku koncu laktácie alebo pri prechode na inú pašu sa obsah sušiny a tuku zvyšuje.

Výroba žinčice spočíva vo vyzrážaní albumínu a globulínu rozpusteného a súčasnom zachytení zostatku tuku v srvátke.

Srvátka sa rýchlo za stáleho miešania zohreje na 60 °C, kým sa nezačne na povrchu jemne zrniť. Prestane sa miešať a dohreje sa na 85 - 87 °C, na povrchu sa vytvorí usadenina, ak praskne prestane sa zohrievať. Vyzrážaná hmota sa zozberá s takým množstvom tekutiny, aby sa dala rozmixovať. Hmota sa rozmixuje na kompaktnú hladkú tekutinu a rýchlo ochladí. Pri výrobe v kotli žinčica obsahuje 11,7 % sušiny, 2,5 % tuku, okolo 3 % albumínu a globulínu, stopy kazeínu, 0,6 % popola, okolo 5 % mliečneho cukru. Pritom sa vyrobí okolo 30 % žinčice zo spracúvanej srvátky.

Zváranica je zostatok po výrobe žinčice. Obyčajne sa skrmuje. Po vyčírení a pridaní vybraných kvasiniek sa z nej dá pripraviť šumivý, mierne alkoholický nápoj. Zváranica obsahuje 7,5 % sušiny, 0,2 % tuku, stopy dusíkatých látok, 5,2 % mliečneho cukru.

Kyslá žinčica sa pripravuje vykysnutím sladkej v otvorenej nádobe pri teplote 12-15 °C. Urda sa pripravuje tak, že srvátková vyzrážaná hmota sa zbiera do plachtičky a nechajú sa odcediť. Po odcedení sa hmota tvaruje, môže sa aj soliť. Urda obsahuje 50 - 59 % sušiny, 27 - 41 % tuku, 13 - 15 % bielkovín, 1,8 % popola. Zo 100 kg srvátky sa dá vyrobiť 5 - 8 kg urdy.

Žinčicový kefír je osobitne pripravená žinčica, prekvasená kefírovým kysnutím. Srvátka sa zohrieva pomalšie tak, aby zrážanie začalo 40 minút od zohrievania prachovým zrnom, ktoré má postupne prechádzať v jemné vločky. Podľa povahy vločiek sa zrážanie zastavuje pri teplote 70-80 °C. Zrazenina sa intenzívne rozbíja dovtedy, kým sa na drôtoch trepačky nezačne tvoriť súvislý povlak jemných zŕn v mliečne sfarbenej tekutine. Potom sa za stáleho miešania ochladzuje na teplotu 15 °C. Do žinčice sa pridáva sa 1-3 % kefírového kultúry. Hmota sa zamieša a plní do sterilných fliaš od šampanského vína asi do 3/4 obsahu, ktoré sa uzavrú upevnenými sterilizovanými zátkami. Fľaše sa uskladňujú na 5-6 dní pri teplote pod 18 °C a občas sa miešajú. Žinčicový kefír je možné pripravovať aj v sudoch, ktoré treba plniť naraz.

Čo sa dá v domácich podmienkach vyrobiť z 5 litrov kravského mlieka z mliekomatu?

1. Hrudkový syr o hmotnosti 0,6 kg

   Na jeho výrobu sme použili 3 litre pasterizovaného mlieka. Syr bol vyrobený podľa uvedeného postupu. Do syrového základu sme primiešali 1 PL byliniek a 1/2 ČL soli. Syr kysol pri izbovej teplote 24 hodín.

2. Kvalitný domáci tvaroh o hmotnosti 250 g.

   Na jeho prípravu sme použili 2 litre pasterizovaného mlieka podľa nasledujúceho postupu. Mlieko necháme pri teplote 23°C skysnúť. Po skysnutí postupne zvyšujeme teplotu na 30°C. Túto teplotu treba udržiavať po dobu 50 minút a potom zmes preliať cez plachtu z gázy do pripravenej nádoby. Hotový tvaroh po odkapkaní uložíme do chladničky.

3. Srvátka - 1,5 litra.

   Srvátka nám zostala ako vedľajši produkt pri výrobe tvarohu. Po skysnutí mlieka sme nechali usadenú smotanu v mlieku, čím sme získali hustú srvátku jemne kyslej chuti pripomínajúcu žinčicu.

Tabuľka: Porovnanie vlastností chloridu vápenatého a chloridu draselného

tags: #chlorid #draselný #výroba #syra

Populárne príspevky:

• Ako použiť ocot v kyslej polievke?
• Účinky jogurtu a laktobacilov na zdravie
• Norma pre Tlak Pitnej Vody
• Prírodná starostlivosť o pleť s bambuckým maslom
• Svieža chuť kôprového dipu