Chov bravčového mäsa na Slovensku: Štatistiky, trendy a výzvy

Slovensko sa môže pýšiť bohatou tradíciou v oblasti mäsovýroby. Množstvo spoločností, od malých rodinných firiem až po väčšie podniky, ponúka široký sortiment mäsových výrobkov, ktoré uspokoja aj náročných zákazníkov. Dôraz na kvalitu surovín, tradičné receptúry a lokálnu produkciu sú charakteristické pre mnohé slovenské značky.

Kvalitné bravčové mäso je základom tradičnej slovenskej kuchyne.

História a tradícia mäsovýroby na Slovensku

Mäsovýroba má na Slovensku dlhú históriu, pričom mnohé rodinné firmy si odovzdávajú receptúry a postupy z generácie na generáciu. Tradičné slovenské špeciality, ako sú jaternice, klobásy, tlačenky a paštéty, sú neodmysliteľnou súčasťou slovenskej kuchyne. Mnohí výrobcovia sa snažia zachovať tieto tradičné postupy a zároveň ich inovovať, aby uspokojili moderné požiadavky zákazníkov.

Spoločnosť Hurka - Mäsovýroba Pečovská je jedným z príkladov firmy, ktorá sa drží tradičných receptúr. Ich príbeh sa začal v roku 2007, kedy sa zamerali na výrobu z prvotriednych lokálnych surovín. Na rozdiel od konkurencie, ktorá často šetrí na surovinách, Hurka používa výhradne kvalitné slovenské mäso a prírodné ingrediencie.

Mäsové špeciality s tradíciou od roku 1972 prináša aj prvý mäsokombinát pod Vihorlatskými vrchmi v Humennom, ktorý dodnes reprezentuje výrobu mäsa na Slovensku doma aj v zahraničí.

Aktuálne trendy a štatistiky

Európska komisia poukazuje na mierne optimistický výhľad pre trhy s mäsom v nasledujúcom roku. Zatiaľ čo vývoz sa odhaduje na -0,4 %, dovoz mäsa sa očakáva o 0,3 % vyšší. V odvetví bravčového mäsa Komisia očakáva pokles výroby o 0,22 %. Očakáva sa, že hrubá spotreba sa zvýši minimálne o +0,1 %. Spotreba na obyvateľa sa odhaduje na 30,9 kg (2023: SR 40,6 kg; ŠUSR; pozn. redakcie).

Na trhu s mäsom vystrája cenový strašiak. V prípade hovädzieho mäsa je cena koncových produktov už taká vysoká, že predaj výrazne klesol. Existujú obavy, že nielen Slováci si priplatia aj za bravčové mäso, ktoré v ich jedálničku dlhodobo dominuje. Cena za jatočné ošípané bola na začiatku minulého roka približne o tretinu nižšia ako v prvých týždňoch roka 2023.

Ceny vychladených jatočných tiel sa momentálne pohybujú okolo sumy 2,10 eura za kilogram jatočnej hmotnosti a ceny prepočítané na živú hmotnosť okolo 1,60 eura. Je to viac, ako to bolo po minulé roky a súvisí to infláciou a s cenami vstupov, od energií cez výkrmové zmesi až po prácu.

Spotreba slovenského bravčového však dlhodobo a neúprosne klesá a klesá aj pomer vývozu oproti dovozu. Naša asociácia pokrýva 70% produkcie bravčového mäsa na slovensku. Chceme prispievať k zvyšovaniu potravinovej sebestačnosti Slovenska. Naším cieľom je zlepšovať podmienky podnikateľského prostredia všetkých chovateľov.

Od januára do augusta 2024 bolo v EÚ jatočne spracovaných približne 146 miliónov ošípaných. Počet jatočne spracovaných ošípaných v Európskej únii a export bravčového mäsa z EÚ sa podľa doteraz dostupných údajov v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023 udržali na stabilnej úrovni. Vďaka vyššej hmotnosti pred spracovaním sa produkcia bravčového mäsa podľa ISN zvýšila dokonca o 1,9 % na 13,9 milióna ton.

Podľa Eurostatu sa počet jatočne spracovaných ošípaných v Nemecku zvýšil o 1,6 %. V Španielsku došlo k miernemu poklesu, konkrétne o 0,2 %. Medzi väčšími producentmi ošípaných došlo k výraznému nárastu v Poľsku, a to o 9,3 %. V Taliansku vzrástol počet jatočne spracovaných ošípaných o 3,5 %, v Belgicku o 3,2 %, v Dánsku o 2,4 % a vo Francúzsku o 1,1 %. Naopak, v Rakúsku sa počet jatočne spracovaných ošípaných znížil o 0,4 % a v Holandsku o 2,3 %.

Podľa najnovších údajov Európskej komisie sa stabilizoval aj vývoz bravčového mäsa. Za obdobie január až júl 2024 bruselskí úradníci hlásia objem vývozu 2,5 milióna ton bravčového mäsa; To bolo len o 0,1 % menej ako v rovnakom období predchádzajúceho roka. Čína zostala najväčším zákazníkom, ale pokračovala vo výraznom znižovaní svojich nákupov, a to o 7,3 % na 645 200 ton. Na druhej strane vývoz bravčového mäsa z EÚ na Filipíny a do Južnej Kórey výrazne vzrástol. V relatívnom vyjadrení vývoz bravčového mäsa z EÚ do Vietnamu a USA vzrástol v sledovanom období ešte výraznejšie.

Celosvetová spotreba bravčového mäsa vzrástla o 77 % z 63,5 miliónov ton v roku 1990, na 113 miliónov ton v roku 2022. Pre porovnanie, hydinové mäso zaznamenalo v rovnakom období nárast o 287 % a hovädzie o 49 %. Predpokladá sa, že s rastúcou ľudskou populáciou a ekonomickým rozvojom bude tento trend vo zvyšovaní spotreby bravčoviny pokračovať, čo vyžaduje zvýšenú ponuku bravčového mäsa.

Bravčové mäso pochádza z prasiat, pričom celosvetovo sa chová takmer 1 miliarda ošípaných. Podobne ako neustály nárast spotreby bravčového mäsa sa tiež celosvetový chov prasiat od roku 1961 do roku 2021 zvýšil o 140 %. V súčasnosti má najväčší počet prasiat Ázia (57 %), nasleduje Európa (19 %), Latinská Amerika (10 %), Severná Amerika (9 %) a Afrika (4 %).

Pri viac-menej stabilnej spotrebe bravčového mäsa asi 45 kg/obyvateľa/rok je potreba importu do Čiech veľmi vysoká. Priemerne sa v zahraničí musí nakúpiť takmer 1/3 domácej spotreby. V roku 2003 sa do Čiech muselo doviezť len asi 30 tis. t bravčového mäsa, v súčasnosti je to ročne priemerne až 150 tis. t. Naopak, z Čiech sa ročne vyvezie len asi 30 tis. t. Najdôležitejším dodávateľom bravčového mäsa do Čiech je Nemecko. Ďalšími dodávateľmi sú Rakúsko, Poľsko, Španielsko a Belgicko.

Na Slovensko sa musí doviezť takmer polovica domácej spotreby a táto tendencia ďalej rastie. Najdôležitejšími dodávateľmi sú Poľsko, Česká republika a Rakúsko.

Tabuľka: Spotreba mäsa na obyvateľa v EÚ a na Slovensku (2023)

Výroba mäsa na Slovensku

Výroba mäsa je dôležitou súčasťou potravinárskeho priemyslu na Slovensku. Zoznam slovenských značiek a výrobcov mäsa: MÁNYA, spol. SLADOVŇA, a.s. DANUBIUS spol. Ing. AGROMINI spol. SPRÁVA MESTSKÉHO MAJETKU, s. r. o. Róbert Gašparík - Mäsovýroba s.r.o. MILK-AGRO spol. AGROFARMA, spol. s r.o. Cannature s. r. Hornonitrianske bane Prievidza, a.s. Svaman spol. Banskobystrický pivovar, a. B.M. Kávoviny, spol. Mlyn Trenčan spol. s r. MINIT SLOVAKIA, spol. HERBEX spol. Víno Nitra spol. Ing. Dr. Oetker spol. s r. Mäspoma spol. s r. TATRAKON spol. PEREG, spol. Mlyn Kolárovo, a. AGROTURIEC, spol. Babičkin dvor, a. PEKÁREŇ GROS, spol. DANUBIUS spol. Ing. Ing. Mgr. BIOTATRY H&B, s. r. TATRY, spol. ATDUNAJ, spol. ATAGROTRADE GROUP spol. AGROSTAAR KB spol. Lycos-Trnavské Sladovne spol. Sulínka spol. Dr. DENY spol. ST. STANISLAV TLB Group s.r.o. Chilli Manufaktura s.r.o. Chutnô, s. r. FROMAX s. r. Farma Zliechov spol. MRAZIARNE a.s. UNI, spol. BS Výroba, spol. AGROSEV, spol.

Tieto spoločnosti pôsobia v rôznych oblastiach mäsovýroby, vrátane bitúnkov, výroby mrazených výrobkov, chovu zvierat a poskytovania súvisiacich služieb. Ponúkajú široký sortiment produktov, od čerstvého mäsa po spracované mäsové výrobky.

Bitúnky a spracovanie mäsa

Bitúnky predstavujú prvý krok v procese výroby mäsa. Tu sa zvieratá spracovávajú a pripravujú na ďalšie spracovanie. Následne sa mäso spracováva rôznymi spôsobmi, ako je rezanie, mletie, údenie, varenie a konzervovanie. Berto sk, s.r.o. (Vysoká pri Morave): Táto spoločnosť sa zameriava na výrobu a spracovanie mäsa a mäsových výrobkov. s r.o. (Tešedíkovo): Zaoberá sa spracovaním a predajom mäsa a mäsových výrobkov. Hlavnou činnosťou firmy je výroba, spracovanie mäsa a mäsových výrobkov, konzervovanie a ich predaj konečnému spotrebiteľovi (veľkoobchod, maloobchod).

Výroba mäsových výrobkov

Mnohé spoločnosti sa špecializujú na výrobu rôznych mäsových výrobkov, ako sú klobásy, salámy, párky, šunky, paštéty a konzervy. Tieto výrobky sa líšia v zložení, spôsobe spracovania a chuti. Jendrášek Peter (Trstená): Výroba a predaj mäsových výrobkov. Mäsiarstvo SK, s. r. o. (Raková): Predaj mäsa a mäsových výrobkov. Hovädzie, bravčové, hydina. (Banská Bystrica): Predaj čerstvého mäsa a výroba mäsových výrobkov bez pridaných separátov a aditív. (Detva): Výroba a predaj gazdovských mäsových výrobkov bez chemických prísad.

Špecializujeme sa na výrobu, balenie, predaj a distribúciu mäsa, mäsových výrobkov z domácej a zahraničnej produkcie. Naše služby sme rozšírili o výrobu vlastných mäsových výrobkov, vďaka čomu vieme dodať kompletný mäsiarenský sortiment do vášho obchodu, reštaurácie, školy či škôlky.

Lokálna produkcia a farmárske výrobky

V posledných rokoch sa čoraz viac zákazníkov zaujíma o pôvod mäsa a uprednostňuje lokálne a farmárske výrobky. Mnohé slovenské farmy sa preto zameriavajú na chov dobytka v súlade s princípmi welfare a ekologického poľnohospodárstva. Spoločnosť AGRO HN, s.r.o. so sídlom v Sebechleboch je príkladom ekologického podniku, ktorý sa zameriava na produkciu kvalitných a zdravých mäsových výrobkov z vlastnej produkcie. Starajú sa o celý proces, od chovu dobytka až po finálny výrobok. Dôraz kladú na kvalitné kŕmne zmesi bez geneticky modifikovaných krmív a welfare metódy, ktoré zabezpečujú pohodu zvierat.

Krava&Company je ďalším príkladom spoločnosti, ktorá sa snaží o poctivé farmárčenie a produkciu kvalitného hovädzieho a teľacieho mäsa. Ich filozofia je založená na úcte k zvieratám a prírode, čo sa odráža v chuti a kvalite ich výrobkov.

Ďalšie spoločnosti, ktoré ponúkajú lokálne mäsové výrobky: Familia me, s.r.o. (Malé Leváre): Maloobchodný predaj mäsa a mäsových výrobkov. Machciník Peter (Modra): Mäsiarstvo - výroba a predaj mäsových výrobkov. Mäso-údeniny - Štefan Kún (Rožňava): Predaj mäsa a mäsových výrobkov. Ničová Helena (Jasov): Predaj mäsa a mäsových výrobkov. Mäso-údeniny - Dušan Baša (Šenkvice): Predaj mäsa a mäsových výrobkov. Hoko (Košice): Predaj mäsa a mäsových výrobkov. Mäso-Potraviny Zdeněk Fiala (Veľké Kozmálovce): Online predaj hovädzieho a bravčového mäsa pre levický región. Jendrášek Peter (Trstená): Výroba a predaj mäsových výrobkov. r. o. (Ľubochňa): Chov hovädzieho dobytka, predaj mäsa. Predaj farmárskych biovýrobkov. Predaj živých pštrosov, kurčiat, vajec a pštrosieho mäsa.

Kvalita a bezpečnosť mäsových výrobkov sú pre slovenských výrobcov prioritou. Dôraz sa kladie na hygienu počas celého procesu výroby, od spracovania mäsa až po balenie a distribúciu. Je to najrozšírenejšia potravinárska norma, ktorú používa väčšina obchodných reťazcov na kontrolu svojich dodávateľov.

Slovenskí výrobcovia ponúkajú široký sortiment mäsových výrobkov, ktoré uspokoja rôzne chute a preferencie. Medzi najobľúbenejšie patria: Čerstvé mäso: hovädzie, bravčové, kuracie, teľacie; Údeniny: klobásy, salámy, šunky, párky; Konzervy: hovädzie a bravčové konzervy; Paštéty: rôzne druhy paštét; Mrazené výrobky: mrazené mäso a mäsové polotovary; Tradičné slovenské špeciality: jaternice, tlačenky, oškvarky.

Slovenskí potravinári si len veľmi výnimočne dokážu siahnuť na dotačné stimuly, ktoré podporia ich investície. Zahraniční spracovatelia mäsa sú pritom podľa Čechoviča podporovaní nie len cez európske zdroje, ale pravidelne aj z národných prostriedkov bez ohľadu na zmenu vládu. Dlhodobá systémová pomoc im poskytuje potrebnú stabilitu.

Generálny riaditeľ Mecom hovorí, že slovenské agropotravinárstvo môže byť výrazne silnejšie ako je teraz. „Na to aby to tu dlhodobo fungovalo, musí fungovať celá vertikála. Farmár, bitúnok, spracovateľ, spotrebiteľ. Ak niektorý z týchto článkov bude strádať, alebo si zoberie príliš veľkú časť, tak začne likvidovať ostatné články. Sme príliš malá krajina na to, aby sme si diktovali podmienky.

Pre domácich spotrebiteľov, ktorých zaujíma pôvod mäsa, pripravili produktovú radu s názvom „Naše slovenské“. Tu garantujú stopercentný pôvod bravčového mäsa zo Slovenska. Projekt oslovuje zákazníkov, ktorí ocenia, že bitúnok je od samotnej rozrábky a spracovania vzdialený do päťdesiatich kilometrov. Krátky dodávateľský reťazec prináša nízku uhlíkovú stopu a zabezpečuje výnimočnú čerstvosť. Ráno odporazené zviera je vo večerných hodinách na rozrábke.

Výzvy a budúcnosť chovu ošípaných

Chovatelia ošípaných budú musieť v nasledujúcich rokoch začať plniť prísnejšie normy chovu. Podľa plánov Európskej komisie by mali byť v budúcnosti bez súčasných klietok. Niektorí hospodári v reakcii na prísnejšie štandardy uvažujú o konci podnikania, čo môže spôsobiť výrazné zdraženie bravčového mäsa.

Nové smernice z Bruselu by mali mať v podmienkach väčší priestor v takzvanej pôrodnici ošípaných, teda na mieste, kde prasiatka prichádzajú na svet. Podľa zabehnutej praxe je prasnica zafixovaná v pôrodnej klietke. To by ale už malo byť minulosťou.

„Chovatelia ošípaných združených v Slovenskej asociácii chovateľov ošípaných akceptujú a aplikujú všetky platné legislatívne podmienky ktoré sú platné v chove ošípaných či už na európskej, alebo národnej úrovni. Na druhej strane, ak je niečo plánované musia byť brané do úvahy aj dopady predmetných plánov, ktoré sa veľakrát formujú ako nevykonateľné v praxi, respektíve vykonateľné za neúmerne vysoké náklady, znížení produkcie a jej kvality, respektíve podpory dovozu a produkcie z tretích krajín, kde takéto podmienky nie je nutné dodržiavať alebo sa deklarujú a nekontrolujú. Neodborný zásah do podmienok chovu môže spôsobiť viac škôd ako úžitku, a to najmä s ohľadom na dobré životné podmienky zvierat,“ vysvetľuje Martin Nevolný, riaditeľ Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných.

Českí chovatelia upozorňujú, že ak prasnica nebude zafixovaná v klietke, ale bude sa voľne pohybovať, môže sa stať, že by nevidela malé svinky a úmrtnosť novonarodených ošípaných by bola vyššia. Martin Nevolný hovorí, že na to upozorňujú všetci chovatelia ošípaných nie iba českí. „Technológie chovu ošípaných sú nastavené precízne s ohľadom na efektivitu a zdravotnú stránku chovu. Bez zdravých a silných zvierat nemôže byť žiadny chovateľ ošípaných úspešný. Každému chovateľovi na jeho zvieratách záleží, sú jeho živobitím,“ prízvukuje.

Už teraz sa viac ako 85 % bravčového mäsa a výrobkov dováža. „Z pohľadu salda zahraničného obchodu s bravčovým mäsom je to 70 % dovoz a 30 % vlastná produkcia. Prepracovanie technológie bude niečo stáť a bez dotácií to nepôjde a zmena existujúcich technológií bude trvať desaťročia. Bude to teda nákladné a zaplatia to všetci,“ konštatoval Nevolný.

Či budú chovatelia ochotní investovať do rekonštrukcie alebo radšej s chovom ošípaných skončia, bude podľa riaditeľa Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných závisieť od toho, čo bude konkrétne schválené. „Je možné, že sa chovy presunú do tretích krajín, kde tieto podmienky nikto nekontroluje. Avšak to, že sa presunú chovy z Európy do iných krajín, sa nevyrieši nič. Určite časť chovateľov skončí. Záleží to všetko od podmienok a možností. Netreba zabúdať, že na Slovensku je bravčové mäso najkonzumovanejším a spotrebitelia cenu bravčového vnímajú citlivo,“ vraví Nevolný.

Preto sa, podľa jeho slov, treba opýtať spotrebiteľov čo chcú. „My, chovatelia sa snažíme produkovať efektívne, kvalitne a zdravo pri dodržiavaní prísnych regulácií, ktoré v Európe čo sa týka dobrých životných podmienok zvierat, máme.

Ako sa vyvíjajú ceny mäsa, resp. jatočných ošípaných? O pozícii chovateľov ošípaných a o tom, čo všetko by mohlo pomôcť revitalizovať chov ošípaných na Slovensku, sa TREND zhováral s riaditeľom Slovenskej asociácie chovateľov ošípaných (SACHO) Martinom Nevolným.

tags: #chov #bravcoveho #masa #na #slovensku #statistiky

Populárne príspevky:

• Osviežujúci recept
• Recept na Kyslú Fazuľkovú Polievku
• Recept na bravčové soté v zemiakovej placke
• Recept na albánsky koláč
• Tradičný jablkový koláč