Chránené ryby Slovenska: Prehľad druhov, opatrenia a revíry

Na Slovensku, krajine s bohatou biodiverzitou, zohrávajú ryby kľúčovú úlohu v ekosystémoch riek, jazier a potokov. Mnohé druhy rýb sú však ohrozené rôznymi faktormi, ako sú znečistenie, úpravy vodných tokov, nadmerný rybolov a strata prirodzených biotopov. Preto je dôležité chrániť tieto druhy a zabezpečiť ich prežitie pre budúce generácie.

Slovensko, krajina bohatá na prírodné krásy, sa môže pýšiť rozmanitým ekosystémom, ktorý zahŕňa rozsiahle lesy, malebné lúky, horské oblasti a sieť riek a jazier. Táto rôznorodosť vytvára ideálne podmienky pre život mnohých druhov rastlín a živočíchov. Medzi nimi majú osobitné postavenie ryby, ktoré sú nielen dôležitou súčasťou vodných ekosystémov, ale aj kultúrnym a hospodárskym bohatstvom krajiny. V zozname chránených živočíchov na Slovensku majú ryby svoje nezastupiteľné miesto.

V snahe zabezpečiť ochranu a udržateľné populácie rýb na Slovensku platia individuálne ochranné miery pre rôzne druhy. Tieto miery stanovujú minimálnu dĺžku rýb, ktorú je možné si ponechať, ako aj obdobie, kedy je lov daného druhu zakázaný.

V dňoch 13. 2. - 26. 4. 2020 prebieha v hlavnej budove Vlastivedného múzea v Hlohovci na Františkánskom námestí č. 1 už 18. ročník Festivalu environmentálneho filmu. V rámci festivalu si možno pozrieť filmy, televízne programy a videoprogramy s tematikou ochrany prírody a životného prostredia. Zapožičané sú z videotéky Slovenskej agentúry životného prostredia a pochádzajú z kolekcie Medzinárodného festivalu filmov o životnom prostredí ENVIROFILM, ktorý sa už od roku 1995 koná každoročne v máji v Banskej Bystrici. Patrí medzi svetové špičky podujatí propagujúcich ochranu a tvorbu životného prostredia. Dosiaľ sa na ňom prezentovalo už viac ako 2500 diel z desiatok krajín celého sveta.

Ponuka aktuálnej hlohovskej prehliadky sa tematicky viaže k sprievodnej výstave exotických rýb. Je teda zameraná na morské živočíchy a globálny ekologický problém ohrozenia svetového oceánu. Naším cieľom je rozširovať poznanie ľudí v oblasti ochrany životného prostredia a zvyšovať ich aktivitu pri riešení tejto problematiky, ako aj napomáhať výchove k starostlivosti o prírodu a životné prostredie. V tomto zmysle je prehliadka filmov určená predovšetkým pre žiakov a študentov našich škôl. Tomu je prispôsobená aj organizácia premietania. Organizované skupiny žiakov alebo študentov z kapacitných dôvodov vopred telefonicky nahlasujú záujem o prehliadku filmov. Ponúkané tituly si môže pozrieť aj široká verejnosť, no len vo voľných termínoch, teda s väčšou pravdepodobnosťou v čase mimo vyučovania - v pracovných dňoch (okrem pondelka) do 1600hod., v sobotu a v nedeľu v čase 1300 - 1800 hod.. Premietanie nie je podmienené minimálnym počtom divákov.

Individuálne ochranné miery a obdobia ochrany

Nižšie je uvedený prehľad niektorých druhov rýb a ich ochranných mier a období platných na Slovensku. Je však dôležité si uvedomiť, že tieto miery sa môžu líšiť v závislosti od konkrétneho revíru.

Pred zahájením rybolovu je potrebné vždy dôsledne preštudovať miestny rybársky poriadok, kde čas individuálnej ochrany, lovná miera a počet privlastnených kusov v jednom dni môžu byť odlišné od vyššie uvedených hodnôt v štátnom rybárskom poriadku.

Revíry a ich charakteristika

Nové revírovanie:

• KAPROVÉ VODY
  • Vodné toky (tečúce vody, vrátane kanálov a prietočných ramien). Napr. Hron č. 9c 3-1090-2-1: Lov rýb s možnosťou ich privlastnenia je povolený celoročne za dodržania individuálnej ochrany, vrátane kapra.
  • Vodné nádrže a slepé, mŕtve a odstavené ramená Napr. VN Brezolupy 2-4550-1-1: Všeobecný zákaz lovu rýb od 15.03 do 31.05. Počas ostatných mesiacov roka je lov rýb s možnosťou ich privlastnenia povolený za dodržania individuálnej ochrany, vrátane kapra.
  • Ostatné vodné plochy (napr. jazerá, štrkoviská, prepadliny, pieskovne, hliniská, rašeliniská, bočné vodné nádrže, požiarne a priemyselné nádrže) Napr. Jazero Izra 4-0830-1-1: Lov rýb s možnosťou ich privlastnenia je povolený celoročne za dodržania individuálnej ochrany, na kapra rybničného sa individuálna ochrana nevzťahuje.
• PSTRUHOVÉ VODY
  • Vodné toky (tečúce vody, vodné nádrže, bočné vodné nádrže a jazerá) Napr. Hnilec č. 2 2-0560-4-1: Všeobecný zákaz lovu rýb od 01.10. do 15.04. Počas ostatných mesiacov roka je lov rýb s možnosťou ich privlastnenia povolený za dodržania individuálnej ochrany.
• LIPŇOVÉ VODY
  • Vodné toky (tečúce vody) Napr. Hron č. 9b 3-1111-6-1: Všeobecný zákaz lovu rýb od 01.01. do 31.05. Počas ostatných mesiacov roka je lov rýb s možnosťou ich privlastnenia povolený za dodržania individuálnej ochrany.

Zoznam vybraných revírov a ich charakteristika:

• VN Haláčovce: Zákaz lovu rýb od 15.03. do 31.05.! Kapor rybničný 40 cm | 70 cm.
• VN Prusy: Zákaz lovu rýb od 15.03. do 31.05.! Zákaz lovu rýb celoročný z oplotených pozemkov!
• VN Brezolupy: Zákaz lovu rýb od 15.03. do 31.05.! Kapor rybničný 40 cm | 70 cm.
• Bebrava č. 3: Zákaz lovu rýb od 01.10. do 15.04.! Pstruh potočný 27 cm | -
• Hron č. 8: Hlavátka podunajská 80 cm | - Kapor rybničný 40 cm | - Lipeň tymiánový 33 cm | - Pstruh potočný 27 cm | -
• OR Pod Rybou: Zákaz lovu rýb od 15.03. do 31.05.! Amur biely 60 cm | - Kapor rybničný 40 cm | 70 cm Lieň sliznatý 30 cm | 40 cm

Hlavátka podunajská

Zoznam chránených druhov rýb na Slovensku

Okrem individuálnych ochranných mier existujú aj druhy rýb, ktoré sú na Slovensku chránené zákonom. Medzi tieto druhy patria:

• Blatniak tmavý (lat. Umbra krameri): Malá, ohrozená sladkovodná ryba, ktorá dorastá do dĺžky približne 10-15 cm. Má podlhovasté telo s tmavohnedým sfarbením a svetlejšími škvrnami. Obýva pomaly tečúce alebo stojaté vody s bahnitým dnom a bohatou vegetáciou, najmä v nížinných oblastiach Dunaja a Tisy. Je kriticky ohrozený v dôsledku úpravy vodných tokov, znečistenia a úbytku mokradí.
• Čík európsky (lat. Misgurnus fossilis): Známy aj ako čík pruhovaný, je podlhovastá sladkovodná ryba dorastajúca do dĺžky 20-30 cm. Má valcovité telo s charakteristickým pruhovaním a drobnými fúzikmi okolo úst. Obýva stojaté a pomaly tečúce vody s bahnitým dnom.
• Hrebenačka Balonova (lat. Gymnocephalus baloni): Známa aj ako hrebenačka vysoká, je sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých. Dorastá do dĺžky približne 10-15 cm a má pretiahnuté telo so žltkastým až hnedastým sfarbením a tmavými škvrnami. Vyznačuje sa vysokým telom a ostnatými plutvami. Obýva pomaly tečúce rieky a stojaté vody s piesočnatým alebo bahnitým dnom.
• Hrebenačka pásavá (lat. Gymnocephalus schraetser): Je sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, ktorá dorastá do dĺžky 15-30 cm. Má pretiahnuté telo so žltkastým až hnedastým sfarbením a charakteristickými tmavými priečnymi pásmi na bokoch. Vyskytuje sa vo veľkých riekach s piesočnatým alebo kamenistým dnom.
• Hrúz fúzatý (lat. Romanogobio uranoscopus): Je malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, dorastajúca do dĺžky približne 10-15 cm. Má pretiahnuté telo s olivovo-hnedým sfarbením a svetlejšími škvrnami. Charakteristickým znakom sú dva páry fúzikov pri ústach. Obýva čisté, dobre okysličené rieky s piesočnatým alebo štrkovitým dnom.
• Hrúz Kesslerov (lat. Romanogobio kesslerii): Patrí medzi menšie sladkovodné ryby z čeľade kaprovitých a dorastá do dĺžky 10-15 cm. Jeho telo je štíhle, sfarbené do svetlosivej až hnedastej farby, pričom po bokoch má tmavé škvrny. Pri ústach sa nachádzajú dva páry fúzikov. Vyskytuje sa v čistých, dobre prúdiacich riekach.
• Jeseter jadranský (lat. Acipenser naccarii): Je vzácny druh jesetera, ktorý obýva predovšetkým rieky ústiace do Jadranského mora. Dorastá do dĺžky približne 1,5 metra a môže vážiť až 25 kg. Jeho telo je pretiahnuté, pokryté radmi kostných štítkov a typickým znakom je predĺžený rypák s fúzikmi. Je anadromný druh, čo znamená, že žije v mori, ale rozmnožuje sa v sladkých vodách.
• Jeseter ruský (lat. Acipenser gueldenstaedtii): Nazývaný aj jeseter Güldenstädtov, je veľká anadromná ryba z čeľade jeseterovitých, prirodzene sa vyskytujúca v povodiach Kaspického, Čierneho a Azovského mora. Dorastá do dĺžky 2 metrov a môže vážiť až 80 kg. Má pretiahnuté telo s kostnými štítkami a dlhý rypák s fúzikmi.
• Jeseter veľký (lat. Acipenser sturio): Nazývaný aj jeseter obyčajný, je kriticky ohrozený druh jesetera, ktorý sa kedysi hojne vyskytoval v európskych riekach ústiacich do Atlantického oceána, Stredozemného a Čierneho mora. Dorastá do dĺžky až 3,5 metra a môže vážiť vyše 300 kg. Väčšinu života trávi v mori, ale na rozmnožovanie migruje do veľkých riek.
• Karas obyčajný (lat. Carassius carassius): Nazývaný aj karas zlatistý, je sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, pôvodom z Európy a Ázie. Dorastá do dĺžky 20-35 cm, výnimočne až 50 cm, a môže vážiť okolo 3 kg. Má vysoké, bočne sploštené telo so zlatohnedým sfarbením a na rozdiel od kapra mu chýbajú fúziky.
• Kolok rhônsky (lat. Zingel asper): Je sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, endemická pre riečny systém Rhôny vo Francúzsku a Švajčiarsku. Dorastá do dĺžky približne 15-25 cm, výnimočne až 30 cm. Má štíhle, pretiahnuté telo s hnedastým až sivastým sfarbením a tmavými škvrnami.
• Kolok veľký (lat. Zingel zingel): Je druh sladkovodnej ryby z čeľade ostriežovitých, ktorý obýva veľké európske rieky, najmä Dunaj a jeho prítoky. Dorastá do dĺžky 30-50 cm, výnimočne až 60 cm, a môže vážiť okolo 2 kg. Má štíhle, podlhovasté telo s pieskovo-hnedým sfarbením a tmavými škvrnami.
• Kolok vretenovitý (lat. Zingel streber): Je malá dravá sladkovodná ryba z čeľade ostriežovitých, vyskytujúca sa v Dunaji a jeho prítokoch, ako aj v niektorých ďalších riekach strednej a východnej Európy. Dorastá do dĺžky približne 15-25 cm, výnimočne až 30 cm.
• Mihuľa potiská (lat. Eudontomyzon danfordi): Je bezčeľustnatý vodný živočích pripomínajúci rybu, ktorý sa vyskytuje v povodí Tisy a jej prítokoch. Patrí medzi menej známe druhy mihúľ a žije prevažne v čistých, dobre okysličených riekach s piesčitým alebo bahnitým dnom. Dorastá do dĺžky približne 15-20 cm.
• Mihuľa potočná (lat. Lampetra planeri): Je drobný vodný živočích, ktorý sa podobá na rybu, no patrí medzi mihule. Obýva čisté, dobre okysličené potoky a rieky s piesočnatým alebo bahnitým dnom. Dorastá do dĺžky približne 12-18 cm.
• Mihuľa ukrajinská (lat. Eudontomyzon mariae): Je menší, neparazitický druh mihule, ktorý sa vyskytuje v čistých, mierne prúdiacich vodách riek a potokov v povodí Dunaja. Dorastá do dĺžky približne 15-20 cm a podobne ako ostatné mihule nemá čeľusť, ale ústny prísavný terč.
• Mihuľa Vladykovova (lat. Eudontomyzon vladykovi): Je druh mihule, ktorý sa vyskytuje v riekach a potokoch v povodí Dunaja, najmä v jeho horných prítokoch. Dorastá do dĺžky približne 10-15 cm a je známa svojím neparazitickým spôsobom života.
• Ovsienka striebristá (lat. Leucaspius delineatus): Známa aj ako ovsienka obyčajná, je malá sladkovodná ryba z čeľade kaprovitých, ktorá sa vyskytuje v riekach, jazerách a rybníkoch v strednej a východnej Európe. Dorastá do dĺžky približne 5-8 cm, pričom jej telo je štíhle, podlhovasté a striebristé, s charakteristickým čiernym pruhom pozdĺž bokov.
• Pĺž vrchovský (lat. Sabanejewia balcanica): Je druh sladkovodnej ryby z čeľade pĺžovitých, ktorý sa vyskytuje v horských a podhorských riekach a potokoch juhovýchodnej Európy, najmä na Balkáne. Dorastá do dĺžky 15-20 cm a má štíhle, podlhovasté telo s hladkou pokožkou.
• Sih ostronosý (lat. Coregonus oxyrhynchu): Je druh sladkovodnej ryby z čeľade lososovitých, ktorý sa vyskytuje najmä v jazerách a riekach s čistou a studenou vodou v Európe. V niektorých oblastiach je považovaný za vyhynutý, ale v iných stále existujú malé populácie. Dorastá do dĺžky približne 40 cm.
• Vyza veľká (lat. Huso huso): Známa aj ako vyza obyčajná, je najväčší druh jesetera a patrí medzi najväčšie sladkovodné ryby na svete. Môže dorásť do dĺžky až 5 metrov a vážiť viac ako 1000 kg, hoci priemerná dĺžka týchto rýb sa pohybuje okolo 2 až 3 metrov.

Vyza veľká

Ochrana rýb na Slovensku

Ochrana rýb na Slovensku je komplexná problematika, ktorá zahŕňa legislatívne opatrenia, aktívny manažment populácií, ochranu biotopov a environmentálnu výchovu. Medzi najdôležitejšie nástroje ochrany patria:

• Zákony a vyhlášky: Slovenská legislatíva upravuje ochranu rýb prostredníctvom zákona o rybárstve a vykonávacích vyhlášok. Tieto predpisy stanovujú podmienky rybolovu, ochranu chránených druhov, obmedzenia pre zásahy do vodných tokov a povinnosti pre užívateľov rybárskych revírov.
• Chránené územia: Významným nástrojom ochrany rýb je vyhlasovanie chránených území, ako sú národné parky, chránené krajinné oblasti a prírodné rezervácie. V týchto územiach platia prísnejšie pravidlá pre hospodárenie a využívanie prírodných zdrojov, čím sa zabezpečuje ochrana biotopov a druhov.
• Rybárske revíry: Rybárske revíry sú úseky vodných tokov a plôch, na ktorých sa vykonáva rybárske právo. Užívatelia rybárskych revírov sú povinní hospodáriť s rybami v súlade so zákonom a zabezpečovať ich ochranu. To zahŕňa zarybňovanie, ochranu neresísk, reguláciu rybolovu a boj proti pytliactvu.
• Environmentálna výchova: Dôležitou súčasťou ochrany rýb je environmentálna výchova, ktorá má za cieľ zvyšovať povedomie verejnosti o význame rýb a vodných ekosystémov. Táto výchova sa realizuje prostredníctvom rôznych aktivít, ako sú prednášky, exkurzie, workshopy a informačné kampane.

Najcennejšie ryby Slovenska

Medzi najcennejšie ryby Slovenska patria druhy, ktoré sú ohrozené, vzácne alebo majú významný hospodársky či kultúrny význam. Medzi ne patrí napríklad hlavátka podunajská (Hucho hucho), ktorá je symbolom slovenských riek a patrí medzi najväčšie lososovité ryby na svete.

• Hlavátka podunajská: Hlavátka podunajská je kriticky ohrozený druh, ktorý sa vyskytuje len v povodí Dunaja. Na Slovensku žije v riekach Turiec, Váh a Orava. Hlavátka je dravá ryba, ktorá dorastá do dĺžky viac ako 1 meter a hmotnosti vyše 20 kilogramov. Jej ochrana je mimoriadne dôležitá, pretože ide o vrcholového predátora, ktorý zohráva kľúčovú úlohu v ekosystéme riek.
• Lipeň tymiánový: Lipeň tymiánový je lososovitá ryba, ktorá obýva čisté a chladné rieky a potoky. Na Slovensku je rozšírený v podhorských oblastiach. Lipeň je obľúbenou rybou rybárov, ale jeho populácie sú ohrozené znečistením vody, reguláciou tokov a predačným tlakom.
• Pstruh potočný: Pstruh potočný je pôvodný druh lososovitý ryby, ktorý žije v horských a podhorských potokoch a riekach. Na Slovensku je rozšírený takmer v celom území. Pstruh je dôležitou súčasťou ekosystému a obľúbenou rybou rybárov. Jeho populácie sú však ohrozené znečistením vody, reguláciou tokov a predačným tlakom.

Hrozby pre ryby na Slovensku

Populácie rýb na Slovensku čelia viacerým hrozbám, ktoré ohrozujú ich prežitie. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Znečistenie vody: Znečistenie vody priemyselnými a komunálnymi odpadmi, poľnohospodárskymi hnojivami a pesticídmi má negatívny vplyv na zdravie rýb a ich schopnosť rozmnožovania.
• Regulácia tokov: Regulácia tokov, ako sú výstavba priehrad a úprava koryta riek, narúša prirodzené biotopy rýb a obmedzuje ich migráciu.
• Klimatické zmeny: Klimatické zmeny, ako sú zvyšovanie teploty vody a zmeny v zrážkových úhrnoch, majú negatívny vplyv na životné podmienky rýb a ich schopnosť adaptácie.
• Pytliactvo: Pytliactvo, teda nelegálny rybolov, ohrozuje populácie rýb, najmä chránených a vzácnych druhov.
• Invázne druhy: Invázne druhy rýb, ktoré sa do slovenských vôd dostali neúmyselne alebo úmyselne, konkurujú pôvodným druhom o potravu a priestor, čím narúšajú ekosystém.

Príklad ekologickej katastrofy: Rieka Odra

Situácia na rieke Odra je alarmujúci príklad toho, ako môže priemyselné znečistenie vážne ohroziť vodné ekosystémy. Najmenej desať ton uhynutých rýb vylovili v Poľsku z rieky Odra. Rybári a dobrovoľníci uhynuté ryby nachádzali na 200-kilometrovom úseku, ktorý sa začína pri meste Olawa v Dolnosliezskom vojvodstve. Šéf poľského Štátneho vodného holdingu, ktorý je správcom vodných tokov, Przemyslaw Daca označil situáciu za gigantickú ekologickú katastrofu.

Vzorky vody odobraté nemeckými úradmi v rieke Odra, ktorá preteká pozdĺž časti nemecko-poľských hraníc, preukázali značnú kontamináciu ortuťou, informovala tlačová agentúra DPA. "Prvé výsledky sú k dispozícii od včerajšieho večera. Ešte ich nemáme oficiálne, ale skutočne poukazujú na masívne znečistenie ortuťou ako na faktor," uviedol miestny štátny úradník pre otázky životného prostredia Gregor Beyer.

Obrovské množstvo mŕtvych rýb a iných živočíchov prvýkrát spozorovali koncom júla v blízkosti poľského mesta Olawa. Poľský Úrad ochrany životného prostredia vo štvrtok uviedol, že náhly úhyn tisícov rýb v rieke Odra pravdepodobne spôsobilo priemyselné znečistenie vody. Poľsko nasadilo vojakov, aby pomohli vyčistiť rieku, dopĺňa tlačová agentúra AP.

Vyšetrovanie príčiny ekologickej katastrofy pokračuje.

Rieka Odra

Význam aktívneho rybolovu a skúsenosti rybárov

Aktívny rybolov môže prebudiť vášeň a rešpekt k prírode. Skúsenosti rybárov, ktorí trávia čas pri vode, sú neoceniteľné pre pochopenie potrieb vodných ekosystémov a pre efektívnu ochranu rýb. Je dôležité učiť sa od skúsených rybárov a rešpektovať ich znalosti.

tags: #chránené #ryby #Slovensko

Populárne príspevky:

• Výber dverového kovania v Piešťanoch
• Tipy pre výber pizzerie na Zlatých Pieskoch
• Domáci džem z čiernych malín
• Tradičný recept na kapustnicu
• Prvá pomoc pri popáleninách krku