Lajniak obyčajný: Chrobák, ktorý gúľa guličky – Zaujímavosti zo života hmyzieho pomocníka
Lajniak obyčajný, známy aj ako chrobák veľký, je fascinujúci tvor, ktorý napriek svojmu menu zohráva dôležitú úlohu v prírode. Obýva rozsiahle územia Európy, Ázie a Afriky, a na Slovensku je najpočetnejším zástupcom čeľade lajniakovitých. Poďme sa bližšie pozrieť na jeho život a zvyky.
Životné prostredie a výskyt
Lajniakovi sa najviac páči v lesnom prostredí, ale rovnako rád sa usalaší v nížinách aj horách. Má len jedinú podmienku - nablízku sa musia pásť bylinožravce, ktoré mu zabezpečia potravu. Je preto úplne bežné zazrieť lajniaka aj na pastvinách a lúkach. Zvyčajne lozí alebo lieta tesne pri zemi.
Ako lajniaka spoznáme?
V ríši hmyzu patrí k väčším živočíchom, môže merať dva centimetre, no tie najurastenejšie jedince sú ešte o čosi väčšie. Chrobák od chrobáka sa potom líši sfarbením bruška, ktoré môže byť fialové, modré i modrozelené. Krovky zdobí jemné ryhovanie. Samčekovia majú na nohách takzvané zuby, ktorými si pomáhajú pri preprave trusu. Samičkám tuning v podobe takýchto zubov chýba.
Čím sa živí a ako hľadá potravu?
Smrad. Tieto chrobáky veľmi rýchlo vycítia arómu čerstvého kravinca, takže je len otázkou času, kedy sa pri kopytách pasúceho sa dobytka zhromaždia lajniaky.
Ak ste už niekedy našli v prírode kravské hovienko a pozreli sa naň zblízka, mohli ste si okolo neho všimnúť akúsi mozaiku - veľa malých dierok v hline. To si lajniaky vybudovali sieť chodbičiek v blízkosti zdroja potravy. Do týchto komôrok postupne zaťahujú kúsky trusu, takže výkal pomaly mizne z povrchu zeme. Chrobáky sa pustia do hostiny až v dierach, azda preto, aby ich pri negustióznej činnosti nikto nevidel. Ak je pekné počasie, vyliezajú zo svojho úkrytu opakovane, aby si doň nanosili ďalšie čerstvé zásoby.
Lajniak vs. Skarabeus
V minulosti lajniaky patrili do čeľade skarabeusovitých. Správajú sa podobne, ako známy skarabeus, ktorý bol v starom Egypte posvätný. Rozdiel medzi nimi je v tom, že lajniak nekotúľa trus v guličke zadnými nohami, ale ho naberá do predných nôh.
Užitočnosť lajniaka
Kravinec by sa mohol stať zdrojom rôznych nákaz, je predsa známe, že vo výkaloch sa nachádza množstvo baktérií, ktoré by sa na vzduchu inak nekontrolovateľne množili. Lenže lajniak im nedá šancu. A ešte aj pohnojí pôdu.
Rozmnožovanie
Párik lajniakov sa na rodičovstvo pripravuje uprostred jesene. Pod čerstvým hovienkom urobia tridsať až päťdesiat centimetrovú chodbu a jej dno vystelú trusom. V ňom vyhĺbia čosi ako komôrku, otvor vo veľkosti lieskovca, kam samička nakladie jedno vajíčko. Potom spoločne takmer celú chodbu vyplnia ďalšou dávkou výkalov. Larva sa liahne v apríli a živí sa trusom, ktorý ju obklopuje z každej strany. Zostáva pod zemou, kde sa približne po roku (v máji či júni) zakuklí, aby sa z nej zakrátko vyliahol dospelý lajniak.
Zaujímavosť na záver
Okrem svojej úlohy v prírode, inšpiroval lajniak aj výrobcov maškŕt pre psov. Na trhu sú dostupné výcvikové maškrty v tvare drobných guličiek, ktoré obsahujú hmyzí proteín a aktívne uhlie. Tieto guličky sú nielen chutné, ale aj prospešné pre trávenie psa.
Naša výcviková maškrta pre psov je varená zmes, kde dominantným základom živočíšnej bielkoviny je hmyzia múčka zo sušených lariev muchy Bránenky. Ďalší významný podiel tvorí Mikrobiálny proteín z kvasníc, múčka z Arktického krilu (morské planktónové kôrovce), Hovädzia škvarková múčka a sušené vajcia. Tieto suroviny obsahujú všetky esenciálne (nenahraditeľné) aminokyseliny, ktoré sú pre šelmy zásadné a navyše sú vysoko stráviteľné a to až cez 85% - klasické živočíšne múčky dosahujú do cca 70% stráviteľnosti. Nadhodnotou tejto zmesi je potom prídavok čierneho Aktívneho uhlia Biocharu.
Biochar je názov pre mleté, drevené, aktívne čierne uhlie, alebo tiež Biouhel, predtým ľudovo nazývaného Živočíšne uhlie, pretože sa vyrábalo z kostí zvierat. Zrnitosť použitého biouhlia do zmesi je veľmi jemná a to 0,1-1 mm. Maškrta má tmavo čiernu farbu a prirodzenú, špecifickú mäsitú vôňu. Túto výcvikovú maškrtu vyrábame v tvare drobných guličiek s priemerom 12 mm.
Maškrtu s Hmyzím proteínom a Aktívnym uhlím sme vyvinuli nielen za účelom výcviku, ale aj s určitou nadhodnotou platnou pri predchádzaní zažívacím ťažkostiam psa. Malé denné dávky Biouhlie predídu nečakaným črevným problémom, jemne detoxikujú črevné prostredie a nespôsobia zápchu ani pri menšom príjme vody. Uhlíková gulička má pre psa vysokú chutnosť a zožerie ju podľa našich skúseností za všetkých podmienok. Zmes je tvarovaná do guličiek s priemerom 12 mm. Obsahuje 85% živočíšnych produktov, zvyšok sú tepelne upravené rastlinné suroviny nutné ako spojivo. Výrobok umelo nedochucujeme ani nearomatizujeme! Má preto prirodzenú farbu a vôňu po použitých surovinách. Používame iba kvalitné a čerstvé suroviny, mnohé sú v potravinárskej kvalite!
Použitie: Hmyzie guličky s Biouhlím sú vhodné aj pre psov, ktorí trpia potravinovou alergiou na lepok a kuracie mäso alebo všeobecne inklinujú k problémom so znášanlivosťou priemerného krmiva. Výcvikové guličky používajte iba ako maškrtu alebo odmenu pri výcviku psa. Vhodné pre všetky veľkosti psov - túto veľkosť rozhryzú aj drobné mini plemená. Nejde o klasické krmivo, ale chuťovo atraktívny doplnok, určený len na občasné prilepšenie. Dennú dávku pre výcvik nie je potrebné obmedzovať, ak je rozčlenená do dlhšieho časového obdobia. Použite toľko guličiek, koľko je potrebné na odmenu psa. Pokiaľ sa pes nedopatrením dostane k maškrte sám a zožerie ho väčšie množstvo, nič sa nedeje! Sú to prírodné suroviny, ktoré ani pri väčšom, jednorazovom príjme, organizmus psa nijako nepoškodí.
Skladovanie a spotreba: Dobu spotreby odporúčam pre zachovanie vysokej chuťovej hodnoty ideálne do 6 mesiacov od dátumu nákupu, pri uchovávaní v suchu a tme do max. 20 °C. Zamrazený výrobok je však možné používať min. 12 mesiacov od nákupu.
Upozornenie: Pokiaľ uvidíte z maškrty trčať kúsok niečoho, čo vám pripomína silónový vlasec, nejde oň, ale o prirodzenú súčasť mäsových múčok a to zvieracie štetiny z kože. Na výrobu používame mäsové múčky av týchto múčkach sa vyskytujú štetiny z ošípaných i hovädzieho dobytka, niekedy viac inokedy menej. Dostanú sa tam tak, že sa do mäsových zvyškov z bitúnku pripletie aj kúsok kože, ktorá tam inak nepatrí. Potom sa v celej šarži štetiny objavia. U menších priemerov maškrty sú potom podľa toho rôzne vidieť a chovatelia, ktorí sa s týmto ešte nestretli, to považujú za cudzorodé predmety - napr. silón. To, že nejde o umelú hmotu, ale o živočíšnu súčasť suroviny sa presvedčíte ľahko tak, že sa zapaľovačom priblížte ku štetine a tá sa zoškvarí. Silon by vzplanul plamienkom. Štetiny sú pre psa absolútne nezávadné. V prírode šelmy pojedajú bežne srsť zvierat, sú na to vybavené silnými tráviacimi šťavami v žalúdku, Pes síce tiež, ale už sa k srsti nemá ako dostať a tak sa to môže javiť chovateľom neprirodzené.
Prečo vznikli živočíchy náhle? | Kambrická explózia
tags: #chrobák #ktorý #gúľa #guličku #zaujímavosti
