Zloženie materského mlieka a jeho závislosť od stravy
Materské mlieko je téma, o ktorej sa v posledných rokoch rozpráva čoraz viac. Prirodzene sa o ňom hovorí predovšetkým vo vzťahu k dojčeniu a k tomu, že je to pre dieťa najlepší spôsob výživy v prvých mesiacoch, či rokoch. Materské mlieko obsahuje okrem dôležitých živín, aj veľa iných prospešných látok, ktoré pomáhajú chrániť bábätko pred infekciami a prispievajú k rozvoju jeho imunitného systému a zdravého črevného mikrobiomu.
Hneď z úvodu si treba povedať, že materské mlieko sa mení zložením podľa toho, v akom popôrodnom období sa žena nachádza (navyše závisí aj od toho v akom gestačnom týždni sa dieťa narodilo), ďalej sa jeho zloženie mení v priebehu jedného dňa a nakoniec sa jeho zloženie mení aj počas samotného dojčenia. Ono je to také pestré preto, že jednotlivé popôrodné obdobia predstavujú z hľadiska matky a dieťaťa rôzne nároky v rámci rastu a tiež obrany organizmu, zároveň, keďže sa jedná o hormonálnu záležitosť, je určite úzko spätá s ostatnými fyziologickými funkciami matky a dieťaťa počas dňa.
Zloženie materského mlieka
Väčšinovú zložku materské mlieka predstavuje samozrejme voda, 87-88%. Ďalšou zložkou sú uhľohydráty (cukry) 7%, z ktorých 1-2,4% tvoria oligosacharidy. Druhými najzastúpenejšími sú tuky, 3,8%, a 1% tvoria proteíny. Ďalej mlieko obsahuje minerály, vitamíny, hormóny, enzýmy a ďalšie bioaktívne látky (živé bunky, imunoglobulíny, cytokíny, mucíny, rastové faktory).
Kolostrum - prvé mlieko
Z pohľadu jednotlivých dominantných zložiek je kolostrum jedinečným „druhom“ materského mlieka. Keďže je to úplne prvé mlieko, ktoré sa tvorí a pokrýva výživu v prvé dni života novorodenca, jeho zloženie tvoria až z 10% bielkoviny, z ktorých mnohé sú imunoaktívnymi látkami, ako napríklad imunoglobulín A a laktoferín. Taktiež má kolostrum obrovské zásobenie živými leukocytmi, môže ich byť 1 až 5 miliónov v každom mililitri kolostra. Aj zastúpenie cukrov je v prvom mlieku špecifické, keďže obsahuje menej laktózy a viac oligosacharidov, ktoré majú imunoprotektívnu funkciu. Takéto zloženie je úplne prirodzené, keďže prvé dni na svete sú najnáročnejšie na adaptáciu pre malý organizmus a dieťatko tak potrebuje zvýšenú ochranu proti potenciálnym patogénom. Farbou je kolostrum nažltlé vďaka množstvu karotenoidov, ktoré obsahuje. Prvé mlieko, ktoré sa vám tvorí po pôrode sa nazýva kolostrum, alebo mledzivo. Toto husté, lepkavé materské mlieko sa často nazýva aj „tekuté zlato“ a to nielen kvôli svojej žltej farbe, ale aj preto, že je také dôležité pre výživu a ochranu vášho zraniteľného novorodenca. Spočiatku sa tvorí iba v malom množstve, cca 40 až 50 ml za deň. Obsahuje rovnaké látky, aké má aj neskôr tvoriace sa mlieko, avšak líši sa v množstve týchto látok, ktoré je prispôsobené potrebám vášho novorodenca. Kolostrum je tiež bohaté na vitamíny a minerály s vyššou koncentráciou vitamínov A, E a K ako zrelé materské mlieko. Percentuálny obsah bielkovín v mledzive je tiež vyšší.
Prechodné a zrelé mlieko
Po približne piatich dňoch vystrieda kolostrum prechodné mlieko, v ktorom postupne ubúda bielkovinová zložka a zvyšuje sa percentuálne zastúpenie tukov a cukrov (laktóza stúpa, oligosacharidy klesajú). Od cca piateho po štrnásty deň od pôrodu, sa vaše mlieko nazýva prechodné mlieko. Ako naznačuje názov, mení sa z mledziva na zrelé mlieko. Naberá krémovú farbu a textúru a má vyšší obsah tuku, kalórií a laktózy (prírodný cukor), čo z neho robí ideálne jedlo pre rýchlo rastúceho novorodenca.
Zrelé mlieko produkuje prsná žľaza približne po dvoch týždňoch a jeho zloženie ostáva viac-menej stabilné s variáciami v priebehu dňa a jednotlivých dojčení. Zhruba štyri týždne po pôrode je už materské mlieko úplne zrelé. Zrelé mlieko je bohaté na bielkoviny, cukry, vitamíny, minerály a množstvo bioaktívnych zložiek ako sú hormóny, rastové faktory, enzýmy a živé bunky, na podporu zdravého rastu a vývoja dieťatka. Napríklad, ak ste vy alebo bábätko choré, vaše telo si začne proti danej chorobe tvoriť protilátky, ktoré sa stanú súčasťou vášho mlieka. Obzvlášť keď začína dieťatko objavovať svet a všetky hračky vkladá do úst, sa v mlieku zvyšuje hladina ochranných enzýmov, bojujúcich proti baktériám.
Najviac tuku obsahuje mlieko poobede a na večer a v priebehu dojčenia sa zvyšuje množstvo tuku 2-3-násobne ku koncu dojčenia. Čo znamená, že tzv. predné mlieko je menej kalorické ako to zadné.
Predné a zadné mlieko
Možno ste už počuli o prednom a zadnom mlieku, čo môže znieť ako keby prsia produkovali dva odlišné druhy mlieka, čo však nie je pravda. Je to preto, že keď sa mlieko tvorí, tuk z neho sa akumuluje viac po okrajoch mliečnych žliaz a vodnatá časť mlieka sa skôr presúva cez vývody smerom k bradavke, kde sa zmieša s mliekom, ktoré tam zostalo z posledného dojčenia. Čím dlhšia je doba medzi kŕmeniami, tým je zvyškové mlieko redšie. Obe časti mlieka, aj predné, aj zadné, sú nevyhnutnou súčasťou kompletného krmiva a sú bohaté na vitamíny, minerály, bielkoviny a cukry.
Farba materského mlieka
Ak si mlieko odsávate, môžete si všimnúť, že čas od času vám mlieko zmení farbu. Na rozdiel od dojčenskej mliečnej výživy, ktorá je vždy rovnaká, môže materské mlieko naberať od krémového, cez číry, žltkastý až po modrastý odtieň. Farba mlieka do veľkej miery závisí od vašej stravy. Hnedé mlieko môže byť spôsobené takzvaným „syndrómom hrdzavej rúry“ alebo rusty pipe syndrome. Počas tehotenstva a prvých pár dní po pôrode, bunky a vývody mliečnej žľazy rastú, naťahujú sa a prúdi do nich viac krvi, ktorá sa môže dostať do mliekovodov a do mlieka. Toto môže spôsobiť jeho hnedú, alebo hrdzavú farbu. Ružovkasté mlieko môže byť spôsobené prítomnosťou krvi. Jej výskyt v mlieku môže mať rôzne príčiny ako napríklad popraskané bradavky, infekcia prsníka - mastitída, alebo papilómy v mliekovodoch. Vidieť krv v mlieku môže byť spočiatku alarmujúce, no pre dieťatko to škodlivé nie je, takže môžete ďalej spokojne dojčiť.
Dôležité zložky materského mlieka
Ako sme už spomínali cukry materského mlieka sú zastúpené predovšetkým laktózou a oligosacharidmi. Obsah laktózy je v materskom mlieku väčšinou konštantný pretože laktóza udržiava osmotický tlak materského mlieka. Oligosacharidy sú naviazané na laktózu a predstavujú úžasný imunomodulans. Bielkoviny materského mlieka sú zložené zo srvátkovej a kazeínovej frakcie. V kolostre je tento pomer 90:10, čo však následne výrazne klesá až k pomeru 60:40 v zrelom materskom mlieku. V tekutej frakcii srvátky predominujú alfa-laktalbumín, laktoferín a sekrečný imunoglobulín A. Všetky tieto tri proteíny majú okrem iných funkcii aj imunologické, znižujú pravdepodobnosť vzniku infekcie.
Tuky v materskom mlieku
Najvariabilnejšou zložkou materského mlieka sú tuky. Ku koncu dojčenia môže mlieko obsahovať až trikrát toľko tuku, ako na začiatku. Tuky zabezpečujú takmer 50% kalorického príjmu dojčaťa a sú veľmi dôležité pre vývoj centrálnej nervovej sústavy. Z mastných kyselín sú najviac zastúpené kyselina palmitová a kyselina olejová, ktoré sú súčasťou triglyceridov. Ďalej je v materskom mlieku prítomný cholesterol, fosfolipidy a tiež esenciálne mastné kyseliny - kyselina linolová a alfa-linolénová, z ktorých sa tvoria polynenasýtené mastné kyseliny, kyselina arachidónová (omega 6) a kyselina eikozapentaénová a dokozahexaénová (omega 3). Niektoré výskumy naznačujú, že vysokotuková strava s obsahom trans-mastných kyselín, typická pre západné krajiny, spôsobuje vzostup omega 6 v pomere k omega 3 mastným kyselinám, čo nie je veľmi pozitívne, keďže sa jedná o prozápalový proces.
Vitamíny a minerály
Čo sa týka vitamínov a minerálov v materskom mlieku, ich obsah nie je veľmi ovplyvnený stravou matky. Jedine vitamín D a vitamín K nie sú v dostatočnej miere v mlieku prítomné, a preto je potrebné ich doplniť bábätkám, či vo forme kvapiek alebo ako vnútrosvalovú injekciu pri narodení, ako tomu býva v prípade vitamínu K.
Ďalej obsahuje materské mlieko hormóny, rôzne rastové faktory a ďalšie bioaktívne látky. Ovplyvňujú vývoj čreva, nervového systému, cievneho a hormonálneho systému. Patrí medzi ne napríklad aj erytropoetín, ktorý stimuluje tvorbu červených krviniek a celkom logicky je vo vyššej miere prítomný práve v mlieku matiek predčasne narodených detí. Imunoaktívne látky materského mlieka sú pestro zastúpené - sú medzi nimi bielkoviny, živé bunky, rôzne pôsobky. Zaujímavou súčasťou materského mlieka, ktorá zatiaľ ešte nie je celkom prebádaná, je mikroRNA.
Poslednou, avšak nie najmenej dôležitou, súčasťou materského mlieka sú baktérie. Ešte pred 20 rokmi sme si mysleli, že materské mlieko je sterilné. Dnes už vieme, že dojčené dieťa zje denne v materskom mlieku tisíce až milióny baktérií, ktoré následne tvoria jeho mikrobióm. Ich pôvod je stále predmetom výskumu, môžu pochádzať z matkinej kože, z úst novorodenca, ale aj z matkinho čreva.
Ako strava matky ovplyvňuje zloženie materského mlieka?
V strave dojčiacich mamičiek existuje veľa odporúčaní, ktoré sa odovzdávajú z generácie na generáciu. Veľa žien tieto rady prijme za svoje a už nevyhľadávajú ich opodstatnenie. V každej kultúre panujú iné výživové mýty, napr. dojčiacim Ázijčankám sa neodporúča jesť studené jedlo, v tuzemsku sa démonizujú strukoviny alebo pikantné jedlá. Materské mlieko má pre zdravie dieťaťa nespočetné množstvo benefitov (zdravotné, sociálne, psychologické, vývojové...), a ak neexistujú kontraindikácie zo strany matky alebo dieťaťa, je tou najlepšou voľbou pre výživu dojčaťa (min. po dobu prvých 6 mesiacov života dieťaťa). Určite to nie je obdobie, v ktorom by sa matka mala stresovať tým, čo je, a už dopredu zbytočne vylučovať skupiny potravín. To je nutné len v prípade, že spozoruje negatívnu reakciu svojho dieťaťa na určitú zložku v jedálničku.
Jedlo, ktoré dojčiaca matka zje, prechádza jej tráviacim traktom, tam sa rozloží na jednoduché živiny a tie následne krvou putujú tam, kde sú potrebné. Niektoré sa dostanú až do prsníka (alveol), kde dochádza k tvorbe materského mlieka. Je známe, že aj matky so znakmi podvýživy sú schopné produkovať dostatočné množstvo materského mlieka. Deficit niektorých živín (vitamíny, esenciálne mastné kyseliny) v strave matky sa však môže odraziť na kvalite jej mlieka. Z toho vyplýva, že miera, akou strava matky ovplyvní zloženie materského mlieka, nie je taká vysoká, ako sa môže zdať.
Mýty v strave dojčiacich matiek
Poďme sa pozrieť na niektoré bežné mýty o strave dojčiacich matiek:
- Mýtus: Materské mlieko sa vytvorí priamo z toho, čo matka zje.
- Mýtus: Dojčiaca matka by mala jesť „ako baník".
- Mýtus: Pri dojčení musí matka držať špeciálnu diétu.
- Mýtus: Strukoviny, karfiol a ďalšie potraviny, z ktorých môže nadúvať, sú na čiernej listine.
- Mýtus: Pikantné jedlá sú pre dojčiacu matku zakázané.
- Mýtus: Dojčiaca matka by sa pre istotu mala vyhýbať všetkým alergénom z potravín.
- Mýtus: Surové mäso, ryby alebo plesňové syry sú pre dojčatá nebezpečné.
- Mýtus: Dojčiaca matka nemôže piť kávu.
Bohato stačí pestrá strava s dodržiavaním základných princípov racionálnej stravy. To znamená mať v každom jedle zdroj bielkovín (mäso, mlieko a mliečne výrobky, ryby, tofu, tempeh...), zdroj tukov (prevaha rastlinných zdrojov - orechy, oleje, zaraďovať tučné ryby), každý deň min. 300 g zeleniny (rôzne druhy), 200 g ovocia a komplexné sacharidy (vločky, pohánka, celozrnné pečivo, zemiaky, ryža...). Naopak by sa mala vyhýbať väčšiemu príjmu sladkostí, jedlám z fast food reštaurácií a všeobecne potravinám s vysokým zastúpením jednoduchých cukrov, nasýtených alebo stužených tukov a soli.
Na čo si dať pozor počas dojčenia?
Dojčiace matky by sa mali v období dojčenia vyhýbať konzumácii rýb s vysokým obsahom ortuti (žralok, makrela, šťuka), ďalej nadmernému príjmu kofeínu a pitiu alkoholu.
Ak sa stravujete počas dojčenia vegetariánskou, alebo vegánskou stravou, uistite sa, že prijímate dostatok vitamínu B12, vitamínu D, vápnika a omega-3 mastných kyselín.
Materské mlieko a nedostatok vitamínu D (subklinická krivica) – Dr. Berg (MUSÍTE SLEDOVAŤ!!)
Odporúčaný príjem živín pre dojčiace matky
Prehľad odporúčaného príjmu živín pre dojčiace matky podľa DACH (2017):
| Živina | Odporúčané množstvo | Zdroje v potravinách |
|---|---|---|
| Bielkoviny | 1,2 g/kg telesnej hmotnosti (+23 g/d) | mäso, ryby, vajcia, mliečne výrobky, strukoviny |
| Sacharidy | > 50 % z denného príjmu energie | ovsené vločky, ryža, zemiaky, cestoviny, pohánka, bulgur, pšeno, quinoa, kuskus |
| Tuky | 30 - 35 % z denného príjmu E, 0,25 - 0,5 g EPA + DHA omega 3 | oleje (repkový, olivový), maslo a mliečne výrobky s vyšším obsahom tuku, tučné morské ryby, orechy, semienka, vajcia, doplnok stravy s EPA a DHA |
| Kyselina listová | 450 µg | listová zelenina, ovocie, mliečne výrobky, fazuľa, hrášok, mäso, obilniny |
| Železo | 20 mg | mäso, morské plody, fazuľa, orechy, zelenina |
| Vápnik | 1000 mg | mliečne výrobky, sardinky, fortifikované sójové mlieko a tofu, losos, kel, brokolica, biela fazuľa, pomaranče |
| Vitamín D | 20 µg | tučné ryby, rybí tuk, mlieko, jogurt, vajcia, sardinky |
| Zinok | 11 - 14 mg | mäso, fazuľa, orechy, celozrnné produkty, mliečne výrobky |
| Vitamín B12 | 5,5 µg | ryby, mäso, vajcia, mliečne výrobky |
| Jód | 200 µg | jodizovaná soľ, pečivo, morské plody, morské riasy, obilniny |
| Selén | 75 µg | tuniak, halibut, sardinky, para orechy, krevety, morčacie mäso, hnedá ryža |
Každé dieťa je individuálne, dopredu je ťažké určiť, či bude matka musieť z jedálnička nejaké potraviny vyradiť, či naopak. Preventívne, neopodstatnené veľké zmeny v jedálničku nie sú žiaduce.
tags: #zloženie #materského #mlieka #závisí #od #stravy


