Chyby pri pestovaní zemiakov a ako sa im vyhnúť

Zemiaky sú obľúbenou plodinou v slovenských záhradách, no ich pestovanie môže byť spojené s rôznymi problémami. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o najčastejších chybách pri pestovaní zemiakov a ponúknuť praktické riešenia na dosiahnutie bohatej a zdravej úrody. Zameriame sa na výber sadiva, prípravu pôdy, ochranu pred chorobami a škodcami, správny zber a skladovanie.

Výber sadiva

Kvalitné sadivo je základom úspešného pestovania zemiakov. Je dôležité vyberať certifikované a úradne preverené sadivo, ktoré je označené. Zárukou, že kupujeme certifikovanú sadbu, je nákup v uzavretých obaloch označených úradnou náveskou, pričom každá náveska je originál a má svoje evidované číslo. Nekvalitná sadba môže byť napadnutá vírusmi, ktoré sa v poraste rozširujú najmä voškami. Dobre vyzerajúca sadba od známeho nemusí byť zárukou dobrého zdravotného stavu.

Veľkosť hľúz sadiva

Pri kúpe sadiva dávajte pozor na veľkosť hľúz, ktoré by mali mať rozmer 30 - 55 mm, ideálne 45 mm.

Predklíčenie sadiva

Najlepšie je už začiatkom marca hľuzy naukladať do debničiek tak, aby očkami smerovali nahor. Debničky postavte do svetlej miestnosti s teplotami 12 - 15 °C a až do doby výsadby nechajte hľuzy klíčiť. Mali by vytvoriť silné klíčky, dlhé maximálne 2 cm. Nikdy ich nesmiete dať predkličovať do tmy! Ešte pred výsadbou je nutné hľuzy predklíčiť. Predklíčenie prebieha dva až tri týždne pri teplote 12 - 16 °C. Ideálna dĺžka klíčkov je 0,5 až 1,5 cm. Robustné a zdravé tmavozelené klíčky dosiahneme tak, že sadbové zemiaky premiestnime do chladnejšej svetlej miestnosti.

Pokiaľ chcete zberať úrodu čo najskôr, môžete sadbu nechať zakoreniť. To znamená, že asi desať dní pred výsadbou hľuzy v debničkách posypte kompostom, aby do neho zapustili korienky.

Príprava pôdy a výsadba

Zemiaky vyžadujú ľahšie až stredne ťažké humózne pôdy, najlepšie piesočnaté až hlinitopiesočnaté, kypré. Zemiaky majú rady kyprú, prevzdušnenú pôdu, ktorá je dobre priepustná. Najvhodnejším typom pôd sú hlinito-piesočnaté pôdy s dostatkom humusu. Príliš utužená pôda znižuje výnosy. Zemiakom vyhovujú chránené polohy, nevhodné pre pestovanie sú len ťažké zamokrené pôdy. Menej vhodné sú zamokrené plochy v blízkosti vodných plôch, zatienené plochy alebo plochy, kde bol zaznamenaný výskyt karanténnych chorôb a škodcov, ako napríklad rakovina zemiaková. Ak pestujeme v oblasti s pôdou, ktorá nie je na pestovanie zemiakov ideálna, prispôsobíme tomu výber odrody.

Jesenná príprava pôdy

Pôdu pre výsadbu zemiakov musíme pripraviť už na jeseň, kedy pozemok dôkladne zrýľujeme a do pôdy zapravíme maštaľný hnoj, prípadne kompost. Pred výsadbou ju preorieme, prvýkrát na jeseň, keď zapracujeme organické hnojivá, napríklad maštaľný hnoj alebo anorganický síran draselný, a druhýkrát na jar, keď tiež môžeme prihnojovať. Z pevných dusíkatých hnojív používame síran amónny, liadok.

Termín výsadby

Zemiaky vysádzame v polovici apríla do plytkých brázd vzdialených od seba asi 70 cm, hľuzy ukladáme približne tridsať centimetrov od seba a nad brázdami vytvoríme hrobčeky. Správny spôsob výsadby výrazne ovplyvňuje výnos a veľkosť hľúz. Jej termín volíme podľa klimatických podmienok. Teplota pôdy pri výsadbe by nemala byť nižšia ako 6 až 8 °C. Sadiť môžeme celé, ale aj pokrájané zemiaky, platí však pravidlo: viac očiek znamená vo výsledku viac menších hľúz, jedno alebo dve očká na hľuze znamenajú menej väčších hľúz. Sadbové zemiaky môžeme tiež pokrájať, ak má každý pokrájaný kúsok minimálne jedno očko. Očko predstavuje jeden klíček, z ktorého vyrastie nová rastlinka.

Kopcovanie zemiakov

Pri hrobčekovaní (prihŕňaní) si dávame veľký pozor, aby sme klíčky neolámali. Nakličovanie sa hodí do ľahších pôd, kde je možné prihrnúť zeminu bez polámania klíčkov. Prihŕňanie alebo aj kopcovanie zemiakov je proces, kedy najskôr na vysadené zemiaky a neskôr na narastenú vňať nahŕňame čo najvyššiu vrstvu hliny. Pretože hľuzy nerastú pod úroveň vysadenej hľuzy, ale len nad ňu. Keď teda nemáme dobre nakyprenú vrstvu pôdy nad hľuzou, nemá sa kam rozrastať. Nad zem rastú nerady, pretože tu vplyvom slnečného svitu zozelenejú a strácajú svoju hodnotu. V prípade mrazov chránime vychádzajúce zemiaky použitím netkanej textílie.

Starostlivosť počas vegetácie

Pri výsadbe v prvých týždňoch rastu čerpá zemiak vlahu nasiaknutú v pôde ešte zo zimných mesiacov, v neskorších fázach vegetácie, najmä počas kvitnutia, je vhodné zavlažovať. Okrem vyššie spomínaného hnojiva je potrebné zemiakom dopriať dostatok vody. Zemiaky je potrebné počas sezóny aj odburiňovať. Odburiňovanie je dôležité v prvej a poslednej tretine ich rastu.

Ochrana pred chorobami a škodcami

Zemiaky sú pomerne odolná plodina, no zemiaky patria medzi plodiny, ktoré sú napádané chorobami nielen na poraste, ale infekcie sa šíria na hľuzách aj pri skladovaní.

Pleseň zemiaková

Najčastejšie vyskytujúcou sa chorobou je pleseň zemiaková. Je málo známe, že medzi jednotlivými odrodami existujú veľké rozdiely v náchylnosti na pleseň na hľuzách a na vňati. Obávaná skaza zemiakovej úrody - pleseň zemiaková - sa šíri najmä vo vlhkom a teplom počasí. Najskôr zasahuje a oslabuje zemiakovú vňať, na ktorej sa objavujú hnedohrdzavé až čierne škvrny (na začiatok typicky na špičkách listov). V zasiahnutých miestach vňať vysychá, prestáva ďalej rásť a odumiera. Pleseň zemiaková však nezostáva len pri nadzemnej časti. Zemiaky najčastejšie trpia chorobami z oblasti plesní, čo sa dá ľahko riešiť meďnatými postrekmi, dokonca aj preventívne. Podľa toho volíme aj fungicídnu ochranu, ktorá by sa mala začať prevenciou ešte pred prepuknutím infekcie. Ochranná lehota je potom do desiatich dní. Postreky sú vhodné aj v prípadoch, kedy sú zemiaky už napadnuté plesňou a je potrebné zastaviť jej šírenie.

Ak je daždivé počasie, prvý postrek sa robí pred dažďami, ošetrenie sa niekoľkokrát opakuje v intervale 7-10 dní. Daždivé počasie donesie aj na druhú pomerne častú chorobu zemiakov Alternaria solani. Choroba sa prejavuje vo forme hnedých sústredných niekoľkomilimetrových škvŕn, ktoré sú zvyčajne ohraničené žilnatinou listov. Silne napadnuté listy predčasne vädnú. Na rozdiel od Plesni zemiakovej sa toto ochorenie vyskytuje častejšie v teplejších oblastiach.

Suchá hniloba hľúz

Suchú hnilobu hľúz spôsobujú viaceré druhy húb patriacich do rodu Fusarium, ktoré prenikajú do zemiaku rôznymi mechanickými poraneniami. So suchou hnilobou sa preto môžeme stretnúť najmä na hľuzách z veľkovýroby, kde sa zemiaky zberajú strojovo. Možnosť poškodenia hľúz je tu najväčšia.

Chrasty

Prejavuje sa tromi typmi takzvaných chrastičiek - vyvýšenými, hlbokými a plochými, ktoré sú však viditeľné len na šupke, neprenikajú do dužiny. Na povrchu hľúz vidieť tmavohnedé škvrny - zhluky podhubia, ktoré môžu vyzerať ako kúsky hliny. Po umytí sa však ešte viac zvýraznia. Na povrchu napadnutých hľúz sú plytké sivohnedé preliačiny. Baktérie zostávajú v pôde. Pestujte odrody menej citlivé na toto ochorenie a predchádzajte podmienkam, ktoré sú vhodné na rozvoj baktérie.

Drôtovce

Larvy drôtovcov milujú neobrábané polia a blízke trávnaté plochy. Pred výsadbou dôkladne odburiňte hriadky. Larvy drôtovca poškodzujú najmä hľuzy a málokedy aj stonky rastlín. Drôtovce sa živia koreňmi rastlín a vytvárajú chodbičky v hľuzách zemiakov, ktoré po čase zhnednú. Medzi najobávanejších škodcov patrí drôtovec, ktorý v hľuzách vŕta chodbičky, čím ich poškodzuje. Mechanické obrábanie pôdy, dôkladné okopávanie, prerýľovanie až do hĺbky 20 cm.

Pásavka zemiaková

Zo škodcov je najrozšírenejšia pásavka zemiaková - tzv. mandelínka. Ak vy alebo váš sused pestujete zemiaky rok čo rok po sebe, v tomto prípade s najvyššou pravdepodobnosťou prezimovala pásavka zemiaková na záhone, kde boli zemiaky vlani. A veľmi skoro nájde aj vňate tohtoročných zemiakov. Na malých plôškach ju zbierame ručne, pravidelne listy prehliadame zo spodnej strany, sledujeme výskyt žltých až oranžových vajíčok tvoriacich skupinku. List, na ktorom sú vajíčka, odtrhneme celý. Larvy sú veľmi žravé a vyskytuje sa ich naraz veľa. Len čo sa pásavka objaví, budete musieť denne alebo každý druhý deň tohto škodcu z listov a stoniek pozbierať a zlikvidovať.

Pásavka zemiaková (Leptinotarsa decemlineata) je jedným z najvýznamnejších a najznámejších škodcov, ktorí napádajú zemiaky po celom svete. Tento druh chrobáka je obávaným škodcom nielen pre zemiaky, ale aj pre iné plodiny z čeľade ľuľkovité (Solanaceae), ako sú paradajky, papriky a baklažány. Pásavka zemiaková je malý, asi 10 mm dlhý chrobák so žltohnedými krovkami a čiernymi pruhmi, ktoré pripomínajú pásy - odtiaľ pochádza aj jej názov. Najväčšie škody spôsobujú larvy, ktoré sa živia listami rastlín.

Pásavka zemiaková

Keď sa larvy pásavky kŕmia, začnú konzumovať veľké časti listov, čo spôsobuje defoliáciu (stratu listov). Defoliácia znižuje schopnosť rastliny fotosyntetizovať, čo oslabuje rastlinu a vedie k zníženiu jej vitality. Okrem priameho poškodenia rastlín môže Pásavka zemiaková tiež prenášať rôzne choroby. Existuje niekoľko spôsobov, ako účinne zvládnuť a znížiť populácie Pásavky zemiakovej v záhrade alebo na poli. Mechanické metódy patria medzi najjednoduchšie a najpriamočiarejšie spôsoby kontroly pásavky zemiakovej. Ručné zberanie, zakrývanie plodín.

Biologická kontrola pásavky zemiakovej zahŕňa využívanie prirodzených predátorov a patogénov, ktorí pomáhajú znížiť populáciu škodcu bez použitia chemických látok. Prirodzení predátori: lienky, parazitické osy, dravé chrobáky a vtáky. Baktéria Bacillus thuringiensis var. tenebrionis (Bt). Nematódy: Parazitické hlístice (nematódy), ako Heterorhabditis bacteriophora.

Chemická kontrola Pásavky zemiakovej je najbežnejšou metódou v priemyselnom poľnohospodárstve, ale s ňou prichádzajú aj niektoré výzvy, najmä odolnosť Pásaviek voči insekticídom. Insekticídy na báze pyretroidov alebo neonicotinoidov. Používanie prírodných insekticídov: Prírodné insekticídy na báze neemového oleja alebo insekticídnych mydiel môžu byť tiež účinné, najmä pri miernejších napadnutiach. Prevencia je jedným z najlepších spôsobov, ako zabrániť masívnemu napadnutiu Pásavkou zemiakovou. Rotácia plodín, pestovanie rezistentných odrôd.

Zber zemiakov

Ak sa prejaví žltnutie a poklesávanie vňate, je to znak, že zemiaky už môžeme vyberať na okamžitú spotrebu. V prípade kvitnúcich odrôd môžeme prvé hľuzy odobrať už krátko po odkvitnutí, čiže v čase, keď sú listy ešte zelené. Zemiaky zásadne zberáme z boku, vždy pod rastlinou zaryjeme alebo zakopneme motykou, nadvihneme hľuzu a vytiahneme ju z pôdy. Rovnakým spôsobom pokračujeme aj z druhého boku kopčeka, kde bola zemiaková vňať.

Termín zberu

Vždy až po odkvete. To je základné pravidlo termínu zemiakového zberu. Do tej doby sú hľuzy príliš malé a ich zber nemá význam. Ale keď zemiaky odkvitnú a na stonkách sa vytvoria zelené guľôčky podobné rajčinám (pozor, tieto sú jedovaté), môžeme začať postupne vyberať tie zemiaky, ktoré kvitli ako prvé.

Skoré odrody zemiakov sú hotové približne 60 dní po výsadbe. Na rozdiel od skladovacích zemiakov ich môžete zbierať aj vtedy, keď je vňať ešte zelená. Netreba čakať, kým úplne odumrie - práve vtedy sú zemiaky najchutnejšie a majú jemnú, šťavnatú konzistenciu. Zrelosť overíte aj jednoduchým testom: ak sa šupka pri trení prstom nezošúcha, zemiaky sú pripravené na zber. No pozor - skoré zemiaky nie sú určené na dlhodobé uskladnenie. Obsahujú viac vody a majú tenkú šupku, preto ich čo najskôr spotrebujte.

Na rozdiel od skorých odrôd zemiaky určené na skladovanie potrebujú čas, aby ich šupka dozrela. Zberajte ich až dva týždne po uschnutí vňate - ideálne v suchom období, keď je pôda sypká. Pri samotnom zbere dávame pozor na mechanické poškodenia hľúz.

Náradie na zber

Ak vás pri predstave bohatého zberu zemiakov svrbia ruky a siahate po rýle, radšej ešte chvíľu počkajte. Tento nástroj totiž nie je vhodný - veľmi ľahko ním pri zapichnutí do pôdy prerežete alebo poškodíte hľuzy. Namiesto toho odborníci odporúčajú použiť špeciálnu zemiakovú motyčku alebo klasickú ryciu vidlu. Vždy zapichnite nástroj do pôdy približne 30 cm od rastliny a jemne nadvihnite celý trs. Mnohé hľuzy sa vtedy uvoľnia a môžete ich jednoducho povyberať rukou. Rukami opatrne prehľadajte aj pôdu okolo rastliny - niektoré zemiaky sa ukrývajú hlbšie.

Manipulácia s hľuzami

Všetky poranené hľuzy okamžite spotrebujte, pretože na skladovanie nie sú vhodné - rýchlo podliehajú hnilobe.

Skladovanie zemiakov

Správne skladovanie zemiakov je kľúčové pre zachovanie ich kvality a predĺženie trvanlivosti. Následne ich roztriedime podľa veľkosti a necháme na voľno, ideálne pod strechou a na tmavom mieste počas cca dvoch týždňov vysušiť pri teplote 12 - 18 °C. Mechanicky poškodené hľuzy dávame bokom na prednostné spracovanie. Zelené a nahnité hľuzy neskladujeme. Zemiaky nemajú rady príliš vysoké teploty, svetlo alebo vlhkosť, pretože to môže viesť k hnilobe a klíčeniu.

Ideálne podmienky pre skladovanie zemiakov

• Teplota: 6 až 10 °C
• Tma: Zemiaky by mali byť skladované v tme, aby sa zabránilo tvorbe solanínu (zeleného farbiva, ktoré je toxické).
• Vetranie: Zemiaky by sa mali skladovať v papierových alebo plátenných vreciach, ktoré umožňujú cirkuláciu vzduchu.
• Oddelené skladovanie: Zemiaky by sa mali skladovať oddelene od ovocia a zeleniny, ktoré produkujú etylén (hormón, ktorý urýchľuje dozrievanie a klíčenie).

Triky pre dlhšiu trvanlivosť

• Jablko: Vložte medzi zemiaky jablko. Jablko vylučuje etylén, ktorý môže spomaliť klíčenie zemiakov. Jablko je potrebné pravidelne kontrolovať a vymieňať.

Čo robiť s naklíčenými zemiakmi?

Klíčenie je prirodzený proces, ale naklíčené zemiaky obsahujú vyššie množstvo solanínu. Malé klíčky môžete odstrániť a ak je zvyšok hľuzy pevný a zdravý, môžete ho použiť.

Zelené zemiaky

Keď je zemiak vystavený svetlu, spustia sa v ňom reakcie, ktoré na ňom vytvárajú zelené miesta. Zelená farba je tvorená chlorofylom, ktorý pre nás nie je škodlivý, avšak okrem chlorofylu sa v zelených miestach vytvára aj látka solanín, ktorá je toxická. Podľa údajov Národného centra pre otravy v USA by sa zelené zemiaky nemali jesť. Ak je zelenkastá len malá časť vášho zemiaku, nemusíte mať strach. Jednoducho odrežte zelenú časť a zvyšok zemiaku môžete bezpečne použiť. Aby ste zabránili zelenaniu zemiakov, vždy ich uskladnite na tmavé miesto, a teda určite nie na priame slnečné svetlo. Najideálnejšie je skladovanie zemiakov v tmavej špajzy alebo pivnici, vyhnete sa tak aj predčasnému klíčeniu.

Zdravé a nepoškodené zemiaky sa najčastejšie uchovávajú v dobre vetraných pivniciach a v nízkych debničkách. Optimálna teplota počas skladovania sa pohybuje medzi 3 až 5 stupňov Celzia, maximálne však do 7 stupňov. Vlhkosť vzduchu by sa mala pohybovať medzi 85 až 95 percentami.

Alternatívne metódy pestovania

Pestovanie zemiakov v slame

Pestovanie zemiakov v sene, slame či dokonca v opadanom lístí je alternatívny spôsob pestovania. Hriadka pritom nepotrebuje žiadnu špeciálnu prípravu. Dá sa založiť aj na zanedbanej časti pozemku zarastenej burinou. Jedinou podmienkou je skosenie a potom už len navrstvíte približne 10 až 15 cm slamy, prípadne sena. Povrch len zarovnáte hrabľami a zemiaky opäť uložíte v rozstupoch ako pri bežnom sadení(odporúča sa približne 30 cm od seba). Prikrývajú sa rovnako 20 až 40 cm vrstvou nástielky, pričom v oboch prípadoch platí, že čím hrubšiu vrstvu použijete, tým viac zamedzíte rastu buriny, no problém budú mať aj zemiaky. Zemiaky pod senom/slamou dlhšie klíčia, preto na to prihliadajte pri voľbe termínu výsadby.

Sadivo zemiakov (ideálne predklíčené) poukladáte rovnako, ako ste zvyknutí pri klasickom pestovaní, akurát budete ušetrení od prípravy brázd. Slama či seno totiž skvelo držia vlhkosť a zabraňujú nadmernému vyparovaniu. Preto, kým pod klasickým kopcom je po týždňoch bez dažďa už zväčša sucho, pod slamou sa stále drží mierna vlhkosť. Zemiaky spod sena môžete zberať aj v priebehu vegetácie na aktuálnu spotrebu. Rozdiel oproti klasickému pestovaniu je v tom, že ak to urobíte šetrne a nepoškodíte nadzemnú časť ani korene, po odobratí niekoľkých najväčších hľúz zvyšné dorastú. Stačí odhrnúť trochu sena, rukou nahmatať zemiak, opatrne ho vybrať a potom všetko opäť prihrnúť do pôvodného stavu. Po sezóne vňať spolu so senom správne skompostujte alebo, v prípade, že nebola silne napadnutá chorobami ani škodcami, zaorte do pôdy. V ďalšej sezóne zmeňte na danom mieste pestovanú plodinu.

Pestovanie zemiakov koncom leta

Mnohí si myslia, že sadiť zemiaky koncom leta je bláznovstvo, no vôbec tomu nie je tak. A ešte jeden dôvod, prečo sadiť zemiaky koncom leta - budete mať omnoho menší problém so škodcami. Takéto pestovanie je naozaj celkom bez starostí, len zasadíte a poznačíte v kalendári čas 60 dní! Základom je vybrať odrodu zemiakov, ktorá je veľmi skorá, skorá alebo stredne skorá. Takto máte istotu, že zemiaky môžete zberať 2x do roka.

Najlepšie je, použiť predklíčené hľuzy skorých odrôd (osvedčila sa napríklad ‘Adora’). Najmä veľmi skoré odrody, ktoré sadíme v polovici apríla, môžeme už za 6 - 8 týždňov zbierať.

Pestovanie zemiakov v slame

Odrody vhodné na výsadbu koncom leta

• Adora: Ide o zemiaky s výbornou chuťou, pestujú sa bez starostí a nech vás nemýli, že niekedy ani len nekvitnú. Odpočítajte si jednoducho 60 dní a zberajte, to je moja zaručená metóda.
• Carrera: Je vysokoúrodná veľmi skorá odroda zemiakov. Je varný typ AB. Vyznačuje sa veľkými oválnymi hľúzami so žltou šupkou a žltou farbou dužiny. Sadivo je potrebné sadiť o 3-4 cm hlbšie ako zvyčajne, pretože Carrera zakladá hľuzy pomerne plytko v pôde.
• Monika: Je to veľmi skorá odroda. Varný typ B, po uvarení je pevnej konzistencie a netmavne.
• Victoria: Výkonná odroda zemiakov typu Agria, ale s vyrovnanejšími hľúzami, ktoré neprerastajú a netrpia dutosťou. Oválne až dlhooválne hľuzy majú žltú šupku a žltú dužinu. VICTORIA je rezistentná voči rakovine zemiaka rase D1 háďatku zemiakovému Ro1,4. Je stredne náchylná na chrastavitosť a pleseň na vňati. Výborne sa skladuje.
• Talentine: Špeciálna luxusná šalátová odroda.

Tabuľka odrôd zemiakov vhodných na sadenie koncom leta

Časté problémy pri pestovaní zemiakov

Sadíte ich v správnom čase, zalievate pravidelne, hnojíte poctivo - a napriek tomu úroda sklamala? Kvitnutie je základným predpokladom úrody rajčín. Môže ísť o chybu v starostlivosti, výžive, počasí či samotnej odrode. Prehnané hnojenie dusíkom patrí medzi najčastejšie chyby, ktoré spomaľujú kvitnutie. Rastlina síce vyženie množstvo bujných listov, no kvety neprichádzajú - alebo len veľmi sporadicky.

Horčík (Mg) je centrálnym atómom v molekule chlorofylu, a teda kľúčový pre fotosyntézu. Okrem toho sa podieľa na metabolizme enzýmov, ktoré riadia tvorbu kvetných pukov, peľu a plodov. Významný je aj pri transporte cukrov - teda asimilátov - z listov do kvitnúcich častí rastliny. Práve ich dobrá výživa rozhoduje o tom, či kvety nielen vzniknú, ale aj premenia na zdravé plody. Zaujímavý je aj vplyv horčíka na stresové reakcie rastlín. Nedostatok tohto prvku zvyšuje náchylnosť na výkyvy počasia, čo sa môže prejaviť opadom kvetov a slabým opelením. Prvým viditeľným znakom je interveinálna chloróza - teda žltnutie pletív medzi žilnatinou na starších listoch.

Na rozdiel od niektorých iných rastlín sú rajčiny samoopelivé - no kvety potrebujú mierny otras, aby sa peľ uvoľnil. Ako pomôcť: Každý deň mierne potraste rastlinou alebo použite mäkký štetec na prenesenie peľu z tyčiniek na bliznu.

tags: #chyby #pri #pestovani #zemiakov

Populárne príspevky:

• Recept na Plnený Morčací Rezeň
• Ako vybrať nadstavovaciu rúru ku klimatizácii
• Zdravá cuketovo-mrkvová nátierka
• Pozrite si parížske kulinárske umenie
• Kedy použiť smotanu na varenie a kedy šľahačkovú?