Pestovanie Kukurice: Od Významu po Technológie

Kukurica (Zea mays) má v našom stravovaní svoje pevné miesto. V mnohých domácnostiach sa totiž každý deň začína raňajkami, ktorých súčasťou sú kukuričné vločky. Obilninu možno okrem iného variť alebo piecť ako prílohu, pripraviť ju ako kukuričnú kašu namiesto ryže alebo vo forme pukancov.

Ak by sme prstom na mape hľadali miesto, odkiaľ pochádza kukurica, museli by sme ním ukázať na Mexiko a strednú Ameriku. Tisícky rokov predtým, ako sa amerického kontinentu dotkla noha Európanov, rástla na ňom rastlinka plná divých zŕn, prapôvodný planý druh kukurice, nazývaný aj teosint. Jeho zrnká boli malé a nerástli spolu, no práve z neho sa neskôr vyvinuli všetky moderné druhy kukurice, ktorej význam a veľkosť poznali už starí obyvatelia centrálnej Ameriky.

Malé zrno, uctievané celkom ako božstvo, sa stalo prvou cereálnou potravou ľudí a kukurica sa stala hlavnou zložkou jedálničkov Mayov aj kmeňov žijúcich južnejšie, v Ekvádore, Peru i Čile (špecialitou bol rituálne miešaný puding z krvi lám a kukurice). Podľa archeologických nálezov už pred 2.000 rokmi záhradkárky „experimentovali“ so šľachtením rôznych novších druhov kukurice a napokon pomletie suchých zŕn a ich premena na ľahšie skladovateľnú múku umožnila ľuďom vytvoriť si zásoby kukurice na horšie časy. Najstaršie kukuričné klasy obsahovali sotva päť zrniek, meniacich svoju farbu od bielej až po žltú, oranžovú, okrovú, hrdzavú či dokonca fialovú. Pestovatelia si začali vážiť mäkšie odrody kukurice, dekoratívnejšie klásky a zamilovali sa i do jej čoraz sladšej chuti.

Pole s kukuricou

Význam Pestovania Kukurice

Kukurica pochádza z Ameriky, konkrétne z náhorných plošín Ánd v Peru, kde sa vyvinula z divorastúcich foriem riedkoklasej pšenice. Neskôr sa zistilo, aké cenné látky kukurica obsahuje a jej pestovanie sa rozšírilo do celého sveta. Kukuricu pestujú v Európe, žiaľ, aj niekoľko rokov po sebe na tej istej ploche, hoci sa vie, že odoberá pôde mnoho živín.

Sušenie kukuričných zŕn, ich mletie na múku a každodenné použitie na prípravu rôznych jedál a predovšetkým chleba poznali pôvodné Indiánske kmene dávno predtým, ako ich objavil moreplavec Krištof Kolumbus. Ani priam posvätná hodnota plodiny pre miestnych ľudí mu nezabránila v tom, aby nepreniesol semienka kukurice do Európy, kde sa jej začalo v miernych oblastiach veľmi dobre dariť a skadiaľ sa napokon rozšírila do celého sveta. Jej kráľovstvom a krajinou, kde sa dopestuje najviac kukurice na svete, sú dnes Spojené štáty americké - zabezpečujú 40 % celkovej svetovej produkcie kukurice.

Isteže, v rozvinutých krajinách si na jej sladkých odrodách pochutia i ľudia, avšak len ako na chutnom spestrení bežného jedálnička, pestovanie kukurice je zamerané predovšetkým na to, aby sa ňou nakŕmil dobytok. Známa slovenská etnologička Katarína Nádaská v knihe Rok v slovenskej ľudovej kuchyni uvádza, že na juhu Slovenska sa kukurica „usídlila“ počas 17. storočia, v čase vojnových nepokojov v strednej a juhovýchodnej Európe („Podľa niektorých názorov ju k nám priniesli Rómovia z Turecka a Rumunska.“) a spomína i bežný spôsob prípravy kukurice - mlela sa na múku a pripravovala ako kukuričná kaša, ktorá chutila deťom i dospelým omastená maslom či masťou, posypaná cukrom, prípadne na slano, spestrená škvarkami a mliekom.

Botanická a Biologická Charakteristika

Kukurica (Zea mays) - najstaršie odrody sú približne 7000 rokov staré a pochádzajú z južného Mexika odkiaľ sa rozšírili aj do Peru, kde boli jedne znajvýznamnejších obilnín pestované a domestikované domorodými indiánmi.

convar. indurata: pre dobytok, na jedenie, siláž.

convar. amylacea: bohatá na škrob a používaná na jedenie, na výrobu piva a pestovaná hlavne v Južnej Amerike a teplejších oblastiach kvôli dlhej dobe dozrievania.

Kukurica

Obsah Vitamínov a Minerálov v Kukurici

Kukurica pozostáva z veľkej časti, až zo 72 percent, z vody. Okrem toho obsahuje tuk, bielkoviny a sacharidy. Sacharidy zahŕňajú glukózu, fruktózu a sacharózu. Najsladšia je kukurica bezprostredne po zbere, pretože čím dlhšie leží, tým viac cukru sa premieňa na škrob. Obsahuje provitamín A, rôzne vitamíny skupiny B, vitamíny C a E. Netreba zabúdať na minerálne látky, za zmienku stojí železo, draslík, vápnik, sodík, fosfor a zinok.

Kalórie v kukurici: 100 gramov čerstvej kukurice z klásku obsahuje asi 90 kalórií. Kalorický obsah sa líši v závislosti od spôsobu prípravy. Takže kukurica z konzervy má len 80 kalórií, zatiaľ čo sušená asi 350 kalórií.

Kukurica posilňuje nervy: Na kukurici je najcennejší rekordne vysoký obsah nervového vitamínu tiamínu-B1 - v 100 g kukurice až 150 mg. Pacienti s nervovými ochoreniami majú často v krvi veľmi málo tiamínu, ktorý je v metabolickom procese nevyhnutný na spracovanie sacharidov. Glukóza, základný sacharid v krvi, je jedinou výživou, ktorú mozgové a nervové bunky môžu prijímať.
Kukurica znižuje hladinu cholesterolu: Sladká kukurica obsahuje rozpustnú vlákninu, ktorá sa mení na gélovitú látku v krvnom obehu. Tento gél zase absorbuje zlý cholesterol (LDL cholesterol).
Kukurica bráni vzniku cukrovky: Vitamín B prítomný v kukurici reguluje metabolizmus proteínov, lipidov a sacharidov a prítomné fytochemikálie regulujú uvoľňovanie inzulínu.
Kukurica dodáva živiny na peknú pleť: Ak si chcete udržať mladistvý vzhľad, potom určite musíte konzumovať kukuricu. Je to mocnina antioxidantov užitočných pri prevencii starnutia. Množstvo základných minerálov a vitamínov zabezpečuje, že budete mať žiarivú pokožku.
Kukurica je bezlepková: Mnohí ľudia trpia neznášanlivosťou lepku a kukurica cukrová je prirodzene bezlepková.
Kukurica na zdravé vlasy: Kukuričný olej zvyšuje krvný obeh v pokožke hlavy, čím podporuje folikuly a vytvára zdravé a silné vlasy. Vitamín C, obsah lykopénu a rôzne ďalšie antioxidanty prítomné v kukurici pomáhajú pri posilňovaní vlasových prameňov.

Nároky na Stanovište

Kukurica cukrová je teplomilná rastlina (22-25°C). Klíči už pri teplote 8°C. Nízke teploty -4°C rastliny ničia. Vzhľadom na vysokú nasávaciu silu koreňov je potreba na vodu značná, a to najmä v období klíčenia, kvitnutia a oplodnenia. Najvyššie úrody sa dosahujú vtedy, ak v júli výdatne prší. Neodporúča sa ju pestovať pod stromami, avšak stačí jej svetlo, ktoré je k dispozícii v období vegetácie.

Technológia Pestovania

Kukurica cukrová nie je náročná na predplodinu. Môžeme ju pestovať viac rokov po sebe po hociktorej zelenine, vrátane papriky a hlúbovín. V tom istom roku ju môžeme pestovať po skorom hrášku, reďkovke, šaláte a po cibuli. V prvej fáze vegetácie pri prvom hnojení pôdy je vhodné rastliny prihnojiť liadkom amónnym s vápencom v dávke 30g/m2 a neskoršie pred klasením zriedenou močovkou, do ktorej pridáme 200 g superfosfátu na 10 l vody.

Pred sejbou pôdu skypríme do hĺbky 0,12m. Sejeme koncom apríla a začiatkom mája, keď pôda má okolo 8-10°C do riadkov širokých 0,6-0,7m (v záhradkách do hniezd v spone 0,6x0,6m). Osivo sejeme do hĺbky 50-100mm. Ak chceme šúľky konzumovať v dlhšom časovom období, sejeme postupne každých 14 dní do začiatku júla.

Po sejbe udržujeme povrch pôdy kyprý a čistý, dľa potreby liadkujeme. Klasy zberáme postupne, ako dozrievajú. Jednotlivé zrná majú byť mäkké a ak zrno stlačíme, vychádza z neho mliekovitá tekutina.

Ako a Kedy Sadiť Kukuricu?

Kukurica k svojmu rastu a zretiu potrebuje teplú. slnečnú a dostatočne vlhkú pôdu, preto je dobré pamätať na to pri vysievaní a sadiť ju na oslnené, ideálne severné, miesto záhrady, aby svojím vzrastom netienila ostatnú zeleninu. Pri sejbe nezabudnite ani na predĺženie zberu a saďte ju v rôznych termínoch alebo saďte viacero odrôd (hybridov) s odlišným vegetačným obdobím.

Na klíčenie potrebuje lahôdková kukurica vyššiu teplotu. Odporúčame ju teda sadiť, keď teplota vzduchu je už trvalo aspoň 8°C, teda cca od konca apríla do konca júna. Môžete si ju aj predpestovať a potom do záhradky vysadiť, keďže kukurica dobre znáša aj presádzanie. V záhrade ju sadíme do sponov 60-70 cm x 20-30 cm, do hĺbky 3-5 cm, pričom do jednej jamky sadíme 2-3 zrnká. Pôda pri sejbe by mala byť urovnaná, skyprená, pohnojená.

Pestovanie Kukurice

Po vyklíčení kukuricu zavlažujeme, okopávame, udržiavame bez burín a v prípade vzídenia viacerých zrniek v jednej jamke zjednotíme. Kukurica má na jednej rastlinke samčie i samičie kvety a keďže je vetrom opelivá, tak je lepšie pestovať ju blokoch, ktoré tvoria aspoň 3-4 rastliny. Ak chcete dosiahnuť super sladkú chuť kukurice, je vhodné v záhrade pestovať len sladké odrody, aby sa kukurice medzi sebou navzájom neopelili. Ďalšou možnosťou je pestovať rôzne odrody s odlišným časom kvitnutia (minimálne 10-14 dní).

Zber Kukurice

Lahôdkovú kukuricu by ste mali zbierať v čase, keď už sú zrná plné, ale ešte netvrdnú a ronia mliečnu šťavu. Klasy sú najchutnejšie hneď po zbere, pretože po čase sa cukry v zrnkách začnú meniť na škrob, čím stratia svoju sladkosť. Pokiaľ chcete klasy uskladniť, tak by ste ich mali umiestniť na chladné miesto (čím vyššia teploty, tým rýchlejšia premena cukrov na škroby), ideálne v chladničke.

Kukuricu možno uchovávať dlhodobo pomocou mrazenia.

Kukurica Negro Cine

Kukurica Negro Cine je odroda kukurice s originálnym sfarbením. Tento kultivar je menšieho vzrastu a dorastá sa do výšky spravidla okolo 1 m. Plody zberáme v priebehu septembra a októbra. Na vonkajšie stanovište vysievame od polovice mája do dobre prehriatej pôdy. Ideálne stanovište je slnečné, s hlinitopiesčitou priepustnou pôdou s dostatkom vlahy. Kukurica je náročná na vodu a živiny, najmä na fosfor, ktorý podporuje rané fázy vývoja. Rastlinu môžeme prihnojovať napr.

Kukuricu zberáme v mliečnej zrelosti tzn. v polotvrdom stave, buď vylamovaním palíc alebo celej rastliny. Skladujeme v chlade a suchu, ale iba kratšiu dobu, pretože kukurica rýchlo múčnatie. Je to veľmi výnosná odroda, vytvára najmenej 1 - 2 klasy. Zároveň kukurica je dobrý zdroj vitamínov. Je vhodná ako k priamemu konzumu, tak i k vareniu.