Ako efektívne pestovať a chrániť zemiaky: Komplexný sprievodca
Zemiaky sú neoddeliteľnou súčasťou slovenských obedov a jedným z pilierov našej kuchyne. Ich príprava však môže byť časovo náročná, no existujú triky, ako si prácu uľahčiť. Okrem toho je dôležité vedieť, ako túto plodinu chrániť pred škodcami a zverou, aby bola úroda čo najbohatšia.
Ilustračný obrázok: Zemiakové pole
Rýchle varenie zemiakov
Varenie zemiakov na sporáku môže trvať aj viac ako pol hodiny. Ak však hľadáte rýchlejší spôsob, ako ich uvariť bez toho, aby ste prišli o chuť či živiny, máme pre vás praktický trik. Vďaka nemu zvládnete uvariť zemiaky už za pár minút a nepotrebujete pritom ani kvapku vody. Jedinou nevýhodou je, že v mikrovlnnej rúre nepripravíte veľké množstvo zemiakov naraz. Väčšie zemiaky pokrájajte na menšie kúsky - tým urýchlite prípravu.
Príbeh pestovateľa
Príbeh Michala Šmálika, ktorý sa nedávno dožil deväťdesiatky, je príznačný pre povojnovú generáciu. Zasýtenie Slovenska chápal rodák z podtatranskej Nižnej Šuňavy ako veľkú životnú výzvu. Šmálik sa po skončení štúdií vrátil do Veľkej Lomnice, kde žili jeho rodičia. Nebola to náhoda, že pracovisko vzniklo pod pätou Lomnického štítu, pretože chladnejšia klíma pod Tatrami žičila dopestovaniu zdravého sadiva. V roku 1968 už bol vedúcim rozmáhajúcej sa šľachtiteľskej stanice.
Ilustračný obrázok: Zemiaky varené v mikrovlnke
Úpadok zemiakarstva
Zemiaky boli hneď po obilninách v minulom režime vari najsledovanejšou plodinou, stále totiž platilo, že sú druhým slovenským chlebom. Mimochodom, ich spotreba pred rokom 1989 bola vyše 80 kilogramov priemerne na jedného občana a rok, o tridsať rokov neskôr klesla o 30 kilogramov. Nestor šľachtenia si myslí, že úpadok sa začal ešte pred rokom 1989, keď vtedajší minister poľnohospodárstva Július Varga nariadil rozšíriť pestovanie odrody Desiré rozšírenej v Maďarsku. Po novembri 1989 nabrali udalosti rýchly spád. Tradičná štruktúra 40 rokov budovaného poľnohospodárstva sa začala rozpadať. Družstvá sa delili a v transformačno-privatizačnom ošiali zanikla aj špecializovaná Výrobno-hospodárska jednotka Slovosivo, ktorá sústreďovala šľachtiteľské a semenárske podniky. Štát znižoval svoju podporu výskumu, šľachtenia a semenárstva, až ju v istom období úplne zastavil. Znamenalo to útlm špecializovaných pracovísk, ktoré stratili atraktivitu pre mladých ľudí.
Jeden zo Šmálikových odchovancov Jaroslav Mačák sa s kolegami živí v spoločnosti Slovbys výrobou sadiva českého šľachtenia. Odrody z Česko-moravskej vysočiny sú najbližšie slovenským pôdno-klimatickým podmienkam. Slovbys ich pestuje na ploche 60 hektárov a odberateľmi sú malí farmári, záhumienkari a záhradkári.
Totálne zlyhanie zemiakarstva súvisí s únikom celého severného Slovenska od ich pestovania kvôli rozkrádaniu úrody, ale aj neschopnosti vytvoriť funkčné odbytové združenia plynule zásobujúce reťazce. Hendikepom severu oproti juhu boli nižšie hektárové úrody. Je čas zamyslieť sa, ako ďalej, ako skombinovať potenciál veľkých a malých producentov.
Planéta i Slovensko však čelia zmene klímy, čo mení situáciu. Na program dňa sa dostáva otázka, ako Slovensko začleniť prostredníctvom dobre motivovaných aj zaplatených mladých chytrých hláv do globálnej siete šľachtenia prostredníctvom slovenských filiálok.
Ochrana pred chorobami
Pleseň zemiakov spôsobená pôvodcom Phytophora infestans de Bary je najzávažnejšou chorobou tejto plodiny. V našich podmienkach nie je pestovanie tejto plodiny bez intenzívnej ochrany možné. Sadba by mala byť naklíčená alebo aspoň narašená. U odrôd, ktoré trpia vločkovitosťou je nutné morenie proti tejto chorobe. Tieto odrody si vyžadujú najintenzívnejšiu fungicídnu ochranu.
Prvé ošetrenie musí byť veľmi skoro, v zemiakárskej oblasti je nutné už v druhej polovici júna, podľa vývoja počasia, tiež podľa vývoja porastu. Vhodné je hneď pri spozorovaní výskytu alebo po zapojení porastu. Pre prvé postreky je nutné použiť systémové prípravky chrániace nové prírastky, v ďalšom slede najúčinnejšie prípravky s lokálne systémovým pôsobením. Intervaly ošetrovania 5 až 10 dní podľa počasia.
Nasadenie prípravku chrániaceho hľúzy musí byť okamžite po zistení pliesne v poraste. Prvé ošetrenie sa aplikuje pri prvých výskytoch plesne u veľmi náchylných odrôd. Zvyčajne je týmto termínom tretia júnova dekáda podľa skorosti odrody. Výber fungicídov je možné prispôsobiť priebehu počasia a infekčnému tlaku choroby. Pre začiatok postrekovej sezóny je možné použiť kontaktné a lacnejšie prípravky, v prípade pomalého šírenia plesne alebo stagnácie choroby.
Ukončenie vegetácie je možné previesť chemicky alebo mechanicky podľa infekčného tlaku a očakávaného vývoja situácie. Pri výbere pozemku je treba vylúčiť uzavreté lokality, kde porasty zostávajú po zrážkach dlho vlhké. Prvé postreky je dobré previesť systémovými prípravkami, ďalšie najúčinnejšími lokálne systémovými fungicídmi. Intervaly v ošetrení by mali byť 5 až 10 dní, predĺženie je možné pri stálom počasí a dlhšom období bez zrážok. Ukončenie vegetácie postačuje previesť mechanicky pri 30% výskyte plesne.
Táto skupina odrôd by nemala byť vysadzovaná do ťažkých pôd s vysokou hladinou spodnej vody. U odrôd náchylných na vločkovitosť je potrebné morenie sadby proti tejto chorobe. Zvlášť treba venovať pozornosť kultivácií, hľuzy by nemali byť posadené príliš plytko pod povrchom. Obvyklým termínom ošetrenia je koniec tretej júnovej dekády, začiatok júla.
Pri výbere fungicídov je možné použiť kontaktné, menej účinné a lacnejšie prípravky, pokiaľ sa uplatnia najúčinnejšie systémové a lokálne systémové fungicídy, tak je možné v rokoch so stredným až slabým infekčným tlakom redukovať počet ošetrení až na polovicu oproti náchylným odrodám.
Zachráňte zemiaky, cibuľky a odnože, ktoré vykazujú známky plesní a húb, pomocou spreja s peroxidom vodíka
Škody spôsobené zverou
Poľnohospodári majú žatvu za sebou, no jej výsledky výrazne ovplyvnili škody spôsobené lesnou zverou. Obávajú sa, že podobne dopadnú zemiaky, burgyňa a kukurica. Škody sa šplhajú do tisícok eur. Verejný hovor na tému škody spôsobené lesnou zverou na poľnohospodárskych kultúrach zorganizovali zástupcovia poľovného združenia Drapáč z Vyšného Kubína.
Podľa zákona musí škody na poľnohospodárskych plodinách spôsobené lesnou zverou nahradiť tamojšie poľovné združenie. Podľa Petra Jacobyho, hospodára Poľovného združenia Drapáč, majiteľ alebo užívateľ pôdy musí urobiť aspoň nejaké opatrenia, ktoré by mali zveri zabrániť dostať sa na polia. Starší ľudia vravia, že si nepamätajú toľko zveri. Kedysi sadili zemiaky päť kilometrov od dediny a nemali polia poryté. Teraz sú zničené za humnami.
Pavol Balko je členom PZ Drapáč a nespochybňuje škody. S majiteľmi sa vyrovnávajú pšenicou, burgyňou, ktoré kupujú. Je to vždy na dohode. Peniaze na nákup vyberú od členov združenia.
Imrich Hronček, bývalý dlhoročný pracovník Obvodnej poľovníckej komory a Poľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši, hovorí, že dôvodom narastajúcich škôd na poliach je aj zarastanie trávnatých porastov kríkmi, trnkami, šípkami, lieskami. „To je výborný úkryt pre zver. V lese ju ruší ťažba dreva, turisti, zberači plodov, športovci. Kedysi ľudia robili celé dni na poli, dnes dve hodiny a idú preč. Potom z húštiny vyjde zver.“ K tomu treba pridať zmenšenie výmery obhospodarovanej pôdy a nárast počtu diviakov, sŕn a jeleňov. „Zver sa ku poliam s plodinami stiahne zo širokého okolia,“ povedal Peter Jacoby. „Je to pre ňu bonbónik.“
Adam Mikulášik, vedúci pozemkového a lesného odboru Okresného úradu v Dolnom Kubíne, tvrdí, že husté kríky sú pre zver veľkým lákadlom. „Pre diviakov je to raj. Nikto ich tam neruší. Tam ani pes nevojde, nieto človek. Majú blízko vodu a potravu na poliach. Ako keby do chladničky chodili.“
Riešenia
Jedným z riešení situácie je zvýšený odstrel raticovej zvery. Zákon určuje podmienky. Pavol Balko hovorí, že polia chodia strážiť. Diviaky môžu strieľať celoročne, ale vysokú zver len od 1. augusta. Vyšnokubínski poľovníci už naplnili povolený počet odstrelených diviakov. Požiadali o zvýšenie kvóty.
Ilustračný obrázok: Škody spôsobené diviakmi
Diviaky a ich ničivý vplyv na úrodu
Diviak lesný (Sus scrofa), hoci je neoddeliteľnou súčasťou našej fauny a zohráva dôležitú úlohu v ekosystéme, predstavuje pre mnohých poľnohospodárov vážny problém. Čoraz častejšie preniká na polia a do záhrad, kde spôsobuje značné škody na úrode, najmä na zemiakoch. Drobní pestovatelia v dedinách čelia čoraz väčšiemu problému - čriedy diviakov im ničia úrodu zemiakov. Ich snaha o ochranu úrody, či už pomocou plašičiek alebo oplotenia, často zlyháva. Po nájazdoch diviakov ostáva na poliach spúšť a mnohí pestovatelia sú zúfalí a zvažujú, či sa im vôbec oplatí na jar opäť niečo sadiť.
Jozef Matiščík z Hýb má s diviakmi skúsenosti už od jari. Najprv mu začali prerývať čerstvo zasadené zemiaky, neskôr vyberali zo zeme celé rastliny. Podobné problémy hlásia aj ďalší pestovatelia v okolí. Anna Rajniaková, ďalšia nespokojná pestovateľka, dodáva: "Nájazdy diviakov trápia ľudí z Hýb každoročne. Niektorí dokonca prestali pestovať zemiaky či iné plodiny na odľahlejších poliach za dedinou. Nepomohlo nám to." Ivan Čimbora pestuje zemiaky na ploche približne tridsať árov. Po tohtoročných skúsenostiach už I. Čimbor na budúci rok pravdepodobne nezasadí nič.
Príčiny škôd a faktory
Škody spôsobené diviakmi na poliach so zemiakmi majú viacero príčin a sú ovplyvnené rôznymi faktormi. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Zmena poľnohospodárskej krajiny: V minulosti sa na poliach pestovala širšia škála plodín, vrátane zemiakov, ktoré slúžili ako prirodzená potrava pre diviaky. Dnes sa však poľnohospodárska krajina zmenila, pestujú sa najmä monokultúry, čo znižuje dostupnosť prirodzenej potravy pre diviaky a núti ich hľadať potravu na poliach so zemiakmi.
- Premnoženie diviačej zveri: V niektorých oblastiach Slovenska dochádza k premnoženiu diviačej zveri, čo zvyšuje tlak na poľnohospodárske plodiny. Príčinou premnoženia môže byť kombinácia faktorov, ako napríklad mierne zimy, dostatok potravy a nedostatočný odstrel.
- Blízkosť lesov a polí: Polia, ktoré sa nachádzajú v blízkosti lesov, sú viac ohrozené nájazdmi diviakov. Diviaky sa v lesoch ukrývajú počas dňa a v noci vychádzajú hľadať potravu na polia.
- Nedostatočná ochrana: Mnohí pestovatelia nemajú dostatočné prostriedky na účinnú ochranu svojich polí pred diviakmi. Plašiče, oplotenie a stráženie polí sú síce účinné metódy, ale sú nákladné a časovo náročné.
- Zmeny v poľovníckom hospodárení: Rozdrobenosť poľovných revírov na malé PZ môže viesť k nekoordinovanému odstrelu a tým aj k premnoženiu diviačej zveri v niektorých oblastiach.
Možnosti riešenia a prevencie škôd
Na zmiernenie škôd spôsobených diviakmi na poliach so zemiakmi existuje viacero možností, ktoré sa dajú rozdeliť do dvoch hlavných skupín: preventívne opatrenia a opatrenia na zníženie stavu diviačej zveri.
Preventívne opatrenia
- Oplotenie polí: Oplotenie polí je jednou z najúčinnejších metód ochrany pred diviakmi. Pevné pletivo s výškou aspoň 150 cm a zakopaním do zeme (min. 30 cm) dokáže účinne zabrániť diviakom v prístupe na pole. Alternatívou sú elektrické ohradníky, ktoré sú obľúbené pre svoju účinnosť a relatívne nízku cenu.
- Pachové ohradníky: Pachové ohradníky sú ďalšou možnosťou ochrany polí pred diviakmi. Ide o špeciálne prípravky, ktoré obsahujú látky odpudzujúce diviaky. Pachové ohradníky sa aplikujú na okraj polí a vytvárajú tak bariéru, ktorú diviaky neprekonajú.
- Plašiče zveri: Plašiče zveri sú zariadenia, ktoré vydávajú zvukové alebo svetelné signály, ktoré majú diviaky odplašiť. Plašiče zveri sú účinné najmä v kombinácii s inými preventívnymi opatreniami.
- Výsev odpútavacích plodín: Výsev odpútavacích plodín, ako napríklad kukurica alebo repka, v blízkosti polí so zemiakmi môže znížiť tlak diviakov na zemiaky. Diviaky sa radšej zamerajú na odpútavacie plodiny, ktoré sú pre nich atraktívnejšie.
- Stráženie polí: Stráženie polí je tradičná metóda ochrany pred diviakmi. Pestovatelia strážia svoje polia v noci a odplašujú diviaky. Táto metóda je však časovo náročná a vyžaduje si veľkú obetavosť.
Opatrenia na zníženie stavu diviačej zveri
- Regulovaný odstrel: Regulovaný odstrel je dôležitý nástroj na udržanie optimálneho stavu diviačej zveri. Poľovníci by mali dodržiavať plány lovu a zamerať sa na odstrel lanštiakov a prasiec, čím sa zníži reprodukčná schopnosť populácie.
- Zlepšenie komunikácie medzi poľovníckymi združeniami: Efektívna komunikácia a spolupráca medzi poľovníckymi združeniami je kľúčová pre koordinovaný odstrel a manažment diviačej zveri.
- Podpora vzniku väčších chovateľských celkov: Vytvorenie väčších chovateľských celkov by mohlo prispieť k efektívnejšiemu manažmentu diviačej zveri.
Ilustračný obrázok: Elektrický ohradník
Legislatívne a kompenzačné možnosti
V súčasnosti platný zákon č. 274/2009 o poľovníctve rieši zodpovednosť užívateľa poľovného revíru za škody, spôsobené nesprávnym užívaním poľovného revíru v § 69, podľa ktorého je užívateľ poľovného revíru povinný uhradiť škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách.
V prípade vzniku škody na poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru v termíne do 15 dní odo dňa keď škodu zistil, alebo do 2 mesiacov odo dňa keď škoda vznikla. Súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody, podľa § 70 ods. 2 zákona, poškodený uvedie výšku škody.
SPPK žiada, aby užívateľ poľovného revíru zodpovedal za škodu spôsobenú nesprávnym užívaním poľovného revíru. Aby dokázal vykryť škody spôsobené poľovnou zverou, mal by mať povinnosť vytvoriť finančné krytie. Užívateľ poľovného pozemku by mal byť povinný urobiť opatrenia na zabránenie vzniku škôd spôsobených zverou. Poľnohospodári sú si vedomí, že užívateľ poľovného revíru nemôže rozkázať divej zveri, a preto žiadajú, aby užívateľ uhrádzal škody, ktoré presiahnu 3 percentá očakávanej úrody.
