Čitateľský denník: Tri gaštanové kone – Margita Figuli
Dielo Margity Figuli pomerne na malom priestore poskytuje množstvo životných názorov, ktoré sa nesú v znamení lásky, života a prírody. Dáva nám príklad ako žiť, ako konať i nekonať na konaní hlavných postáv.
Zamyslením sa nad týmito znakmi (láska, život, príroda a etika), ktoré nepochybne dokazujú príslušnosť autorky k naturizmu, som dospela k názoru, že téma lásky, života, prírody a etiky bude a je aktuálna vždy, pretože sú nepostrádateľnou a prirodzenou súčasťou ľudského života.
Obsah diela
Magdaléna a Peter, ktorí sa poznajú od malička, si sľúbia večnú lásku a vernosť. Peter odchádza a Magdaléna svoj sľub nedodrží nie však jej vinou. Na naliehanie svojej matky, ale i preto, že ju Zápotočný zneuctí, rozhodne sa Magdaléna vydať za Jána Záptočného.
Jej život sa s týmto krutým a surovým mužom stáva pre ňu ťažký. Jano ju psychicky aj fyzicky týra. Jej utrpenie sa skončí, keď Jano zomiera pod kopytami gaštanového koňa, ktorému vypaľoval meno „tulák“. Táto prezývka patrila Petrovi. Peter sa vráti, ako Magdaléne sľúbil a začínajú svoj spoločný a šťastný život.
V centre príbehu stavia dve kontrastné postavy, vnútorne čistá a citovo založená Magdaléna a jej nápadník Zápotočný, bezohľadný sebec a boháč. Hlavnou myšlienkou je „násiliu možno vzdorovať dobrotou srdca“ autorka na veľkom epickom priestore rozvinula ľúbostnú drámu so sociálnym pozadím.
V jadre novely je boj o určité poňatie lásky, na jednej strane je to láska ako strhujúca sila, ako vášeň a náruživosť ktorá vedie k zločinu, na druhej strane je podávaná ako sila etická sebaprekonávanie. Celá kompozícia je založená na váhavosti, uvážlivosti hrdinu. Láska tvorí podklad príbehu, kde na jednej strane stojí náruživí Zápotočný na druhej strane rozprávač príbehu.
Peter ktorý kráča svojou vlastnou cestou nachádza východisko aj v najťažších situáciách tak, že sa radí nie s vonkajšími pomocníkmi (ľudskými a zvieracími) ako je to v rozprávke, predovšetkým sa riadi sám sebou. Dej sa odohráva na Orave nieje určený čas ide o konflikt dobra a zla, existuje tu trojitá gradácia (vždy sa niečo 3x opakuje).
Autorka uplatnila rozprávkové prvky a to vidíme na scéne keď Jano Zápotočný týra kone a jednému z nich vypaľuje meno tulák (za tuláka v dedine pokladali Petra lebo bol sirotou a nemal vlastný domov), kôň sa vzoprie zrúti Magdalénu ktorá ho držala ale zadrží nad ňou nohu ale naopak došliape Jana Zápotočného. Kôň je vykonávateľom spravodlivosti podobne ako je to v rozprávkach.
Rozprávkový prvok sú aj tri gaštanové kone ktoré podľa samotnej autorky symbolizujú silu, vášeň a čistotu. Autorka tu zobrazila starí námet novým spôsobom trojuholník lásky medzi Magdalénou, Petrom a Zápotočným, vzťahy a konanie postáv na jednej strane je ovplyvnené majetkom ( Zápotočný, Magdalénina matka), na druhej strane poznačené citmi, láskou, porozumením, (Magdalénin otec, Magdaléna a Peter).
Štýl je jednoduchý, rozprávačom je Peter. Rozprávanie je obohatené úvahami, podrobným opisom charakteru ľudí i opisom prostredia. V diele sa nachádzajú aj biblické motívy. Dielo je plné umeleckými prostriedkami: príslovia, porekadlá, metafory...
Príklady: meno ma preniklo ako klinec, ako oblúk rúk črtal sa nad parami vody železný oblúk mosta, nebo sa podlievalo krvou, plamene vyrástli do zlatého stĺpca, rosa podobná sklenenému hrachu. Dielo je taktiež popretkávané lyrickými obrazmi, najlepšie to môžeme vidieť pri pálení svätojánskych ohňov.
Dobro predstavuje Peter a Magdaléna, zlo Jano Zápotočný, Maliarička (Magdalénina mama).
Novela Tri gaštanové kone patrí k vrcholným dielam slovenského naturizmu.
Charakteristika postáv
- Magdaléna: mladé dievča, s Petrom sa poznajú už odmalička. Ich láska je veľmi veľká, verná; s Petrom si dali sľub - musí najprv postaviť dom a potom príde po ňu na troch gaštanových koňoch; na naliehanie matky a pre zneužitie Janom Zápotočným sa za neho vydá; on ju však fyzicky aj psychicky týra; aj keď nemá šťastný život, nikomu sa nesťažuje, chodí ako bez duše.
- Peter: je zaľúbený do Magdalény; nazývajú ho tulák, popolvár. Magdalénu chce požiadať o ruku; po sľube, ktorý si dali s Magdalénou, odišiel do rodného kraja a hneď začal stavať dom, ktorý Magdaléne sľúbil. Hoci sa vyskytli nejaké prekážky, všetko prekonal (minul všetky peniaze, tak si našiel nové zamestnanie - začal skupovať kone, so stavbou mu chodili pomáhať aj miestni obyvatelia). Dvakrát zachráni Magdalénu pred kopytami koňa. Veľmi trpí, keď sa dozvie po príchode, že je vydatá za Zápotočného. Sen o tom, ako žijú s Magdalénou spolu v ich vlastnom dome s deťmi sa mu nakoniec splní.
- Zápotočný: najbohatší muž v kraji, má záujem o Magdalénu. Je veľmi krutý, Magdaléne je neverný, po čase začal piť, veľmi žiarlil na Petra, preto aj gaštanovému koňovi vypaľovať meno „tulák“. Jeho žiarlivosť ho priviedla až k takému hroznému činu, ako je pokus o vraždu (chcel zabiť Petra). Bol krutý nielen voči koňom, ktoré týral, ale aj voči Magdaléne. Umiera pod kopytami jedného z gaštanových koňov, ktorému vypaľoval meno „tulák.
- Maliarička: záporná postava, Magdalénina matka, tvrdá, panovačná, lakomá, ženie sa za bohatstvom, peniaze má radšej ako vlastnú dcéru a jej šťastie.
- Maliarik: nebránil láske Petra a Magdalény, z jeho očí bolo cítiť lásku k človeku, nedokázal sa postaviť proti vôli svojej ženy.
Margita Figuli a naturizmus
Margita Figuli je predstaviteľkou slovenského naturizmu. Narodila sa 2. októbra 1909 vo Vyšnom Kubíne. Pochádza z roľníckej rodine. Ľudovú školu vychodila v rodisku, tri triedy gymnázia a jednu triedu meštianskej školy v Dolnom Kubíne. V rokoch 1924-1928 študovala na Obchodnej akadémii v Banskej Bystrici.
Po maturite odišla do Bratislavy, kde sa zamestnala ako anglická korešpondentka v Tatra Banke. Tu pracovala až do roku 1941, keď ju z politicky motivovaných dôvodov prepustili. (Príčinou bola jej novela Olovený vták, publikovaná v knihe Pokušenie.) Odvtedy sa venovala len literatúre. Publikovať začala už roku 1930.
Pod verše, ktoré uverejňovala vo všetkých významných dobových časopisoch, sa podpisovala pseudonymom Oľga Morena a pod prózu Morena. Knižne debutovala novelou Uzlík tepla (1936), ktorá je vyznaním úcty k materinskému citu.
Za jej opravdivý prienik do sveta umeleckej literatúry sa pokladá zbierka desiatich noviel Pokušenie(1937), medzi ktoré zaradila aj predchádzajúcu knižnú prvotinu. Príbehy týchto próz tematicky vychádzajú z netradičného sociálneho a spoločenského prostredia a vo väčšine z nich dominuje téma lásky a zápasu o čistotu jej prejavu. Poetikou štýlu sa nimi zaradila do prúdu slovenskej lyrizovanej prózy.
Príbeh citového vzťahu dvoch mužov a ženy s výrazným sociálnym podtextom je témou novely Tri gaštanové kone (1940). Táto slovenská „legenda o láske“, vyšla doteraz v trinástich vydaniach. Neskôr vydala monumentálny štvorzväzkový historický román Babylon (1946), v ktorom zobrazila posledné roky existencie Novobabylonskej ríše.
Je to literárny smer, ale aj literárna skupina. Ako literárna skupina má spoločný postoj k svetu, názory a typické prvky. Vzniká v 30. rokoch tohoto storočia. Autori hľadali istotu v prírode a dedine. Vznik je podmienený dobovou situáciou (vojna v Španielsku, hospodárska kríza, vzťahy medzi ľuďmi boli narušené).
Znaky lyrizovanej prózy sú:
- konflikt je etický(boj dobra a zla)
- krátke epické útvary,prevláda novela(rozprávka pre dospelých, baladický tvar, ale má šťastný koniec)
- kontrast(človek a príroda)
- príroda je dejotvorný činiteľ- naturalizmus
- jazyk je bohatý na umelecké prostriedky lyrizácia jazyka(vnútorný monológ, prirovnania, metafory, folklórne prvky)
- ťažiskom je umelecké rozprávanie dôraz na motívy, ktoré obsahujú lyrický náboj(láska, spomienky na domov, priateľstvo)
- presun z opisovania udalostí na prežívanie udalostí vytváranie výnimočných postáv vo výnimočných situáciách hrdinovia sú vyčlenení z historického času a sú zaradení do prírodnobologického času(začiatok aj koniec na jar)
- využíva sa fantázia, rozprávkovosť
tags: #čitateľský #denník #tri #gaštanové #kone #obsah
