Citlivosť denného svietenia Opel: Nastavenie a dôležité aspekty

Osvetlenie a svetelná signalizácia vozidla výraznou mierou vplývajú na aktívnu i pasívnu bezpečnosť vozidla v cestnej premávke. Svetlomety automobilu, či už diaľkové, stretávacie alebo do hmly dávajú vodičovi pri zníženej viditeľnosti možnosť v dostatočnom časovom predstihu spozorovať potencionálnu prekážku v jazdnej dráhe. Okrem toho rozsvietené svetlomety pomáhajú ďalším vodičom a chodcom spozorovať naše vozidlo.

Svetelné zdroje v motorových vozidlách

Najrozšírenejším zdrojom svetla v motorových vozidlách sú žiarovky s volfrámovým vláknom. Žiarovky sa vyrábajú pre všetky bežné napájacie napätia vo vozidle, t.j. 6 V, 12 V a 24 V. Ďalším zdrojom svetla používaným v súčasnosti v svetlometoch sú výbojkové zdroje, kde zdrojom svetelného žiarenia je výboj v plyne. Posledným z typov sú elektroluminiscencné zdroje (LED), ktoré sa bežne používajú na osvetlenie prístrojovej dosky, pre kontrolné a signalizačné osvetlenie, tzv. min. max. svietidlá - svet.

Žiarovky

Žiarovka je najbežnejším zdrojom svetla vo vozidle. Použitie žiaroviek ako zdroja svetla vo vozidle prináša viacero výhod. Volfrámové vlákno má vhodné vlastnosti z hľadiska optiky, pretože geometriou vlákna sa žiarovka blíži bodovému zdroju svetla, ktorá je výhodná hlavne v svetlometoch. Okrem toho je možné žiarovky napájať priamo z palubnej siete vozidla. Nevýhodou žiaroviek je ich obmedzená životnosť a citlivosť na zmenu veľkosti napájacieho napätia ako aj malá svetelná účinnosť. Pri náraste napätia sa zvyšuje teplota vlákna a svetelný tok, ale výrazne sa skracuje životnosť žiarovky.

V žiarovkách emituje svetlo rozžeravené volfrámové vlákno. Pri svietení dochádza okrem vyžarovania svetla aj k pomalému odparovaniu molekúl volfrámu z vlákna do banky (teplota tavenia volfrámu je 3400 °C). Odparený wolfrám sa usadzuje na stenách banky, spôsobuje jej černanie a postupné znižovanie svietivosti žiarovky. Zúžený prierez vlákna sa prechodom prúdu viac zohrieva, čo má za následok zvýšené odparovanie volfrámu a oslabovanie vlákna až do jeho prerušenia. Proces oslabovania vlákna je možné spomaliť, ak sa banka naplní inertným plynom, napr. kryptónom alebo zmesou dusíka a argónu.

Klasické žiarovky sa v minulosti používali vo vozidlách vo všetkých typoch svietidiel. V súčasnosti sa používajú v signalizačných svetlách, na osvetlenie interiéru a palubnej dosky. Zdroje svetla musia mať v svietidle presne definovanú polohu, ktorá sa počas prevádzky, napr. vplyvom vibrácií, nesmie meniť. To zaručujú pätice. Väčšinou sa používajú kovové pätice bajonetového typu (tzv. swam - kategória P). Tie zaisťujú spoľahlivé mechanické uchytenie a správne elektrické pripojenie.

Halogénové žiarovky

V halogénovej žiarovke je proces oslabovania vlákna spomalený tzv.jódovým cyklom. Sklená banka je naplnená parami jódu alebo brómu. Odparené molekuly volfrámu na skle banky reagujú s plynom a vytvárajú halogenid volfrámu, ktorý sa vyparuje späť do priestoru banky. Na rozžeravenom vlákne sa z tejto zlúčeniny uvoľní volfrám a usadí späť na vlákne. Vďaka tomuto javu má halogénová žiarovka voči klasickej dvoj až trojnásobne dlhšiu životnosť. Okrem toho má menšie rozmery, vyššiu svietivosť a je o niečo drahšia.

Zvýšené nároky sú kladené na sklo banky. Používa sa kremičité sklo, ktoré pri prevádzke dosahuje teplotu nad 250 °C. Tento materiál je citlivý na mastnotu, preto nie je dovolené dotýkať sa povrchu banky prstami (napr. pri zakladaní žiarovky do svetlometu). V prípade znečistenia sa doporučuje očistiť studenú banku liehom.

Žiarivky

Žiarivka je nízkotlaková ortuťová výbojka, ktorá se používa ako zdroj svetla. Tvorí ju žiarivkové teleso, ktorého základom je najčastejšie dlhá sklenená trubica s elektródami, naplnená ortuťovými parami a argónom. V nich nastáva výboj, ktorý ale žiari prevažne v neviditeľnej ultrafialovej oblasti. Toto žiarenie dopadá na steny trubice, ktoré sú obvykle pokryté luminoforom. Táto látka absorbuje ultrafialové žiarenie a sama žiari vo viditeľnej oblasti.

Žiarivky pre svoju činnosť vyžadujú elektrický napájací zdroj, tzv. predradník. Používajú sa takmer výlučne na vnútorné osvetlenie prostriedkov hromadnej dopravy osôb.

Výbojky

Miniatúrne plynové výbojky (napr. xenónové výbojky) pracujú na podobnom princípe ako výbojky v pouličnom osvetlení. V tomto prípade je zdrojom svetla priamo výboj v plyne. Banka výbojky je vyrobená z čisto kremičitého skla a je plnená parami vzácnych kovov (pri xenónových výbojkách - xenónom s prísadou metalických solí) pod tlakom 8-25 atmosfér, pričom pri prevádzke tlak stúpa na 25-75 atmosfér.

Na zapálenie oblúka je potrebné napätie 5÷12 kV (25 kV), pre udržanie oblúka potom stačí 80÷90V. Z tohto dôvodu musí mať výbojka elektronický menič napätia. Svietivosť výbojky je 2,5 násobne väčšia ako u halogénovej žiarovky rovnakého príkonu, príkon samotnej výbojky je 35 W a príkon meniča napätia asi 10 W. Farba vyžarovaného svetla sa blíži slnečnému svetlu.

Oblúk vo výbojke sa svojimi geometrickými rozmermi blíži bodovému zdroju svetla, čo ju predurčuje pre použitie v hlavných svetlometoch. Vzhľadom na skutočnosť, že výbojka dosiahne plný svetelný výkon až niekoľko sekúnd po zapálení oblúka, používa sa v tlmených svetlometoch, ktoré svietia aj počas činnosti diaľkových svetiel. Diaľkové svetlomety sú v tomto prípade osadené halogénovými žiarovkami.

LED diódy

LED diódy - LED (Light Emitting Diode) je polovodičový prvok, ktorého výhodou je nízky odoberaný prúd, čiže nízky príkon a farebná stálosť svetla. Diódy LED sa v motorových vozidlách využívajú ako indikačné a kontrolné prvky. Na trhu sú však aj diódy super svietivé, ktoré sa využívajú v zadných svetlách, brzdových svetlách a predných svetlách („denné svietenie“).

V prípade použitia LED v brzdových svetlách je zaujímavý aj fakt, že kým žiarovky sa po pripojení napätia rozsvietia za viac ako 200 ms, LED sa rozsvieti asi po 2 ms.

Konštrukcia svetlometov

Svetlomety slúžia na osvetľovanie okolia vozidla a skladajú sa zo zdroja svetla, optického systému a krytu. Optický systém sa skladá z odrazovej plochy (zrkadla), systému cloniek, príp. šošoviek a vhodne tvarovaného krycieho skla.

Paraboloidné svetlomety

Odrazovú plochu tohto typu svetlometu tvorí rotačný paraboloid. Ak je zdroj svetla umiestnený v jeho ohnisku, odrazené lúče smerujú rovnobežne s osou paraboloidu (napr. diaľkové svetlá). Ak sa zdroj svetla umiestni mimo ohniska, prípadne sa čiastočne zacloní, svetlo bude usmernené mimo os paraboloidu (tlmené svetlá). Z rôznych dôvodov nie je možné vždy využiť svetlomet kruhového tvaru (dizajn, veľkosť zastavanej plochy a pod.), vtedy sa používajú modifikované paraboloidné svetlomety, kde horná a dolná časť odrazovej plochy je nahradená inou, zvyčajne rovinnou plochou. S použitím dvojvláknovej žiarovky sa dá použiť pre spoločné tlmené a diaľkové svetlá.

Elipsoidné svetlomety

Ako už bolo uvedené pri paraboloidných svetlometoch, tak rozmerové obmedzenia viedli k vývoju elipsoidných svetlometov. Odrazová plocha elipsoidného svetlometu vznikne rotáciou elipsy okolo jej dlhšej osi. Elipsoid má dve ohniská. Ak zdroj svetla umiestnime do jedného ohniska, odrazené lúče budú smerovať do druhého ohniska. Kvôli technickej realizácii sa využíva len čast elipsoidu a lúče sú vždy usmernené jednou alebo viacerými šošovkami (tzv. sklené oko).

Svetlomety s voľnými plochami (Free Flats - FF)

Najnovším trendom v konštrukcii odrazovej plochy sú tzv. voľné plochy (Free Flats - FF). Odrazovú plochu tohto typu svetlometu tvorí všeobecná plocha navrhnutá pomocou počítača tak, aby sa odrazený lúč svetla nasmeroval na želané miesto vozovky. Tvar plochy nie je ani typický paraboloid, ani elipsoid. Tento typ svetlometu je v súčasnosti najrozšírenejší medzi vozidlami nižšej a strednej triedy.

Adaptívne svetlomety

Podľa v minulosti platných predpisov, bežné hlavné svetlomety museli osvetľovať presne vymedzený priestor pred vozidlom. Tvar svetelného lúča, jeho smerovanie ani intenzita sa počas jazdy nesmeli meniť. Pre bezpečnosť jazdy by však bolo výhodné, keby sa podľa situácie pred vozidlom, tzv. scény, mohla meniť dĺžka, šírka a smer svetelného lúča.

Pri jazde po diaľnici je vhodný dlhý úzky lúč, pri jazde mimo obce lúč, ktorého dĺžka sa zväčšuje s rastúcou rýchlosťou vozidla, a ktorý dokáže dostatočne osvetliť aj zákruty. Pri jazde v meste, kde prevládajú malé rýchlosti, je zase nutný krátky ale široký lúč, ktorý v prípade potreby dokáže svietiť aj „za roh“ do ulice, na ktorú vodič chce odbočit. Vo všetkých prípadoch musí byť smerovanie lúča také, aby nedošlo k oslneniu protiidúcich vozidiel.

Nasadenie takýchto svetlometov do premávky umožnila legislatívna zmena v predpisoch EHK. Svetlomety tak osvetľujú miesto, kam vozidlo smeruje, a to aj v zákrute. V súčasnosti sa používajú dva základné prístupy k natáčaniu svetelného lúča.

Statické odbočovacie svetlá

Statické odbočovacie svetlo sa buď skladá z hmlového svetla (Polo, Golf, Fabia, Octavia atď.) alebo z prídavného svetelného zdroja vedľa reflektora diaľkového svetla (napr. Passat B6). Jedná sa o malý prídavný reflektor so samostatnou halogénovou žiarovkou, ktorá osvetlí pri natočenom volante alebo zapnutom smerovom svetle oblasť, kam vozidlo odbočuje, pod uhlom cca 35 stupňov na vzdialenosť niekoľko metrov.

Vodič má väčšiu šancu skôr a lepšie zareagovať na prípadnú prekážku, lepšie zaregistruje chodcov stojacich vedľa vozidla a taktiež vďaka výraznému signálu statického odbočovacieho svetla je lepšie identifikovateľný aj pre ostatných účastníkov premávky.

Dynamické osvetlenie zákrut

Pokročilejším systémom je dynamické osvetlenie zákrut. Môže byť buď samostatné alebo sa kombinuje aj so statickým osvetlením (VW Tiguan, Passat B7). Tento systém sa používa pri elipsoidných svetlometoch s jedným zdrojom svetla (výbojka alebo halogénová žiarovka) s projekčnou optikou, ktoré sú doplnené o natáčací modul.

Servomotor v svetlomete na základe informácií zo senzorov vo vozidle (rýchlosť vozidla a uhol natočenia volantu), natáča lúč do želaného smeru jazdy. Svetlomet reaguje rozdielne pri rôznych rýchlostiach. Pri malých rýchlostiach lúč sleduje pohyby volantu oveľa rýchlejšie ako pri vyšších rýchlostiach. Lúč musí byť vždy smerovaný tak, aby neoslňoval protiidúcich vodičov. Výhodou tohto riešenia je plynulé natáčanie svetelného lúča podľa natočenia volantu.

Typickým použitím LED svetlometov sú brzdové a koncové svetlá a tzv.“denné svietenie“. V nových vozidlách napr. audi A8, A6 teraz LED diódy prevzali aj ďalšie svetelné funkcie - na LED technológii sú založené stretávacie, diaľkové, zákrutové svetlá a hmlovky. Jedná sa o inteligentné osvetlenie, pri ktorom komplikovaný mechanizmus so servomotorom využívaný napríklad v zákrutových svetlách s klasickým svetelným zdrojom už vďaka smerovateľným LED svetlám nie je potrebný. Zo svetlometov, ktoré boli pôvodne mechanickým komponentom, sa stávajú elektronické moduly napojené priamo na elektronický systém vozidla.

V zmysle metodického pokynu MDPaT SR na kontrolu nastavenia stretávacích svetlometov, diaľkových svetlometov a svetlometov do hmly vozidiel kategórií M,N a L pri technických kontrolách v zmysle §99 písm.m zákona č.725/2004 Z.z. Na nastavenie svetlometov sa používa meradlo - REGLOSKOP. Na trhu je viac modelov od viacerých výrobcov (HELLA, MOTEX, MAHA a iné), ktoré sa líšia vybavením a prevedením (napr. stabilný - mobilný, s digitálnym luxomerom - s analógovým luxomerom a pod.). Bočné posunutie 1. a 2.

Údržba a výmena svetelných zdrojov

Výmena xenónovej výbojky je relatívne komplikovaná, a preto ju treba vymieňať v servise, pretože je nutné diagnostickým softvérom skontrolovať regulovanú výšku svetlometov a funkčnosť riadiaceho systému. Pokiaľ vnikne závada na LED svetlometoch, tak je nutné zistiť, či ja závada spojená s elektroinštaláciou a elektronickými prvkami alebo samotným svetlometom, t.j.

Záver: Správne nastavenie a funkčnosť denného svietenia a všetkých svetelných systémov je kľúčová pre bezpečnosť na cestách. Pravidelná kontrola a údržba, prípadne výmena svetelných zdrojov, sú nevyhnutné pre každého vodiča.

Lorraine vysvetľuje | Denné svietenie | Driving.ca

tags: #citlivost #denne #svietenie #opel #nastavenie

Populárne príspevky: