Členstvo prvovýrobcov mlieka v odbytových organizáciách výrobcov v SR: Podmienky a aktuálny stav

Živočíšna výroba zohráva nezastupiteľnú úlohu v poľnohospodárskej výrobe a v štruktúre národného hospodárstva. Napriek tomu čelí silnému konkurenčnému tlaku v rámci EÚ a nachádza sa v hlbokej recesii.

Vďaka tradícii, vhodným prírodným podmienkam a dostatočnej krmovinovej základni je chov hovädzieho dobytka základným pilierom živočíšnej výroby na Slovensku. Produkčný potenciál chovu HD sa vďaka domácim podporám udržuje nad úrovňou plnej sebestačnosti v kravskom mlieku aj v hovädzom mäse.

Stabilizácia stavov hovädzieho dobytka

V uplynulých rokoch sa početné stavy hovädzieho dobytka stabilizovali aj vďaka domácim podporám. Koncom roka 2009 a 2012 sa na Slovensku chovalo až 471,9, resp. 471,6-tis. ks HD, v rokoch 2011 a 2014 ich početné stavy dosahovali len 463,4, resp. 463,5-tis. ks. Tieto mierne výkyvy sú dané dlhým reprodukčným cyklom a dĺžkou výrobného procesu vo výkrme HD.

Ku koncu roka 2014 sa na Slovensku chovalo 201,1-tis. ks kráv, čo je len o 1,3 percenta menej ako v rovnakom období roku 2009, ale o 1 percento viac, ako v roku 2013. Podľa odhadu NPPC - VÚEPP sa v roku 2015 očakávalo medziročné zvýšenie početných stavov hovädzieho dobytka spolu o 1 percento a kráv o 0,4 percenta.

Napriek stabilnému vývoju stavov HD zaznamenávame podstatnú zmenu štruktúry základného stáda. Naďalej pokračuje nárast priemerných stavov dojčiacich kráv na úkor dojníc. Priemerný stav dojníc vo 4. štvrťroku 2014 bol na úrovni 144,2-tis. ks, pričom v rovnakom období roku 2009 dosahoval úroveň 152,4-tis. ks (pokles o 5,4 percenta). V rovnakom období sa priemerné stavy dojčiacich kráv zvýšili zo 47,8-tis. ks až na 56,4-tis. ks (nárast o 17,9 percenta).

Pokles stavov dojníc mal len minimálny vplyv na produkciu kravského mlieka v SR, čo bolo spôsobené výrazným zvýšením priemernej úžitkovosti na 1 dojnicu z 5 770 kg mlieka v roku 2009 až na 6 505 kg v roku 2014 (+12,7 percenta).

Zmeny v štruktúre základného stáda

Porušenie pravidiel v rámci spoločnej organizácie trhu s mliekom v roku 2009 zo strany niekoľkých členských krajín EÚ spôsobilo destabilizáciu trhu s mliekom v EÚ a prudký pokles odbytových cien. Dôsledky mliečnej krízy sa prejavili v zmene štruktúry základného stáda a v posilnení produkcie hovädzieho mäsa.

Pokles stavov čisto mliekových a naopak vo zvýšení podielu kombinovaných a mäsových plemien HD s nižšou mliečnou produkčnou schopnosťou potvrdzujú aj údaje z Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat. Podľa údajov k 31. 3. 2009 najrozšírenejšie mliekové plemeno nížinné čiernostrakaté holsteinské tvorilo až 35,7 percenta a červené holsteinské 17,8 percenta z celkovej populácie HD, avšak k 31.12. 2014 ich podiel poklesol na 29,7 percenta, resp. 13,8 percenta. V rovnakom období sa zastúpenie kombinovaného slovenského strakatého dobytka na celkovej populácii HD zvýšilo z 30,4 percenta až na 34,3 percenta.

Vývoj v chove hydiny

V sektore chovu hydiny bola po rokoch poklesu výroby v rokoch 2013 a 2014 zaznamenaná stabilizácia výroby s miernym nárastom. V roku 2014 chovatelia hydiny na Slovensku vyprodukovali 91 414 ton živej jatočnej hydiny, čo predstavuje nárast oproti roku 2013 o 7,7 % - o 6 508 ton, z toho bolo 83 907 ton kurčiat (nárast o 6,6 % - o 5 182 ton), 6 035 ton sliepok (nárast o 24,6 % - o 1 193 ton), 1 331 ton moriek (nárast 7,1 % - o 88 ton), 79 ton kačíc (nárast o 36,7 % - o 21 ton) a 73 ton husí (nárast o 92,8 % - o 35 ton).

Napriek nárastu produkcie živej jatočnej hydiny v rokoch 2013 a 2014 je dnešný stav stále hlboko pod úrovňou výroby v roku 2005. V porovnaní s rokom 2005 je však dnešná produkcia živej jatočnej hydiny iba na úrovni 79,2 % produkcie roku 2005, u kurčiat je to iba 76,5 %. Ak porovnáme produkciu živých jatočných sliepok zistíme, že dnešná produkcia je o 9,3 % vyššia ako v roku 2005.

U moriek a kačíc nastal výrazný pokles chovov po roku 2000. Preto ak porovnáme roky 2000 a 2015 zistíme, že aj napriek medziročnému rastu výroby, sme v roku 2015 vyprodukovali iba 23,2 % objemu výroby živých jatočných moriek a 14,9 % objemu výroby živých jatočných kačíc oproti roku 2000.

Priemerná jatočná hmotnosť brojlerových kurčiat sa medziročne zvýšila z 2,12 kg na 2,15 kg, t.j. o 1,4 %. Priemerná jatočná hmotnosť sliepok sa medziročne zvýšila z 1,71 kg na 2,32 kg, t.j. o 135,7 %. Priemerná jatočná hmotnosť moriek sa zvýšila medziročne z 12,18 kg na 12,62 kg, t. j. o 3,6 %. Priemerná jatočná hmotnosť kačíc bola v roku 2014 na úrovni 3,12 kg a priemerná jatočná hmotnosť husí na úrovni 5,41 kg.

Budúcnosť chovu hospodárskych zvierat: Nové trendy a technológie

Hydinové bitúnky

Vo výrobe hydinového mäsa na bitúnkoch po výraznom poklese objemu výroby v roku 2013 prišlo k stabilizácii produkcie a iba k minimálnemu poklesu objemu výroby. V roku 2014 sa na slovenských hydinových bitúnkoch vyprodukovalo 50 903 ton hydinového mäsa, čo predstavuje pokles oproti roku 2013 o 1,1 % - o 585 ton. Na 1 obyvateľa sme vyprodukovali 9,35 kg hydinového mäsa, čo nás zaraďuje na chvost v rámci EÚ.

Pri spotrebe hydinového mäsa na úrovni 16,9 kg na obyvateľa, ročná spotreba predstavuje 92 026 ton. Sebestačnosť Slovenska v produkcii hydinového mäsa je na úrovni 55,3 %, čo výrazne zaostáva za priemerom ostatných krajín EÚ, ako aj plánovanou sebestačnosťou na úrovni 80 %.

V roku 2014 sa na slovenských hydinových bitúnkoch vyprodukovalo 50 585 ton kuracieho mäsa, čo predstavuje pokles oproti roku 2013 o 0,8 % - o 397 ton. Kuracie mäso predstavuje 99,38 % produkcie hydinového mäsa v SR. V roku 2014 sa na slovenských hydinových bitúnkoch vyprodukovalo 122 ton morčacieho mäsa, čo predstavuje nárast oproti roku 2013 o 34,1 % - o 31 ton. Morčacie mäso predstavuje 0,24 % produkcie hydinového mäsa v SR. V roku 2014 sa na slovenských hydinových bitúnkoch vyprodukovalo 196 ton slepačieho mäsa, čo predstavuje pokles oproti roku 2013 o 50,1 % - o 197 ton. Kuracie mäso predstavuje 0,38 % produkcie hydinového mäsa v SR. Kačacie a husacie mäso nebolo na našich bitúnkoch v roku 2014 spracovávané žiadne.

Na slovenských hydinových bitúnkoch bolo spracovaných iba 72,94 % objemu produkcie živej jatočnej hydiny v SR v roku 2014, u kurčiat bolo spracovaných 78,98 % produkcie, u sliepok iba 4,3 % objemu produkcie, u moriek iba 12,02 % objemu produkcie a kačice a husi neboli v roku 2014 spracované žiadne.

Produkcia slepačích vajec

V produkcii slepačích vajec bolo Slovensko dlhodobo sebestačné. V roku 2014 prišlo k zníženiu tejto sebestačnosti na úroveň 96,58 %. Sebestačnosť klesla pod hranicu 100 % po prvýkrát od roku 2005. Sebestačnosť produkcie vajec z intenzívnych chovov predstavuje 63,66 %.

V roku 2014 sme vyprodukovali 1 115 miliónov vajec, čo predstavuje pokles oproti roku 2013 o 4,1 % - o 47,5 miliónov kusov, avšak počet vajec vyprodukovaných v intenzívnych chovoch v roku 2014 po poklese v roku 2013 opätovne stúpol na 735 miliónov ks vajec, čo predstavuje medziročný nárast o 8,61 % - o 58 miliónov ks.

Počet sliepok sa po poklese v roku 2013 medziročne opäť zvýšil na 5 931-tis. ks - o 2,1 %, o 122-tis. ks. Počet nosníc v intenzívnych chovoch sa po poklese v rokoch 2012 a 2013 spôsobenom problémami jedného z výrobcov vajec, v roku 2014 opätovne zvýšil na 2 341 260 ks, čo predstavuje nárast stavov o 6,7 % - o 147-tisíc kusov, čo je spôsobené obnovou mnohých nevyužívaných chovov novým chovateľom nosníc.

Zaberanie poľnohospodárskej pôdy v EÚ

Európska komisia dala vypracovať štúdiu, ktorá sa zaoberá situáciou v obchodovaní s pôdou v EÚ. Táto štúdia hovorí, že sú k dispozícii dôkazy o tom, že aj v EÚ dochádza k zaberaniu pôdy. Ide o zvyšovanie miery vlastníctva pôdy cudzími štátnymi príslušníkmi, preberaním kontroly nad veľkými výmerami pôdy a nejasnými transakciami pri obchodovaní s pôdou.

Aj keď je rozsah zaberania pôdy v EÚ v porovnaní s krajinami v Afrike, Ázii, Latinskej Amerike a bývalom Sovietskom zväze obmedzený, predbežné dôkazy hovoria o tom, že k zaberaniu poľnohospodárskej pôdy dochádza hlavne v krajinách východnej Európy.

Hnacie motory záujmu

Zaberanie poľnohospodárskej pôdy v EÚ zahŕňa rôznorodú skupinu hráčov, akými sú zahraničné, domáce, štátne aj neštátne, fyzické aj právnické osoby. Okrem toho, zakladanie veľkých korporátnych poľnohospodárskych podnikov, ktoré majú za sebou kapitál z celého sveta, prináša so sebou novú triedu finančných investorov, ktorí nemajú históriu v poľnohospodárskom podnikaní. Do získavania poľnohospodárskej pôdy sú zapojené bankové skupiny, investičné fondy, individuálni obchodníci a súkromné majetkové spoločnosti. Zaberanie poľnohospodárskej pôdy v Európe realizujú aj noví „makléri obchodu s pôdou“, čo sú špekulanti a podvodníci, ktorí sprostredkovávajú firemné a štátne záujmy o pôdu.

Tieto rôzne skupiny aktérov odrážajú viaceré hnacie sily v zaberaní pôdy v EÚ, ktorými sú rozdielne ceny pôdy v EÚ, ktoré podporujú špekulácie, neočakávané dôsledky pozemkových reforiem, privatizácie pôdy a programov konsolidácie pozemkov v členských štátoch z východnej Európy, prepojenie medzi kontrolou nad pôdou a prístupom k priamym platbám v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky a rôznych ďalších európskych politík zameraných na potraviny, energiu, obchod, financie a investície.

Dopady zaberania pôdy

Štúdia argumentuje, že dopad zaberania pôdy, ktorý je stále v Európe okrajovým problémom, musí byť zasadený do kontextu širších štrukturálnych zmien v európskom poľnohospodárstve. Na pozadí dramatického zvyšovania koncentrácie pôdy a rýchleho miznutia malých európskych fariem, sa stalo zaberanie pôdy aktívnym faktorom v ďalšom oslabovaní sociálno-ekonomickej a environmentálnej životaschopnosti vidieka prostredníctvom kontroly, privatizácie a vyvlastnenia prírodných zdrojov.

Vedie to k ďalšej erózii európskeho modelu rodinného farmárčenia, založeného na udržateľnom a multifunkčnom spôsobe hospodárenia a blokovaní vstupu mladých a začínajúcich poľnohospodárov do podnikania. Toto má reálne dopady na európsku potravinovú bezpečnosť, zamestnanosť, blahobyt a biodiverzitu, keďže spolu so zánikom a znižovaním významu malých fariem v Európe tiež zanikajú viacnásobné prínosy tohto spôsobu hospodárenia a spôsob života. V tomto zmysle štúdia načrtáva širšie prepojenia medzi prebiehajúcim, aj keď limitovaným, procesom zaberania poľnohospodárskej pôdy a inými horúcimi problémami, ktoré Európu dnes trápia.

Odporúčania pre tvorcov politík

Na základe získaných poznatkov štúdia navrhuje nasledovné špecifické odporúčania adresované tvorcom európskych politík, zamerané na reguláciu zaberania poľnohospodárskej pôdy v EÚ.

Umožniť reguláciu: Autori štúdie odporúčajú, aby EÚ umožnila členským štátom slobodnejšie rozhodovanie pri regulácii predaja a prenájmu poľnohospodárskej pôdy na svojom území a vyzývajú Európsky dvor audítorov, aby prejavil väčšiu flexibilitu vo svojom výklade princípu voľného pohybu kapitálu.
Úpravy SPP: Narušenie prepojenia medzi koncentráciou pôdy a dotácií by mohli členské štáty realizovať prostredníctvom úprav Spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré sú zamerané na posilnenie malých farmárov a dekoncentrácie trhu s pôdou, aby sa obmedzilo zaberanie pôdy.

Z praxe - zmluvy „vo vrecku“

V Maďarsku oficiálne databázy ukazujú, že zaberanie pôdy je štatisticky bezvýznamný fenomén. Ak ale prídeme k nákupu fariem, tento údaj výrazne rastie - medzi 1 a 1,5 percenta fariem, ktoré zmenili vlastníkov, bolo kúpené cudzincami.

Tieto oficiálne údaje však neberú do úvahy pôdu získanú využitím takzvaných „vreckových zmlúv“. Tento termín sa pôvodne vzťahoval na obchody s pôdou, kde na zmluvách nie je uvedený dátum nákupu pôdy a zmluvy boli držané „vo vrecku“, kým nebude zrušené moratórium na predaj pôdy. Odhaduje sa, že prostredníctvom takýchto zmlúv získali zahraničné osoby alebo firmy do vlastníctva počas posledných 20 rokov až 1 milión hektárov poľnohospodárskej pôdy, kde sú majiteľmi občania Rakúska, Nemecka, Holandska, Dánska a Veľkej Británie.

tags: #clenstvo #prvovyrobcov #mlieka #v #odbytových #organizáciách