Človek a hovädzí dobytok v stredoveku: Chov a jeho vývoj
Neolitická „revolúcia“ bola revolúciou bez boja. Ide o proces, počas ktorého sa ľudstvo začalo venovať poľnohospodárstvu a prešlo k usadlému spôsobu života. Ten umožnil zhromažďovanie technologických inovácií, dostatočné zásoby potravy a aj zvýšenie počtu obyvateľov.
Už takmer storočie sa prehistorici pokúšajú odpovedať na ústrednú otázku: Prečo sa ľudia po tom, ako sa stali lovcami a zberačmi, rozhodli na začiatku holocénu vyrábať svoje potraviny? Žiaľ, neexistuje žiadna jednoznačná odpoveď. Inými slovami, dôvody neolitickej „revolúcie“ vidia jednotliví bádatelia odlišne. Táto variabilita sa dá vysvetliť rôznorodosťou artefaktov pozorovaných archeológmi na celom svete.
Prvá je založená na sociálnej evolúcii. Podľa nej je výroba potravín vysvetľovaná adaptáciou človeka na „vonkajšie otrasy“. Tých môže byť hneď niekoľko, napr. vyhynutie zvierat v dôsledku nadmerného zabíjania či choroby; alebo zmena klímy a ňou vyvolané transformácie ekosystémov. Vzostup poľnohospodárstva by mohol byť odpoveďou ľudstva na klimatickú zmenu vedúcu k zlepšeniu alebo zhoršeniu životného prostredia (čo ide ruka v ruke s dostupnosťou potravy pre ľudí).
Druhá teória uvažuje, že ľudia nezmenili svoje životné nastavenie v dôsledku „vonkajších otrasov“. Vnútorným spôsobom sa rozhodovali, čo robiť, t. j. či hľadať potravu, loviť alebo farmárčiť. Z ekonomického hľadiska možno neolitizáciu vysvetliť ako jednoduchý výber medzi technikami získavania potravy, konkrétne medzi hľadaním potravy a lovom a poľnohospodárstvom.
Uspokojivú odpoveď na otázku, čo viedlo k prechodu od lovu a zberu k pestovaniu a chovu, azda nemožno nájsť aj preto, že v rôznych častiach sveta mohli byť kľúčové úplne rozdielne faktory. Centrá, kde sa prvotne odohrala neolitická revolúcia, sú totiž rôznorodé.
Mapa úrodného polmesiaca
Jedným z nepopierateľných faktov súvisiacich s neolitizáciou je dôležitosť oblasti Úrodného polmesiaca, ktorá sa nachádza v juhozápadnej Ázii. Práve odtiaľto podľa všetkého pochádza celý rad prvkov civilizačného pokroku. Zároveň ide o úplne najstaršie centrum produkcie potravín - domestikovaných tu bolo hneď niekoľko hlavných plodín (pšenica jednozrnná a dvojzrnná, jačmeň, strukoviny - hrach, šošovica, cícer a hrachor, ľan) a takmer všetky zdomácnené zvieratá (ovce, kozy, ošípané a hovädzí dobytok).
Prínos územia úrodného polmesiaca
Prvou veľkou výhodou uvedenej oblasti je jej poloha v rámci stredomorskej klímy, pre ktorú sú charakteristické mierne, vlhké zimy a dlhé, horúce a suché letá. Typické sú tam rastlinné druhy, ktoré dokážu prežiť obdobia sucha a začnú rýchlo rásť, keď prídu dažde. Rovnako kľúčovou výhodou spomenutej oblasti je výskyt veľkého množstva na domestikáciu vhodných druhov zvierat. Zdomácnené tu boli ovce, kozy, ošípané a kravy, ktoré sú dodnes štyrmi z piatich najdôležitejších zdomácnených zvieracích druhov. Aj v tomto prípade (rovnako ako pri rastlinách) bola domestikácia zavŕšením dlhodobého pozorovania a experimentovania.
Vráťme sa však k príčinám a dôsledkom neolitickej „revolúcie“. Napriek rozsiahlym diskusiám sa autori zhodujú hneď na niekoľkých dôvodoch, ktoré mohli prispieť k zásadnej zmene spôsobu získavania obživy. Prvým je zníženie množstva potravinových zdrojov vo voľnej prírode, od ktorých boli lovci/zberači závislí. Nie všetky zvieratá (rovnako ako rastliny) boli vhodné pre zdomácnenie. S tým súvisí aj druhý faktor, ktorý predstavuje fakt, že v dôsledku vyčerpávania zdrojov potravy získavanej lovom sa lovecko-zberačský spôsob života „vyplácal“ čoraz menej.
Ďalším faktorom je rast hustoty obyvateľstva, ktorý súvisel so vzostupom produkcie potravín. Dlhodobo sa vedú diskusie, čo bola príčina a čo dôsledok. Prinútil nárast hustoty populácie ľudí, aby začali s produkciou potravy alebo, naopak, umožnila produkcia potravy nárast hustoty populácie? Produkcia potravín by vzhľadom na väčší prínos životu dôležitých kalórií z obrábanej pôdy na hektár v porovnaní s lovom a zberom mala viesť k zvýšeniu hustoty ľudskej populácie. Na druhej strane, hustota obyvateľstva od konca pleistocénu aj tak prirodzene stúpala vďaka technologickým inováciám, ktoré sa postupne začali používať.
V spoločnosti lovcov/zberačov sa ľudia kvôli hľadaniu obživy museli zväčša sťahovať z miesta na miesto. Roľníci sa, naopak, trvale zdržiavali v blízkosti svojich polí. Žena v lovecko-zberačskej spoločnosti mohla reálne mať vzhľadom na kočovný spôsob života iba jedno dieťa, resp. porodiť druhé mohla len vo chvíli, keď sa batoľa naučilo chodiť dosť rýchlo na to, aby udržalo tempo ostatných členov komunity. V poľnohospodárskej spoločnosti mohli mať ženy toľko detí, koľko uživili. Pôrodný interval sa skrátil približne na polovicu. Rodenie vyššieho počtu detí však vyžadovalo ešte viac jedla. Hustota obyvateľstva rástla o niečo rýchlejšie ako bol potravinový výnos.
Nedávne štúdie porovnávajúce plusy a mínusy lovu a zberu v porovnaní s pestovaním priniesli zaujímavé výsledky - poľnohospodárstvo bolo vo svojich začiatkoch namáhavou, časovo náročnou a intenzívnu prácu vyžadujúcou aktivitou s nízkou návratnosťou. Inak povedané, prví poľnohospodári museli pracovať tvrdšie a dlhšie ako lovci/zberači. Vzhľadom na svoju závislosť od vybraných domestikovaných plodín, t. j. stravovania založeného majoritne na uhľohydrátoch, boli navyše oveľa náchylnejší na choroby a podvýživu. Usadlejší spôsob života spojený s bezprostrednou blízkosťou domestikovaných zvierat tiež viedol k zhoršeniu hygienických pomerov a zvýšeniu rozmachu zvieracích ochorení.
Ľudia v roľníckych spoločnostiach menej podliehali rozmarom prírody ako lovci/zberači, a tým mali vyššiu šancu na prežitie. I s použitím „primitívnej“ techniky obrábania dokázali v oblasti s úrodnou pôdou vyprodukovať niekoľkonásobne viac potravy v porovnaní s lovom a zberom. Zdomácnenie zvierat, poskytujúce spoľahlivý zdroj mäsa bez toho, aby museli vyvinúť námahu pri love, rovnako prinieslo výhody, ktoré lovci/zberači nemali. Tí zo zabitého zvieraťa mohli využiť mäso, kosti i kožu - a to na prípravu jedla, nástrojov alebo prístrešku - ale len raz. Pri chovaných zvieratách si uvedené komodity môžete zaistiť dlhodobo. Nehovoriac o získavaní ďalších produktov, ako sú mlieko, vlna či (neskôr) ťažná sila.
Hovädzí dobytok v súčasnosti
Ďalším efektom potravinového prebytku bolo, že nebolo potrebné zapojiť každého člena komunity do činností spojených s hľadaním a prípravou jedla. Ľudia mali teraz viac času venovať sa aj iným aktivitám. Zrodili sa „kvalifikované profesie“ ako výroba nástrojov, hrnčiarstvo, tkáčstvo, tesárstvo a pod. Inými slovami, efektívne poľnohospodárstvo umožnilo intenzívnejšiu deľbu práce.
Netreba zabúdať aj na iný dôležitý dôsledok vzniku usadlého hospodárenia, a to zhromažďovanie technologických inovácií. Zatiaľ čo lovec si premyslí, čo si vezme so sebou „do batohu“, roľník môže vďaka usadlému spôsobu života zhromažďovať veci a vďaka tomu sa môže viac venovať novým „vymoženostiam“.
Zahraničná reportáž v novom Slovenskom CHOVe
Zdá sa, že si stále nemôžeme stopercentne odpovedať na otázku, prečo sa lovci/zberači na rôznych miestach sveta rozhodli začať s pestovaním plodín a chovom zvierat. Čo je však viac-menej isté, je fakt, že oba ekonomické systémy (obstarávanie potravín a výroba potravín) majú svoje výhody aj nevýhody. Poľnohospodárstvo napriek tomu prakticky na celom svete nahradilo lov a zber a tieto formy získavania obživy sa dnes nachádzajú len vo veľmi okrajových a „zaostalých“ oblastiach (napr.
Hovädzí dobytok v chove
Domestikácia je proces zdomácňovania zvierat. Ľloveka, chovateľa na zvieratá a ich evolúciu bol náhodný, inštinktívny a zámerný (cieľavedomý). Ľloveka sa postupne zvyšoval s rozvojom vedy, techniky a kultúry. V rôznych oblastiach a vo viacerých prípadoch dochádza k procesom dedomestikácie, t. j. človek vypúšťa zvieratá naspäť do voľnej prírody. Zvieratá sa chovajú v rôznych zooparkoch, kde sa vytvárajú podmienky pre ich chov podobné pôvodnému prostrediu. Mnohé zvieratá sa chovajú v chovateľskom prostredí, ktoré je významne technizované.
Hovädzí dobytok zohráva hlavnú úlohu v evolúcii ľudskej kultúry. Je to ekonomicky najdôležitejší druh hospodárskych zvierat. Výskyt rôznych plemien hovädzieho dobytka viedol k tomu, že viacerí autori sa ich snažili zatriediť do skupín podľa pôvodu, na základe utvárania lebky (kraniologických znakov).
Vývoj koní
Predchodcom dnešného koňa bol Eohippus, ktorý bol veľkosti líšky. Koncom treťohôr vznikla forma pravého koňa Equus.
Skupiny koní:
- skupina stepných koní - pôvod stepných koní sa odvodzuje od jediného, dosiaľ ešte žijúceho koňa Przewalského nazývaného aj kertak (Equus przewalskii Pol.).
- skupina východných koní (orientálnych) - pôvod východných koní sa odvodzuje od tarpana (Equus przewalski gmelini Ant.). Tarpan dal vzniku najznámejšieho plemena na svete - arabského plnokrvníka.
- skupina západných koní (okcidentálnych) - skupina západných plemien vznikla z európskeho koňa (Equus adamicus). Tento kôň je predchodcom terajších chladnokrvných koní. Dnešným zástupcom koní západného typu je kôň norik.
- skupina severských koní (nordických) - skupina severských koní odvodená od Equus gracilis je doteraz zo všetkých skupín najmenej preskúmaná. Patria sem pony - shetlandský, fjordský kôň, tuniský kôň, huculský kôň.
Rôzne plemená koní
Pôvod ošípaných na základe morfológie, paleontológie, biogeografie a iných údajov popísali Rothschild a Ruvinsky (1998). Sus scrofa je hlavný divý predok domestikovaných ošípaných.
Ovce skalné - muflón (Ovis ammon musimon) - dal základ vzniku ovciam nordickým. Sú to ovce krátkochvosté, ktoré majú menej ako 13 chvostových stavcov. Patria sem plemená: vresové, maršové, východofrízska ovca.
Koza domáca (Capra hircus) - má polytopický a polyfyletický pôvod. Domestikácia prebiehala v období 6000 - 2000 rokov p.n.1. Pôvodnou oblasťou, z ktorej sa kozy rozšírili, bola predná a južná Ázia. Na základe niektorých archeologických nálezov z obdobia 10 tis. rokov p.n.l. vyplýva, že koza bezoárová (Capra aegagrus) divý predok kozy domácej, patrila medzi najstaršie domestikované zvieratá vôbec.
Na záver je tiež potrebné poznamenať, že už v čase pred neolitom bola ekonomika a spoločnosť rozvinutá natoľko, aby mohlo dôjsť k neolitickej „revolúcii“. Práve v tomto predneolitickom období sú korene mnohých zmien, ktorých vplyv a význam pretrváva dodnes. Predpojaté predstavy o prechode od jednoduchých lovcov/zberačov ku komplexným farmárom dlhodobo brzdili pokrok v oceňovaní rôznorodých zručností, vedomostí a spôsobov, akými lovci/zberači pôsobili v rámci svojich ekosystémov. V skutočnosti však mnohí lovci/zberači prijali usadlý spôsob života skôr, ako sa pôvodne predpokladalo.
tags: #človek #a #hovädzí #dobytok #stredovek #chov
