Čo dávajú do mäsa v obchode? Zloženie a na čo si dať pozor

V dnešnej dobe je ťažké povedať, že v obchodoch niečo chýba. Ak jeden obchod neponúka určitý tovar, ten oproti ho určite má. Exotické ovocie, rôzne druhy chleba alebo mäsa - to všetko je ľahko dostupné. Ako teda nakupovať bez toho, aby ste sa zbláznili?

Po prvé, nevrhajte sa na všetko, čo vyzerá pekne a má nízku cenu. Druhá vec je čítať zloženie, pretože niekedy nenápadné výrobky môžu skrývať veľa prekvapení. Nezabúdajte, že to, čo si dávame do žalúdka, ovplyvňuje našu pleť, náladu a zdravie.

Keď ste v obchode, skôr sa pozeráte na cenu mäsa ako na jeho zloženie. Môže sa ukázať, že lacnejšie mäso v skutočnosti ani nie je mäso, ale len podobný výrobok. Stretli ste sa niekedy v obchode s označením „surový mäsový výrobok“? Pozrite sa na zloženie a bude vám to jasné. Na druhej strane, ak je na obale napísané „výrobok zo surového mäsa“, znamená to, že v zložkách sú okrem mäsa aj iné prísady. Môže ísť o koreniny, zahusťovadlá alebo látky zvyšujúce hmotnosť - skrátka nič dobré. Takéto prídavné látky len poukazujú na vysokú úroveň spracovania, takže výrobok nemožno považovať za zdravý. Ich zloženie je dlhé, rovnako ako dátum spotreby.

Ak si chcete pripraviť pokrm z mletého mäsa, najlepšie je kúpiť si kus mäsa a požiadať pani za pultom, aby vám ho pomlela. Hotové výrobky dostupné v chladničkách sú oveľa menej kvalitné, ako si myslíte.

Čo všetko sa pridáva do mäsa?

Falšovanie mäsa a zavádzanie spotrebiteľov je na Slovensku už rutinou. Výrobky sa dofarbujú, nastrekujú soľným roztokom či vyrábajú zo zvyškov.

Na pultoch predajní sa už objavilo aj pokazené mäso a kurčatá s poškodeným obalom a dokaličenými časťami. Naposledy verejnosť šokovalo falošné bravčové mäso, ktoré sa vydávalo za hovädziu sviečkovú. Odborníci však upozorňujú - kým budeme nekvalitné potraviny jesť, dovtedy nás nimi budú dodávatelia kŕmiť.

Farbenie základných potravín, kam patrí aj mäso, je pritom u nás zakázané. Maximálnou bezohľadnosťou je, že podvodník dokonca nepoužil prírodné farbivo, ale umelé, ktoré je lacnejšie a škodlivejšie. Niektoré syntetické farbivá pôsobia karcinogénne, vyvolávajú alergické reakcie, astmu a u detí poruchy správania alebo hyperaktivitu. V súčasnosti veterinári skúmajú, o aký druh umelého farbiva ide.

Cieľom všetkých špekulantov je čo najrýchlejšie zarobiť. Ich najčastejším trikom je nastrekovanie mäsa a mäsových výrobkov soľným roztokom. Dosiahnu tak väčšiu hmotnosť, čo im prinesie vyšší výnos. Mäso nastrekujú ihlami a potom ho masírujú.

S nastrekovaním soľných roztokov sa bežne stretávame pri šunkách. Igor Čehy si myslí, že niektoré môžu obsahovať aj pätnásť percent vody. Docent Lagin upozorňuje, že jej množstvo závisí iba od zodpovednosti výrobcu.

Podobné praktiky sa robia aj s hydinou. Kúpime si napučané kuracie prsia, ktoré už pri rozmrazovaní zmenšia veľkosť. Keď ich hodíme na panvicu, môžu stratiť aj štvrtinu z pôvodného objemu. Čudujeme sa prečo, keď na obale svietil nápis „krehké“, prípadne „šťavnaté“ mäso. S pravou hydinou však nemá veľa spoločné. Krehkým sa stáva práve vďaka nastrekovaniu a masírovaniu v miešačke. Takýto produkt môže obsahovať len osemdesiatjeden a niektoré dokonca iba šesťdesiat percent skutočného hydinového mäsa. Zvyšok tvoria látky zo „špeciálnych vodných roztokov“ - voda, soľ, rôzne dochucovadlá a prídavné látky.

Náhrady mäsa

Takto upraveným potravinám sa možno vyhnúť, ak si budeme kupovať čerstvé mäso od „svojho“ mäsiara, a nie zmrazené. Pri ostatných mäsových výrobkoch si treba pozorne prečítať etikety, na ktorých by malo byť uvedené zloženie výrobku. Výzor ani vôňa neznamenajú automaticky kvalitu.

Skutočné mäso, ako si ho predstavujete, možno ani nevideli. A to napriek tomu, že na etikete je podiel mäsa uvedený. V párkovine by mal byť štyridsaťpäť percent, rovnako v špekáčiku. Ale to neznamená, že obsahujú štyridsať percent čistej svaloviny. Tej tam môže byť iba desať percent, zvyšok je koža, tuk, krvné deriváty, väzivá.

V laboratóriách pravidelne testujú aj množstvo sóje, ktorú výrobcovia používajú namiesto mäsa. Dôvod? Lacná náhrada za mäso. Je povolená, no ak jej tam je viac ako tri percentá, výsledkom sú výrazné senzorické zmeny. Okrem toho tam dávajú ďalšie pomocné látky, ako sú soliace zmesi, bielkovinové škroby a prísady, vlákninu, polyfosfáty. To všetko sú látky, ktoré by tam nemuseli byť, ak by obsahovali dostatočné množstvo mäsa. Keď sa však šetrí na nákladoch, uberie sa mäso. Musia tam však dať niečo, čo vo výrobku udrží vodu.

A čo nám radia odborníci? Nepozerať v obchode iba na cenu, ale pozorne študovať etiketu. Vo všeobecnosti platí, že kvalitné výrobky patria do vyššej cenovej skupiny ako rôzne akciové výrobky.

Veterinárna kontrola

Každý mesiac urobia veterinári tisícky kontrol zameraných na bezpečnosť a hygienu potravín a mäsa. Kontrolujú nielen obchody, ale aj výrobne či sklady. Len v septembri vykonali takmer štyritisíc kontrol, nedostatky zistili v štrnástich percentách. Špinavé podlahy, chladiace či mraziace vitríny, výskyt myšacieho trusu v skladoch múky, používané suroviny po dátume spotreby.

V mnohých prípadoch neboli na etiketách výrobkov označené všetky látky, najmä alergény, glutén, mliečne proteíny a sójové bielkoviny. Dodávatelia nás klamú aj na hmotnosti, často prekračujú povolené množstvo soli, používajú zakázané farbivá. Obchodníci nám neváhajú predávať aj pokazené mäso či výrobky v poškodených obaloch.

Bezpečnosť potravín vrátane mäsa je výsledkom niekoľkých činiteľov. Bezpečné mäso je vtedy, ak nie je zdraviu škodlivé, tzn. nemá možnosť poškodiť zdravie človeka (napr. mäso s obsahom dioxínov je zdraviu škodlivé) a je vhodné na ľudskú spotrebu.

Používanie rastových hormónov v chovoch zvierat v rámci celej Európskej únie je zakázané. Na Slovensku neevidujeme porušenie legislatívy v oblasti používania hormonálnych liekov za účelom stimulácie rastu. O použití hormonálnych látok u zvierat rozhoduje ošetrujúci veterinárny lekár na základe stanovenej diagnózy a dodržania podmienok pri ich aplikácii na ochranu zdravia zvierat a ľudí.

Ako vybrať kvalitné mäso

Čo robiť, ak zistíte nedostatky?

Spotrebiteľ by sa nemal báť pokazenú potravinu reklamovať v predajni. Musí sa však preukázať bločkom od nákupu. Po podaní reklamácie nasleduje reklamačné konanie. Môže sa stať, že predajca reklamáciu neuzná. Spotrebiteľ by sa nemal ani v takomto prípade vzdávať. Môže podať podnet na kontrolu príslušnej Štátnej veterinárnej a potravinovej správe. Tá dohliada nad zdravotnou bezpečnosťou a neškodnosťou potravín.

Tovary podliehajúce rýchlej skaze sa podľa Občianskeho zákonníka musia reklamovať najneskôr v nasledujúci deň po kúpe. Predajca môže argumentovať, tak ako v prípade našej čitateľky, že zákazník tovar doma nesprávne skladoval, a teda sám ho skazil a takto znehodnotil. Preto treba myslieť na dôkazy, že ste to nespôsobili vy.

Pokazenú potravinu môžete reklamovať v ktorejkoľvek prevádzkarni predávajúceho. K reklamácii musíte priložiť bloček od nákupu. Ak vašu reklamáciu predajca neuzná, môžete sa obrátiť na Slovenskú obchodnú inšpekciu. Tá preverí, či predajca neporušil zákon o ochrane spotrebiteľa. Pri zjavne pokazených potravinách sa obráťte na Štátnu veterinárnu a potravinovú správu. Tá môže predajcovi uložiť pokutu od tisíc do 500-tisíc eur.

Tabuľka: Porovnanie cien masla v rôznych krajinách EÚ

Krajina	Cena za 250g masla
Slovensko	1,78 eur
Rakúsko	1,39 eur
Nemecko	0,85 eur