Gurmar čaj vs kapsule: Účinky a porovnanie

Čaj a kapsule sú v súčasnosti veľmi populárne formy, ako prijať prospešné látky pre naše zdravie. Tento článok sa zameriava na porovnanie čaju a kapsúl, pričom berie do úvahy rôzne aspekty, ako sú liečivé huby, bylinky, zloženie, účinky a preferencie.

Liečivé huby a ich prínosy

V súčasnej dobe sú veľmi populárne liečivé huby ako Reishi, Cordyceps, Lion's Mane, Chaga a bylinka Pestrec mariánsky, a to vďaka ich pozitívnym účinkom na ľudské zdravie. Majú dlhú históriu v tradičnej medicíne a moderné vedecké štúdie podporujú ich účinky.

Reishi: Často označovaná ako „huba nesmrteľnosti“, je cenená pre svoje imunomodulačné účinky.
Cordyceps: Je známy pre svoje účinky na zvýšenie energie a fyzickej výdrže.
Lion's Mane: Vysoko cenený je hlavne pre svoje schopnosti zlepšiť kognitívne funkcie, pamäť a podporovať rast nervových buniek.
Chaga: Silný antioxidant s protizápalovými vlastnosťami.
Pestrec mariánsky: Ideálny kandidát pre detoxikáciu a ochranu pečene.

Výber správnej huby závisí na vašich cieľoch a zdravotných potrebách. Každá z týchto húb pôsobí špecifickým spôsobom, a preto je dôležité pochopiť, čo od nich očakávať. Ak chcete podporiť svoju imunitu, zvoľte Reishi alebo Chagu. Ak potrebujete viac energie a lepšiu regeneráciu, siahnite po Cordycepse. Ak chcete zlepšiť svoju mozgovú činnosť a pamäť, Lion's Mane je tou pravou voľbou. Pre detoxikáciu a ochranu pečene je ideálnym kandidátom Pestrec mariánsky.

Kombinácia liečivých húb je úplne možná a často sa odporúča, pretože rôzne huby prinášajú rôzne prínosy. Pri správnej kombinácii môžete dosiahnuť komplexnejší zdravotný účinok.

Formy liečivých húb: Prášok, kapsule, tekuté extrakty

Liečivé huby môžete nájsť v rôznych formách - od práškov cez kapsule až po tekuté extrakty.

Práškové huby: Sú najvšestrannejšie, pretože ich môžete pridať do smoothies, polievok alebo ďalších pokrmov.
Kapsule: Sú najpohodlnejšou formou užívania húb.
Tekuté formy húb: Ponúkajú rýchlejšie vstrebanie do tela a sú koncentrovanejšie ako práškové alebo kapsulové formy.

Cena liečivých húb sa líši v závislosti od druhu huby, kvalite spracovania a forme. Niektoré huby, ako je Reishi alebo Cordyceps, môžu byť drahšie, pretože sú pestované v špecifických podmienkach a ich spracovanie je zložitejšie. Pri výbere produktu sa zamerajte na kvalitu a zdroje húb.

Čaj: História, druhy a zdravotné výhody

Jednoduchá príprava čaju

Čaj je jedným z najstarších a zároveň najobľúbenejších nápojov na svete. Od ranného povzbudenia až po večernú relaxáciu sa čaj stáva neoddeliteľnou súčasťou nášho každodenného života. Čaj nepredstavuje iba chutný nápoj, ale aj zdroj mnohých zdravotných výhod.

Druhy čajov

Pu Erh: Podporuje chudnutie, trávenie, znižuje cholesterol a má tisícročnú tradíciu z čínskej provincie Yunnan.
Oolong: Tradične pražený oolong z pohoria Wuyi v Číne zaujme vôňou škorice a sušeného ovocia, ktoré sa odrážajú aj v jeho chuti. Legendárny Oolong čaj spracovaný v štýle Da Hong Pao.
Matcha: Jemne mletý prášok zo špeciálne pestovaných listov zeleného čaju z Japonska. Na rozdiel od bežných čajov, ktoré sa iba lúhujú vo vode, sa matcha konzumuje celá vrátane živín, ktoré listy obsahujú.

Matcha vs. Moringa

Matcha čaj je unikátnym druhom zeleného čaju s práškovou konzistenciou. Vyrába sa z tých najkvalitnejších lístkov špeciálnymi procedúrami, ktorých tradície siahajú stovky rokov do minulosti. Moringa, celým názvom moringa olejodárna, je strom, ktorý rastie prevažne v Indii. Podobne ako v prípade matcha čaju, aj z neho sa zužitkúvajú najmä listy. Tie sa najčastejšie spracúvajú do podoby prášku, pričom z neho sa obvykle vyrábajú kapsule.

Matcha čaj je jedným z najlahodnejších druhov zeleného čaju. Prášok sa dokonale rozpustí vo vode, čím vzniká chutný nápoj s charakteristickou chuťou a arómou. Pridávať ho ale môžete aj do ovocných štiav, prípadne dokonca do jedál. Naopak, moringa má o niečo špecifickejšiu zemitú a horkastú chuť. Teda, vo forme nápoja mnohým ľuďom až tak nechutí. Kým matcha obsahuje kofeín, v moringe by ste ho hľadali márne. Od tejto skutočnosti sa odvíja aj vplyv na ľudský organizmus. Matcha vás dokáže nabudiť, podporiť činnosť mozgu a dodať celému telu energiu, no moringa takéto výrazné účinky neponúka.

V čom matcha čaj vyniká pri porovnaní s moringou, to je obsah antioxidantov. Nájdete v ňom predovšetkým cenný antioxidant označovaný ako EGCG, ktorý sa inde v prírode vyskytuje len zriedka. Teda, matcha dokáže o niečo lepšie posilňovať imunitu a eliminovať voľné radikály v organizme než moringa. Naviac, matcha na rozdiel od moringy obsahuje aj L-teanín, ktorý má priaznivé účinky na psychiku. Dokáže ju upokojovať, zmierňovať stres a prinášať pocit relaxácie pre celý organizmus.

Kým matcha čaj obsahuje primárne antioxidanty, moringa prináša širšie spektrum účinných látok. Napríklad, nájdete v nej značnú koncentráciu bielkovín, vlákniny či vápnika. V porovnaní s matchou obsahuje viac železa, vitamínu A, C či E. Nielenže posilňuje imunitu, ale naviac vie aj priamo vyživovať telové bunky potrebnými látkami. Je tak pravým výživovým doplnkom, ktorý je vhodný pre ľudí, ktorí jednotlivé zložky nedokážu v dostatočnom množstve prijímať z bežnej stravy.

Užívanie moringy a matchy sa nijako nevylučuje. Doma ich môžete mať obe. Moringa dokáže výborne zásobovať telo dôležitými látkami a matcha ju dopĺňa o cenné antioxidanty či zložky, ktoré priaznivo vplývajú na psychiku. Matchu si môžete dopriať vždy ráno v podobe chutného nápoja (napríklad, matcha latte) a moringu v priebehu dňa ako kapsulu. Získate tak to najlepšie z oboch svetov a svojmu telu doprajete dokonalú starostlivosť.

Káva vs. čaj: Súboj nápojov

Ľudia z celého sveta sa rozdelili na 2 skupiny: milovníci čaju a kávičkári. USA preferuje byt kávovou náciou a, napríklad, Spojené kráľovstvo a mnohé časti Ázie sú pevne zakorenené v čajovej kultúre. Európa je závislá aj od aromatickej kávy aj od chutných čajov. Mnohí ľudia si užívajú oba nápoje. Káva a čaj neobsahujú prakticky žiadne kalórie, keď sú zmiešané s vodou. Pre mnohých ľudí je „čista“ chuť kávy príliš horká alebo nedokončená, takže musia pridať cukor a/alebo smotanu. Ale skutočný čajový list alebo kávové zrno je prakticky bez kalórií. Bez tuku, sodíka a sacharidov - čo môže byt na tom zle? Podľa náš všetko je ideálne.

Oba nápoje majú kofeín. Káva má asi dvakrát toľko ako čaj na porovnateľnú šálku horúceho nápoja. Kofeín v primeranom množstve počas dňa (3 šálky kávy alebo šesť šálok čaju) sa považuje za zdravý pre väčšinu ľudí, pretože pomáha urýchliť metabolizmus.

Rozdiel medzi kofeínom v čaji a kofeínom v káve

Kofeín v čaji sa nazýva teín. Chemický rozbor ukázal, že zloženie kofeínu a teínu je identické. Tak v čom je rozdiel? V účinkoch! Kofeín v čaji (teín) a kofeín v káve sa viažu na odlišné molekuly, takže psychoaktívne látky sa uvoľňujú rozdielne. Kofeín v káve sa viaže na kyselinu chlorogenovú, a pri kontakte so žalúdočnými kyselinami sa uvoľňuje a rýchlo začína pôsobiť. Teín v čaj sa viaže na polyfenoly - triesloviny, ktoré kofeín, teda teín, uvoľňujú až v črevách. A to postupne a pomalšie. Vraj, keď človek pije čaj, je spravidla oveľa pokojnejší ako pri káve. Káva má totiž účinky aj na srdce a dokáže krátkodobo zvýšiť krvný tlak.

Káva obsahuje až 70% antioxidantov, čím chráni kardiovaskulárny systém a napomáha k zníženiu rizika rakoviny. Kofeín sa viaže na adenozín, ktorý mozog vytvára v čase únavy. Preto dokáže oddialiť nástup spánku. Kofeín sťahuje cievy mozgu, čo má za následok zvýšenú mozgovú činnosť, ktorá aktivuje nadobličky. Tie začnú produkovať adrenalín, ktorý zrýchli činnosť srdca a uvedie organizmus do pohotovostného stavu. Zvýši sa krvný tlak, zrýchľuje sa odbúravanie cukru a celková aktivita organizmu.

Káva má niektoré vitamíny B, draslík a ďalšie minerály. Čaj má vysoký obsah mangánu, folátov a draslíka. Obaja pridajú trochu dennej zmesi živín. Čaj má preto pozitívny vplyv na mozog a centrálny nervový systém. V krátkosti sa dá povedať, že šálka čaju vypitá v pravý čas v skutočnosti zlepšuje koncentráciu a duševnú výkonnosť.

Pri pití kávy musíme dbať aj na doplnenie tekutín. Káva je známa svojimi dehydratačným účinkami. Telu zoberie množstvo vody a je nutné ju doplniť. Preto si ku káve vždy pripravte aj pohár vody a obzvlášť ráno si k nej aj niečo zahryznite. Káva totiž podporuje tvorbu žalúdočných štiav, čo môže nalačno spôsobiť nepríjemné bolesti žalúdka. Čaj problémy s nedostatkom vody v tele nespôsobí. Ba naopak, vodu organizmu doplní.

Naše zdravie zoceľuje aj v iných oblastiach. Čierny aj zelený čaj obsahujú prospešné antioxidanty, ktoré pomáhajú napríklad v prevencii ochorení srdca, mŕtvice a dokonca pomáhajú predchádzať rakovine pľúc, žalúdka či prsníka. Pozitívny efekt neprinášajú len sypané čaje, ale aj tie porciované vo vrecúškach.

Ani káva nezostáva so zázračnými účinkami pozadu. Preukázateľne znižuje riziko Alzheimerovej či Parkinsonovej choroby a rovnako ako čaj, vie telo preventívne chrániť pred mŕtvicou. Dokáže tiež mierne znížiť hladinu cholesterolu v krvi a znižuje riziko rakoviny maternice.

Pokiaľ sa budeme držať základnej normy, nie je potrebné vyberať strany. Oba tieto horúce nápoje sú počas dňa neškodné v zdravých množstvách a svojim fanúšikom môžu dokonca poskytnúť niekoľko výživových výhod.

Ďalšie produkty pre zdravie a pohodu

Okrem čajov a liečivých húb existuje množstvo ďalších produktov, ktoré môžu prispieť k nášmu zdraviu a pohode. Medzi ne patria:

Prípravok Dračia krv
Čaga sibírska
Sofia krém na kŕčové žily
Prírodné vegánske kapsuly Histamin blocker
Befungin - tinktúra s extraktom z čagy sibírskej
Ayurvédsky nápoj
Olej lisovaný z plodov rakytníka rešetliakovitého
Šišiak bajkalský
Olej zo semien čiernej rasce (Nigella sativ)
Balzam na bolesti kĺbov a svalov
Ashwagandha (ašvaganda)
Prémiový extrakt z mumia - Shilajit z Himalájí
Kyselina jantárová
Prírodný extrakt z rastliny gotu-kola
Olej lisovaný zo semien pestreca mariánskeho

Všetko, čo potrebujete vedieť o inzulínovej liečbe

Inzulín je hormón vznikajúci v endokrinnom tkanive pankreasu. Je zodpovedný za spracovanie glukózy v organizme. Cukrovka sa delí na 2 základné typy. Cukrovka 1. typu súvisí s úplnou neschopnosťou pankreasu tvoriť inzulín. Pri cukrovke 2. typu je tvorba inzulínu zachovaná, ale nie je dostatočná alebo môže inzulín v cieľových tkanivách pôsobiť slabo. V týchto prípadoch je preto často potrebné nasadiť inzulínovú liečbu. Aj keď táto liečba pozitívne prispieva k životu pacienta, množstvo ľudí z nej má obavy. Ako im inzulínová liečba zmení život? Budú sa musieť v niečom obmedzovať? Pankreas zdravého človeka denne vydáva asi 30 - 40 jednotiek inzulínu. Hormón uvoľnený z B-buniek Langerhansových ostrovčekov sa dostáva krvným obehom do cieľových tkanív, ktorými sú priečne pruhované svaly, tukové tkanivo a pečeň. Ak inzulín v tele nie je tvorený, alebo je obmedzené jeho množstvo či jestvuje porucha na úrovni spomínaných receptorov, dochádza k zvýšeniu koncentrácie glukózy v krvi. Tento jav poznáme pod pojmom hyperglykémia.

Nemá okamžite rozpoznateľné akútne prejavy, rozvíja sa pomerne pomaly, no je nebezpečná. Nedostatok inzulínu sa ale prejaví aj rozpadom bielkovín, tukov a glykogénu, ktorý je chemickou zásobou glukózy. V pečeni môže byť vystupňovaná novotvorba glukózy. Okrem toho je stav sprevádzaný nepomerom inzulínu k iným hormónom ako glukagónu či adrenalínu. Zvýšený smäd- typický charakteristický znak cukrovky a hyperglykémie. Cukrovka 2. Dlhotrvajúce komplikácie neliečenej cukrovky spomenieme len okrajovo. Okrem poškodenia ciev, nervov, sietnice a obličiek je toto ochorenie spojené s urýchlením kôrnatenia tepien. To môže viesť k častejšiemu vzniku ischemických komplikácií srdca, mozgu a dolných končatín. Tiež sa môže objaviť tzv. diabetická noha, ktorá často vedie k amputácii končatiny. Dávka inzulínu sa vyjadruje v medzinárodných jednotkách, pričom sa v našej oblasti používajú inzulíny s koncentráciou 100 jednotiek/mililiter (100 U).3 Na trhu sú však aj inzulíny s vlastnými, špecifickými jednotkami.

Dlho pôsobiaci - ak do terapeutickej schémy lekár zaradí aj tento typ inzulínu, jeho účinok zvykne nastúpiť po 4 - 5 hodinách a trvá 18 - 36 hodín. Liečba inzulínom sa najčastejšie podáva pacientom trpiacim diabetes mellitus 1. typu. U pacientov s 2. typom ochorenia sa častejšie podávajú antidiabetiká, pričom inzulín sa u nich podáva zriedkavejšie. Komplexná terapia cukrovky okrem farmakologickej liečby zahŕňa aj diétu a fyzickú aktivitu. Liečba je však veľmi individuálna.

Zaujíma vás, odkiaľ sa získava inzulín na liečbu cukrovky? Odpoveď pre vás bude možno trošku bizarná. Inzulín sa získava zo zvieracích podžalúdkových žliaz, ale tiež biosyntézou. Postupom vývoja tejto terapie sa zistilo, že prasací inzulín sa od ľudského líši v jednej aminokyseline, hovädzí v troch aminokyselinách. Množstvo cukrovkárov má pred inzulínovou liečbou rešpekt, a to najmä z dôvodu, že sa boja „pichať si injekcie“. Dnes však na aplikáciu inzulínu existuje okrem inzulínových injekcií aj niekoľko ďalších spôsobov aplikácie inzulínu. Ide o inzulínové perá či pumpy. Práve z tohto dôvodu boli vyvinuté moderné infúzne systémy na báze mikropumpy. Výhodou inzulínového pera je, že ihly sú kvalitné, a preto je možné pri základných hygienických návykoch používať striekačku opakovane. Ľahko sa používajú, sú takmer bezbolestné a veľmi rýchlo si na ne zvykne aj pacient s citlivou povahou. Pacient si musí okrem dávky postrážiť tiež miesto a hĺbku vpichu, pretože tieto faktory ovplyvňujú účinnosť inzulínu.

Nebojte sa, tieto pravidlá sa naučíte veľmi rýchlo. Väčšia dávka pôsobí dlhšie. Rýchlejšie sa vstrebáva inzulín z oblasti brucha ako zo zadnice. Zároveň, z podkožnej zásoby sa vstrebáva pomalšie, ako po podaní priamo do svalu. Inzulínový režim je plán, ktorý určí váš lekár. Popisuje, ako a kedy si budete aplikovať inzulín. Tento plán je individuálny a prispôsobený konkrétne vám a vášmu zdravotnému stavu aj životnému štýlu. Je dôležité ho dodržiavať, nakoľko by mal zabezpečiť udržanie stabilnej hladiny cukru v krvi. Pri štandardnom inzulínovom režime sa aplikuje inzulín v jednej až dvoch dávkach denne. Podáva sa kombinácia rýchlo pôsobiaceho inzulínu so stredne dlho pôsobiacim. U niektorých pacientov trpiacich cukrovkou sa podáva len inzulín s predĺženým účinkom. Intenzívny režim sa používa pri liečbe diabetes mellitus 1. typu, pričom sa aplikuje inzulín najmenej v troch dávkach. Kombinujú sa 3 dávky krátko pôsobiaceho inzulínu podávaného pred hlavným jedlom s jednou až dvoma dávkami inzulínu s predĺženým účinkom.

Hlavným nežiadúcim účinkom liečby inzulínom je hypoglykémia, teda znížená hladina glukózy v krvi. Tento stav môže ohroziť pacienta na živote. Nastáva tiež pri cukrovke spojenej so zníženým príjmom stravy, poruchách pečene, po užití alkoholu, fyzickej aktivite či súčasnej liečbe malárie chinínom. Ak je pacient pri vedomí, môže vypiť sladený nápoj, napríklad džús alebo čaj s cukrom. Tiež môže zjesť pokrm obsahujúci sacharidy, napríklad pečivo. Alergia na podaný inzulín môže vyústiť so anafylaktického šoku. Niekedy sa vyskytne aj imunitne podmienená inzulínová rezistencia, kedy je imunitou chorého neutralizovaný účinok inzulínu.

Aj napriek tomu, že inzulínová terapia je stále vysoko aktuálna, ovplyvňuje pomerne významne kvalitu života pacienta. Nielen z tohto dôvodu sa hľadajú aj novšie možnosti v liečbe cukrovky. Patrí k nim izolovaná transplantácia Langerhansových ostrovčekov, ale tiež génová liečba či terapia kmeňovými bunkami4. Tipy na doplnky z našej online lekárne, ktoré priaznivo pôsobia na optimálnu hladinu glukózy v krvi. Prvý klasický opis diabetu pochádza z 2. storočia a jeho autorom bol Aretaios z Kappadokie: „Diabetes je čudesná choroba… Mäso a kosti sa pri nej spolu rozplývajú v moči… Chorí nikdy neprestanú vylučovať moč, práve naopak, neprestajne vyteká z nich ako z otvorených stavidiel. V priebehu dejín sa stretávame s opismi cukrovky už u starých Indov, Avicennu, u anglických vedcov či nemeckého internistu Johanna Petra Franka. Posledný spomínaný zaviedol do medicíny prídavné meno „mellitus“, teda sladký ako med, medový.1 Zlom nastal, keď sa celý výskum začal orientovať na podžalúdkovú žľazu, pankreas, v ktorom našiel roku 1869 Paul Langerhans ostrovčeky.

Inzulín sa v terapii cukrovky používa už viac ako 100 rokov. V roku 1921 sa kanadskému fyziológovi Frederickovi Grantovi Bantingovi (1891-1941) a poslucháčovi medicíny Charlesovi Herbertovi Bestovi (1899-1978) podarilo izolovať klinicky použiteľný inzulín. V období pred týmto objavom sa o izolovanie inzulínu pokúšali viacerí vedci, avšak až títo dvaja bádatelia svoje výskumy dotiahli až do konca. Pokusy robili na psoch, pričom využívali substanciu extrahovanú z podžalúdkovej žľazy teliat. V januári 1922 bola ich práca korunovaná úspešnými pokusmi na pacientovi, najprv Banting a Best vyskúšali znášanlivosť látky na sebe, neskôr zachránili 14 ročného chlapca, ktorého stav sa pokladal za beznádejný. Manfred Sakel okolo roku 1935 zaviedol v Rakúsku do psychiatrickej praxe liečbu schizofrénnych ochorení a niektorých depresií inzulínovou kómou2. Hormón sa aplikoval do chvíle vyvolania poruchy vedomia. Takáto terapia sa používala až do 80. rokov 20. Zistite viac o nesladkom živote so sladkou chorobou.

Cholesterol: Viac než len „tichý zabijak“

Cholesterol, dlho démonizovaný ako hlavný vinník srdcových ochorení, je v skutočnosti pre život nevyhnutný. Telo si ho vyrába samo, najmä v pečeni, a je základnou stavebnou látkou pre tvorbu hormónov, vitamínu D, žlčových kyselín a správne fungovanie mozgu. Problémom nie je samotný cholesterol, ale jeho nadbytok v nesprávnej forme, v nesprávnom čase a v nesprávnom „obalení“ (lipoproteínoch).

LDL a HDL: Dobrý a zlý cholesterol?

LDL (Low Density Lipoprotein) cholesterol, často označovaný ako "zlý", má dôležitú funkciu - dodáva cholesterol tam, kde je potrebný. Problém nastáva, keď sa oxiduje, čím sa stáva škodlivým. HDL (High Density Lipoprotein) cholesterol, "dobrý" cholesterol, odvádza prebytočný cholesterol späť do pečene.

Kedy sa cholesterol stáva problémom?

Hlavnými rizikovými faktormi pre problémy s cholesterolom sú chronický zápal, oxidačný stres, nedostatok antioxidantov (najmä koenzýmu Q10), poškodenie endotelovej výstelky ciev, vysoký príjem trans-tukov, cukrov a alkoholu, sedavý spôsob života a obezita.

Dôležité je, že rizikom nie je samotná hodnota LDL, ale oxidačne modifikovaný LDL (oxLDL), ktorý telo vníma ako hrozbu a spúšťa imunitnú reakciu. OxLDL výrazne zvyšuje riziko aterosklerózy, pretože podporuje zápal v cievach a je „atraktívny“ pre makrofágy, ktoré z neho tvoria penové bunky, základ aterosklerotických plátov.

Triglyceridy: Tichý spolupáchateľ

Triglyceridy sú najrozšírenejšou formou tuku v tele a hlavným zdrojom energie. Tvoria sa v pečeni alebo pochádzajú z potravy, najmä zo sacharidov a tukov. Vysoké hladiny triglyceridov môžu zvýšiť riziko srdcových ochorení, najmä keď sú sprevádzané nízkym HDL a vysokým LDL.

Kedy sa triglyceridy stávajú problémom?

Ak je príjem kalórií (najmä z jednoduchých cukrov, rafinovaných sacharidov a nezdravých tukov) dlhodobo vyšší ako výdaj, triglyceridy v krvi začnú stúpať, čo vedie k hypertriglyceridémii.

Ako prirodzene znížiť triglyceridy?

Zníženie príjmu jednoduchých cukrov a alkoholu.
Zvýšenie pohybu - aeróbna aktivita pomáha telu využívať triglyceridy ako zdroj energie.
Kalorická reštrikcia alebo prerušovaný pôst - znižujú hladinu inzulínu a podporujú spaľovanie tukov.
Omega-3 mastné kyseliny (EPA a DHA) - vysoké dávky (nad 2 000 mg/deň) dokážu znížiť triglyceridy.
Zvýšenie príjmu rozpustnej vlákniny.
Zameranie sa na zdravé tuky - nahradenie nasýtených tukov extra panenským olivovým olejom, avokádom a orechmi.

Statíny verzus príroda: Ako na cholesterol bez vedľajších účinkov

Statíny, najčastejšie predpisované lieky na zníženie cholesterolu, inhibujú enzým HMG-CoA reduktázu, čím bránia syntéze cholesterolu v pečeni. Problém je, že statíny blokujú aj tvorbu koenzýmu Q10, kľúčového pre energiu a zdravie srdcového svalu. Preto sa pri ich užívaní odporúča dopĺňať Q10.

Prírodné riešenia

Existujú prírodné riešenia, ktoré môžu pomôcť udržať zdravú hladinu cholesterolu a triglyceridov. Niektoré produkty kombinujú červenú fermentovanú ryžu, monakolín K, koenzým Q10, extrakt z čierneho fermentovaného cesnaku, vitamín C, vitamín K2, vitamín B12 a vitamín E. Pri výrazne zvýšenom cholesterole sa odporúča aj aktívne pôsobenie na pečeň.

Omega-3 a ich dávkovanie: Kedy už sú „príliš veľa“?

Omega-3 mastné kyseliny (EPA a DHA) sú veľmi prospešné pre srdce, mozog aj cievy. Bežná preventívna dávka sa pohybuje okolo 1000 - 1500 mg EPA+DHA denne, vysoké dávky pri vysokom cholesterole a triglyceridoch sú do 2500mg denne.

Extra panenský olivový olej

Extra panenský olivový olej chráni LDL cholesterol pred oxidáciou a podporuje funkcie endotelových buniek. Odporúča sa 2-4 polievkové lyžice denne, ideálne surový.

Ako prirodzene podporiť srdce, cievy a zdravý cholesterol?

Namiesto spoliehania sa len na lieky, je dôležité zamerať sa na zmenu životného štýlu:

Pohyb - aspoň 150 minút týždenne (aeróbne + silové aktivity).
Kalorická reštrikcia.
Protizápalová strava (mediteránsky štýl stravy s množstvom olivového oleja).
Dostatok spánku a zvládanie stresu (nižší kortizol).
Podpora pečene: detoxikačné kúry.
Prírodné prostriedky: omega-3, koenzým Q10, resveratrol, kurkumín, červená fermentovaná ryža.

Autofágia: Kľúč k dlhovekosti a sile organizmu

Autofágia je proces, pri ktorom bunky „požierajú“ vlastné poškodené či nepotrebné súčasti, aby z nich znovu získali nové, plnohodnotné stavebné bloky a energiu. Stimuluje tvorbu nových mitochondrií a podnecuje telo k uvoľneniu uloženého tuku a k produkcii glukózy v pečeni.

mTOR (mechanistic Target Of Rapamycin): Kľúčový regulátor bunkového rastu a delenia

Pri nadbytku živín je aktívny a podporuje syntézu bielkovín a rast. Pri nedostatku živín alebo pri cvičení sa tlmí a dáva bunkám pokyn, aby zapli autofágiu.