Ako zahustiť prívarky a omáčky: Tipy a triky pre dokonalú konzistenciu

Zahusťovanie jedál je bežnou súčasťou prípravy mnohých tradičných receptov. Najčastejšie potrebujeme zahustiť polievky, napríklad zeleninové, strukovinové, zemiakové či krémové, ktoré bez dostatočnej konzistencie pôsobia vodnato a chuťovo nevyvážene. Zahustením získajú plnšiu štruktúru, lepšie sa prepoja jednotlivé chute a zasýtia aj ako samostatné jedlo. Zahusťujú sa však aj omáčky - napríklad k mäsu, cestovinám alebo knedli. Od klasickej paradajkovej cez smotanovú až po hubovú či gulášovú, každá si vyžaduje určitú hustotu, ktorá drží pokrm „pokope“ a zároveň zabezpečí príjemný kulinársky zážitok.

Dobrá omáčka dokáže aj bežný plátok mäsa či obyčajné cestoviny premeniť na chuťový pôžitok. Musí však spĺňať jednu kľúčovú vlastnosť - mať správnu konzistenciu. Ak sa vám podarilo pripraviť riedku omáčku, nezúfajte. Úlohou omáčky je dodať pokrmu komplexnejšiu chuť, urobiť pokrm šťavnatejším a zlepšiť jeho vizuálnu príťažlivosť na tanieri. Na omáčku sa tak okrem chuti prirodzene kladie aj ďalšia požiadavka - a tou je správna konzistencia. Problém s hustejšou omáčkou vyriešite vo väčšine prípadov jednoducho - pridaním vody, poprípade mlieka, ak to receptúra povoľuje.

V tomto článku nájdete overené spôsoby, ako zahustiť omáčku, aby mala správnu konzistenciu a krásne krémovú textúru. Tipy na zahustenie omáčky múkou a škrobom doplnia aj zdravšie možnosti zahusťovania, ktoré potešia každého, kto má chuť skúšať nové postupy.

Tradičné metódy zahusťovania

Na zahustenie rôznych pokrmov, predovšetkým teda polievok či omáčok, sa využíva hlavne takzvaná zátrepka alebo aj zápražka. V oboch prípadoch je hlavným pomocníkom najmä klasická biela múka. S takýmto zahusťovaním jedál však budú mať nemalý problém zástancovia zdravšieho stravovania aj osoby, ktoré majú problém s lepkom či jedinci, ktorí z akýchkoľvek iných dôvodov vylúčili múku z jedálnička.

Zápražka z múky - alebo inak zásmažka - je klasikou, ktorá má v slovenských kuchyniach (takmer) neohrozenú pozíciu. V menšom hrnci alebo na panvici najskôr rozohrejte olej, a potom prisypte múku. Stálym miešaním sa múka prehreje a získa krémovú farbu. Čím dlhšie budete múku pražiť, tým bude zápražka tmavšia a chuťovo výraznejšia.

Klasická zápražka, teda múka opražená na tuku, je už po generácie neoddeliteľnou súčasťou mnohých tradičných jedál. Najmä v omáčkach či hustých polievkach si bez nej množstvo ľudí ani nevie predstaviť pravú domácu chuť. Naše staré mamy ju však nevnímali ako jedinú možnosť. Vedeli si poradiť aj inak - a často zdravšie.

Zahustenie múkou

Použitie múky na zahustenie polievky predstavuje základný, generáciami overený spôsob. Biela zápražka do polievky či už nesie označenie zápražka alebo zásmažka, v princípe ide o pšeničnú múku krátko opraženú na tuku alebo masle.

Na bielu zápražku budeme potrebovať maslo (alebo olej, masť) a rovnaký diel hladkej múky. Maslo rozohrejeme na panvici alebo v kastróliku a prisypeme múku. Stálym miešaním na miernom ohni vznikne svetlohnedá pasta s bohatšou chuťou - zápražka. V takomto prevedení je vhodná na zahustenie svetlejších polievok a omáčok. Pozor, nesmie sa spáliť, inak získa horkú chuť.

Ako pridať hotovú zápražku do omáčky či polievky bez jedinej hrudky? Pomôžte si samotnou tekutinou z vareného pokrmu. Krátko po dokončení zápražky k nej do hrnca prilejte 2 naberačky omáčky a premiešajte. Pri varení tmavých omáčok môžete ich farbu a chuťový rozmer rozšíriť ešte pridaním červenej mletej papriky. Práškovú papriku však vmiešajte už do hotovej horúcej zápražky, ktorá je odstavená z varnej plochy.

Zápražka do polievky s červenou paprikou Tradičná fazuľová polievka je hustejšia. Na jej konzistenciu má prirodzene aj vplyv škrobu z fazúľ, no nie vždy je taká, ako sme ju poznali od babičky. V takom prípade prichádza na scénu zápražka do polievky s červenou paprikou. Pripravuje sa rovnakým spôsobom ako svetlá zápražka (viď vyššie), no akonáhle získame múky a tuku svetlú pastu, posypeme ju mletou červenou paprikou. Na slabom plameni v rýchlosti dôkladne premiešame zápražku a dávame pozor na to, aby paprika nezhorela. Niekedy je preto lepšie hrniec presunúť bokom, keďže rozhodujú sekundy. Do hotovej zápražky pridáme 100 - 150 ml studenej vody, rozmiešame a vlejeme do fazuľovej polievky.

Na oleji opražte najskôr nadrobno nakrájanú cibuľu. Sklovitú a zmäknutú cibuľu poprášte múkou a chvíľu premiešavajte. Biele omáčky zahustíte i pomocou jednoduchej zátrepky. Do malej nádobky nasypte menšie množstvo hladkej múky a postupne, za súčasného miešania prilievajte po malých množstvách vybranú tekutinu. Stálym miešaním zabránite vzniku hrudiek.

Zátrepka do polievky a prívarku Na prípravu zátrepky budeme potrebovať 1 polievkovú lyžicu múky na 100 ml vody, mlieka alebo vývaru. Múku v hrnčeku rozmiešame s menším množstvom vybranej tekutiny tak, aby v nej neboli hrudky. Pridáme zvyšok tekutiny (voda, mlieko alebo vývar) a za stáleho miešania povaríme cca 5 minút. Hladká rovnomerná zátrepka sa používa do polievok, omáčok aj prívarkov.

Zahustenie škrobom

Na zahusťovanie omáčok - predovšetkým hubových - sa dobre osvedčili rôzne druhy škrobu. Najčastejšie ide o zemiakový škrob, kukuričný škrob a ryžový škrob. Jednu polievkovú lyžicu škrobu rozmiešame so 100 ml studenej vody. Do omáčky pridávame škrob radšej pozvoľna a v menšom množstve. Ak sa podarí pridať viac škrobu, ako omáčka potrebovala, nadobudne trasľavú až želatínovú konzistenciu. Po každom, hoci len malo množstve škrobu necháme omáčku mierne prehriať, aby sme videli, o aké zahustenie sa škrob postaral.

Vždy sa prilieva studená voda do škrobu a nie škrob do vody. Priliatím teplej vody do škrobu vznikne takmer okamžite hustá lepivá hmota, s ktorou sa nedá dobre pracovať.

Okrem hladkej múky sa na zahusťovanie polievok a omáčok používajú rôzne druhy škrobov, ktoré sú bez lepku a vyhovujú aj ľuďom s tráviacimi problémami. Najčastejšie ide o kukuričný alebo zemiakový škrob. Pri ich príprave sa riadime návodom na používanie. Najskôr pridávame škrob v menšom množstve, inak sa môže stať, že nechtiac pripravíme „puding“. Škrob si vždy rozmiešame zvlášť so studenou vodou (nie teplou, inak sa rýchlo premení na lepkavú hmotu). Po rozpustení vlejeme zmes do polievky/omáčky a dôkladne premiešame. Po pridaní škrobu by sa polievka mala variť ešte aspoň 10 minút, aby sa múčna chuť vyvarila.

Nechcete omáčku zahusťovať múkou, pretože sa vám nepáči múčna chuť a zdá sa vám, že tento spôsob už nemá čo robiť v súčasnej kuchyni? Vyskúšajte rýchle zahustenie pomocou hotových zemiakových alebo kukuričných škrobov. Stačí iba odobrať z vybraného škrobu menšie množstvo a túto dávku rozmiešať s dávkou studenej vody - napríklad na 2 čajové lyžičky škrobu pridať 2 - 3 lyžice studenej vody a v pohári miešaním nechať škrob rozpustiť. Už krátko po pridaní do omáčky budete pozorovať, ako konzistencia omáčky hustne. Pozor však, radšej škrob pridávajte do omáčky iba po malých množstvách.

Zdravšie alternatívy zahusťovania

Omáčku je možné zahustiť aj bez použitia múky. Nasledujúce postupy uvítajú najmä ľudia, ktorí obmedzujú konzumáciu múčnych jedál alebo majú s trávením múky problémy.

Ak sa pýtate, či je možné zahustiť polievku alebo omáčku aj zdravším spôsobom (bez použitia múky), neprehliadnite nasledujúce tipy.

Ak ste zástancom zdravšieho stravovania, zbystrite. Zelenina nie je len základ mnohých jedál, ale dokáže poslúžiť aj ako skvelý pomocník pri zahusťovaní. Tento spôsob je ideálny najmä vtedy, ak pripravujete pokrm, kde zelenina tvorí základ - napríklad zeleninové alebo krémové polievky, prípadne omáčky typu sviečková. Postup je jednoduchý: malú časť už uvarenej zeleniny (napríklad zeler, mrkvu, brokolicu, kaleráb či zemiaky) jednoducho rozmixujete ponorným mixérom priamo v hrnci. Ak dávate prednosť jemnejšej konzistencii, môžete ju aj prepasírovať cez sitko. Výsledok je nielen chutný, ale aj prirodzene zahustený bez potreby pridávať múku. Navyše takto jedlu dodáte aj ďalšie živiny a konzistencia zostane hladká a krémová. V prípade sviečkovej môžete rozmixovať časť koreňovej zeleniny, ktorú ste do omáčky už dali - a tým sa nič nepokazí. Hustotu regulujte postupným pridávaním pyré až do požadovaného výsledku.

Zahustenie omáčky redukovaním/odparovaním

Prvá z možností, ako zahustiť omáčku bez múky, je prekvapivo jednoduchá a stojí za vyskúšanie vždy, keď je omáčka príliš riedka. Ide o redukciu, teda zníženie obsahu vody v omáčke varením a postupným odparovaním. Jednoduché však? Pár minút varenia a sústavného miešania vie celkom zmeniť výsledok. Tento postup sa oplatí vyskúšať najmä pri omáčkach s paradajkovým základom.

Redukcia je proces, ktorým sa dosahuje zahustenie a koncentrácia chutí a aróm jedla. Pomocou tejto techniky môžete vytvoriť intenzívnejšiu a bohatšiu omáčku bez pridania akýchkoľvek zahusťovadiel, vrátane múky. Začnite tým, že výrazne znížite množstvo tekutiny vo vašej omáčke jej odparením. Ak redukujete omáčku, je vhodné použiť hrniec alebo panvicu so širším priemerom. Tým sa zväčší povrchová plocha, na ktorej sa môže voda odparovať rýchlejšie. Zvýšte teplotu a jedlo neustále miešajte. Miešanie počas redukcie pomáha rozptyľovať teplo a zabezpečuje rovnomerné zahustenie. Miešajte pravidelne, aby sa zabránilo prichyteniu a nežiaducemu prihoreniu jedla. Buďte trpezliví a starostlivo sledujte proces redukcie, aby ste dosiahli želané zahustenie. Zároveň s redukciou začnite v dostatočnom časovom predstihu pred koncom varenia, aby sa ingrediencie nerozvarili. Nezabudnite, že proces redukcie zintenzívni aj chute, takže to so solením a korenením pred ňou nepreháňajte, aby omáčka vo výsledku nebola presolená a prekorenená.

Zahustenie omáčky zeleninou

Druhou možnosťou je využitie zeleniny. Ako zahustiť omáčku zeleninou? Ideálnou voľbou sú zemiaky, tekvica, mrkva, brokolica či karfiol - vždy vopred uvarené. Uvarenú zeleninu popučíme alebo nastrúhame najemno. Vzniknúť by mala sypká zmes až kaša, ktorá sa postupne rozvarí po pridaní do omáčky a prirodzene zvýši jej hustotu. Je dobré myslieť na to, že zelenina menej či viac pozmení aj chuť omáčky.

Pri zeleninových polievkach nefunguje nič lepšie, ako rozmixovať samotnú zeleninu alebo jej časť. Keď je zelenina mäkká, použijte ponorný alebo klasický mixér na rozmixovanie zeleniny do hladka. Po rozmixovaní môžete prípadne upraviť konzistenciu pridaním vody, vývaru alebo smotany.

Zeleninu pripravenú na pare, ktorá si tak zachová vyšší vitamínový obsah, pomixujeme najemno a vmiešame do polievky. Chuťový profil polievky môže byť ešte intenzívnejší. Výbornou voľbou je použiť zemiaky, mrkvu, brokolicu, kvaku, paradajky, cibuľu, papriku, hrášok a mnohé ďalšie.

Používanie zemiakov na zahusťovanie je všestranné a chuťovo nespôsobí v omáčke žiadnu výraznejšiu zmenu. Zemiakmi tak zahustíte biele omáčky, prívarky aj guláš. Pri varení zeleninovej omáčky si zase hravo poradíte s takými druhmi zeleniny, ktoré ste použili do základu. Bude to síce trvať o niečo dlhšie, kým sa ďalšie množstvo zeleniny uvarí, no odmenou bude dobrý pocit, že nehľadali žiadne „skratky“. Na zahustenie v podobe zeleninového pyré je vhodná napríklad mrkva, tekvica, batáty, pór či karfiol.

Zemiaky sú výborným prirodzeným zahusťovadlom vďaka obsahu škrobu. Môžeme ich do polievky pridať ako viditeľnú súčasť - pokrájané na kocky alebo tak, aby neboli vidieť - najemno postrúhané. V oboch prípadoch sa odporúča variť ich, čo najdlhšie, aby sa z nich uvoľnilo čo najviac škrobu, ktorý polievku prirodzene zahustí.

Do polievky pridáme najemno nastrúhaný surový alebo uvarený zemiak. Ak ide o svetlú polievku, na zahustenie sa dá použiť aj malé množstvo hladkej zemiakovej kaše.

Zahustenie omáčky maslom a smotanou

Treťou možnosťou je zahusťovanie omáčok pomocou masla alebo smotany na šľahanie. V oboch prípadoch ide o mliečne výrobky s vysokým obsahom tuku. Najskôr sa bude zdať, že konzistencia omáčky sa veľmi nemení, no pri chladnutí v nej bude tuk tuhnúť a omáčka nadobudne príjemne krémovú textúru a lahodnejšiu chuť.

Zahustenie omáčky strukovinami

Prášok z pomletej šošovice, hrachu alebo fazule je výborný pri zahusťovaní omáčok a polievok. Omáčke však odovzdá charakteristickú strukovinovú chuť. To môže byť v niektorých prípadoch zaujímavých spestrením, no niekedy je zase lepšie zvoliť iný, neutrálnejší spôsob zahustenia.

Ak máte poruke konzervu fazule, ciceru alebo šošovice, môžete ich scediť, rozmixovať s trochou polievky a pyré zavariť do polievky. Polievka bude hustejšia.

Ďalšie alternatívy

Zahustenie vajcom: Na zahustenie polievok a omáčok môžete nakoniec využiť vajíčka. Tie treba skutočne dôkladne vyšľahať, ideálne buď vo vode či troche vývaru z polievky. Dostatočne rozmixované vajce už len stačí pridať do takmer hotového vriaceho pokrmu. Chvíľu povarte a môžete odstaviť z ohňa.
Zahustenie ovsenými vločkami: So zahustením pokrmov si hravo poradia aj ovsené vločky. Na zahustenie polievok využívame najemno zomleté ovsené vločky, ktoré stačí pridať ku koncu varenia. S ich množstvom to nepreháňajte, pretože namiesto polievky uvaríte prívarok. Podľa množstva jedla postačia aj 2 či 3 polievkové lyžice vločiek. Ovsené vločky však môžete aj osmažiť nasucho a následne variť spolu s polievkou. Počas varenia sa prakticky úplne rozvaria. Pokrm navyše obohatia o mnohé dôležité látky, najmä vlákninu či viaceré minerály. Do polievky pridáme najemno pomleté neochutené ovsené vločky. Na hrniec polievky postačí jedna alebo dve lyžice. Osmažte nasucho a varte spolu s polievkou. Počas varenia sa rozvaria a polievka bude hustejšia.
Použitie zdravších druhov múk: Pri zahusťovaní pokrmov môžete zvoliť aj mnohé zdravšie druhy múk. Skvelo poslúži napríklad hrachová múka, alebo takzvaná hraška, ktorú stačí opäť rozmiešať vo vode a pridať do polievky či omáčky. Hrachová múka je prirodzene bezlepková a je zdrojom vlákniny aj mnohých antioxidantov. Vhodná je aj cícerová múka, ktorá dodá pokrmu lahodnú orieškovú príchuť a navyše ho obohatí o bielkoviny aj minerály. Ďalšou zdravou a bezlepkovou múkou na zahustenie polievok a omáčok je kokosová múka. Rovnako užitočná je takzvaná teffová múka, ktorá sa pripravuje mletím drobných semienok rastliny zvanej milička habešská. Je opäť skvelou bezlepkovou a výživnou náhradou klasickej bielej múky.
Ďalšie alternatívy:
- Zahustenie hraškou: Hraška je hotová, chutná zmes pomletého hrachu a bezlepkových obilnín. Používa sa na zahusťovanie polievok, prívarkov aj karbonátok. Výborná je tiež na prípravu cestíčka na obaľovanie.
- Quinoa, pohánka, proso, ryža: Všetky tieto potraviny nasávajú vodu, a tak robia polievku hustejšou. Navyše poslúžia ako dobrá závarka.
- Tapiokový škrob: Tapiokový škrob nemení chuť pokrmov a po rozpustení vo vode je číry.

1. Zelenina - prírodné zahusťovadlo plné chuti aj vitamínovAk ste zástancom zdravšieho stravovania, zbystrite. Zelenina nie je len základ mnohých jedál, ale dokáže poslúžiť aj ako skvelý pomocník pri zahusťovaní. Tento spôsob je ideálny najmä vtedy, ak pripravujete pokrm, kde zelenina tvorí základ - napríklad zeleninové alebo krémové polievky, prípadne omáčky typu sviečková. Postup je jednoduchý: malú časť už uvarenej zeleniny (napríklad zeler, mrkvu, brokolicu, kaleráb či zemiaky) jednoducho rozmixujete ponorným mixérom priamo v hrnci. Ak dávate prednosť jemnejšej konzistencii, môžete ju aj prepasírovať cez sitko. Výsledok je nielen chutný, ale aj prirodzene zahustený bez potreby pridávať múku. Navyše takto jedlu dodáte aj ďalšie živiny a konzistencia zostane hladká a krémová. V prípade sviečkovej môžete rozmixovať časť koreňovej zeleniny, ktorú ste do omáčky už dali - a tým sa nič nepokazí. Hustotu regulujte postupným pridávaním pyré až do požadovaného výsledku.

2. Vajíčko s mliekom - lacnejšia a ľahšia alternatíva smotanyĎalším šikovným babičkiným trikom je kombinácia vajíčka a mlieka. Tento spôsob sa výborne hodí najmä pri bielych polievkach - ako sú cesnačka, pórková či zemiaková polievka. Vajíčko si najprv dôkladne rozšľaháte v mlieku a potom túto zmes pomaly, po častiach, prilievate do horúcej (ale už nevarenej) polievky za stáleho miešania. Pozor - po pridaní zmesi už polievku nevarte, aby sa vajíčko nezrazilo. Ak obľubujete výraznejšiu chuť, môžete použiť smotanu na varenie, no práve vajíčko s mliekom predstavuje úspornejšiu a zároveň diétnejšiu možnosť. Vhodná je napríklad aj vtedy, keď varíte pre deti alebo ľudí s citlivejším trávením. Výsledok bude jemný, no pritom dostatočne hutný.

3. Obilniny - starý poklad našej kuchyneAj keď sa dnes vo varení čoraz menej využívajú tradičné obilniny, naši predkovia na ne nedali dopustiť. A mali pravdu - sú totiž nielen výživné, ale aj výborné na zahusťovanie. Využiť môžete napríklad: jačmenné krúpy, pohánku, ovsené vločky, ryžu guľatu Mánya. Tieto suroviny stačí samostatne uvariť domäkka, následne rozmixovať alebo prepasírovať a po menších dávkach primiešavať do polievky či omáčky. Skvelo sa hodia napríklad do hustých zeleninových polievok, do gulášov, prípadne aj do rôznych prívarkov. Výhodou je, že zároveň jedlo obohatíte o vlákninu, vitamíny skupiny B a zložité sacharidy, ktoré zasýtia na dlhší čas. Ide teda o ideálne riešenie pre tých, čo nechcú jesť iba „vodu s chuťou“.

Ako spoznať, že má omáčka správnu hustotu?

Omáčka môže mať rôznu hustotu, no určite nemá byť riedka ako vývar. Úlohou omáčky je totiž okrem iného aj priľnúť k mäsu či cestovinám, preto sa od nej očakáva, že časť omáčky zostane práve na iných ingredienciách pokrmu. To, či je omáčka primerane priľnavá sa dá zistiť napríklad tak, že z nej malé množstvo odoberieme a vyskúšame, ako sa správa na prílohe - cestovinách alebo haluškách.

Ešte rýchlejšie sa hustota omáčky dá overiť pomocou lyžice. Ak zostane omáčka na spodnej strane lyžice, dá sa predpokladať, že má dostatočnú hustotu.

Recepty na inšpiráciu

Husté polievky sú obľúbené pre ich schopnosť zahriať a zasýtiť. Či už varíte pre seba alebo pre rodinu, existuje mnoho spôsobov, ako dosiahnuť dokonalú konzistenciu krémovej polievky. Tu je niekoľko receptov na inšpiráciu:

Krémová zelerová polievka
- Ingrediencie: 1 stredný zeler (500 g), 2 stredné zemiaky, 1 cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 1 mrkva, 750 ml zeleninového alebo kuracieho vývaru, 200 ml smotany na varenie, 2 lyžice masla, soľ, korenie, muškátový oriešok, čerstvé bylinky na ozdobu
- Postup: Zeler, zemiaky, mrkvu a cibuľu nakrájajte na drobné kúsky, cesnak nasekajte nadrobno. Na masle orestujte cibuľu a cesnak do zmäknutia. Pridajte ostatnú zeleninu a restujte 3-4 minúty. Zalejte vývarom, ochuťte soľou, korením a muškátovým orieškom. Varte 20-25 minút, kým zelenina nezmäkne. Polievku rozmixujte do hladka, pridajte smotanu a premiešajte.
Hustá brokolicová polievka
- Ingrediencie: 1 veľká brokolica (500 g), 1 stredná cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 2 stredné zemiaky, 1 liter zeleninového vývaru, 200 ml smotany na varenie, 2 lyžice masla alebo olivového oleja, soľ, korenie, muškátový oriešok, čerstvé bylinky alebo strúhaný syr na ozdobu
- Postup: Brokolicu rozdeľte na ružičky, zemiaky ošúpte a nakrájajte na kocky, cibuľu a cesnak nakrájajte nadrobno. Na masle alebo oleji orestujte cibuľu a cesnak do zmäknutia. Pridajte zemiaky a brokolicu, premiešajte a orestujte 2-3 minúty. Zalejte vývarom, pridajte soľ, korenie a muškátový oriešok. Varte 15-20 minút, kým zelenina nezmäkne. Polievku rozmixujte do hladka, pridajte smotanu a premiešajte.
Krémová polievka z tekvice
- Ingrediencie: 1 kg tekvice (Hokkaido alebo muškátová), 1 stredná cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 2 stredné zemiaky, 1 liter zeleninového vývaru, 200 ml smotany na varenie, 2 lyžice olivového oleja alebo masla, soľ, korenie, mletý zázvor, mleté kari, čerstvé bylinky na ozdobu
- Postup: Tekvicu nakrájajte na kocky (Hokkaido nemusíte šúpať). Cibuľu a cesnak nakrájajte nadrobno, zemiaky ošúpte a nakrájajte na kocky. Na masle alebo oleji orestujte cibuľu a cesnak do sklovita, pridajte tekvicu a zemiaky a krátko orestujte. Zalejte vývarom, pridajte soľ, korenie, zázvor a kari. Varte 20-25 minút, kým zelenina nezmäkne. Polievku rozmixujte dohladka, pridajte smotanu a premiešajte.
Krémová polievka z červenej šošovice
- Ingrediencie: 250 g červenej šošovice, 1 stredná cibuľa, 2 strúčiky cesnaku, 2 mrkvy, 1 zemiak, 1,5 litra zeleninového vývaru, 200 ml kokosového mlieka alebo smotany na varenie, 2 lyžice olivového oleja, 1 čajová lyžička mletej kurkumy, 1/2 čajovej lyžičky mletého zázvoru, soľ, korenie, čerstvá petržlenová vňať na ozdobu
- Postup: Cibuľu a cesnak nakrájajte nadrobno, mrkvu a zemiak ošúpte a nakrájajte na menšie kocky. Na oleji orestujte cibuľu a cesnak do sklovita. Pridajte mrkvu, zemiak a prepláchnutú červenú šošovicu, orestujte 2-3 minúty. Zalejte vývarom, pridajte kurkumu a zázvor, a varte 20-25 minút, kým všetko nezmäkne. Polievku rozmixujte dohladka, pridajte kokosové mlieko alebo smotanu a premiešajte. Dochutíme soľou a korením.
Krémová paradajková polievka z pečených paradajok
- Ingrediencie: 1 kg zrelých paradajok, 1 stredná cibuľa, 4 strúčiky cesnaku, 3 PL olivového oleja, 500 ml zeleninového vývaru, 1/2 ČL sušenej bazalky alebo tymianu, 1 PL balzamikového octu, 200 ml smotany na varenie, soľ a korenie, čerstvá bazalka na ozdobu
- Postup: Paradajky rozkrojte na polovice, spolu s nelúpanými strúčikmi cesnaku a štvrtinami cibule ich poukladajte na plech, pokvapkajte olivovým olejom, osoľte, okoreňte a pridajte sušenú bazalku. Pečte v rúre pri 200 °C asi 25-30 minút, kým nezmäknú a jemne nezkaramelizujú. Upečenú zeleninu preložte do hrnca, cesnak olúpte, pridajte zeleninový vývar a balzamikový ocot.

Tabuľka: Prehľad metód zahusťovania

Pre lepší prehľad uvádzame tabuľku s rôznymi metódami zahusťovania, ich popisom a použitím:

tags: #co #pouzit #na #zahustovanie #privarkov

Populárne príspevky:

Metóda	Popis	Použitie
Zápražka	Múka opražená na tuku	Polievky, omáčky