Čo sa jedlo počas sviatkov na Slovensku: História a tradície
Vianoce sú nielen o rozjímaní, pokoji a stretávaní sa s rodinou, ale tiež sviatkami hojnosti a dobrého jedla. Na Slovenských štedrovečerných stoloch má svoje miesto už od nepamäti kapor, zemiakový šalát či vianočná kapustnica, oblátky s medom alebo prekrojené jabĺčko. Vedeli ste však, že túto vianočnú klasiku ľudia v jednotlivých kútoch Slovenska zamieňajú napríklad za rezne, pečenú morku či hus, ba dokonca za pirohy alebo bryndzové halušky?
Štedrý večer je na Slovensku jedným z najvýznamnejších a najkrajších dní v roku. Je to čas, kedy sa stretáva rodina, spoločne sa večeria a oslavuje príchod Vianoc. S týmto dňom sa spája množstvo tradícií a zvykov, ktoré sa v rôznych kútoch Slovenska líšia.
V rôznych kútoch Slovenska sú tradičné vianočné jedlá rôzne. Závisí to najmä od rodiny či regiónu, v ktorom žije. Na stole počas štedrovečernej večere v minulosti nesmeli chýbať suroviny, ktorým ľudová viera pripisovala sily prírody. Boli to jedlá z obilnín, strukovín, ovocia, kapusty a často aj mak či cesnak.
Ryba nebola jedlom chudobných - bolo to pôstne jedlo a jedli ju rovnako bohatí aj chudobní. Každé jedlo počas Štedrého dňa malo svoj prosperitný význam. Štedrú večeru predstavovali úplne bežné jedlá, len boli sústredené do jednej večere symbolizujúcej hojnosť na úrode, zvieratách i ľuďoch. Na slovenských štedrovečerných stoloch nikdy nechýbala ryba, v akejkoľvek podobe. Na prvý a druhý vianočný sviatok sa pripravovali jedlá, ktoré už nemuseli mať pôstny význam. Boli to mäso či rôzne zabíjačkové špeciality ako klobásy, jaternice či huspenina.
Na silvestrovskú večeru sa obvykle podávali rovnaké jedlá ako na Štedrý večer - polievka z kyslej kapusty, strukovín alebo húb. Často aj opekance s makom i vianočné oblátky. Šťastie však malo priniesť jedenie bravčoviny a šošovica, ktorá symbolizovala dostatok peňazí. Na Nový rok sa mal každý dosýta najesť, aby v nastávajúcom roku netrpel núdzou o jedlo.
Začnime však pekne po poriadku. Po prísnom celodennom pôste sa večerné hodovanie zvyčajne začína predjedlom - jedením oblátok s medom i cesnakom. Tie majú rovnako ako aj cesnak priniesť zdravie. Lúskanie orechov a porciovanie jablka sú spojené s ďalšou tradíciou. Aby ste sa aj o rok stretli všetci pri stole v rovnako dobrej kondícii, tak oriešok by mal byť zdravý a nepoškodený, rovnako ako hviezdica uprostred ovocia.
Čo sa týka prípitku, tak ten záleží skutočne od každej rodiny. Po prípitku zvyčajne nasleduje polievka a tu prichádzajú aj prvé rozdiely.
Kým niektoré rodiny tento chod vynechávajú úplne, na západe Slovenska by ste najčastejšie v tanieroch objavili šošovicovú na kyslo so sušenými slivkami. Pre stredné Slovensko je charakteristická kapustnica so sušenými hríbmi a slivkami, na Orave zas jedia oveľa striedmejšiu kapustnicu so zemiakmi. No a na východe nájdeme azda polievkovú všehochuť. Na štedrovečernom stole tam môžeme nájsť až tri nádoby s polievkami - fazuľová, kapustnica a kyslá hríbová s ryžou.
Hlavné jedlo už tradične väčšinou tvorí vyprážaný kapor s majonézovým zemiakovým šalátom, no môže sa miesto neho na tanieri objaviť aj zemiakovo-cibuľový šalát, zemiaková kaša, či opekané zemiaky. Komu kapor nie je pochuti, môže ho nahradiť pstruhom, šťukou, rybím filé či lososom. Niekto má rád vysmážané, niekto si zas tieto pochúťky pripraví na pare, masle či grile.
Výnimkou na východe sú pirohy s bryndzou, cibuľou, zemiakmi a syrom, lokše s makom či zajac. Chodov na štedrovečernom stole býva viac, u niekoho aj päť či šesť. Naozaj netradičný vianočný pokrm večerajú v obci Beňuš. Jedia tam totiž halušky s bryndzou a klobásou, ktorá sa vyvarila s kapustou.
Úplne odlišným spôsobom večerajú podľa starých pôvodných zvyklosti v oblasti Starej Ľubovne. Na stôl sa položí jedenásť druhov rôznych jedál. Ráta sa medzi ne napríklad aj šalát, polievky, ryba. Takou netradičnosťou je špeciálny vianočný puding, ktorý sa bežne na Vianoce konzumuje napríklad v Anglicku. Stolovníci nedostanú taniere, iba lyžičku. Po spoločnej modlitbe potom musia ochutnať z každého jedla.
Už menej Slovákov dodržiava aj tradíciu dezertu. Väčšinou nimi sú bobaľky či opekance - malé guličky z kysnutého cesta.
Každý región má svoje špecifické jedlá, ktoré sa jedávali v minulosti a zachovali sa i dodnes. Na východnom Slovensku sa konzumovala kyslá obilninová polievka - kyseľ, na Záhorí to zasa bola kyslá šošovicová polievka. V okolí Medzeva sa na Štedrý večer konzumovala riča - fazuľa zmiešaná s koreňovou zeleninou a cesnakom. Obľúbené boli aj krúpy so zemiakmi.
Základom štedrej večere boli kaše. Cícerová bola súčasťou štedrej večere v Cerovej, šusterica (fazuľa zmiešaná s kyslou kapustou) nechýbala na stole v Nimnici. Na východnom Slovensku mali radi koločanku (uvarená fazuľa, pomiešaná s varenými zemiakmi). Ďalším chodom boli múčne jedlá, napríklad na Záhorí to boli opekance s makom, na strednom Slovensku zasa pupáky a na východe bobaľky.
Ryba sa v minulosti podávala varená, pečená so zemiakmi alebo nakladaná na kyslo. Ako príloha bol zemiakový šalát bez majonézy. Prívarky ako šošovicový, fazuľový, hrachová kaša či kukuričná kaša tiež nesmeli chýbať. Ďalším chodom boli pirohy zemiakové, s kapustou, s makom alebo pohánkové.
Koláčom sa na Spiši a Šariši hovorilo vianočný kucheň, na západnom Slovensku to bola calta, na strednom Slovensku zas baba, štedrák či mrváň. Špecialitou bol obradový koláč, ktorý sa piekol na východnom Slovensku a bol to kračúň - biely koláč, do ktorého sa zapekali zrnká obilia.
Vianočné povery a zvyky spojené so štedrým večerom
Štedrý večer bol tiež opradený rúškom tajomstva a vianočných povier. Podľa starých vianočných zvykov sa pod obrus na štedrovečernom stole dávali šupiny z kapra alebo peniaze. To preto, aby rodina mala v budúcom roku dostatok peňazí. Tento zvyk pretrváva v mnohých domácnostiach dodnes.
Predtým, než začala rodina jesť, spoločne sa pomodlila. Gazdiná potom namočila do medu strúčik cesnaku a urobila ním krížik na čelo mužovi a deťom ako požehnanie. Gazda potom rozkrojil jablko a každému členovi rodiny dal kúsok. Ďalej na slávnostnom stole nesmeli chýbať oblátky, med, cesnak, jablko, ktoré sa priečne krájalo na polovicu.
Ak sa po prekrojení z jadrovníka stala hviezda, znamenalo to šťastie a zdravie, ak krížik, rodinu mala navštíviť choroba alebo dokonca smrť. Na stole musel byť prestretý párny počet tanierov, pri nepárnom by si pre posledného stolovníka prišla smrť. V niektorých regiónoch sa tiež uchoval zvyk prestierať o jeden tanier a príbor navyše, pre prípad, ak by počas večere prišiel náhodný hosť.
Od štedrovečerného stola sa nesmelo počas večere odbiehať, čo platilo aj pre gazdinú, aby vinník do roka nezomrel. Preto bolo vždy všetko jedlo na stole, alebo v blízkosti. V období Vianoc si vydajachtivé dievčatá hádzali topánku za hlavu smerom k dverám. Ak sa špička topánky otočila smerom k dverám, bolo to znamenie, že sa dievča do roka vydá. Ak ku dverám smerovala päta topánky, dievča zostalo ešte rok slobodné.
Niekde zas dievčina šla vynášať smeti a od ktorej strany zaštekal pes, odtiaľ vraj mal pochádzať jej nastávajúci.
Regionálne rozdiely v štedrovečerných jedlách
Slovensko je malá krajina, ale má veľa rozličných zvyklostí. Regionálne rozdiely v štedrovečerných jedlách sú výrazné a zaujímavé:
Západné Slovensko
Na západnom Slovensku sa obdobie adventu považuje za čas príprav. Typické je vypekanie vianočného pečiva a koláčov. Samotná štedrá večera je v znamení polievky a rýb. Na úvod nesmú chýbať oblátky, ktoré sa jedia s medom a cesnakom. Čo sa týka polievky, najčastejšie sa pripravuje kapustnica s údeným mäsom a hubami, hubová polievka, alebo rybacia polievka halászle. V okolí Modry a na Záhorí nesmie chýbať šošovicová polievka nakyslo.
Ryba sa najčastejšie vypráža a podľa zvyklostí rodiny je to najčastejšie kapor alebo rybie filé alebo ryba pripravovaná na masle. Neodmysliteľnou prílohou je majonézový zemiakový šalát, alebo zemiakový šalát bez majonézy v sladko-kyslom náleve. V niektorých oblastiach sa stretnete aj s tzv. opekancami - sladké pečivo zaliate mliekom a posypané makom a cukrom.
Z ostatných zvykov sa v niektorých rodinách zachovala rybia šupinka odložená v peňaženke, ako symbol hojnosti, či rozkrojenie jabĺčka pri štedrej večeri. Ak bolo vo vnútri zdravé, zdravím bude po celý rok rodina požehnaná.
Stredné Slovensko
Stredné Slovensko a jeho rázovité oblasti sú tiež bohaté na Vianočné tradície. V mnohých rodinách sa napr. stále dodržiava zvyk jedného taniera navyše pre náhodného hosťa alebo tuláka, či peniaz pod obrusom na zabezpečenie bohatstva a cesnak na stole ako symbol zdravia pre všetkých členov rodiny. Prvou a dôležitou časťou štedrovečerných rituálov je príhovor a modlitba najstaršieho príbuzného za celú rodinu. Potom nasledujú oblátky s medom a cesnakom.
Tradičnou vianočnou polievkou je na strednom slovensku určite kapustnica - opäť na mnoho spôsobov, napr. s hubami (Liptov), rybacia kapustnica (Žilina) alebo hríbová či slivková polievka (Rimavská Sobota). Na Orave je obľúbená kapustnica, ktorá je s hubami a údenou rybou, so smotanou a navrch sa pridáva opražená cibuľka. Zvykne sa podávať aj so zemiakovou kašou. Ako ďalšie prichádza na rad vyprážaná ryba (najčastejšie kapor alebo pstruh) a zemiakový majonézový šalát.
V okolí Martina sa na štedrovečerný stôl dáva pečená hus alebo kačka, dokonca v niektorých oblastiach bryndza a chlieb. V okolí Rimavskej Soboty sa robieva tzv. “slávnostný trojboj” - z kapusty, klobásy a jaterničiek. A tak ako inde, nesmú chýbať sladké makové opekance, podávané ako dezert. Na Orave sa hlavne vo viac generačných rodinách dodnes zachovalo mnoho z pôvodných vianočných zvykov - nohy stola zviazané reťazou, aby bola rodina stále pohromade, zrno na vianočnom stole symbolizuje hojnosť. Hospodárskym zvieratám sa dáva chlieb s medom aby boli zdravé.
Východné Slovensko
Východniari pred Vianocami dodržiavajú pôstny advent, počas ktorého je vhodné vzdať sa akejkoľvek zábavy, vyhýbať sa ťažkým jedlám a venovať sa modlitbe a príprave na príchod malého Ježiška. Aj na štedrý deň je až do večere prísny pôst a dokonca vianočný stromček sa ozdobuje až v tento deň. Pred štedrou večerou sa spoločne modlia a ďakujú za celý rok, za zdravie rodiny, spomínajú na príbuzných ktorí už nie sú medzi nimi. Tanierik na stole je pre chýbajúceho člena rodiny alebo pre toho, kto v tomto roku v rodine zomrel.
Potom nasleduje oblátka s medom a cesnakom, v niektorých častiach chlieb s medom a cesnakom. Vianočná polievka je opäť kapustová - s hubami a klobásou, hubová - nakyslo alebo s ryžou, v okolí Starej Ľubovne aj hrachová, fazuľová či šošovicová polievka. Na Zemplíne nesmie v niektorých rodinách k polievke chýbať tradičný “biely zemplínsky koláč”. Je sladký, ale podáva sa k slaným jedlám.
Vianočné jedlá sú tiež veľmi rozmanité - od rodiny k rodine - jedávajú sa pirohy plnené zemiakmi a tvarohom či bryndzou, hrachová či fazuľová polievka, vyprážaná ryba a zemiakový šalát a v neposlednom rade makové opekance, alebo “bobaľky” - ako sa im na východe hovorí. Nesmú chýbať jablká a orechy, ktoré sú symbolom zdravia a hojnosti. Pred štedrou večerou sa všetci členovia umyjú vo vode, v ktorej je hodená minca, aby boli zdraví a bohatí. Dievčatám sa medom značia na čelo krížiky aby boli dobré a aby ich chlapci ľúbili.
Po štedrej večeri chodia mladí a deti spievať koledy k susedom a rodine a za to dostanú malú odmenu.
V pravoslávnych rodinách na východe Slovenska sa oslavujú Vianoce až 6. Januára. Rodiny oslavujúce pravoslávne Vianoce jedávajú cesnak s oplátkou a medom, pirohy s kapustou, kapustnicu s hubami a fazuľový prívarok so zemiakmi v šupke. Štedrý deň je tiež striktne pôstny.
Moderné trendy v štedrovečernom menu
Z čias detstva si každý z nás určite pamätá na vôňu vyprážaného kapra, ktorý takmer vždy patril na sviatočný stôl. Ku klasike patrila ručne vymiešaná majonéza z domácich vajíčok na prípravu chutného zemiakového šalátu. Dnes už k menu na štedrovečerných stoloch pribúdajú mnohé novinky a trendové pochúťky. Nedá sa však povedať, že sa odkláňame od klasiky. Obľúbené jedlá na sviatočnom stole zostávajú, a k nim pribúdajú nové. Priazeň si získal napríklad losos, ktorý sa vyznačuje delikátnou chuťou, menším množstvom kostí a jemnejšou rybacou arómou. Ryby sa už masovo nepripravujú vyprážaním v klasickom trojobale, ale aj pečením alebo grilovaním.
Recepty na štedrovečerný stôl
Ak si chcete pripraviť modernú večeru, ale radi by ste do nej zakomponovali aspoň tradičné suroviny, vyskúšajte niektorý z nasledujúcich receptov:
- Krémová kapria polievka
- Vianočná hrachová polievka
- Kapor v bylinkovo-citrónovej strúhanke
Vianočné oblátky: Tradičný symbol Vianoc. Vianoce sú sviatky pokoja, lásky a rodinných stretnutí, a s nimi neodmysliteľne spojené tradičné vianočné jedlá. Štedrá večera, ktorá sa koná 24. decembra, je tradičným zvykom a večerom pred príchodom Ježiša Krista. Počas tohto dňa väčšina veriacich dodržiava prísny pôst a striedme stravovanie bez mäsitých pokrmov. Slávnostná štedrá večera pri vianočnom stromčeku pozostáva z viacerých chodov, ktoré sa môžu v rôznych regiónoch Slovenska líšiť rovnako, ako vianočné zvyky.
Jedným z tradičných symbolov Vianoc sú aj vianočné oblátky.
Vianočné oblátky sú tradičným pokrmom, ktorý nechýba azda na žiadnom štedrovečernom stole. S touto pochúťkou sa spája tradícia, že keď pred večerou zjeme oblátku potretú cesnakom a medom, budeme celý rok zdraví a dobrí ako med. Oblátky symbolizujú jednotu a sladkosť života.
Štedrovečernú večeru v minulosti tvorili najmä jedlá, ktoré si vedeli ľudia navariť z ľahko dostupných plodín v ich regióne. Na štedrovečernom stole sa objavovali najmä múčne jedlá, zemiaky, strukoviny, kapusta či sladkovodné ryby. Hlavným znakom štedrej večera bola, rovnako ako dnes, hojnosť.
Ryby sa podávali varené, pečené, alebo nakladané na kyslo. Tradičnou vianočnou rybou boli pstruh alebo zubáč. Kapor sa stal symbolom štedrej večere až v 50.rokoch. K rybe sa po podával zväčša zemiakový šalát bez majonézy. Na štedrovečernom stole by sme taktiež našli rôzne prívarky, či už šošovicový, fazuľový, alebo hrachovú či kukuričnú kašu.
Vianočné polievky sa veľmi nelíšili od tých dnešných. Vianočné polievky sú rozmanité a líšia sa podľa regiónov. Mliečna hubová polievka je známa vo väčšine slovenských regiónov, len s jemnými obmenami. Niekto do nej pridáva kvôli výraznejšej chuti aj klobásku. Jednoznačne najznámejšou vianočnou polievkou je však kapustnica.
Na západnom Slovenku sa do kapustnice pridáva mäso, smotana aj sušené slivky. Na strede Slovenska do kapustnice zvyknú pridávať aj klobásu. Na Orave sa zasa môže stať, že v kapustnici nájdete aj údené ryby, huby, či zemiaky. Na východe Slovenska sa dokonca do kapustnice pridáva aj rajčinový pretlak a ryža. Kapustnica je na Slovensku iná v každej domácnosti a východ nie je výnimkou.
Tradičné stravovanie obyvateľov bolo úzko prepojené s prírodnými podmienkami, kvalitou pôdy a miestnou poľnohospodárskou produkciou, ako aj spôsobom uskladnenia a konzervovania potravín. Územie Slovenska môžeme rozdeliť na dve odlišné geografické a klimatické oblasti. Severná, hornatá časť krajiny (Orava, Kysuce a Horehronie) sa vyznačuje horšími klimatickými pomermi a menej úrodnou pôdou.
Stravovanie obyvateľstva bolo však ovplyvnené aj ďalšími faktormi. Dôležitý vplyv na stravovacie zvyklosti mala náboženská príslušnosť obyvateľstva. Konzumáciu rôznych potravín výrazne ovplyvňoval liturgický kalendár, ktorý vytváral regionálne spoločenské zvyklosti. Pôstnymi dňami boli predovšetkým streda a piatok, neskôr len piatok a najmä obdobia cirkevných sviatkov (pôstnych dní v roku bolo približne 140 až 160).
Kľúčovým faktorom pri zaobstarávaní potravín a pri plnohodnotnom stravovaní však bola sociálna situácia obyvateľstva a zamestnanie. Väčšina obyvateľov Slovenska sa živila prácou v poľnohospodárstve. Strava mala preto lokálny charakter a ako dokladajú etnologické výskumu, bola stereotypná. V priestore strednej Európy na prelome 19. a 20. storočia môžeme pozorovať prenikanie meštianskej kuchyne do vidieckych oblastí. Výber jedál bol však naďalej skôr jednotvárny a bol ovplyvnený ročným obdobím, regionálne dostupnými surovinami, miestnymi zvykmi a sociálnymi pomermi jednotlivcov. Všedné jedlá striedali vo sviatočné dni honosnejšie a sviatočnejšie pokrmy, ktoré boli odrazom rôznych tradícií a zvyklostí. Charakter podávaného jedla však ovplyvňovala aj samotná gazdinka a jej spôsob a schopnosti prípravy pokrmov.
Roľnícke rodiny používali a spracovávali lokálne suroviny z vlastnej produkcie, len minimum potravín nakupovali. Množstvo a pestrosť závisela od veľkosti obrábanej pôdy a profesie a schopností majiteľa hospodárstva. Na vlastnej alebo prenajatej pôde si ľudia pestovali základné poľnohospodárske produkty - obilie, zemiaky, zeleninu, ovocie. Z nich sa pripravovali základné jedlá (múčne, strukovinové, najmä kašovité pokrmy a polievky). Vo sviatočné dni sa na tanieroch objavilo mäso, prípadne jemnejšie pečivo z pšeničnej múky.
Jedálny lístok sa postupne začal v druhej polovici 19. storočia obohacovať o nové pokrmy, najmä vďaka potravinám a pochutinám nakupovaným v obchodoch alebo u podomových obchodníkov. Samotní gazdovia mohli svoje prebytky speňažiť a následne nakúpiť suroviny a spotrebný tovar, ale aj potraviny, ktoré si nevedeli svojpomocne vyrobiť. Od začiatku 20. storočia sa už bežne nakupoval aj chlieb a zemiaky, popri mäse, mlieku a mliečnych výrobkoch (najmä v prípade drobných poľnohospodárov a rôznych poľnohospodárskych robotníkov). V obchodoch sa nakupoval cukor, káva a ďalší koloniálny tovar.
K zmenám v stravovaní dochádzalo len postupne od poslednej tretiny 19. storočia v dôsledku rozvoja potravinárskeho priemyslu a narastajúcej produkcie potravín pre trh, rozširovaním obchodnej siete a zvyšujúcou sa kúpyschopnosťou obyvateľstva. Jedálniček sa vďaka tomu začal postupne meniť a konzumované jedlo mohlo byť pestrejšie. Migráciou za prácou, vysťahovalectvom ale aj meniacimi sa politickými okolnosťami dochádzalo k obohacovaniu stravovacích zvyklostí. Na vidiek prenikali vplyvy z meštianskej kuchyne, prostredníctvom kuchárskych kníh a kurzov sa šírili nové pokrmy a pracovné postupy pri príprave jedál.
V roku 1838 vyšla v Hradci Králové prvá česky písaná kuchárska kniha určená pre gazdinky na vidieku od Magdaleny Dobromily Rettigovej. Jej prvá kuchárska kniha (Domácý Kuchařka, aneb, Pogednánj o masytých a postnjch pokrmech pro dcerky České a Morawské vyšla v Hradci Králové v roku 1826). Prvou kuchárskou knihou v slovenskom jazyku bola Prvá kuchárska kniha v slovenskej reči od Jána Babilona, ktorá obsahovala 1500 receptov a bola vydaná v Budapešti v roku 1870. Veľmi obľúbenou bola aj Nová kuchárska kniha Terézie Vansovej, ktorá vyšla prvý krát v roku 1913 a potom opätovne vo viacerých vydaniach. Do slovenskej kuchyne postupne prenikali aj vplyvy zo susedných kulinárskych regiónov (v rámci Rakúsko-Uhorska a neskôr najmä z českého prostredia). V prvej polovici 20. storočia hospodárske a spoločenské zmeny iniciovali dynamickejšiu transformáciu stravovacích návykov obyvateľov dnešného Slovenska. Zásadná premena v stravovaní vidieckeho obyvateľstva však do polovice 20. storočia nenastala.
Stravovacie návyky obyvateľov Slovenska v prvej polovici 20. V prvej polovici 20. storočia sa už v roľníckych rodinách jedlo väčšinou trikrát denne. Pretrvávalo však podávanie hlavného, najvýdatnejšieho jedla ráno pred začatím práce. Na raňajky sa pripravovali sýte jedlá (husté polievky, kaše a cestoviny), pri celodennej práci na poli sa podávali dvoje raňajky. Suché (chlieb so slaninou, syrom, bryndzou), ktoré sa konzumovali doma a narýchlo pred odchodom na pole boli doplnené druhými a výdatnými varenými raňajkami, ktoré sa nosili na pole. Varený obed sa podával najmä v nedeľu, v letných mesiacoch a počas dôležitých poľnohospodárskych prác sa obed nevaril. Naopak významným jedlom bola večera, keď sa podávalo varené jedlo a rodina ho konzumovala spoločne za stolom. Na raňajky sa pripravovali rôzne múčne jedlá ako halušky a rezance, rôzne kaše, polievky a placky. Na obed sa jedávala suchá strava (chlieb so syrom, bryndzou, či slaninou). Na večeru sa konzumovali zemiaky uvarené v šupke, ktoré sa zapíjali mliekom, cmarom, kyslým mliekom, prípadne sa varila polievka alebo prívarok zo strukovín, kapusty alebo krúp.
V druhej polovici 19. storočia sa v dôsledku zmien v životnom štýle premieňali aj stravovacie návyky. Muži, pracujúci na tzv. týždňovkách mimo dediny, sa na nedeľu vracali domov. Hlavným jedlom nedele sa postupne stal obed, na ktorý sa začali pripravovať zložitejšie a slávnostnejšie jedlá - napr. polievka z mäsa a varené mäso s prílohou. V 20. storočí sa na nedeľný obed začali pripravovať aj dva druhy mäsa, typická bola hovädzia alebo hydinová polievka s rezancami, na záver obeda sa podávali dezerty - koláče, zákusky, pečivo. V týždni sa vždy dodržiavali pôstne dni, predovšetkým piatok, niekde i utorok alebo streda. Vtedy sa varili len jedlá považované za pôstne, najmä cestoviny a strukoviny. Pondelok býval tzv. dojedací deň po nedeli.
Stravovanie obyvateľov vidieka sa menilo aj v priebehu roka, v letnom a jesennom období prevládali na dedinách jedlá z hydiny, králikov a zeleniny, v zime naopak jedlá zo zemiakov, kyslej kapusty, strukovín, mäsa a mäsových výrobkov zo zabíjačiek. Väčšina obyvateľov dnešného Slovenska však naďalej konzumovala mäso len v nedeľu a pri slávnostných príležitostiach. K výraznejšiemu spestreniu jedálneho lístka došlo najmä v druhej polovici 20.storočia, keď už boli mäso, mäsové výrobky, ale aj iné potraviny a pochutiny dostupnejšie.
Postupne sa zmenil aj spôsob prípravy jedál - zásadnou zmenou bolo používanie sporáka, v ktorom bol oheň uzavretý zhora kovovou platňou a zdola roštom, cez ktorý prenikal vzduch potrebný pre horenie. Sporák sa na dedinách začal presadzovať v druhej polovici 19. storočia a začiatkom 20. storočia. Veľmi rýchlo sa presadili plechové čierne a neskôr smaltované sporáky továrenskej výroby. Po zavedení sporákov už jedlo nemalo dymovú pachuť. Najčastejšia sa jedlo pripravovalo varením, napríklad kaše, polievky, prívarky a cestoviny - z obilnín, strukovín, zemiakov, ovocia a mlieka. Ešte v prvej polovici 20. storočia sa varením pripravovala väčšina mäsa.
tags: #co #sa #jedlo #pocas #sviatkov #na
