Vplyv čokolády na životné prostredie

Čokoláda, obľúbená pochúťka po celom svete, sa stala neoddeliteľnou súčasťou našich životov. Od tabuľky Milka po luxusné pralinky, čokoláda nás sprevádza pri oslavách, zlepšuje náladu a je symbolom potešenia. Avšak, za sladkou chuťou sa skrýva zložitý proces výroby, ktorý má významný vplyv na životné prostredie. Tento článok sa zameriava na hlbšiu analýzu tohto vplyvu a skúma rôzne aspekty spojené s pestovaním kakaa, výrobou čokolády a spotrebiteľskými návykmi.

Ako vzniká čokoláda?

Za každou tmavou čokoládou stojí kakaový bôb. Ten je semenom kakaovníka, ktoré je obsiahnuté vo vnútri bielej sladkej dužiny plodu. Po zbere sa z bôbov odstráni šupka, nasleduje ich praženie a rozsekanie na menšie kúsky. Takto vzniknú kakaové nibsy. Tie sa potom pomelú na tekutú kakaovú hmotu, z ktorej sa oddelí kakaové maslo.

Kakaová hmota sa potom premieša s cukrom a mliekom, prípadne ďalšími prísadami, ako sú orechy, ovocie alebo korenie, a touto zmesou sa naplnia formy na čokoládu. Nakoniec sa čokoláda ochladí a stuhne, aby sa vytvorila tvrdá tabuľka alebo iná forma čokolády, ktorú môžeme konzumovať.

Pestovanie kakaa a jeho environmentálne dôsledky

Kakaové bôby, základná surovina pre výrobu čokolády, rastú v tropických oblastiach, predovšetkým v západnej Afrike (Pobrežie Slonoviny a Ghana sú najväčšími exportérmi), ale aj v Latinskej Amerike a Ázii. Pestovanie kakaovníkov má niekoľko environmentálnych dôsledkov:

Odlesňovanie

Rozširovanie kakaových plantáží často vedie k odlesňovaniu pôvodných lesov. Pôvodné lesy sú nenahraditeľné ekosystémy s množstvom rastlín a živočíchov. Ich ničenie má za následok stratu biodiverzity, narušenie ekologickej rovnováhy a zníženie schopnosti krajiny absorbovať oxid uhličitý. Hoci väčšina kávovníkov rastie vo vysokých nadmorských výškach v tropickom, tienistom počasí a svetový dopyt po káve nespôsobuje odlesňovanie iných druhov stromov, pri kakau je situácia odlišná. Hlavne z toho dôvodu, že káva potrebuje dostatok tieňa, aby prosperovala, a preto farmári nemajú tendenciu rúbať vyššie stromy, ktoré môžu poskytnúť tieň.

Medzi oblasti, ktoré sú najviac postihnuté odlesňovaním vplyvom pestovania kakaovníkov, patria západná Afrika, najmä Pobrežie Slonoviny a Ghana, ktoré patria k najväčším producentom kakaa na svete. Pobrežie Slonoviny bolo pomenované podľa obchodu so sloními klami a slonovinou. Podľa International Wildlife Conservation sa kedysi v tomto regióne pohybovali tisícky slonov. Dnes ich prežíva len niekoľko stoviek v dôsledku ničenia biotopov a pytliactva, zatiaľ čo prudko klesli aj populácie šimpanzov a iných primátov a ohrozené sú aj mnohé ďalšie druhy. Faktory, ktoré podporujú tieto problémy, súvisia so zlým právnym systémom a nedostatočnou vládnou politikou, ako aj s rastúcim dopytom po lacnejších kakaových výrobkoch.

Používanie pesticídov a herbicídov

Na ochranu kakaovníkov pred škodcami a chorobami sa často používajú chemické pesticídy a herbicídy. Tieto látky môžu kontaminovať pôdu a vodu, ohroziť zdravie pracovníkov na plantážach a negatívne ovplyvniť biodiverzitu.

Erozia pôdy

Odlesňovanie a intenzívne poľnohospodárske postupy môžu viesť k erózii pôdy, čo znižuje jej úrodnosť a spôsobuje zosuvy pôdy. Káva pôsobí protierózne.

Spotreba vody

Pestovanie kakaa si vyžaduje značné množstvo vody, čo môže viesť k nedostatku vody v suchších oblastiach. Káva vyžaduje veľa vody na rast, ale keďže sa pestuje v oblastiach s dostatkom zrážok, nie je potrebné pravidelné zavlažovanie.

Podľa štatistiky spoločnosti Water Footprint Network sa na výrobu 1 kilogramu čokolády spotrebuje 10 000 litrov vody, čo čokoládu zaraďuje do rovnakej kategórie ako mnohé druhy živočíšnych výrobkov. Napríklad na 1 kilogram hovädzieho mäsa sa spotrebuje 15 415 litrov vody, na 1 kilogram bravčového mäsa 5 998 litrov.

Monokultúrne pestovanie

Vyrába sa totiž monokultúrnym poľnohospodárskym postupom, ktorý zahŕňa pestovanie jedinej plodiny na určitej ploche, čím sa narúšajú potravinové systémy pre voľne žijúce zvieratá a organizmy v pôde. Pri monokultúrnom pestovaní sa navyše často vo veľkej miere používajú škodlivé pesticídy, fungicídy a iné chemikálie, čo vedie k znečisteniu vodných systémov a ohrozeniu voľne žijúcich živočíchov.

Výroba čokolády a jej environmentálna stopa

Samotný proces výroby čokolády tiež prispieva k environmentálnej záťaži:

Spotreba energie

Výroba čokolády je energeticky náročná, vyžaduje si energiu na praženie kakaových bôbov, mletie, miešanie a temperovanie čokolády.

Emisie skleníkových plynov

Používanie fosílnych palív na výrobu energie vedie k emisiám skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku klimatickým zmenám. Okrem spotreby vody dochádza pri produkcii čokolády aj k uvoľňovaniu skleníkových plynov, čo vedie k zvyšovaniu globálneho otepľovania. Podľa štúdie, o ktorej informoval portál News Medical Life Sciences, sa celkový potenciál globálneho otepľovania (GWP) čokolády pohybuje od 2,9 - 4,2 kg CO2 ekv./kg.

Priemerná 40-gramová tabuľka čokolády má uhlíkovú stopu približne 200 gramov alebo päť kilogramov uhlíka na kilogram čokolády. V prípade tabuľky horkej čokolády sa táto hodnota zvyšuje na 300 gramov v dôsledku vyššieho obsahu kakaa.

Odpad

Výroba čokolády generuje odpad, vrátane kakaových šupiek, obalových materiálov a odpadovej vody.

Doprava

Preprava kakaových bôbov z tropických oblastí do tovární po celom svete a následná distribúcia hotových výrobkov prispieva k uhlíkovej stope čokolády.

Sociálne aspekty pestovania kakaa

Okrem environmentálnych problémov je dôležité spomenúť aj sociálne aspekty pestovania kakaa. Produkcia kávy je náročná na migrujúcich pracovníkov, ktorí extrémne tvrdo pracujú na kávových farmách. Mnohí z nich žijú v chudobných podmienkach a trpia nedostatkom základných životných potrieb. Zarábajú málo peňazí a majú nulové zdravotné poistenie. Pestovanie kakaa je často spojené s detskou prácou a nízkymi mzdami pre farmárov, čo ich udržiava v chudobe.

Detská práca a otroctvo sú v čokoládovom priemysle problémom už roky. V posledných desaťročiach niekoľko organizácií a novinárov odhalilo rozšírené využívanie detskej práce a v niektorých prípadoch aj otroctvo na kakaových farmách v západnej Afrike. Detská práca bola zistená na kakaových farmách v Kamerune, Guinei, Nigérii a Sierre Leone. Väčšina prípadov detskej práce bola zdokumentovaná v Ghane a na Pobreží Slonoviny, kde sa aj pestuje najviac kakaa, informoval portál CNN.

V priebehu rokov sa čokoládový priemysel stal čoraz viac utajovaným, čo sťažuje reportérom nielen prístup na farmy, kde stále dochádza k porušovaniu ľudských práv, ale aj následné šírenie týchto informácií smerom k verejnosti.

V roku 2004 bola prvá dáma Pobrežia Slonoviny Simone Gbagbo obvinená zo spolupráce na únose a vražde novinára, ktorý informoval o korupcii vlády v ziskovom kakaovom priemysle, informoval portál France 24. V roku 2010 vládne orgány Pobrežia Slonoviny zadržali troch novinárov po tom, ako uverejnili článok odhaľujúci korupciu vlády v kakaovom sektore, uviedli novinári z VOA News.

Riešenia a udržateľné alternatívy

Našťastie existujú riešenia a udržateľné alternatívy, ktoré môžu znížiť negatívny vplyv čokolády na životné prostredie:

Udržateľné pestovanie kakaa

Podpora pestovania kakaa v tieni, ktoré zachováva biodiverzitu a znižuje potrebu pesticídov.

Certifikácia

Vyberanie čokolády s certifikátmi, ako Fair Trade, Rainforest Alliance alebo UTZ Certified, ktoré zaručujú, že kakao bolo vypestované za spravodlivých podmienok pre farmárov a s ohľadom na životné prostredie. Pri káve je krásne, že aj tieto negatívne vplyvy vieme jednoducho eliminovať. Ako? Kupovať kávy, ktoré spĺňajú požiadavky Fair Trade Alliance, Rain Forest Alliance či jednoducho direct trade kávy, kde pražiar priamo komunikuje s farmárom.

Ekologické poľnohospodárstvo

Uprednostňovanie čokolády z ekologického poľnohospodárstva, ktoré nepoužíva syntetické pesticídy a hnojivá.

Znižovanie spotreby energie

Zefektívnenie výrobných procesov a využívanie obnoviteľných zdrojov energie na výrobu čokolády.

Recyklácia a kompostovanie

Zlepšenie recyklácie obalových materiálov a kompostovanie kakaových šupiek.

Zodpovedná spotreba

Znižovanie spotreby čokolády a uprednostňovanie kvalitných výrobkov pred lacnými, ktoré často pochádzajú z neudržateľných zdrojov.

Agrolesníctvo

Kombinácia pestovania kakaovníkov s inými plodinami a stromami, čo zvyšuje biodiverzitu a zlepšuje úrodnosť pôdy. Používanie agrolesníckej metódy mi prináša veľa výhod. Pôda je v týchto končinách veľmi vzácna a pre každú plodinu som musela mať samostatný pozemok. Pri agrolesníctve sa však pestujú medziplodiny a všetko sa pestuje na tom istom pozemku, čím sa maximalizuje produkcia potravín.

Inovácie vo výrobe čokolády

Vedci neustále hľadajú nové spôsoby výroby čokolády, ktoré by boli šetrnejšie k životnému prostrediu. Niektoré z týchto inovácií zahŕňajú:

• Výroba čokolády z kakaovej dužiny: Využitie kakaovej dužiny, ktorá sa bežne považuje za odpad, na výrobu alternatívnych produktov, ako sú džúsy a džemy.
• Fermentácia kakaových bôbov s použitím nových technológií: Optimalizácia fermentačného procesu na zníženie spotreby energie a vody.
• Vývoj nových odrôd kakaovníkov: Šľachtenie odrôd, ktoré sú odolnejšie voči škodcom a chorobám, čo znižuje potrebu pesticídov.

S rastúcim dopytom po čokoláde je dôležité, aby sa výrobcovia, spotrebitelia a vlády spojili a spoločne hľadali udržateľné riešenia.

Čokoláda a konopné semienka

V roku 1996 vyšla v časopise Nature štúdia poukazujúca na kanabinoidy vyskytujúce sa v čokoláde a prirodzene aj v endokanabinoidnom systéme človeka. Čokoláda je bohatá na tuky, môže pritom obsahovať lipidy podobné anandamidu, ktorý si naše telo prirodzene vytvára - nachádza sa v niektorých orgánoch, predovšetkým v mozgu.

Vedcom sa z kakaového prášku podarilo izolovať 3 významné zlúčeniny: anandamid, N-oleoylethanolamín a N-linoleoylethanolamín. Posledné dve látky ďalej podrobili podrobnejšiemu výskumu a dospeli k záveru, že by mohli vyvolať účinky podobné niektorým konkrétnym kanabinoidom replikovaním anandamidu či priamo zvýšením hladín anandamidu v mozgu. Jeden z ďalších výskumov odhalil v čokoláde niekoľko zlúčenín, ktoré ovplyvňujú produkciu anandamidu - jednou z nich je napríklad teobromín.

Horká vs. Mliečna čokoláda

Hlavným parametrom pri porovnaní horkej a mliečnej čokolády je pomer cukru a kakaa. Mliečna čokoláda obsahuje približne 25 % kakaa, zvyšok tvorí cukor, sušené či kondenzované mlieko, prípadne niacín či vanilka a emulgátory. Oproti tomu kvalitná horká čokoláda obsahuje 70 % a viac kakaa, približne 25 - 30 % cukru, prípadne niacín či vanilku a žiadne stopy mliečnej sušiny či emulgátorov. U horkých čokolád dosahuje kakao až 90 %, zostávajúcich 10 % pritom pripadá na cukor.

Obecne je známe, že cukor spôsobuje nárast telesnej hmotnosti, ktorý môže viesť až k obezite. Konzumácia veľkého množstva môže byť aj príčinou vzniku srdcových ochorení. V štúdii realizovanej na 30 000 ľuďoch sa uvádza, že nadmerná konzumácia cukru viedla k zvýšeniu rizika úmrtia až o 38 % zúčastnených. Ďalšia štúdia na 2300 dospievajúcich poukazuje na fakt, že častá konzumácia cukru vedie k zvýšeniu výskytu akné o 30 %. Veľkým strašiakom je aj súvislosť so vznikom diabetu 2. typu, ktorý za posledných 30 rokov narástol viac ako dvojnásobne. Medzi ďalšími nežiadúcimi efektami konzumácie cukru patrí zvýšené riziko vzniku rakoviny, depresií, zrýchlenia procesu starnutia kože, bunkového starnutia, straty energie či poškodenia pečene.

tags: #cokolada #deva #dopad #na #zivotne #prostredie

Populárne príspevky:

• Rozvoj Zručností v Krúžku Varenia
• Objednajte si pizzu v Sabinove
• Kompletný prehľad parnej rúry TPD
• Kontroverzie v kariére Brooke Shields
• Založenie gastro prevádzky na Slovensku