Čokoládový labrador: Povaha, vlastnosti a všetko, čo potrebujete vedieť

Labrador či labradorský retriever je spolu s ovčiakom považovaný za jedno z najmúdrejších psích plemien vôbec. Je to pes s priateľskou povahou, milým vzhľadom a úprimným pohľadom, čo z neho robí jedno z najobľúbenejších plemien na svete. Labrador je jedno z najpopulárnejších plemien na svete, známe svojou láskavou povahou, inteligenciou a nevyčerpateľnou energiou.

Všeobecne sa predpokladá, že labradory pochádzajú z kanadského Newfoundlandu, konkrétne práve z oblasti Labrador, podľa ktorej boli pomenovaní. Na začiatku 19. storočia si anglickí aristokrati všimli úžasné pracovné vlastnosti týchto psov. Vojvoda z Malmesbury, gróf z Home a vojvoda z Buccleuchu začali dovážať St. John's Dog do Európy. Anglické meno plemena „Labrador Retriever“ odkazuje na rovnako menný kanadský Labradórsky poloostrov, rovnako ako výrazné aportovacie schopnosti psov. 7. júla 1903 bol labrador oficiálne konečne uznaný ako samostatné plemeno anglickým chovateľským klubom.

To prinieslo celú škálu rôznych farebných variantov labradorských retrieverov, pričom najviac bol spočiatku uprednostňovaný čierny labrador, postupne sa začali rozmáhať aj iné sfarbenia (napr. zlaté, biele alebo hnedé). Prvé Labradory boli takmer výlučne čierne. Prvý čokoládový labrador bol zaznamenaný v roku 1864, ale táto farba sa stala populárnou až v 20. storočí, vďaka chovateľskej stanici Cookridge Tango.

Jednotlivé druhy labradorov sa od seba odlišujú v podstate iba farbou. Najčastejšie môžete stále naraziť na pôvodného čierneho labradora, avšak výnimkou už nie je ani zlatý, hnedý alebo dokonca biely. Rôzne farebné varianty vychádzajú z troch základných, teda čiernej, hnedej a zlatej. Srsť labradora by mala byť vždy jednofarebná, maximálne s bielou škvrnou v oblasti hrudníka.

Tu a tam sa môžete stretnúť s pojmom austrálsky labrador, ktorý však nie je úplne presný, pretože takýto poddruh labradorského retrievera neexistuje. Keďže je labrador veľmi populárne plemeno, naraziť na kríženca rozhodne nie je žiadnou výnimkou. Pomerne dosť sa objavuje aj kríženec labradora a zlatého retrievera. Keďže sú si tieto plemená dosť podobné, nikdy vlastne neviete, ku ktorému plemenu bude inklinovať viac.

Labradory sú priamo stvorení na šport a zodpovedá tomu aj ich telesná stavba. Majú robustnú kostru a pomerne dobré osvalenie. Veľkosť labradora sa samozrejme líši v závislosti od toho, či sa jedná o fenku alebo psa. Psy sú obvykle mohutnejší ako sučky, ktoré sa zväčšujú až s pribúdajúcim vekom. Čo sa vzhľadu hlavy týka, labradory majú pomerne širokú lebku, na ktorej sú usadené sklopené špicaté uši a výrazné, veľké oči.

Srsť labradora je krátka, hustá a môže mať širokú paletu sfarbenia. Ako sme spomínali vyššie, srsť labradora by mala byť vždy jednofarebná, maximálne s bielou škvrnou v oblasti hrudníka. Zlatý labrador a zlatý retriever sú od seba pre neskúseného psíčkara prakticky nerozoznateľní. Pokiaľ však budete dostatočne pozorní, ich rozlíšenie pre vás nebude predstavovať žiadny problém. Zlatí labradory a zlatí retrievery sú pre neskúsené oko na prvý pohľad rovnakí. Akonáhle však prídete bližšie a zameriate sa na srsť, okamžite spoznáte, kto je kto. Labradory majú srsť totiž relatívne krátku, zatiaľ čo zlatí retrieveri majú srsť veľmi dlhú.

Čo sa vlastností týka, labradory sú o niečo náročnejší na tréning a na pohybovú aktivitu. Zlatý retriever je tiež o niečo umiernenejší a citlivejší, čo môže predstavovať istú výhodu pre menej skúsených psíčkarov.

Labrador je naozaj priateľský pes, ktorý si skvele rozumie aj s deťmi a ostatnými zvieratami v domácnosti. Svojho pána nadovšetko miluje a neustále sa mu snažia zavďačiť. Sú extrémne energickí a zbožňujú všemožné aktivity. Ak sa im aktivít nedostáva, môžu sa však začať správať deštruktívne, čo sa prejavuje hryzením, kopaním, škrabaním a podobne. Títo štvornohí maznáčikovia sú tiež často využívaní ako asistenčné psy napríklad pri canisterapii. Vynikajú totiž vysokou empatiou a dokážu vycítiť, že s človekom nie je niečo v poriadku. To ide ruka v ruke s tým, že sa dokážu naučiť prakticky všetko, čomu venujete dostatok pozornosti.

Labradorský retríver je dokonale vyvážená kombinácia priateľskosti, inteligencie a pracovného nadšenia. Je to pes, ktorý sa rýchlo učí, miluje ľudí a je vždy pripravený spolupracovať. Labrador sa pravidelne umiestňuje v TOP 10 najinteligentnejších psích plemien. Jeho schopnosť pochopiť nové povely je výnimočná - často mu stačí 5 - 10 opakovaní, aby si osvojil nový trik či úlohu. Labrador je veľmi citovo naviazaný na svojich ľudí. Ak je dlhodobo sám alebo nemá dostatok pozornosti, môže trpieť separačnou úzkosťou.

Ak hľadáte psa na ochranu majetku, labrador nebude tou správnou voľbou. Labradorský retríver patrí medzi najjednoduchšie cvičiteľné plemená, vďaka čomu je skvelou voľbou aj pre začiatočníkov. Ak však nemá jasné hranice, jeho energia a inteligencia sa môžu ľahko obrátiť proti majiteľovi. Výcvik by mal začať už od šteňaťa, pretože prvé mesiace sú kľúčové pre formovanie jeho povahy. Už vo veku 8 - 10 týždňov sa dokáže naučiť základné povely ako „sadni“, „ľahni“, „ku mne“.

Rovnako ako u všetkých psov vyžaduje aj výchova labradora dávku trpezlivosti a priateľského prístupu. Labradory totiž priamo neznášajú hrubé zaobchádzanie a rozhodne pomocou neho nič nedosiahnete. S tréningom je samozrejme dobré začať čo najskôr, ale nikdy šteniatko nepreťažujte. Zo začiatku je dobré chodiť iba na kratšie prechádzky, aby sa mohol psík čo najskôr socializovať.

Najefektívnejšou metódou je pozitívne posilňovanie. Labradori sú motivovaní jedlom, takže pamlsky sú skvelým nástrojom pri učení. Je však dôležité, aby bol pes odmeňovaný aj pochvalou alebo hrou, aby si nevytvoril závislosť výhradne na maškrtách. Socializácia je rovnako dôležitá ako výcvik. Ak sa Labrador od šteniatka nestretáva s rôznymi ľuďmi a situáciami, môže byť príliš impulzívny alebo neovládateľný pri kontakte s cudzími ľuďmi a psami.

Pri dostatočnom tréningu a socializácii nie je problém labradora chovať v byte. Kým mu budete dopriavať dostatok pohybu, dokáže sa správať pokojne a ukážkovo. Chovať ho však môžete aj na záhrade. Labrador v zime vonku v pohode vydrží, pretože pochádza z drsných podmienok, avšak vyžaduje kontakt s rodinou a odlúčenie ťažko nesie.

Čo sa starostlivosti týka, labrador nie je nijako extrémne náročný. Stačí ho raz týždenne vyčesať, pravidelne zastrihovať pazúriky a čistiť chrup. Je však pravdou, že aj pri vyčesávaní dosť pĺzne. Ak chcete svojho štvornohého miláčika naozaj potešiť, choďte s ním pravidelne plávať. Chvost labradorov je totiž veľmi silný a na plávanie je ako stvorený, vďaka čomu plávanie doslova zbožňujú.

Labradory nie sú známi iba svojou hravosťou a láskou k ľuďom, ale aj sklonmi k prejedaniu. Dokážu doslova zožrať, na čo prídu, preto musíte ich stravu starostlivo strážiť a vycvičiť ich tak, aby skutočne jedli len to, čo majú. Nedovoľte cudzím ľuďom ich kŕmiť kdečím. U šteniatka je výber krmiva ešte dôležitejší. Dávajte si pozor na surové mäso, ktoré môže obsahovať rôzne parazity a baktérie. Všetko radšej prevarte. Svojmu psíkovi tiež doprajte dostatok zeleniny a ovocia na doplnenie dôležitých vitamínov. Frekvencia kŕmenia potom záleží na veku psíka.

Jeho ochorenia sa tak vzťahujú práve na tento fakt. Labrador je predovšetkým športovec a k tomu ešte pomerne mohutný. Najčastejšie trpia na dyspláziu bedrového kĺbu a iné kĺbové ťažkosti. Základom na prevenciu je kvalitná strava obsahujúca látky pre zdravie kĺbov a pravidelný pohyb. Ako sme spomínali vyššie, labradory majú tiež sklony k tomu jesť viac, než je zdravé. To môže viesť až k obezite, ktorá so sebou nesie ďalšie zdravotné riziká v podobe vysokého krvného tlaku, zvýšeného cholesterolu a ďalšej záťaže pre kĺby. Dávajte si preto dobrý pozor na to, čo váš psík je a v akých dávkach.

Labradory sú vhodnou voľbou aj pre psíčkarov-začiatočníkov, ktorým nevadí trocha chlpov a majú dostatok času na jeho výchovu. Sú neuveriteľne priateľskí a budú vás bezvýhradne milovať za akýchkoľvek podmienok. Ich extrémna hravosť a energickosť však vyžaduje vyhradenie dostatku času na tréning a pohybové aktivity, bez ktorých budú labradory trpieť úzkosťou a deštruktívnym správaním.

Labradorský retríver je stredne veľký, svalnatý pes s kompaktnou stavbou tela a harmonickými proporciami. Jeho typickými znakmi sú široká hlava, silný krk, hlboký hrudník a pevné končatiny, ktoré mu dodávajú atletický vzhľad. Jedným z jeho poznávacích znakov je aj „vydrí chvost“, ktorý mu pomáha pri plávaní. Za predpokladu, že hovoríme o chovateľských staniciach, ktoré pristupujú k chovu zodpovedne, je labrador vo všeobecnosti zdravé a silné plemeno. Avšak, ako každé plemeno, aj labrador má svoje slabé miesta. Nie každý labrador sa síce stretne s niektorým z nižšie uvedených ochorení, no je dôležité byť si vedomý možných rizík. Pri kúpe šteniatka si nezabudnite overiť zdravie a testovanie rodičov.

Toto plemeno má výrazný sklon k nadváhe, preto je dôležité venovať pozornosť výberu správneho krmiva vzhľadom na aktivitu, ktorú pes vykonáva. Kŕmna dávka sa môže líšiť v závislosti od veku, hmotnosti a využitia psa. U dospelého labradora je vhodné rozložiť kŕmnu dávku na dve porcie - ráno a večer. Snažte sa kŕmenie podávať približne v rovnakom čase, aby si pes zvykol na pravidelný režim. Od prvého dňa, keď privediete psíka domov od chovateľa, je kŕmenie vo vašich rukách. V prvých dňoch sa môže stať, že psík nebude mať chuť do jedla alebo bude mať hnačku. To je bežná reakcia na zmenu prostredia, pachov a biologických faktorov. Tento jav zvyčajne ustúpi po 2-3 dňoch. Kŕmte ho granulami, ktoré vám chovateľ poskytol v štartovacom balíčku a na ktoré je šteniatko zvyknuté. Akákoľvek náhla zmena v strave môže mať zlý vplyv na jeho tráviaci systém a mikroflóru. Prechod na iné krmivo by mal byť postupný.

Labradory majú zaslúžene povesť psov s priateľskou a jemnou povahou. Za každých okolností chcú potešiť svojho pána a rodinu a zároveň dobre vychádzajú s cudzími ľuďmi a inými zvieratami. Labrador zdedil do vienka aj pracovitosť, inteligenciu a túžbu učiť sa nové veci, čo z neho robí ľahko cvičiteľného psa. To však neznamená, že ho nie je potrebné cvičiť! Naopak, každý labrador by mal absolvovať výcvik základnej poslušnosti a kvalitnú socializáciu ešte kým je šteniatkom. Tréning a pohyb je u tohto plemena priam žiaduci, pretože má množstvo energie, ktorú je potrebné každý deň vybiť. A aj keď sú niektorí labradory aktívnejšie ako iné, potrebujú vynakladať každý deň fyzickú aj psychickú námahu aby boli spokojné. V opačnom prípade si labrador často vybíja svoju energiu okusávaním, hrabaním, štekaním a inými spôsobmi, ktoré sa nám nemusia páčiť. Kvôli priateľskej a neagresívnej povahe nie je labrador retriever vhodným strážnym psom. Nechceným návštevníkom väčšina labradorov ochotne ukáže, kde máte skryté rodinné striebro.

Labrador retrievery sú vo všeobecnosti zdravé a silné psy, no tak ako všetky plemená, aj tieto psy sú náchylnejšie na určité ochorenia. Nie každého labradora tieto ochorenia postihnú, no je dôležité o nich vedieť, pokiaľ sa tomuto plemenu chcete venovať.

Medzi najčastejšie ochorenia patria:

• Dysplázia bedrových kĺbov (DBK)
• Dysplázia lakťových kĺbov (DLK)
• Osteochondróza (OCD)
• Progresívna retinálna atrofia (PRA)
• Dedičný katarakt (DH)
• Torzia žalúdka

Je dedičné ochorenie pri ktorom zadné končatiny dobre nezapadajú do kĺbových lôžok čo spôsobuje voľnosť kĺbového spoja a vedie k postupnej degeneratívnej artritíde bedrových kĺbov a k ich nehybnosti. Na dyspláziu bedrových kĺbov sú labradory náchylné a preto by ste si pri výbere šteniatka mali preveriť, aký stupeň DBK (0 - 4) mali rodičia šteniatka. Žiaden z rodičov by nemal mať stupeň DBK vyšší ako 1. Ide o rovnaké ochorenie ako vyššie spomínaná DBK, no postihuje lakťové kĺby. Je to ortopedické ochorenie kĺbov spôsobené nesprávnym rastom kĺbovej chrupavky. Zvyčajne sa vyskytuje v lakťových kĺboch, no bola pozorovaná aj v ramenách. Spôsobuje bolestivé stuhnutie postihnutého kĺbu, v najhorších prípadoch vedie až k znehybneniu kĺbu (pes nedokáže ohnúť nohu). Disektívna osteochondróza môže byť pozorovaná už v 4. - 9. mesiaci veku psa.

Tak ako u ľudí aj šedý zákal u psov znamená svetlé škvrny v oku pripomínajúce zákal. Môžu sa rozvinúť v akomkoľvek veku psa a často neovplyvňujú zrak, no v niektorých prípadoch znamenajú obmedzenie videnia. Aj tomuto ochoreniu sa dá predísť dobrým výberom rodičov šteniatok. Je dedičné ochorenie srdca, pri ktorom je tvar trojcípej chlopne oddeľujúcej pravú predsieň a komoru srdca zdeformovaný a spôsobuje nedostatočnú funkciu srdca. Niektoré psy s týmto ochorením dokážu žiť, iné hynú. Ochorenie môže odhaliť ultrazvuk. Torzia žalúdka sa vyskytuje najmä pri väčších plemenách psov so širokým hrudníkom. Ide o akútny, život - ohrozujúci stav, pri ktorom sa psovi pretočí žalúdok. Dochádza k nemu najmä ak pes zožerie naraz väčšie množstvo jedla, vody a následne sa prudko pohybuje. Žalúdok sa nafúkne, pretiahne a pretočí sa okolo svojej osi. Dochádza k priškrteniu pažeráka a okolitých ciev, čo má za následok ešte väčšiu tvorbu plynov a odumieranie vnútorných orgánov v dôsledku nedokrvenia.

Ak hľadáte šteniatko labradora, nájdite si dobrého chovateľa, ktorý dbá na zdravotný stav svojho chovu a upozorní vás na prípadné ochorenia, ktorými trpeli rodičia šteniatok. Predídete tak mnohým problémom a zdravotným komplikáciám vášho psíka. Labrador potrebuje byť v blízkom kontakte so svojou rodinou a preto to ani nie je ideálny pes na dvor, či do koterca. Ak zostane dlhšiu dobu sám, môže si svoju energiu a frustráciu vybíjať hrabaním, hryzením a ničením akýchkoľvek predmetov. Ako všetky retrívery aj Labrador je najšťastnejší ak má niečo, hocičo v tlame čo by mohol prenášať z miesta na miesto a hrýzť.

Hlavnou zložkou starostlivosti o labradora je zabezpečenie dostatočného pohybu a aktivít pre tohto energiou nabitého psa. Denne potrebujú labradory aspoň hodinu intenzívneho pohybu. Ako vhodná aktivita môže poslúžiť čokoľvek: prechádzky, beh, aportovanie konárov a loptičiek, výcvik poslušnosti, agility, frisbee a iné športy. U labradorov je dôležité aj udržiavanie čistoty uší, keďže sú náchylnejšie na ušné infekcie. Pokiaľ ide o srsť, labradory majú krátku, hrubú vrchnú srsť a hustú podsadu, ktorá ich chráni pred chladom a vodou. Pripravte sa na to, že labradory plznú a nie málo, takže ich je potrebné vyčesávať najmä počas obdobia sezónnej výmeny srsti. Labrador retrievery zbožňujú jedlo a majú obzvlášť veľký sklon k obezite ak ich denná dávka krmiva nezodpovedá energii vynaloženej pohybom. Špeciálne si je potrebné dať pozor na vhodnú výživu labradorov medzi 4. a 7. Labradory nielenže deti milujú, tieto psy si doslova užívajú detské hry a detskú pochabosť. Avšak ako všetky psy, aj labradory musia byť skoro socializované a naučené ako sa majú správať k deťom a samozrejme deti sa musia naučiť ako sa správať k psovi. Mali by sa naučiť ako k psovi pristupovať (nikdy nie keď spí alebo žerie), dotýkať sa ich a nikdy ich nenechať psa ťahať za chvost, alebo mu inak ubližovať.

Tabuľka vlastností labradora:

tags: #cokoladovy #labrador #povaha

Populárne príspevky:

• Postup pasterizácie materského mlieka
• Analýza ťahovej skúšky hliníkového plechu
• Starostlivosť o uhorky na poli
• Lasagne s mletým mäsom a bešamelom
• Objavte tajomstvá pečenia baranieho mäsa