Ako motivovať dieťa k jedeniu v škôlke
Nástup do predškolského zariadenia je pre dieťa veľká zmena. Pre niektoré deti pozitívna, pretože sa ocitajú v kolektíve, nachádzajú kamarátov a majú k dispozícii veľa hračiek, aké možno doma nemajú. Pre väčšinu detí je to však zmena negatívna. Veľmi ťažko znášajú odlúčenie od mamy, cudzích ľudí, nový režim, nové prostredie a delenie sa o hračky.
Stres sa u detí začne postupne prejavovať. Sú neisté, podráždenejšie, plačlivejšie, niektoré majú problém so spánkom, prestanú komunikovať, prípadne sa vrátia k nočnému pomočovaniu. Azda najčastejším prejavom pasívneho odporu je nechutenstvo alebo odmietanie jedla.
Pre rodiča je veľmi frustrujúce, keď dieťa odmieta jesť napríklad čerstvo navarené jedlo. Nad nejedením dieťaťa ale nezalamujte rukami a pre svoj vnútorný pokoj hľadajte dôvody. Spočiatku vaše dieťa jedlo všetko, čo mu prišlo pod ruku, a teraz vymýšľa či úplne odmieta jedlo. Vy si kladiete otázku prečo? Je veľmi vyberavé a nezje takmer nič, čo vy ako rodičia poctivo pripravíte v kuchyni.
Dieťa skúša a snaží sa rozšíriť svoje hranice, čo si môže dovoliť a pokiaľ môže zájsť. Nezabúdajte na fakt, že dieťa tiež cíti, kedy je hladné.
Prečo nechce vaše dieťa jesť?
Stres? Pod vplyvom náhlych zmien trpia deti často stresom. Ten sa prejavuje rôznymi spôsobmi, jedným z nich je, ako aj u dospelých, nechutenstvo. Dieťa nepociťuje hlad, nechce jesť, často krát ani piť. Má akoby „stiahnutý žalúdok“ a zároveň aj obavu jesť niečo iné ako to, čo pozná z domu, čo navarí maminka. Radšej počká kým si ho vyzdvihne a potom sa spolu doma napapajú, tak ako to bolo vždy zvykom.
Niekedy sa deti hanbia alebo boja vykonávať v škôlke potrebu, a nejedia a nepijú aj z dôvodu jej zadržiavania. To môže mať nepríjemné aj nebezpečné zdravotné následky.
Tvrdohlavé, trucovité, alebo nešťastné? Veď v škôlke sa o Vašu ratolesť postarajú. Vyvážený jedálniček navrhnutý dietologičkou zabezpečí školská kuchyňa pod dohľadom hygienika. Všetko tip - top! A predsa sa malý nezbedník vracia domov vyhladovaný.
Zdravotné dôvody, ako je napríklad bolesť bruška po najedení, ktoré treba hneď vylúčiť alebo potvrdiť u pediatra. Dieťa môže mať napríklad alergiu na nejakú potravinu, ktorá bolesť spôsobuje.
Ak dieťa kŕmite vy a samo to ešte nezvládne, jeho reakcie na odmietanie konkrétneho jedla sú pravdepodobne dosť rázne - buď vám odstrčí ruku, pokrúti hlavou, alebo začne kričať či plakať.
Ako postupovať, aby dieťa jedlo v škôlke?
V takýchto prípadoch treba požiadať o pomoc učiteľky, ktoré Vás na daný problém samé upozornia. Spolupráca, ústretovosť a komunikácia môžu problém rýchlo odstrániť. Ak Vám zariadenie vyjde v ústrety, noste Vášmu anjelikovi zo začiatku domácu stravu. Sledujte pozorne jedálny lístok, a ak sa v ňom vyskytne nejaké z jeho obľúbených jedál, skúste ho naň namotivovať. Prineste učiteľke jeho maškrtu, ktorú dostane za odmenu, ak sa pekne napapá.
Pýtajte sa ho, čo mali dnes na obed a ako mu chutilo a hrajte s ním malé divadielko ako napr.: „No super, tak vy ste mali dnes dukátové buchtičky? Vám tak dobre varia? To ti závidím, my sme dnes mali v práci len mastný chleba s cibuľou“. A vždy sa informujte ako pokročilo a ako budete ďalej postupovať. Nechajte si od personálu poradiť, predsa len sú skúsenejší a nejaké to dieťa im už rukami prešlo. A za každý úspech ho poriadne vychváľte, prípadne niečím malým odmeňte.
Rozprávku o MRKVE z knihy AKO NAUČIŤ DETI JESŤ ZELENINU
Neustále musíte dieťa ubezpečovať, že si poň vždy prídete, že je v bezpečí, aby nadobudlo pocit istoty a tým postupne odbúralo strach a úzkosť. Vysvetlite mu, že každý má isté povinnosti a tou Vašou je chodenie do práce a zarábanie peniažkov na hračky a maškrty, že do práce a do škôlky sa jednoducho chodiť musí, a robia to všetci. Do motivácie zapojte aj rodinu. Pred starými rodičmi z neho urobte veľkého hrdinu.
Ďalším variantom je keď odmieta jedlo z trucu. Jednoducho sa zatne. To sa prejaví tým, že odmieta iba určité jedlá, ale dobroty vždy popapá, dokonca si nechá naložiť ešte raz. Kolektív znáša dobre, ranné lúčenie je bez väčších ťažkostí, nemá problémy s chodením na toaletu.
V takom prípade ho nechajte len vytrucovať. Obmedzte varenie doma. Ak bude mať istotu, že vždy keď príde domov, niečo mu uvaríte, nenaučí sa v škôlke jesť. Samozrejme ho nenechajte vyhladovať! Dajte mu len niečo menšie, alebo prípadne, niečo čo nemá rado.
Ak si vypýta palacinky, povedzte mu, že ich robiť nebudete, lebo ich bude mať budúci týždeň v škôlke, tak si ich môže dať tam. Namiesto odmeňovania a motivovania, zvoľte alternatívu trestov a znášania následkov. Kúpte domov niečo dobré, keksík, koláčik, lízatko, ale nedajte mu ho. Odložte ho s tým, že to je len pre deti, ktoré poriadne papajú! Na tom sa dohodnite aj s učiteľkou. Deti zvyknú aj tam dostávať dezerty. Ale len tie, ktoré zjedia obed!
5 tipov, ako deťom dopomôcť k chuti do jedla
- Skúste mu tiež navrhnúť iný variant a ono si vyberie, čo zje, respektíve len ochutná.
- Napríklad z ovocia alebo zeleniny sa dajú krásne vytvarovať rôzne zvieratká či dopravné prostriedky. Cestoviny poslúžia ako rozličné doplnky.
- Buďte ich vzorom.
- Začnite ponúkať takú zeleninu, ku ktorej dieťa najviac inklinuje. Ponúkajte ju často a hlavne pravidelne. Netrápte sa tým, že určité obdobie bude jesť kaleráb každý deň.
- Kamuflujte a skrývajte zeleninu v rámci jedál. Skúste zeleninové fašírky či krokety, ktoré sa dajú pripraviť na rôzne spôsoby. A nevysvetľujte. Niekedy je lepšie nevedieť, čo sa v jedle nachádza.
Ako rodičia máme veľa vecí vo svojich rukách. Závisí od toho, ako veľmi nám na tom záleží. Pri budovaní zdravých návykov u detí platí, neustále skúšať a nevzávať sa.
Mnoho ľudí, najmä mamičiek sa ma pýta, či sa aj naše deti stravujú rovnako zdravo ako ja. Neviem, prečo by pre nich malo platiť niečo iné. Zmeniť to však môže obdobie škôlky. Nie som ten typ, ktorý pripravuje deťom iné jedlá len preto, že im práve “nevonia” to, čo som pripravila. U nás vždy platila zásada, zje sa to, čo sa navarí. Nemali na výber. Jedinu výnimku tvorilo obdobie príkrmov. Obdobie kedy ešte deti nechodili do školky, bolo jednoduché v tom, že som ich stravovovanie mala plne pod kontrolou. A potom prišla tá krutá realita.
Pamätám si, keď som prvykrát videla jedálny lístok v škôlke. Veľa mäsa, ešte viac chleba, kakao, vyprážaná ryba, samý zemiak. Chýbala zelenina, ovocia málo, príliš veľa múčnych jedál, o dostupnosti sirupovej vody sa vyjadrovať nebudem. O množstve sladkosti tiež. Nechcem však haniť škôlku. Okrem stravy sme s našou škôlkou maximálne spokojní. Nemôžem im zazlievať, že sa v stravovaní riadia predpísanými normami. Položila som si však otázku, čo môžem urobiť, aby sa mi deti “nezvlčili” a školská strava neovplyvnila chute pestované od malička.
V prvom rade som v sebe nepestovala žiadne obavy, že prestanú jesť zeleninu alebo jedlo, ktoré doma pripravujem. Žiadne ponosy, zbytočné obavy, strach, výčitky smerované k personálu škôlky. Nič negatívne, čo by mohlo ovplyvniť naše ďalšie fungovanie. Keď deti nastúpili do škôlky, po zistení čo zvyknú jedávať, prestala som sledovať jedálniček. Čo nebolo veľmi šťastné rozhodnutie, nakoľko mi tá informácia doma chýbala a nevedela som sa podľa nej zariadiť. Tak som začala jedálniček v škôlke znova sledovať. A podľa toho som prispôsobila stravu doma. Hlavne olovrant a večeru.
Vždy si pozriem, akú stravu majú v škôlke a čo im tam chýba. Napríklad, ak majú chlieb na raňajky, ale aj na olovrant, doma sa snažím, aby už chlieb alebo pečivo, či iné múčne jedlá nejedávali. Vtedy zvyknem pripraviť hustú zeleninovú polievku alebo zeleninové placky. Osvedčila sa nám cuketová polievka s červenou šošovicou, ktorú pripravíte raz dva. Naše deti sú na polievky zvyknuté od mala, nejedia ich len na obed, ale i večeru. Skvelé sú v tom, že do nich môžete primiešať kadečo zdravé, a nemusia o tom vedieť.
Už od ich ranného detstva krájame deťom zeleninu a ovocie, aby si mohli brať kedy majú chuť. Zväčša doobeda jedia ovocie, kedy tak ako naše, aj ich telo potrebuje najviac energie. Zeleninu majú buď na olovrant alebo ešte po večeri. My sme zo zeleniny urobili doma bežnú a hlavne dostupnú záležitosť. To znamená, že ju chodíme nakupovať spolu s deťmi, ktoré ju v obchode pomáhajú vyberať a vážiť. Ukazujeme ju v zmysle, že každý deň s ňou majú kontakt. Dostupná je hlavne vtom, že ju majú denne nakrájanú a položenú namieste, kde sa najviac vyskytujú.
Cez víkend zvykenem mať aspoň jeden deň rybu. Tá v škôlkarskom jedálničku veľmi chýba. Tiež strukoviny, preto často varím polievky ako šošovicovú, fazuľovú, či hŕstkovú. Práve posledná zmienená je u našich deťoch mimoriadne obľúbená. Strukoviny však viete primiešať aj do rizota, či k iným obilninovým príloham, alebo pripraviť chutné nátierky. Áno viem, aj také sú. Dokonca je ich stále veľa.
Ak bude mať istotu, že vždy keď príde domov, niečo mu uvaríte, nenaučí sa v škôlke jesť. Samozrejme ho nenechajte vyhladovať!Dajte mu len niečo menšie, alebo prípadne, niečo čo nemá rado.
Jedinu ale zásadnú chybu robíš v tom, že synček vycítil, aké extrémne dôležité je pre Teba aby jedol (za každú cenu, dokonca aj odmenu mu sľubuješ, kŕmiš ho, dekoruješ jedlo... len aby niečo zjedol, si ochotná pre to urobiť čokoľvek a on to cíti a takto Ťa vydiera, možno tak chce získať Tvoju pozornosť, možno niečo iné). preto by si mala jednoducho zaviesť prísne pravidlá, jednoducho mu zaveď 5x do dňa jedlo (najlepšie rovnaký druh o tom istom čase, povedzme na raňajky nejaký chlebík, na desiatu ovocie, na obed zeleninku / masko / prilohu / polievku, na olovrant jogurt, na večeru chlebík / krupicovú kašu...). a trvaj na tom, aby to zjedol sám, samozrejme naňho nekrič, netrestaj ho, jednoducho mu vysvetli pokojným hlasom, že odteraz už bude papať sám, lebo je veľký a že ani Teba ani ocka nikto nekŕmi. ak jedlo nezje, neponúkaj mu žiadne alternatívy, ak jedlo nezje (samozrejme je najlepšie mu v týchto dňoch "výcviku" variť obľúbené jedlá), pred jedlom sa ho môžeš opýtať, či si prosí chlebík so šunkou alebo chlebík so syrom a podobne. ak jedlo nezje, nedaj mu už nič (okrem tekutín, samozrejme nie sladených, ktoré by ho zasýtili. ideálna je voda, ovocný čaj bez cukru) až do ďalšieho jedla. ak nezje ani to, opäť nič okrem tekutín, neboj sa, pud sebazáchovy je silnejší ako akákoľvek tvrdohlavosť a od hladu neumrie, ani keby 3 dni nič nejedol. hlavne mu nesmieš ponúkať žiadne náhrady jedla, nech len pekne zistí dôsledok nejedenia (hlad), nabudúce si uvedomí, že je kvôli sebe a nie kvôli Tebe (a toto by si si mala uvedomiť aj Ty).
poznám rodinu, kde mali 2,5 ročné dieťa, ktoré malo ten istý problém (i keď aj tu je podľa mňa problém na strane rodičov) a len aby "chudáčik malinký" papal, nosili mu na stôl knižky, detský počítač, stavebnicu, autíčko... a keď bol malý sústredený na hru, šup do jeho pusy s lyžičkou (mama alebo babka, on nikdy). keď si potom konečne uvedomili, že by mal jesť sám, vieš, ako jedol? nijako, maximálne tak chytil ruku mame, doviedol jej ju k vidličke, ona ju chytila a on potom jej ruku s vidličkou nasmeroval do svojich úst, len tak sa najedol. no a totálne ma šokovala jedna scéna u nich cez obed, babka sa ho pýtala, akú cestovinu (ktorý tvar) chce k tej omáčke, čo bola uvarená, vybral si motýliky. keď boli motýliky uvarené, nejedol, povedal, že chce špagety. tak babka varila ešte aj špagety, samozrejme nezjedol ani tie, ani ich neochutnal... no a ešte sa treba zamyslieť, prečo si dieťatko vydobíja pozornosť takýmto spôsobom: má pocit, že si ho inak rodičia nevšímajú, nevenujú sa mu ani chvíľku do dňa tak, aby boli nielen telom, ale aj mysľou pri ňom? ale to si už musíš zodpovedať sama...
tags: #ako #motivovať #dieťa #jesť #v #škôlke
