Cudzie Slová v Slovenčine: Pravidlá Výslovnosti a Pravopisu

Slovenský jazyk, podobne ako iné jazyky, preberá cudzie slová, ktoré si prispôsobuje. Avšak, jazykové zvyklosti, ktoré my Slováci považujeme za samozrejmé, cudzinci môžu vnímať ako nelogické. Slovenský jazyk má veľa pravidiel, výnimiek a nelogickostí, najmä v pravopise.

Je dôležité, aby pravidlá boli jednoduché a prirodzené, najmä v pravopise, aby neodvádzali pozornosť od komunikácie. Zložité pravidlá môžu zbytočne odčerpávať pozornosť pisateľa aj čitateľa.

Zvuková rovina a prozodické vlastnosti reči

Zvuková rovina reči zahŕňa niekoľko dôležitých prvkov, ktoré ovplyvňujú jej zrozumiteľnosť a plynulosť:

  • Prestávka: Prerušenie prúdu reči. Môže byť prirodzená (fyziologická) z potreby nadýchnuť sa alebo významová na hranici viet.
  • Melódia viet: Vety majú svoju melódiu, ktorá môže byť klesavá (v oznamovacích, rozkazovacích, zvolacích vetách a v opytovacích vetách, ak ide o doplňovaciu otázku) alebo stúpavá (v opytovacích vetách, ak ide o zisťovaciu otázku).
  • Sila hlasu: Hlas zosilňujeme, keď chceme povedať niečo dôležité.
  • Dôraz: Dáva sa na celé slovo, ktoré má vo vete najdôležitejší význam. V pokojnej reči je dôraz na poslednom slove vo vete.
  • Prízvuk: Dáva sa na slabiku v slove. V slovenčine je prízvuk na prvej slabike slova.

Spodobovanie je jav, pri ktorom dochádza k zmene výslovnosti hlásky - inak hlásku píšeme, inak ju počujeme. Spodobovanie nenastáva pri splývavej výslovnosti predložky a osobného základného zámena - napr. s nami, od nej...

Spodobovanie a výslovnosť hlásky „v“:

  • v → f : na začiatku slova, ak za „v“ nasleduje neznelá spoluhláska
  • v→ u: vo vnútri slova a na konci slova, ak za „v“ nenasleduje znelá hláska napr. slivka, páv (sliuka, páu)
  • v→ v: ak za hláskou „v“ nesleduje znelá hláska alebo samohláska napr. voda

Pravidlo o rytmickom krátení

V spisovnej slovenčine nesmú za sebou nasledovať dve dlhé slabiky. Toto pravidlo sa uplatňuje v rôznych prípadoch:

  • stredného rodu (vzor vysvedčenie) : tŕnie, v tŕní( vzor mesto - G pl.): hospodárstiev
  • v pádových príponách prídavných mien- mužský, ženský, stredný rod (vzor páví) : páví, pávia, pávie
  • v tvaroch slovies prítomného času- 1. - 3. os. sg. a pl.: zmúdriem, zmúdrieš- 3. os. pl. : krútia, chvália- 1. - 3. os. sg. a pl.

POZOR!!! Existujú výnimky, kedy sa rytmické krátenie neuplatňuje, napríklad:

  • boh (nadprirodzená bytosť) každý boží deň, boh Mars
  • mená planét - Mars, Jupiter, Slnko, Venuša
  • zem (hlina, podlaha) svieti slnko (zdroj tepla)
  • zemepisné názvy a mená štátov- jednoslovné: Záruby, Karpaty, Vtáčnik, Slovensko, Estónsko- viacslovné : Vysoké Tatry, Biele Karpaty, Severné Írsko, Čierne more, Slovenské rudohorie, Česká republika, Monacké kniežactvo, Vatikánsky mestský štát, Ochtinská aragonitová jaskyňa, Dobšinská ľadová jaskyňa
  • názvy ľudských osídiel- mestá a obce: veľkým písmenom píšeme všetky plnovýznamové slováKysucké Nové Mesto, Senica nad Myjavou

POZOR!!! Štrbské Pleso - obec, Štrbské pleso - jazero

  • ulice, mosty, námestia: prvé písmeno vždy veľké, ostatné len ak sú samyvlastným menomUlica víťazov, Ulica Mateja Bella, Námestie mieru, Hviezoslavovo námestie, Námestie P.O.

Viacslovné názvy sviatkov: prvé písmeno je vždy veľké - Veľká noc, Prvý máj, Sviatok práce, Medzinárodný deň detí, Slovenské rodné povstanie

POZOR!!! - Názvy oddelení inštitúcií sa píšu s malým písmenom. Študujem odbor cestnej dopravy.

Interpunkčné znamienka

Interpunkčné znamienka majú v slovenskom jazyku dôležitú funkciu. Medzi najčastejšie patria:

  • Úvodzovky:
    • na označenie citátu
    • na označenie slova s preneseným významom
    • v priamej reči

Priama reč:

„P............... ?!,“ u.......................... .„Kde je mačiatko?“ spytuje sa Klárka.

U.................... : „P...................... ?!.“Mamička povedala: „Bolo niekde na chodbe.“

„P.......................,“ u........................ , „p.....................?!.“„Bolo na chodbe, “ hovorí mama, „ale už zmizlo.“

  • Čiarka:
    • vyčleňuje z vety oslovenie, pozdrav, citoslovce
    • na vydelenie prístavku
    • pri vymenúvaní
    • pri spojkách

Problémy a nelogickosti v slovenskom pravopise

Slovenský pravopis má niekoľko problematických oblastí, ktoré môžu spôsobovať ťažkosti:

  • Zdvojené spoluhlásky: Dnešná slovenčina nepozná zdvojené spoluhlásky, s výnimkou slov mäkký, cenný, ranný.
  • Písmeno „ä“: Je ťažké nájsť logické zdôvodnenie premeny „e“ na „ä“ pri stupňovaní slova „veľký - väčší“.
  • Mäkčenie spoluhlások: Nie celkom priamočiarou logikou sa riadia odvodeniny od slov „dokonalosť, kostol, rýchlosť, sídlo, svetlo, teplo ...“.
  • Používanie „y“: V slovenčine by samohlásky „y“ a „i“ mali určovať tvrdosť či mäkkosť predchádzajúcej spoluhlásky. Svoju hlavnú funkciu však obe samohlásky v našom pravopise veľmi hrubo nezvládajú.

Príklady nelogickostí spojených s používaním "y" a "i":

  • Rizoto by sa teraz malo písať s ypsilonom, pretože sa pripravuje z ryže.
  • Rovnako s ypsilonom by sa mali písať aj slová skriňa - skrýva predmety, škridla - kryje strechu a krík - poskytuje úkryt v prírode.

Príklad vybraných slov.

Návrhy na zjednodušenie slovenského pravopisu

Existujú návrhy na zjednodušenie a učesanie pravidiel slovenského pravopisu:

  • Vyradiť z abecedy „y“: Pôvodom cudzie slová „fyzika“ , či „bicykel“, by boli oveľa prívetivejšie v slovenskej podobe „fizika“, „bicikel“.
  • Upraviť spôsob mäkčenia spoluhlások: Vybraným písmenám by sa zmenila výslovnosť výlučne pod mäkčeňom na tzv. mäkké hlásky - „č, ď, ň, š, ť, ž“.

Spoluhlásky by sa stávali mäkkými vždy len pod vplyvom mäkčeňa. Znamená to, že „di, ti, ni, de, te, ne“ by sme čítali tvrdo rovnako v slovenských, ako aj v cudzích slovách. Mäkko by sme čítali len „ďi, ťi, ňi, ďia, ťia, ňia, ďe, ťe, ňe, ďie, ťie, ňie“.

Viem si predstaviť aj rozsiahlejšiu očistu slovenskej abecedy. Celkom bezstarostne by sme vedeli žiť aj bez písmen „ä, ch, j, ľ, ô“. Len zopár ľudí v strede Slovenska vie vysloviť a aj používa „ä“ a „ľ“. Ostatným stačí obyčajné „e“ a „l“.

Tabuľka navrhovaných zmien v abecede

Písmeno na vyradenie Náhrada Zdôvodnenie
ä e Používa ho len málo ľudí
ch ȟ (mäkké h) Zhluk znakov vyjadruje rôzne hlásky v rôznych jazykoch
j i Výslovnosť je v mnohých prípadoch totožná s "i"
ľ l Používa ho len málo ľudí
ô uo (alebo vo) Nie je zložené z dvoch hlások ako ostatné dvojhlásky

Slovenskú abecedu by po tejto významnejšej redukcii tvorilo 21 písmen: „a, b, c, d, e, f, g, h, i, k, l, m, n, o, p, r, s, t, u, v, z“.

tags: #cudzie #slová #obe #výslovnosti #výslovnosť #pravidlá

Populárne príspevky: