Pestovanie cvikly a jej druhy: Všetko, čo potrebujete vedieť

Cvikla, známa aj ako červená repa (Beta vulgaris), je nenáročná zelenina s množstvom zdravotných benefitov a širokým využitím v kuchyni. Je to dvojročná rastlina s dužinatým koreňom rôznych tvarov a veľkostí, charakteristická svojou tmavočervenou až purpurovou farbou. Hoci neobsahuje veľa vitamínov, vyniká obsahom organických kyselín, pektínov, minerálnych látok a lipotropných látok.

Výhody pestovania cvikly

• Nenáročnosť: Cvikla je bezproblémová na pestovanie a zvládne to ktokoľvek.
• Zdravotné benefity: Čistí organizmus od toxínov, spevňuje väzivové tkanivo, bojuje proti rakovine a pôsobí preventívne, pomáha pri zápche a žalúdočných problémoch.
• Všestrannosť v kuchyni: Dá sa konzumovať surová, varená, pečená, zaváraná alebo ako súčasť smoothie a šalátov.

Druhy cvikly

Cvikla bola v minulosti šľachtená, a preto existuje mnoho druhov, ktoré sa líšia tvarom, farbou a chuťou.

Najznámejšie druhy cvikly:

• Cvikla červená (guľatá): Najznámejší druh, určený na konzumáciu v tepelne upravenom stave alebo na konzervovanie.
• Cvikla Betina: Odolnejšia voči chorobám, s červeno-hnedou farbou.
• Odroda Monopoly: Polo-skorá odroda určená na priamu konzumáciu.
• Odroda Renova: Zberá sa začiatkom jesene, určená hlavne na konzerváciu.
• Cvikla guľatá RED SUN F1: Poloskorá odroda, ktorá vytvára okrúhle, jednotné a intenzívne červené buľvy.
• Cvikla Boro F1: Guľatá červená repa so spoľahlivým výnosom.
• Cvikla podlhovastá Cylindra: Vhodná na priamy a následný výsev, buľvy sa dajú dobre porcovať, mäso má tmavočervené bez bielych prstencov.
• Cvikla guľatá Detroit: Vhodná na priamy aj následný výsev, buľvy má veľké, okrúhle bez prstencov, tmavočervenej farby.
• Cvikľa GRENADE F1: Stredne skorá odroda, okrúhleho a pravidelného tvaru, dobre sa skladuje, odolná voči rizománii.
• Cvikla Boldor F1: Má oranžovo červenú šupku a jasne žltú, sladkú a krehkú dužinu.
• Cvikla šalátová Alexis: Tmavo purpurová, poloskorá cvikla dorastá do dĺžky až 26cm a má veľmi intenzívne vyfarbenú a chutnú dužinu.
• Cvikla šalátová BETINA: Kvalitná klasická odroda s jemnou dužinou.
• Cvikla šalátová - Bona: Poloneskorá cvikla s intenzívne červenými buľvičkami, vhodná na konzumáciu aj konzervárenské spracovanie.
• Cvikla ČERVENÁ GULATÁ: Odroda vytvárajúca tmavo červenú, guľovitú buľvu, vhodná na konzervovanie.
• Cvikla OPOLSKI: Výnosná odroda s valcovitým tvarom buľvy, vhodná na všetky spôsoby využitia aj na skladovanie.
• Cvikla Pablo F1: Hybridná, jednoklíčková cvikla „baby“ veľkosti vhodná na priamy konzum aj konzervárenské spracovanie.
• Cvikla CYLINDRA: Odroda vytvárajúca valcovitú, tmavo červenú buľvu, veľmi dobre skladovateľná.
• Cvikla guľatá DETROIT: Stredne veľká buľva tvaru pravidelnej gule, fialovkasto červenej odrody.

Pestovanie cvikly

Výsev a sadenie:

• Čas výsevu: Od polovice apríla do polovice mája, keď už nehrozia jarné mrazy.
• Hĺbka výsevu: Semiačka umiestnite riedko do hĺbky 1 cm.
• Vzdialenosť riadkov: 30 cm.
• Vzdialenosť rastlín: Po vyjdení prvých rastliniek pretrhajte na vzdialenosť 10 cm.
• Celý proces viete urýchliť tak, že si semienka zasadíte najprv do kvetináča. Keď budete mať istotu, že mrazivému počasiu odzvonilo, vysadíte ich do záhradky. Posledné sadenie môžete uskutočniť na konci leta.

Pôda a stanovište:

• Cvikle sa najviac darí v humusom zásobenej a zavlažovanej záhradnej zemine.
• Vyhovuje jej slnečné stanovište a polotieň.
• Pôdu vyžaduje dobre pripravenú, bez burín.
• Nehnojíme ju nikdy maštaľným hnojom, ale používame dobre rozložený, humózny kompost ktorý rozhodíme pred výsevom v dávke 3 - 5 kg na 1 m2.
• Prihnojujeme dávkou Cereritu alebo NPK asi 2 týždne pred vysiatím (100 - 150 g na 1 m2).

Klbôčka cvikly obsahujú asi 4 - 6 semien. Vysievame ich do hĺbky 3 cm, v riadku 3 cm od seba, do riadkov vzdialených 30 cm. Klíči pri teplote 10 °C asi 10 dni. Po vzídení treba ihneď okopať a vyjednotiť na 6 - 8 cm. Po vyjednotení prihnojíme liadkom v dávke 30 g na 1 m2. Pre skorý zber vysievame cviklu v apríli a na skladovanie v júni.

Starostlivosť počas rastu:

• Zálievka: Počas leta, v obdobiach najväčšieho sucha.
• Pletie: Pravidelne vyplieť, aby lepšie rástla a neudusila ju burina.

Zber a skladovanie:

• Čas zberu: Cvikla vysadená na jar sa dá zbierať počas celého leta.
• Príprava na zimu: Neorezávajte korene, opatrne odkrúťte vňať alebo ju zrežte do dĺžky maximálne 4 cm, očistite a naukladajte do pivnice alebo špajzy tak, aby boli medzi plodmi medzery.
• Skladovanie: Vlhé a chladné prostredie (ideálna je pivnica).
• Pri zbere sa vyžaduje intenzívne červené vyfarbenie buliev.
• Buľvy na skladovanie zberáme pred príchodom mrazov.
• Pred kuchynskou úpravou cviklu umyjeme, varíme v slanej vode. Po uvarení a vychladnutí sa ľahko čistí, krája a strúha.
• Na varenie vyberáme približne rovnako veľké buľvy, aby sa uvarili v rovnakom čase. Dĺžka varenia je od 3/4 hodiny do 2 hodín, podľa veľkosti buliev.
• Cviklu možno i piecť.

Tabuľka odrôd cvikly

Využitie cvikly v kuchyni

Z cvikly sa dajú pripraviť rôzne pochúťky zo surovej, zaváranej aj uvarenej cvikly.

Recepty z cvikly:

• Cviklové smoothie: Zmiešajte cviklu s ovocím (jablká, bobuľové ovocie, banány), citrónovou šťavou, proteínom a vodou. Pridajte škoricu a med.
• Cviklová nátierka s orechmi: Nastúhajte varenú cviklu, pridajte grécky jogurt, cesnak, koreniny, soľ a orechy.
• Krémová cviklová polievka: Opečte cibuľku, pridajte na kocky nakrájanú cviklu a batáty. Zalejte vývarom, osoľte, ochuťte a varte. Rozmixujte a pridajte kokosové mlieko.

Pri zbere sa vyžaduje intenzívne červené vyfarbenie buliev. Buľvy na skladovanie zberáme pred príchodom mrazov. Pred kuchynskou úpravou cviklu umyjeme, varíme v slanej vode. Po uvarení a vychladnutí sa ľahko čistí, krája a strúha. Na varenie vyberáme približne rovnako veľké buľvy, aby sa uvarili v rovnakom čase. Dĺžka varenia je od 3/4 hodiny do 2 hodín, podľa veľkosti buliev. Cviklu možno i piecť.

Vďaka pomerne vysokému obsahu železa potláča zápaly. Cvikla má mnoho tvarov, veľkostí a farieb a pestuje sa pre svoje sladké korene a výživnú zeleň. Repa obyčajná (Beta vulgaris), známa aj ako cvikla, je rýchlorastúca, koreňová zelenina, pestovaná pre buľvu ako aj jedlé listy.

Problémy pri pestovaní cvikly

Mnohé z bežných problémov s cviklou zdieľa aj iná koreňová zelenina, napríklad zemiaky.

• Bakteriálne infekcie - rôzne pôdne baktérie môžu spôsobiť sfarbené škvrny na listoch, ktoré môžu postupne infikovať korene. Postihnuté rastliny by sa mali odstrániť a v ďalšej sezóne plodiny striedať.
• Vírusové infekcie - rôzne vírusy, ktoré sú často prenášané hmyzom, môžu spôsobiť skrútené, zdeformované listy.
• Plesňové infekcie - podobne ako baktérie, plesňové infekcie spôsobujú malé hnedé alebo sivé škvrny, ktoré pokrývajú listy. Aby ste tomu zabránili, striedajte plodiny každé dva až tri roky.
• Hniloba koreňov - zvyčajne spôsobená hubou Fusarium, spôsobuje vädnutie nadzemných listov, ako keby potrebovali vodu, zatiaľ čo korene začínajú hniť. Koreňová hniloba sa zvykne objavovať v cykloch; po dvoch alebo troch rokoch bez chorôb môže nasledovať zlá sezóna, v ktorej je ovplyvnených veľa rastlín. Hniloba sa dá minimalizovať udržiavaním vašej záhrady bez buriny a vyhýbaním sa nadmernému zalievaniu.
• Hmyzí škodcovia - dávajte si pozor na chrobáky, blšie chrobáky, vošky a húsenice. Škodcovia sa zvyčajne dajú identifikovať podľa rozstrapkaných otvorov, ktoré zostali na listoch.

Cviklu môžu v niektorých prípadoch napadnúť skočky, ktoré tvoria na listoch malé dierky. Škodcom môže byť aj Siatica oziminová, ktorá v buľvách vyhrýza cestičky. Ochrana pred týmito škodcami je bohužiaľ pomerne obtiažna. Môžete však vyskúšať zasadiť do tesného susedstva saturejku či kôpor, ktoré svojou arómou škodcu odpudia.

tags: #cvikla #pestovanie #a #druhy

Populárne príspevky:

• Šťavnaté kuracie recepty
• Rady pre pestovanie okrasného kelu
• Recept na žihľavovú masť
• Ako pripraviť punčové rezy
• Recepty na raňajky, ktoré si zamilujú aj deti