S príchodom jari sa v slovenskom kraji prebúdza nielen príroda, ale aj staré zvyky a tradície. Jar nie je len časom spevu a zvykov, ale aj časom tvrdej práce. Ľudia sa snažia zachovať pracovné zvyklosti, ktoré im vštepovali otcovia a starí otcovia.
Jarné zvyky a príprava na siatie
Pred prvou jarnou orbou sa starostlivo pripravovalo obilie na siatie. Každé vrece s osivom bolo pokropené svätenou vodou a požehnávali sa bahniatka. Gazda si vždy spomenul na to, čo ho naučil jeho otec a starý otec. Na siatie sa vyberal štvrtok, a to v čase, keď bol mesiac v splne, aby aj klasy boli plné. Ako prvý sa sial ovos. Oráč si na raňajky pripravil praženicu alebo vajce uvarené na tvrdo. Prvá brázda sa vyorávala oproti vychádzajúcemu slnku.Voz a záprah trikrát obišiel pole, pričom ho kropili svätenou vodou a vajcom. Až potom sa mohla vyorať prvá brázda. Do brázdy sa vkladal cesnak a veci zo štedrovečerného stola. Po zasiatí zrna si gazda kľakol tvárou k roli, pomodlil sa a požehnal ju rukou. Po návrate domov oblievali oráča aj záprah vodou, aby boli stále svieži. Siať smeli len muži. Sialo sa v druhej polovici apríla. Ak sa sial ľan, oráč sa mal pozerať na hory, aby bol ľan vysoký a čistý. Ak chcela žena biele pradená, mala v tento deň dať Cigánke chleba. Siať mohli aj ženy, ale len vtedy, keď sa v dedine zmiešali ovce.
Zvyky spojené s chovom dobytka a oviec
S jarným obdobím sa spájalo aj množstvo zvykov spojených s chovom dobytka a oviec. Na Veľkú noc sa kravy a ovce zháňali dovedna, aby si na seba zvykli. Následne sa spravila hromada a kňaz ju posvätil. Dobytok a ovce sa vyháňali zo stajne s čerstvo odrezaným prútom, aby ovce držali pohromade. Do jarnej sezóny patrilo aj podsadzovanie hydiny. Ak mala kvoka pred sebou slamu spod vianočného stola, znamenalo to, že sedí dobre.
Pečenie chleba v minulosti
V minulosti mala každá domácnosť zásobu múky na pečenie chleba. Bola ražná, pšeničná a počas vojny aj jačmenná. Večer stará mama preosiala múku do dreveného koryta. V troške múky na okraji koryta sa pripravoval kvások z "koborca". Koborec bol kus cesta, ktorý sa dal na tanier, posypal múkou a dal sa susedom, ktorí mali piecť v najbližších dňoch. Tí ho použili pri svojom pečení, potom urobili nový koborec a postupne sa vystriedal u ďalších susedov, až sa znovu dostal k prvým. Používal sa namiesto kvasníc. Zarobený kvások, prikrytý konopnou plachtičkou, kysol do rána.Medzitým sa zakúrilo do pece na dvore. Takú chlebovú pec mal v každom dome. Kúrilo sa polenami z tvrdého dreva, aby rýchlo nevzbĺklo, ale pomaly horelo, aby sa tehly v peci dobre vyhriali. Najviac sa tešili, keď stará mama napiekla "poddymníky". Boli to kúsky cesta rozvaľkané a potreté postrúhanými zemiakmi so smotanou a posypané kôprom. Takto upravené cesto sa dalo do pece, kde sa rýchlo upieklo.Chleby na slamienkach pokysli, povynášali sa von a stará mama ich veľkou drevenou lopatou posádzala do vyhriatej pece, kde sa pomaly upiekli do bledohneda. Keď chleby kládla na lopatu, umyla ich na to určenou štetkou, aby bolo cesto hladké, lebo múka by zabránila tomu, aby "chytili zánec" - peknú chlebovú farbu. Musela presne odhadnúť, či je pec správne vyhriata. Keď bola priveľmi horúca, kôra na chlebe rýchlo zahorela a cesto nebolo dosť vypečené. Pri slabo vykúrenej peci cesto v nej dlho "trčalo" a bolo vlastne uvarené, chlieb bol "mliazgavý" a bol v ústach ako blato. Po upečení sa položil na latkovú policu, aby sa z každej strany odparil.
Domácí KVÁSKOVÝ CHLÉB krok za krokem | Menu od Koko
Smidka chleba: Symbol spokojnosti
Autor má pred očami starú mamu, ako chlieb pred načatím prežehná, odkrojí si len smidku a vychutnáva ju. Bola spokojná, chlieb sa vydaril. O dva týždne sa práca s pečením chleba opakovala. Načatý chlieb mávali položený na stole, zabalený v obrúsku. Do domu chodievalo veľa cudzích ľudí, lebo otec bol obuvník. Starká alebo mama ponúkli prichádzajúceho chlebom so slovami: "Nože si odkrojte z toho nášho chlebíka." Ponúkaný si odkrojil smidku chleba, poobracal medzi prstami, zjedol ju a ako kázal dobrý mrav, pochválil ponúknutý chlieb.
Pečenie chleba dnes
Pečenie domáceho chlebíka, či už z kvasníc alebo z kvásku, je ozdravný proces. Odmenou za prácu s cestom je vôňa čerstvo upečeného chleba, ktorú nič neprekoná. Zohnať ošatku na chlieb cez e-shop je naozaj umenie, ale na pečenie chleba nie je nevyhnutná. Namiesto nej sa dá použiť väčšie cedidlo vystlané čistou utierkou a posypané zemiakovým škrobom. Rovnako poslúži aj prútený košík na pečivo.
Smidka s maslom: Najlepšia chuť na svete
Niet nad to, keď človek nedočkavo krája ešte nie celkom vychladnutý peceň chleba a na smidku si natrie maslo a osolí! Domáci kváskový chlieb vydrží dlho ako čerstvý. Pekáreň Tefal Bread of the World okrem sladkého a slaného pečiva zvládne aj prípravu džemov. Pred vložením bochníka do rúry treba dobre nahriať plech. Ak chcete chlebík piecť pravidelne, investujte do šamotovej dosky, ktorá výborne udržiava teplo a postará sa o obzvlášť chrumkavý výsledok.
Chlieb: Kultúrny a historický význam
Máloktoré jedlo má taký hlboký kultúrny a historický význam ako chlieb. Od prvých obilných kaší až po voňavé bochníky z pece, chlieb sprevádza ľudstvo tisícročia, pretkáva sa s tradíciami, náboženstvom a každodenným životom.
Hodvábna cesta chutí: Uzbekistanská pohostinnosť a chlieb
Uzbecká kuchyňa je rovnako bohatá ako história krajiny, ktorou prechádzala starodávna Hodvábna cesta. Pohostinnosť je tu dôležitejšia než hojnosť a bohatstvo. Tradičným prvkom je čaj, ktorého menej sa naleje do šálky významnému hosťovi. Kuchyňa Uzbekistanu je zmesou perzských, kazašských a ruských vplyvov, s dôrazom na hovädzie, baranie a konské mäso. K tradičným jedlám patrí lagman, samsy, manty, šurvy a šašliky, ktoré sa podávajú so zeleninou a chlebom. Uzbecký chlieb, známy ako non alebo lepjoška, má v kultúre posvätnú úctu. Pečie sa v peci cylindrického tvaru (tandir) s hlinenými stenami. Ak niekto nájde kúsok chleba na zemi, zdvihne ho a položí na miesto, kde nehrozí našliapnutie. Pri odchode na dlhú cestu si člen rodiny odhryzne kus chleba, ktorý sa uschová a po návrate doje.
Dom chleba: Symbolika Betlehema a vianočných oblátok
Názov Betlehem, Dávidovho mesta, znamená "Dom chleba". Táto lokalita bola prirodzeným miestom, kde si cestujúci do púšte dopĺňali zásoby chleba. V kresťanskej tradícii strednej a východnej Európy predstavujú vianočné oblátky posvätný chlieb. Oblátky sa pečú v kovových kliešťach s vianočnými symbolmi a konzumujú sa s medom, cesnakom a orechmi. V niektorých oblastiach sa oblátky vkladajú do modlitebných knižiek a podávajú chorým s vierou v uzdravenie.
Vianočné pečivo: Od obetného daru po veštbu
Okrem oblátok sa na vianočnom stole nachádza široká paleta vianočného pečiva s rôznymi tvarmi a funkciami. Pečivo sa podávalo koledníkom, chudobným a zvieratám, malo úlohu obetného daru pôde a prírodným živlom a pripisovala sa mu liečivá a ochranná sila. V Chorvátsku sa na deň sv. Tomáša pripravuje vianočné pečivo. V Bosne majú pečivá názvy ako kruvokriž, sv. Tomáša mlivosija a iné. V panónskych oblastiach sa urobia dva chleby: jeden na Štedrý večer a druhý na vianočné dni.Na Britských ostrovoch patrí k chlebovému pečivu škótsky yeel brehd a vianočné placky zo Shetlandských ostrovov majú v strede otvor a po okrajoch sú vykrajované do lúčov. Anglický vianočný koláč Christmas cake (yule cake) dnes predstavuje ovocný múčnik rôzneho zloženia a veľkosti. V Dánsku najväčšiu časť domáceho vianočného pečenia tvorili chleby, zdobené motívmi vtákov, zvierat, hviezd, slnka, srdca, znakom kríža. Vo Švédsku sa vianočný chlieb (julbröd, julkaka, sakaka) ozdoboval esovitými a zoomorfnými tvarmi.Na severe Európy bol zvláštnosťou obradný chlieb pod názvom skuebrød (Dánsko), sakaka (Nórsko, Švédsko), kylvö, joululeipä (Fínsko), ktorý sa uchovával do jarných prác a zmiešal sa s obilím určeným na výsev. Biskup Dávid Tencer uvádza, že islandský vianočný chlieb laufabrauð z pšeničnej múky je jedným z najoriginálnejších prvkov Vianoc. Vo Francúzsku si na Vianoce pochutia na čokoládovom závine La Buche de Noel a v Taliansku dominuje sladký koláč panettone. Jednou zo zvláštností vianočného pečenia v strednej a východnej Európe je „sparované“ pečivo.
Sviatočné a obradové pečivo bolo určené pre vlastnú rodinu, pre koledníkov, obecných služobníkov, chudobných a dobytok. Na východnom Slovensku pre koledníkov sa pripravilo pečivo z chlebového alebo koláčového cesta v tvare vtákov (takzavné pipiši). Z rusínskych dedín na Podkarpatskej Rusi je známy kračún, do ktorého sa dávalo zo všetkého, čo statok vyprodukoval. Gazdovia natierali symbolicky cestom kmene stromov, aby boli úrodné a gazdiná sa rukami od cesta dotýkala stromov, aby porodila veľa potomkov. V mnohých krajoch Česka bolo zvykom upiecť vianočku pre každého člena rodiny a na statkoch tiež pre čeľaď. Na Hornej Lužici sa piekli hodowne kołački alebo wosuški (podlhovasté pečivo v strede vtlačené).
Chlieb ako každodenná potreba a symbol života
Ľudia potrebujú každodenný chlieb. Ježiš nás učí zaň modliť sa, ale aj zodpovedne pracovať na jeho obstarávaní. Slováci sa ho nevedia prejesť.
Zmeny v pekárenstve po roku 1990
Od deväťdesiatych rokov sa veľa zmenilo. Kedysi bežný poldruhakilogramový až dvojkilogramový bochník zoštíhlel, čo súviselo so zmenami v slovenských rodinách a túžbou ochutnať čerstvo upečený chlebík. Porevuločným hitom sa v Liptove stal okrúhly zemiakový chlieb. Zápas o priazeň spotrebiteľa vyhral klasický pšenično-ražný chlieb, pri zrode ktorého stál kvások. Prirodzenou vlastnosťou chleba je mierna kyslosť, za ktorou stojí kvások.
Súčasná ponuka chleba
Pekári vyrábajú množstvo výrobkov, ktoré sú lepšie a zdravšie aj preto, že mlynári ponúkajú širší sortiment múk. S múkou a obilninami sa pracuje viac a lepšie ako v nedávnej minulosti. V súčasnom sortimente chlebov prevažuje pšenično-ražný a spomedzi cereálnych výrobkov je v kurze chlieb dlháň. Sortiment pekárskych výrobkov sa stal indikátorom rozvoja cestovného ruchu. Slováci a Česi milujú klasické rožky. Koláče na báze klasického kysnutého cesta, lúpačky, šatôčky a buchtičky s ovocnými marmeládami a lekvármi ľuďom chutia rovnako ako v nedávnej minulosti, tak aj dnes. Rozvrstvenie slovenskej spoločnosti vidno aj na konzumácii chleba a pečiva.
Chlieb: Civilizačný prvok
Chlieb poznajú ľudia dobrých desaťtisíc rokov. Vyrástli na ňom, prostredníctvom pestovania obilnín sa stali z lovcov poľnohospodári. Chlieb živil ľudí a zároveň ich civilizoval, učil úcte aj skromnosti. Bol a zostal základnou potravinou. A nič na tom nezmenili ani najmodernejšie technológie. Chlieb miluje jednoduchosť, poctivosť a fortieľ.
Netradičná učebná pomôcka: Pec na školskom dvore
Školáci v Spišskom Hrhove majú netradičnú učebnú pomôcku - vlastnú pec na školskom dvore. V rámci vyučovacích hodín v nej pečú chlieb a na ostatných hodinách sa učia viac o chlebe. Téma chleba a pečiva sa v škole dostala aj do učebných osnov. O chlebe hovoria na hodinách cudzích jazykov, na matematike žiaci počítajú rovnice o chlebe, na chémii sa učia o procese kvasenia a žiaci robia o chlebe aj powerpointové prezentácie.
Veľká noc a chlieb: Radosť z nového života
Veľká noc je pre kresťanov na celom svete oslavou vzkriesenia Ježiša Spasiteľa. V Anglicku, Írsku, USA a aj v Nemecku je zvykom na Veľkú noc poskrývať po dome alebo v záhrade vajíčka s rôznymi lahôdkami. Vo Francúzsku si nachádzajú deti darčeky na zazvonenie. Severania vo Švédsku sa dievčatá oblečú za čarodejnice a chodia po susedoch a pýtajú si sladkosti. V Írsku dominuje tradičná pórová polievka s pečenou jahňacinou. Rakúšania pečú veľké praclíky a Poliaci si pochutnávajú na bielych klobáskach s čerstvým osoleným chlebom. Ľudí spája radosť z nového života, ktorú kresťanom vlialo zmŕtvychvstanie Pána.
Od zrna k chlebu: Proces mlatby a spracovania obilia
Mlatba je proces oddeľovania zrna od klasov. Po žatve sa obilie mlátilo na poli cepami alebo sa snopy vymlátili prehnaním dobytka po udupanej pôde. Na očistenie obilia sa používala riečica a sito. Starí Slovania zrno merali dutými drevenými nádobami, ako korček, lukno a kaď. Obilie sa uskladňovalo v obilných zásobných jamách alebo sýpkach.
Chlieb v porekadlách a prísloviach
Chlieb je dar boží. Vo chlebe Pán Boh býva. Od Pánbožka vyprosíme si chlebíčka. Chlieb vozdajší daj nám dnes, ale hneď! Tak žijeme, aby bolo neba i chleba. Hojže, Bože, chleba, už je gamba otvorená! Chlebíček náš tatíček. Od kraja chlieb krájajú. Kto si nevie chleba odkrojiť, nevie si naň ani zarobiť. Ani mi chleba krájať nedali. Zo svojho chleba si človek smelo odkrojí aj o polnoci. Odkroj si chleba, s tým je človek živý. Musíš si chlieb tenšie krájať, akže sa chceš dobre mávať. Lepší doma krajec chleba, lež v cudzine krava celá.Chleba v ruke nepribýva. Cintorín si odkrojil (smidku chleba). Za kus chleba robiť treba. Dobrý je ako kus chleba. Ja som z veľa pecí chleba jedol. Lačnému vždy je chlieb na mysli. Lepšia chudá slanina s chlebom, ako tučná bez chleba. Pýtal sebe unížene chleba svojej žene. Jedz chlieb a pi vodu, nebude ti na škodu. S chlebom dobre chodiť. Lepší kus chleba na ceste, ako pero za klobúkom. Chlieb sa nikdy neprijie. Keď si najedený, vezmi si do vrecka kus chleba. Zapovedaný chlebíček najradšej sa jedáva. Kde je chlieb, tam sa i nôž najde. Nôž sa najde ku takému chlebu. Chleba a noža nespúšťaj so stola. Neponúkaj nôž, ale chlieb. Páni vždy najdu na chlieb nôž (vždy najdu príčinu zádrapky). Na každý chlieb nájdu sa zuby.Zuby skoro rastú, ale chlebíček pomaly. Kto chce chleba, pracuj, čo treba. Pán hrdý, chlieb tvrdý. Bárs pôjdeš medzi Rusi i tam chlieb sa robiť musí. To ti chleba nedá. Vie, ako chlieb jesť. Chlieb kúpený je zo zlatej lopaty. Gazda si nežiada bieleho chleba.
Svadobné zvyky a chlieb
Keď sa mládenec s dievkou dohodli, požiadal i rodičov o jej ruku. Po vzájomnom dohodnutí bývala malá hostina. Takmer na žiadnej svadbe nechýbala hudba. Každá svadba bola v tichej dedinke udalosť, ktorá vzrušila celú obec. Už niekoľko dní pred svadbou mali kuchárky napilno, najmä posledné hodiny sa usilovne pieklo, varilo pre pozvaných. Družice i družbov si povolávala nevesta i mladý zať osobne. Tí, ktorí išli na svadbu, doniesli so sebou alebo poslali vopred sliepku alebo kohúta, cukrovinky a tiež tortu, ba pred svadbou, keď sa vo svadobných domoch piekli koláče, doniesli syra, masla, mlieka, maku, vajec atď.Po skončení cirkevných obradov išiel celý sprievod s mladomanželmi k domu, v ktorom budú cez svadobnú hostinu. Po príchode z kostola zapreli pred mladými dvere, tu bolo zase úlohou starejšieho vstup vymôcť. Vojdúc dnu boli privítaní a uctení. Hostí umiestnili okolo stolov a prinášali sa jedlá a pijatika. Radostník - koláč to ohromných rozmerov na piaď vysoký - sa piekol vždy v dome nevesty. Ak po sobáši býva nevesta v mužovom dome, musí tam byť i cez svadobnú hostinu a ta zan...
| Región | Vianočné pečivo | Funkcia |
| Chorvátsko | Vianočné pečivo na deň sv. Tomáša | - |
| Bosna | Kruvokriž, sv. Tomáša mlivosija | - |
| Panónske oblasti | Dva chleby (Štedrý večer a Vianočné dni) | - |
| Britské ostrovy | Škótsky yeel brehd, Vianočné placky (Shetlandy) | - |
| Dánsko | Chleby zdobené motívmi | - |
| Švédsko | Julbröd, julkaka, sakaka | Ozdoba esovitými a zoomorfnými tvarmi |
| Severná Európa | Skuebrød (Dánsko), sakaka (Nórsko, Švédsko), kylvö, joululeipä (Fínsko) | Uchovával sa do jarných prác |
| Island | Laufabrauð | Originálny prvok Vianoc |
| Francúzsko | La Buche de Noel | Čokoládový závin |
| Taliansko | Panettone | Sladký koláč |
| Východné Slovensko | Pečivo v tvare vtákov (pipiši) | Pre koledníkov |
| Podkarpatská Rus | Kračún | Obsahoval všetko, čo statok vyprodukoval |
| Česko | Vianočka | Pre každého člena rodiny |
| Horná Lužica | Hodowne kołački alebo wosuški | Podlhovasté pečivo v strede vtlačené |
tags:
#čo #je #smidka #chlieb
Populárne príspevky:
