Dalibor Jenis: Život a kariéra slovenského operného speváka
Dalibor Jenis je významný slovenský operný spevák, ktorý si získal uznanie na domácich aj medzinárodných scénach. Tento článok sa zameriava na jeho životopis, kariérne úspechy a osobný život.
Dalibor Jenis je barytonista, ktorý sa narodil v Bratislave. Svoju hudobnú cestu začal ako basgitarista na bratislavskej funkovej scéne. Neskôr ho však opera natoľko zaujala, že sa jej začal venovať profesionálne. Študoval spev na bratislavskom Konzervatóriu u Zlatice Livorovej a na Accademia Italiana v Osime.
„Veľká vďaka patrí mojej manželke Eve, ktorá ma ako speváčka nahovorila, aby som bol aj ja operným spevákom,“ hovorí Dalibor Jenis.
Jeho manželkou je operná speváčka Eva Jenisová, s ktorou má dcéru Rebeku, študentku operného spevu.
Hudobné začiatky a štúdium
Prostredníctvom basgitary sa Dalibor Jenis dostal medzi konzervatoristov a cez nich zasa k vážnej hudbe a k opernému spevu. Zoznámil sa aj s Evou, ktorá už končila školu. „Zaiskrilo to a ja som sa snažil, aby som sa v jej spoločnosti pohyboval častejšie, čo sa aj podarilo,“ spomína. Popri base aj spieval, ale iné žánre. Veľkým vzorom mu bol Mark King zo skupiny Level 42, ktorý hral na basgitare aj spieval.
Ako šestnásťročný hral zrelo a moderne. Veľa ľudí sa ma pýtalo, prečo hrám na base a nie na gitare, veď ako gitarista by som sa mohol pri sólach viac realizovať. Mne sa však basa vždy veľmi páčila, lebo som sa snažil objavovať niečo nové, vtedy bola nová slapová technika, teda hranie palcom perkusívnym spôsobom, a to mi umožňovalo hrať aj rytmické veci.
V roku 1989 vstúpil po prvýkrát na profesionálne operné javisko v nemeckom Ludwigshafene. Jeho prvou postavou bol Hercules v Gluckovej opere Alceste.
Accademia Italiana v Osime
Dalibora Jenisa lákalo ísť priučiť sa priamo do krajiny opery, ktorou Taliansko bezpochyby je. Na Accademia Italiana, ktorej riaditeľkou bola v tom čase slávna Katia Ricciarelli, dostal príležitosť pracovať s uznávanými maestrami. Spomeniem napríklad Antonia Tonniniho, ktorý stál pri zrode takých hviezd ako Luciano Pavarotti alebo Maria Callas. Pre neho ako študenta bol tento dotyk s veľkým svetom opery veľmi jedinečný a inšpirujúci. Napriek tomu tam nezostal pôvodne plánované dva roky, pretože sme si neporozumeli s prideleným profesorom spevu a rozhodol sa vrátiť do Bratislavy.
Z Talianska sa v maturitnom ročníku vrátil dokončiť bratislavské Konzervatórium, 5. a 6. ročník som kontrahoval. Uvažoval som aj o Vysokej škole múzických umení, ale v tom čase som už mal aj zahraničné angažmány a individuálne štúdium zrušili. Dekan mi udelil výnimku, avšak viacerí pedagógovia ju neakceptovali. Nechcel som to ďalej komplikovať a tak som sa namiesto vysokej školy rozhodol vstúpiť priamo do školy života - na operné javisko.
V roku 1991 sa stal sólistom opery SND v Bratislave, kde vystupoval ako Gróf Almaviva vo Figarovej svadbe, Marcello v Bohéme, Don Giovanni, Eugen Onegin a iné.
Pôsobenie na svetových operných scénach
Dalibor Jenis pôsobil vo svetových operách, ako napríklad v Hamburgische Staatsoper, vo Viedenskej štátnej opere, v kráľovskej opere Covent Garden v Londýne, v Opere National de Paris, v Teatro Real Madrid, v Teatro Colon Buenos Aires a v iných slávnych operách. Predstavil sa i pred tokijským publikom.
Dalibor Jenis je v súčasnosti jeden z najlepších interpretov Rossiniho Barbiera zo Sevilly. Na festivale v Pesare bude vystupovať v tejto úlohe pod taktovkou Daniele Gatti. Toto vystúpenie bude na svetovo najlepšom Rossiniho festivale udalosťou sezóny.
Počas svojej kariéry mal príležitosť pracovať s množstvom špičkových spevákov a tvorcov. „Stretol som sa s rôznymi ľuďmi a názormi, konfrontoval svoju interpretáciu s inými a pod.,“ hovorí Jenis.
Spomínam si, že som vôbec nemal trému. Povedal som si, že v Royal Opera House som ešte nespieval, takže to urobím s chuťou, pretože je to možno prvý a posledný krát. Riaditelia veľkých európskych operných divadiel majú spoločné semináre, kde si vymieňajú informácie a pán Katona o mne šíril dobré chýry. Takto sa o mne dozvedelo napríklad vedenie divadla v Hamburgu, kde som už nemusel robiť konkurz a angažovalo ma ako Figara v Barbierovi zo Sevilly. Tu som následne hosťoval asi 15 rokov.
Nikdy som nespieval s pocitom, že chcem spievať niekde konkrétne. Mnohí mladí umelci majú takúto víziu. Lenže ak sa nenaplní, deprimuje ich to. Potom ich každý neúspešný konkurz v týchto vysnívaných divadlách odradí. Nikdy som takto neuvažoval, a aj preto ma dodnes netrápi, že som napríklad ešte nespieval v Metropolitnej opere.
Úlohy
Dalibor Jenis účinkoval aj Rossiniho festivale v Pesare, rodisku jedného z hlavných reprezentantov tohto obdobia, kde stvárnil Figara v Barbierovi zo Sevilly. Mojimi javiskovými partnermi boli Joyce DiDonato či Juan Diego Flórez, mená, ktoré hovoria za všetko. Toto je ale veľmi náročný a špecifický repertoár, ktorý si vyžaduje štýlovú interpretáciu. Keďže som sa začal viac zaoberať Verdim, belkantového spievania z pera jeho predchodcov mám čoraz menej, pretože si to vyžaduje celkom iné technické nasadenie aj čas.
S Puccinim som strávil dlhé roky, či už to bol Marcello v Bohéme alebo Sharpless z Madama Butterfly, čo sú charakterové postavy, ale nedávajú až taký spevácky priestor. Čím som starší, tým ma viac fascinujú postavy, ktoré si vyžadujú vyššie spevácke aj herecké nároky. S Puccinim som sa stretol napríklad aj ako Lescaut v Manon Lescaut a nahrával som Franka z Edgara. Myslím si, že by mohol nasledovať Simone Boccanegra, ktorého už odo mňa viackrát vyžadovali, ale jeho naštudovanie som zatiaľ odsúval. Taktiež ma čaká už viackrát žiadaný Scarpia z Pucciniho Toscy. Túto postavu prvýkrát naštudujem v Bologni s dirigentom Danielom Orenom, vynikajúcim špecialistom na Pucciniho a verizmus, ktorý si ma na túto postavu vyžiadal, pretože je presvedčený, že dozrel môj čas na jej stvárnenie.
Michael Švehla alias Majself o vzťahu so sebou, či prekvapeniach pre fanúšikov | Štúdio SITA
Osobný život
Dalibor Jenis je ženatý s opernou speváčkou Evou Jenisovou. Zoznámili sa na konzervatoriálnom plese 10. marca 1984 a zosobášili sa 20. júna 1987. Majú dcéru Rebeku.
Uprednostňujem menšie mestá, menej ľudí, áut a chaosu. Ak ho mám, trávim ho s rodinou v oáze lesov a hôr alebo pri mori. Voľný čas si však stále musíme plánovať.
V Bratislave mám rád čínsku reštaruáciu Jasmín. Je tam kvalitný personál, výborná kuchyňa porovnateľná so špičkovými reštauráciami vo svete. Všade, kde sa dobre varí, chodievam rád. Môže to byť aj malá jednoduchá krčmička s dobrým kuchárom. V Prahe máme s Evičkou obľúbenú takú maličkú reštauráciu Páv.
Ako človek, ktorý má rád vymoženosti techniky, asi na kábliky - na video a audio techniku. A na garderóbu pre dcéru a manželku.
Vlani v novembri sme boli aj s Rebekou dva týždne na Maledivy. Tento darček sme dali dcérke k šiestym narodeninám. Bývali sme priamo na mori a okamžite, ako sme vstúpili do mora, nás prepadli húfy rôznofarebných rýb aj so žralokmi, ktoré však boli našťastie plaché. Ešte aj manželka sa tam premenila na malé dievčatko, ktoré ani po troch hodinách nechcelo vyjsť z vody.
Najväčšiu radosť prežívam, keď sa dozviem, že mám voľno, môžem byť s rodinou a nemusím myslieť na robotu.
Eva Jenisová
Eva Jenisová je úspešná operná speváčka a manželka Dalibora Jenisa. V premiérovom predstavení Dona Giovanniho stvárnila hlavnú ženskú úlohu Donnu Annu. S manželom vychováva dcéru Rebeku a počas jeho neprítomnosti sa jej zmocňuje nervozita. Vždy chce, aby sedel pri nej a bol kritický k jej práci. Narodená v znamení Barana je impulzívna a náročná na svoj profesionálny výkon. Aj preto jej často tlieskajú v zahraničí.
S Daliborom Jenisom sa zoznámila 20. marca 1984. Vedela som o ňom, kto to je, a upútal ma jeho šarm. Mám pocit, že to bola láska na prvý pohľad.
Svadbu sme mali v Bratislave, obaja sme boli v bielom. Daliborov oblek pripomínal jeho kostým z Fausta a Margaréty.
Jedna z mojich najobľúbenejších reštaurácií je v Paríži. Ide o thajskú reštauráciu U červeného draka blízko Elizejských polí. Podlaha je tam sklenená a pod nami plávajú ryby. Kŕmim ich rukami, ktoré mi potom ohryzkávajú. Je to úžasné.
Pre manžela na kábliky a pre mňa na "hadříky." No asi najviac miniem na dcéru. Rebeke by som kúpila všetko na svete.
Bolo tam úžasné prostredie, pokoj, teplo, voda, ubytovanie aj strava. Tam som zažila raj na zemi.
Usilujem sa uvedomovať si každý deň, keď sme všetci zdraví. A tešiť sa z toho, že sme spolu.
Rečí je vždy veľa, ale klebety sú pre mňa nepodstatné. Sopranistka Eva Jenisová stvárnila v premiérovom predstavení Dona Giovanniho hlavnú ženskú úlohu Donnu Annu.
Na jej čele stál Marián Jurík, ktorý mal „dobrý nos“ na domáce talenty. Po zápisných úlohách, ako Kňažka vo Verdiho Aide či jedna z Kňažiek Moreny v Suchoňovom Svätoplukovi, dostala Eva Jenisová skvelú šancu predstaviť sa ako Oscar. G. V časopise Film a divadlo 16/1986 som napísal: „Povedľa prirodzene znejúcej výške prekvapila sýtym, okrúhlym tónom aj v nižších polohách, čo je u lyrických hlasov vzácnosť“.
Touto cestou viedla aj ďalšia, najskôr doma a následne po vyše dve desaťročia na popredných zahraničných scénach rozvíjaná kariéra Evy Jenisovej. V prvej fáze bol pre ňu charakteristický šťavnatý, príťažlivo sfarbený a ligotavo žiariaci lyrický soprán, so schopnosťou technicky isto zdolávať koloratúry. K virtuóznemu koloratúrnemu odboru nikdy neinklinovala. No na druhej strane k dramatickejším partom, resp. k hraniciam mladodramatického odboru, pristupovala s veľkou obozretnosťou a zodpovednosťou. V prvých rokoch angažmánu vstupovala nielen do repertoárových predstavení, ale inscenátori sa o ňu opierali aj v nových tituloch. Okrem menších postáv (Jano v Jej pastorkyni, Barbarina v Mozartovej Figarovej svadbe, Kukla v Cikkerovej opere Zo života hmyzu) doštudovala Zerlinu v Donovi Giovannim a na jar 1988 jej zverili titulnú postavu v Dvořákovej Rusalke. A. Ako Rusalka obehla neskôr kus sveta.
Vo Viedenskej štátnej opere, kde si ju všimli už v roku 1991 a ako debut jej ponúkli Donnu Elviru z Mozartovho Dona Giovanniho v klasickej Zeffirelliho inscenácii (spievala aj na slávnostnom predstavení, venovanom 200-ročnému výročiu smrti skladateľa 5. decembra 1991), zverili Eve Jenisovej Janáčkovu Káťu Kabanovú. Ale vráťme sa o pár krokov späť. Ešte pred prienikom na svetové operné javiská si Eva Jenisová vyskúšala predverdiovské belcanto ako Lisa vo veľkom koncertnom priereze Belliniho Námesačnou. Julietta od Bohuslava Martinů, uvedená v roku 1989, bola vyslovenou dramaturgickou raritou. Ch.
A bol tu jún 1989, nová inscenácia Gounodovho Fausta a Margaréty, v dnes už legendárnej réžii Jozefa Bednárika. Šokujúco moderný pohľad na operu, nezaťažený klišé, nasýtený viaczmyselným obsahom a silnou emóciou. Eva Jenisová žiarila ako herecky neodolateľne krehká, no v hlase silná a bohatstvom citov nabitá Margaréta. Na domácej scéne sa krátko po novembrových udalostiach roku 1989 stretáva s dielom Leoša Janáčka. Ešte netušiac, akú významnú úlohu zohrá v jej umeleckom živote. V Príhodách líšky Bystroušky jej síce pridelili rolu Lišiaka (a bol to pôvabne šibalský „Zlatohřbítek“), no ako Líška neskôr triumfovala všelikde vo svete. A nielen v tejto Janáčkovej opere. L.
Po páde totalitného režimu a otvorení hraníc sa 7. apríla 1990 uskutočnil vo viedenskom Konzerthause gala večer deviatich slovenských operných sólistov. Pod taktovkou Ondreja Lenárda na ňom, v obklopení svojich rodákov, dojímalo umenie nezabudnuteľnej Lucie Popp. A povedľa nej Peter Dvorský, Sergej Kopčák, ale i rad ďalších umelcov z mladšej generácie. Vrátane Evy Jenisovej, ktorá sa zaskvela „šperkovou“ áriou Margaréty z Gounodovho Fausta. Pre Evu Jenisovú boli deväťdesiate roky naplnené príležitosťami skôr v zahraničí než doma.
V Opere SND vstúpila ako Pamina do občerstvenej Mozartovej Čarovnej flauty, do staršej Verdiho Traviaty ako Violetta Valery a jej novou postavou sa stala Elisabetta v premiérovom naštudovaní Verdiho Dona Carla (1997). G. L. V roku 1997 uzatvára pevné angažmán v bratislavskej opere, aby sa mohla naďalej naplno venovať úväzkom vo svete. S Káťou Kabanovou zavítala aj na Nový Zéland, v Buenos Aires spoznali jej Líšku Bystroušku. Eva Jenisová v opere Der Prozess od skladateľa Philippe Manouryho v parížskej inscenácii, foto: súkr. archív E.
Pražské Národné divadlo v októbri 1998 pod taktovkou Jiřího Bělohlávka nanovo naštudovalo Rusalku v čiastočne slovenskom obsadení. Na čele s Evou Jenisovou. V novom miléniu sa umelkyňa vrátila na javisko SND, aby v Mozartovom Donovi Giovannim (2001), po Zerline a Donne Elvire, predstavila aj charakterovo odlišnú Donnu Annu. Stalo sa tak v donedávna živej inscenácii Jozefa Bednárika, opäť v partnerstve so svojím manželom Daliborom v titulnej úlohe. Okrem už spomenutých mozartovských postáv stvárnila vo francúzskom Nancy aj dramaticko-koloratúrnu Vitelliu v La clemenza di Tito. Po dvoch rokoch sa Eva Jenisová objavila v ďalšej premiére Opery SND. Bola to Janáčkova Káťa Kabanová (2003), pričom titulnú postavu už mala overenú z mnohých zahraničných scén. G.
Z rozhovoru pre Opera Slovakia spred piatich rokov sa dozvedáme, že na spoluprácu s Petrom Konwitschnym nemala najlepšie spomienky. O tri roky neskôr zachytila Evu Jenisovú v repríze inscenácie Janáčkovej Jej pastorkyne v štrasburskej opere (v skvelej réžii Roberta Carsena) kolegyňa Michaela Mojžišová. A veru ani ona nešetrila slovami nadšenia.
Dalibor Jenis je nielen úspešným operným spevákom, ale aj manželom a otcom. S manželkou Evou Jenisovou tvoria harmonický pár a spoločne vychovávajú dcéru Rebeku. Jeho kariéra je dôkazom toho, že s talentom, tvrdou prácou a podporou rodiny sa dajú dosiahnuť veľké veci.
tags: #dalibor #jenis #životopis
