Deň prvovýrobcov mlieka: Program a aktuality

Slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka si prajú, aby Medzinárodný deň mlieka, ktorý tento rok pripadol na 20. mája 2025, bol považovaný za deň úcty ku všetkým, ktorí sa akoukoľvek formou podieľajú na výrobe, spracovaní, doprave, predaji, či konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov.

Ilustračné foto

Podpora sektora prvovýroby mlieka

Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka oceňuje snahu Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR podporiť produkciu mlieka a tak zabezpečiť udržanie výroby aspoň na súčasnej úrovni.

Do prvovýroby mlieka vlani smerovali historicky najvyššie podpory. Každý liter vyrobeného mlieka bol dotovaný v priemere desiatimi centmi. Podpora na kilogram surového kravského mlieka bude v tomto roku 10 centov, čo je najviac za ostatné roky.

Slovenský zväz prvovýrobcov mlieka a Slovenský mliekarenský zväz vítajú schválenie mimoriadnych finančných prostriedkov vo výške 50 miliónov eur na zmiernenie dopadov sucha na živočíšnu výrobu a objemové krmoviny. Vyčlenené prostriedky pomôžu zlepšiť katastrofálnu situáciu, do ktorej sa prvovýroba mlieka dostala.

Systémové opatrenia a inovácie

Riaditeľ odboru živočíšnej výroby MPRV SR Peter Juhász vo svojej prednáške hovoril o systémových opatreniach na podporu inovácií v sektore prvovýroby mlieka. P. Juhász v úvode spomenul, že nedávno skončila od júla bežiaca výzva, ktorá bola určená pre postihnuté chovy ochorením SLAK.

„Alokácia na výzvu predstavovala 44 mil. EUR, pričom 9 podnikov napokon požiadalo celkovo o 25 mil. EUR,“ zhrnul riaditeľ. Riaditeľ predstavil aj plánované výzvy pre 4.Q. 2025. Ide o paušálnu platbu pre mladých farmárov (opatrenie 75.1) a investície do rozšírenia kapacít v spracovateľských podnikoch (73.07), ktorá by mohla byť zverejnená koncom októbra, resp. v úvode novembra.

„Opatrenie spracovateľské kapacity má byť financované v novom Strategickom pláne cez finančné nástroje, pričom po modifikácii došlo k navýšeniu alokácie na opatrenie o 14,2 mil. EUR na 89,25 mil. EUR,“ spresnil P. Juhász.

Diskutujúci stručne prešiel podpory v rámci priamych platieb za rok 2024 a alokácie finančných zdrojov najdôležitejších opatrení pre chovateľov dojníc pre rok 2025. Na platbu na VDJ na dojnice má byť tento rok alokovaných 28,48 mil. EUR, pastevný chov 9,23 mil. EUR a dobré životné podmienky zvierat 46,1 mil.

V rámci modifikácie Strategického plánu 2023-2027 došlo aj k navýšeniu alokácie pre Organizácie výrobcov z doterajších 8,3 mil. EUR na 14,27 mil. EUR. Alokácia na rok 2026 vzrástla z pôvodných 2,56 mil. EUR na 5,53 mil. EUR, pričom navýšenie v rovnakej sume je platné aj pre rok 2027.

„V súčasnom období máme 10 organizácií výrobcov za mlieko, ktoré združujú 118 prvovýrobcov mlieka,“ povedal zástupca MPRV SR.

V diskusii generálny riaditeľ PPA M. Čepko predstavil harmonogram vyplácania podpôr pre najbližšie obdobie. „Máme pred sebou vyplácanie kampane 2025, kde budeme poskytovať preddavky od novembra, tak ako aj v minulý rok. Tu chceme vyplatiť 300 mil. EUR. Ideme, tak ako sme išli vlani v 1. pilieri, teda 70 %, v druhom pilieri zvyšujeme percento zo 75 na 80 %, čo by mohlo znamenať vyplatenie zhruba o 10 mil. EUR viac. Takisto vám poskytneme podporu v rámci intervencie na Dobré životné podmienky zvierat. Na konci októbra začneme vyplácať Zelenú naftu v objeme 30 mil. EUR. Od 1. decembra začneme vyplácať v rámci rozhodnutí ďalšiu podporu. Do konca roka by sme chceli vyplatiť objem minimálne 400 mil. EUR,“ načrtol najbližšie plány generálny riaditeľ.

Pri otázke, kedy sa chystajú investičné podpory z nového Strategického plánu pre farmárov síce M. Čepko nepredstavil konkrétny termín, no naznačil, že Slovensko by sa mohlo držať modelu v susednej ČR, kde sú pravidelne zverejňované výzvy pre farmárov v 1.Q. a potom v 4.Q. príslušného roka. Reálna je tak prvá výzva v 1.Q. 2026.

Cieľom je vyhlasovať výzvy v rozumných objemoch, aby farmári získali vyrozumenie o schválení v priebehu mesiacov. Okrem toho sa chystá novinka, že každý farmár, ktorému bude schválený projekt, bude mať vlastného projektového manažéra na PPA, s ktorým bude môcť veci komunikovať.

Spotreba mlieka a osveta

Každodennú konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov v záujme zachovania zdravia a zdravého vývinu človeka už od útleho veku odporúča aj Svetová zdravotná organizácia (WHO), a to v množstve minimálne 220 kg na osobu za rok. Podľa údajov zverejnených MPRV SR spotreba mlieka a mliečnych výrobkov na osobu za rok 2023 (posledný zverejnený údaj) je na úrovni 191,6 kg.

Propagácia konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov je pri širokej škále ďalších potravinových druhov a pri dnešných moderných stravovacích trendoch doslova nevyhnutnosťou. Organizácia Spojených národov pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) oslavuje Svetový deň mlieka od roku 2001 vždy 1. júna, na Medzinárodný deň detí, a to nie náhodou. Deti sú naša budúcnosť v každom smere, výchova ďalšej, mladej, zdravej generácie je prvoradou úlohou každej spoločnosti.

Za 17 rokov existencie Mliečneho fondu zrealizovali slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka nejednu aktivitu zameranú na deti a mládež. Z prostriedkov Mliečneho fondu aktuálne na Medzinárodný deň mlieka ponúkli slovenskí prvovýrobcovia a spracovatelia mlieka všetkým základným školám premietanie edukačno-zábavných príbehov Mliečnej hliadky - troch kravičiek, ktoré pátrajú po rôznych záhadách spojených s mliekom a mliečnymi výrobkami. Navyše, v rámci súťaže ponúkli triednym kolektívom na 1. stupni základných škôl vytvoriť ďalší takýto príbeh na animáciu a tiež na prevedenie do komiksovej podoby.

Nielenže vyzývajú mládež ku kreativite v oblasti prvovýroby a spracovania mlieka, ale zároveň ich stavajú do úlohy tvorcov príbehu s ponaučením výhod konzumácie mlieka a mliečnych výrobkov.

Projekt Adoptuj kravičku

Priblížiť deťom a rodinám život na mliečnej farme, priviesť najmenších k záujmu o živočíšnu výrobu a zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov bolo cieľom Dní otvorených dverí na farme dojníc v Oponiciach v okrese Topoľčany. Súčasťou Dní otvorených dverí je projekt Adoptuj kravičku, ktorý v roku 2012 spustil Mliečny fond podporovaný Slovenským mliekarenským zväzom a Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka.

Používateľ webovej aplikácie si za nákup slovenských mliečnych výrobkov môže vybrať a virtuálne adoptovať žijúcu kravu z reálnej farmy. "Projekt vznikol na to, aby sme priblížili sektor prvovýroby mlieka deťom a riešili aj otázku spotreby mlieka na Slovensku, ktorá je nízka. U nás máme priemernú spotrebu len 190 kilogramov na osobu a rok, pričom Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča až 220 kilogramov na osobu a rok," povedala riaditeľka Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka Margita Štefániková.

Na farme dojníc Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku SPU v Oponiciach v súčasnosti chovajú 720 jedincov holštajnského dobytka, z toho je 360 dojníc. Svojím zložením je mlieko nenahraditeľným pre zdravú výživu, je to potravina s najširším účinným spektrom. Hlavné zložky - bielkoviny, tuk, mliečny cukor, minerálne látky a tiež esenciálne nutričné látky, vitamíny a iné dôležité látky - robia z mlieka komplexnú vyváženú potravinu pre všetky vekové i zdravotné kategórie ľudí.

Ekonomické aspekty prvovýroby mlieka

Tradičné podujatie pod taktovkou Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) sa mohlo tento rok popýšiť atraktívnou medzinárodnou účasťou, ktorú tvorila delegácia zástupcov Európskej asociácie mliečnych farmárov (EDF) z 12 členských krajín vrátane prezidenta EDF Toma Dunneho z Írska.

Zaujímavú prednášku priniesla členka EDF z Nemecka Steffi Wille-Sonková, ktorej hlavnou úlohou je vyhodnocovanie ekonomických dát prvovýroby mlieka za všetkých členov EDF. Predstavila tak detailnú analýzu toho, kde sa slovenské farmy (výsledky za 7 slovenských fariem, ktoré sú členmi EDF) prvovýroby mlieka nachádzajú na pomyslenom rebríčku ekonomických ukazovateľov v rámci Európy.

Okrem toho priniesla niekoľko zaujímavých postrehov, prečo Slovensko má napriek množstvu priaznivých dát z viacerých ukazovateľov ďalej znižuje produkciu mlieka na národnej úrovni. Tiež jedným z dôvodov, prečo Slovensko opúšťa prvovýrobu mlieka je skutočnosť, že naše farmy sa venujú kombinovanej produkcii (ŽV a RV), čím majú možnosť speňažovať aj iné produkty a teda i možnosť voľby. Ak mlieko nevynáša, potom nedáva zmysel ho robiť, obzvlášť, ak podniky súčasne čelia nedostatku pracovnej sily.

Naproti tomu malé rodinné farmy s chovom dojníc s dlhodobou tradíciou majú tendenciu držať sa remesla i napriek tomu, že je slabo rentabilné. Čiže druhým faktorom, prečo farmy v SR končia s mliekom, je možnosť voľby robiť niečo iné. Paradoxom tohto vývoja v SR je, že mnohí farmári v iných členských štátoch považujú Slovensko z pohľadu potenciálu produkcie mlieka podľa slov prednášajúcej za „zasľúbenú zem“.

Dôvodom je extrémne nízke zaťaženie pôdy veľkými dobytčími jednotkami, ktoré v SR dosahuje len 0,08 VDJ na hektár. „Slovensko vyrobí na hektár pôdy 166 l mlieka, kým napríklad Holandsko až 4000 l“, prirovnala S. Wille-Sonková SR k Holandsku. „V Belgicku, Holandsku, Írsku sa čudujú, prečo tu nemáte viac kráv, keď je tu tak veľa pôdy?“, položila si otázku farmárka z Nemecka.

Pritom aj ďalšie dva zverejnené porovnávacie indikátory v nej vyvolali totožnú otázku. Jedným bol nájom za pôdu, ktorý sa za ostatné 4 roky v SR podľa dát EDF hýbal v priemere na 100 - 120 EUR/ha. Vo väčšine krajín EÚ pritom chovatelia platia nájom v okolí 500 - 600 EUR/ha, no napríklad v Holandsku, Švajčiarsku či Írsku je to cez 1000 EUR/ha. Totožné platí pre pracovnú silu, kde v SR táto stojí farmára 12 až 14 EUR/hod, pričom vo väčšine krajín je to 20 EUR/hod a v Dánsku, Švajčiarsku či Holandsku dokonca 30 EUR/hod.

Sedmička slovenských fariem pritom podľa dát EDF za ostatné 4 hodnotené roky (roky 2020 až 2023) si nepočínala zle ani v rentabilite výroby, keď v priemere dosiahla zisk vo výške 5,8 ct na kg energeticky korigovaného mlieka . Nechytáme sa na Švajčiarsko so ziskom 12,6 ct/kg, no dosahujeme zisk podobný ako v Nemecku (zisk 6,1 ct/kg), pričom na opačnom konci spektra sú farmy vo Francúzsku (zisk len 1,8 ct/kg) a prekvapivo i v Holandsku (zisk 1,5 ct/kg).

Z pohľadu nákladov na 1 kg mlieka sú tieto podľa štatistík EDF relatívne podobné pre väčšinu krajín Európy. Výnimkou sú Švajčiari so 4 ročnými priemernými nákladmi na úrovni 82 ct/kg a na druhej strane spektra Íri s 39 ct/kg, ktorí sa však venujú dominantne ekonomicky menej náročnému pastevnému chovu.

Ďalšou dôležitou ekonomickou metrikou sú celkové príjmy na 1 kg vyprodukovaného mlieka, teda vrátane podpôr. Tu vedú Švajčiari s takmer 92 ct/kg, pričom vyššie príjmy majú aj Fíni (66,7 ct/kg), Dáni (51,7 ct/kg). Slovensko za ostatné 4 roky dosiahlo priemernú hodnotu príjmov 48,9 ct/kg mlieka.

Pri tomto parametri sa S. Wille-Sonková pristavila aj pri poskytovaných podporách v jednotlivých krajinách. Napríklad vo Fínsku sú národné podpory, ktoré slúžia ako kompenzačné platby za kratšie obdobie vegetácie na miestnych farmách. Dáni napríklad majú len tradičnú európsku základnú platbu na farmu, no sú dobre platení za mlieko, keďže spracovateľ Arla je silným hráčom na trhu. „Verte mi, že ani my v Nemecku nemáme extra podpory na chov dojníc,“ poukázala na domácu situáciu S.

Na záver poukázala ešte na ďalšiu konkurenčnú výhodu Slovenska. „Za ostatné 4 roky v priemere za všetky krajiny EDF stúpli ročné náklady o 1 300 EUR na dojnicu. To je obrovský nárast. No v prípade Slovenska tento nárast nebol až tak vysoký. Predpokladám, že dôvodom tohto vývoja je, že máte vyššiu autonómiu pri výrobe vlastných krmív“, skonštatovala S.

Jedným s problémov, prečo slovenskí producenti inkasujú za mlieko nízke ceny môže byť faktor, že v SR máme len 320 podnikov, ktoré sa venujú prvovýrobe mlieka a teda i pomerne malú produkciu mlieka, no túto malú produkciu dodávame veľkému počtu relatívne malých spracovateľov pôsobiacich na Slovensku.

„Veľkí spracovatelia s exportnými možnosťami majú šancu ponúknuť farmárom vyššie ceny, no ak spracovatelia nedokážu predávať svoje produkty za vyššie ceny, potom je to problém i pre prvovýrobu“, myslí si S. Wille-Sonková.

Margita Štefániková je prvá a dosiaľ jediná riaditeľka v dvadsaťročnej histórii Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka. Po rokoch prudkého poklesu počtu chovateľov dojníc sa zdá, že sa v minulom roku situácia upokojila. Mohla tomu pomôcť nepriaznivá situácia v rastlinnej výrobe, ale aj sľúbené podpory v novom programovom období, ktoré si chovatelia dojníc vyargumentovali. Dlhodobým problémom je však investičný dlh.

V tretine aktuálneho programového obdobia stále nie sú zrejmé detaily o finančných nástrojoch. Margita Štefániková v rozhovore upozorňuje, že potrebných by bolo až 500 miliónov eur, aby sa súčasných 329 prvovýrobcov mlieka dobudovalo do určitej technologickej úrovne.

Producenti surového kravského mlieka majú vo výrazne vyššej miere záujem obnoviť poľnohospodársku techniku, ako napríklad realizovať stavebné investície určené pre potreby živočíšnej výroby. Vyplynulo to z prieskumu Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka, ktorý 18.

Nervozita chovateľov dojníc narastá. Za posledných 30 rokov poklesol chov dojníc na Slovensku o 80 percent. Hlavným dôvodom je, že prvovýrobcovia mlieka sú dlhodobo v mínuse. Bez okamžitej pomoci štátu zaniknú ďalšie chovy aj v Banskobystrickom kraji, kde už postupne rušia chovy a mliekarne zas znižujú produkciu mliečnych výrobkov.

Sektor prvovýroby mlieka volá po mimoriadnej pomoci už od minulého roka. Už vlani na jeseň sa hovorilo o stratách vo výške 45 miliónov eur. Prvovýrobcovia sa následne obrátili na rezort pôdohospodárstva so žiadosťou o mimoriadnu pomoc - vyčíslili ju na 35 miliónov eur. Odpoveď rezortu bola spočiatku vágna - hovorilo sa o hľadaní možností a citlivom vnímaní problémov prvovýrobcov. Následne vo februári prišlo vyjadrenie, že k poskytnutiu mimoriadnej podpory predsa len dôjde.

Prvovýrobcovia mlieka sa po potvrdení mimoriadnej štátnej pomoci vo výške 10 miliónov eur namiesto požadovaných 35 miliónov eur obávajú o budúcnosť mliečneho sektora na Slovensku.

Straty v sektore prvovýroby mlieka nie sú na Slovensku žiadnou novinkou. Chovatelia sa s nimi stretávajú neustále a roky ich vykrývajú najmä rastlinnou výrobou. Koncom roka sa Zväz prvovýrobcov mlieka obrátil na rezort pôdohospodárstva s požiadavkou na štátnu pomoc vo výške 35 miliónov eur.

Mlieko a zdravie

tags: #deň #prvovýrobcov #mlieka #program

Populárne príspevky:

• Recept na Citrónový Cheesecake
• Všetko pre pečenie v Prievidzi
• Kachliarska hlina a rady
• Svadobná torta v ľudovom štýle
• Prehľad francúzskych národných piesní 19. storočia