Doktorandské štúdium a sociálna poisťovňa na Slovensku

Absolventi vysokoškolského štúdia, ktorí nastúpili na doktorandské štúdium v dennej forme, často riešia otázky týkajúce sa ich povinností voči Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o právach a povinnostiach doktorandov v tejto oblasti.

Súčasné postavenie doktoranda definuje § 54 zákona č. 131/2022 Z. z. Doktorandský študijný program ako študijný program tretieho stupňa podľa § 2 ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách sa zameriava na získanie poznatkov založených na súčasnom stave vedeckého a umeleckého poznania a najmä na vlastnom príspevku študenta k nemu, ktorý je výsledkom vedeckého bádania a samostatnej tvorivej činnosti v oblasti vedy alebo techniky alebo samostatnej teoretickej a tvorivej činnosti v oblasti umenia. Doktorand/ka je študent/ka, nie zamestnanec/zamestnankyňa. Cieľom štúdia je získanie poznatkov a vlastný príspevok k vedeckému alebo umeleckému poznaniu. Doktorandské štúdium sa končí získaním titulu PhD. alebo jeho ekvivalentu (ArtD, ThLic).

Doktorandské štúdium ponúka široké možnosti seba rozvoja:

• Účasť na konferenciách, výmenných pobytoch, stážach, vedeckých pobytoch, školeniach a seminároch.
• Rozvoj mäkkých zručností žiadaných v rôznych sektoroch.
• Možnosť nadviazania kontaktov vo vedeckej a spoločenskej komunite.

Absolventi vysokoškolského štúdia, ktorí nastúpili na doktorandské štúdium v dennej forme doktorandského štúdia, nemajú voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti - nemusia sa prihlasovať, nič oznamovať ani platiť poistné. Na rozdiel od minulosti (zmena nastala 1.1.2008) doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nie je povinne nemocensky poistený, povinne dôchodkovo poistený ani povinne poistený v nezamestnanosti ako zamestnanec. Pre doktoranda to znamená, že obdobie doktorandského štúdia sa mu neráta ako doba poistenia pre účely nároku na jednotlivé dávky, teda ani na dôchodkové.

V prípade záujmu môže doktorand využiť inštitút dobrovoľne poistenej osoby, prihlásiť sa na dobrovoľné poistenie a platiť si poistné na sociálne poistenie sám. Sociálna poisťovňa ešte upozorňuje, že ak doktorand začne počas štúdia vykonávať inú zárobkovú činnosť, napr. Ak študent začne po škole podnikať, povinnosti prihlásiť sa do Sociálnej poisťovne a platiť poistné na sociálne poistenie mu vzniknú až na budúci rok (2025) podľa dosiahnutých príjmov z podnikania uvedených v daňovom priznaní za rok 2024.

Ak začnú na Slovensku pracovať na trvalý pracovný pomer alebo na dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni za nich bude plniť ich zamestnávateľ. Ak začnú podnikať, povinné poistenie im posúdi Sociálna poisťovňa až o rok - po podaní daňového priznania za rok 2024. Ak idú pracovať alebo študovať do zahraničia, Sociálnej poisťovni to hlásiť nemusia.

Keďže počas štúdia nie je študent automaticky poistený na sociálne poistenie a nikto zaňho poistné neplatí, absolvent strednej či vysokej školy nemá po ukončení štúdia automaticky nárok na dávku v nezamestnanosti či iné dávky, ktoré sú podmienené predchádzajúcim uhrádzaním poistného. Štát platí za študenta len zdravotné poistenie, ktoré mu zabezpečí zdravotnú starostlivosť (v prípade choroby, či úrazu, liečby a pod.). Študent sa môže už od 16-tich rokov veku v Sociálnej poisťovni poistiť dobrovoľne na jednotlivé druhy poistenia. Ak mu dobrovoľné poistenie trvalo dostatočné obdobie, môže získať napr. nárok na dávky v nezamestnanosti.

Osobitné pravidlá platia pre absolventov štúdia, ktorí sú poberateľmi sirotského dôchodku. Ak študent-sirota poberá sirotský dôchodok, vo vlastnom záujme by mal Sociálnej poisťovni nahlásiť ukončenie štúdia v prípade, ak ho zanechá predčasne alebo ak štúdium preruší. Ak to neurobí, bude povinný vrátiť sumy sirotského dôchodku, ktoré mu Sociálna poisťovňa vyplatila navyše, keďže mu už nepatrili. Nárok na výplatu sirotského dôchodku totiž zaniká dňom, keď poberatelia sirotského dôchodku prestávajú byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na sirotský dôchodok rovnako zaniká dovŕšením veku 26 rokov.

To, či sirota-študent ešte študuje, sa overuje potvrdením školy. Sociálna poisťovňa si to spravidla zisťuje sama v registri ministerstva školstva, a teda študent nemá žiadne povinnosti. Študenti-siroty z tých škôl, ktoré v tomto registri nie sú (zväčša ide o školy v pôsobnosti rezortov vnútra a obrany), sú však povinní takéto potvrdenie o ukončení štúdia predložiť pobočke Sociálnej poisťovne sami.

Doktorand, ktorý absolvuje študijný program tretieho stupňa, nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti, zo štipendia poistné neplatí. V tejto súvislosti Sociálna poisťovňa upozorňuje, že na rozdiel od stredoškolského štúdia a vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa, za ktoré si možno poistné na dôchodkové poistenie doplatiť dodatočne kedykoľvek v budúcnosti, doktorandské štúdium ako študijný program tretieho stupňa sa za sústavnú prípravu na povolanie nepovažuje, preto to možné nie je. Ak má doktorand o sociálne poistenie záujem, môže využiť len dobrovoľné poistenie a platiť si poistné sám. Na to sa však nikdy nemôže prihlásiť spätne.

Iná situácia nastáva, keď doktorand popri doktorandskom štúdiu pracuje (a to aj na dohodu o vykonaní práce alebo na dohodu o pracovnej činnosti) alebo je samostatne zárobkovo činná osoba. Vtedy už poistné platí ako každý iný zamestnanec alebo si povinnosti plní ako každá iná SZČO.

Postavenie doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia sa výrazne zmenilo tým, že od 1. 9. 2007 nemá doktorand postavenie zamestnanca vysokej školy a vysoká škola nemá postavenie jeho zamestnávateľa. Naďalej mu vysoká škola poskytuje štipendium, ale od 1. 9. 2007 nemá postavenie zamestnanca. Nie, vysoká škola nie je povinná odvádzať za doktorandov v dennej forme doktorandského štúdia poistné na sociálne poistenie a preddavky na poistné na zdravotné poistenie, pretože sa nepovažujú podľa ZVŠ za zamestnancov.

Podľa zákona č. 594/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2008 novelizoval ZZP, sa doktorandi považujú za poistencov štátu. Podľa § 11 ods. 8 písm. u) ZZP platí poistné štát (ak nie je v ZZP ustanovené inak) za študenta doktorandského študijného programu v dennej forme štúdia, ak celková dĺžka jeho doktorandského štúdia neprekročila štandardnú dĺžku štúdia pre doktorandský študijný program v dennej forme a nezískal už vysokoškolské vzdelanie 3. stupňa alebo nedovŕšil vek 30 rokov. Aby štát zaplatil za doktoranda poistné na zdravotné poistenie, musí splniť všetky podmienky ustanovené v ZZP.

Doktorand už nie je považovaný za zamestnanca. Znamená to, že nie je poistený ako zamestnanec, vysoká škola sa nepovažuje na účely ZZP za jeho zamestnávateľa, zo štipendia sa neplatí poistné na zdravotné poistenie. Na účely ZZP má postavenie poistenca štátu, a to rovnako ako študenti vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa. Na účely platenia preddavkov na poistné na zdravotné poistenie sa za zamestnancov nepovažujú osoby, ktoré vykonávajú pre zamestnávateľa práce na základe dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Preddavky na poistné na zdravotné poistenie doktorand neplatí, pretože sa považuje podľa § 11 ods. 8 písm.

Podľa zákona č. 555/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2008 novelizoval ZSP, sa doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nepovažovuje za zamestnanca. Nie je poistený ako zamestnanec a vysoká škola sa nepovažuje na účely ZSP za jeho zamestnávateľa, neodvádza zaňho zo štipendia poistné do Sociálnej poisťovne a ak je doktorand aj v II. pilireri dôchodkového systému, tak Sociálnej poisťovňa neuhrádza ani príspevky na jeho osobný dôchodkový účet do II. piliera.

Pre jednotlivé druhy dobrovoľného poistenia je možné rozhodnúť sa samostatne, napríklad je možné zvoliť si len dobrovoľné nemocenské poistenie, dobrovoľné dôchodkové poistenie alebo dobrovoľné poistenie v nezamestnanosti. Ak sa doktorand rozhodne pre niektorý druh dobrovoľného poistenia, prihlási sa do Sociálnej poisťovne ako dobrovoľný platiteľ prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO). Ak sa doktorand nerozhodne pre uvedené dobrovoľné poistenia, nebude mať nárok na zodpovedajúce dávky zo sociálneho poistenia. Netýka sa to nároku na invalidný dôchodok za podmienok určených v ZSP.

Od 1. 1. 2008 nie je obdobie dennej formy doktorandského štúdia obdobím nemocenského poistenia, čoho dôsledkom je, že mu nevzniká nárok na dávky nemocenského poistenia. Pre doktorandky, ktoré plánujú po ukončení doktorandského štúdia materstvo, stojí za zváženie prihlásiť sa ako dobrovoľný platiteľ na nemocenské poistenie, aby si tak zabezpečili nárok na materské vo vyššej sume, ako sa poskytuje rodičovský príspevok. Podľa § 48 ods.1 ZSP má poistenka, ktorá je tehotná alebo sa stará o narodené dieťa, nárok na materské vtedy, ak v posledných 2 rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. Ak túto podmienku nesplní, patrí jej rodičovský príspevok odo dňa narodenia dieťaťa (od 1. 1. 2010 vo výške 164,22 eura), ak splní podmienky ustanovené v zákone č. 571/2009 Z. z.

V prípade, že sa doktorand počas dennej formy doktorandského štúdia prihlási ako dobrovoľný platiteľ na dôchodkové poistenie, zohľadní sa mu toto obdobie na účely výpočtu starobného dôchodku. Vzhľadom na to, že sa v dôchodkovom poistení v nasledujúcich rokoch očakávajú viaceré zmeny, závisí od doktoranda, ako sa rozhodne.

Podľa zákona č. 621/2007 Z. z., ktorý s účinnosťou od 1. 1. 2008 novelizoval ZDP, je štipendium, teda príjem plynúci doktorandom z doktorandského štúdia, príjmom oslobodeným od dane z príjmov, ktorý nevstupuje do ročného zúčtovania ani do daňového priznania. Štúdium v dennej forme doktorandského štúdia sa na daňové účely, rovnako ako aj na účely sociálneho a zdravotného poistenia, považuje za 3. stupeň vysokoškolského štúdia.

ZoPD nepovažuje doktoranda v dennej forme doktorandského štúdia za vyživované nezaopatrené dieťa na účely poskytovania prídavku na dieťa. Nie je tak splnená ani podmienka na uplatnenie nároku na daňový bonus. Je to preto, lebo za sústavnú prípravu dieťaťa na povolanie podľa § 4 ods. 1 a ods. 3 ZoPD sa považuje iba vysokoškolského štúdium 1. a 2. Pri uplatňovaní nezdaniteľnej časti základu dane na manžela alebo manželku (ďalej len „NČZDM“) podľa § 11 ods. 3 ZDP sa do vlastného príjmu manžela alebo manželky podľa § 11 ods. 5 ZDP nezahŕňa okrem iných plnení štipendium poskytované študujúcim sústavne sa pripravujúcim na budúce povolanie podľa ZoPD. Ide iba o štipendium poskytované študujúcim vysokoškolského štúdia 1. a 2. stupňa okrem externého štúdia.

Doktorand v dennej forme doktorandského štúdia nemá od 1. 9. 2007 postavenie zamestnanca. Nevzniká mu nárok na dovolenku a na ďalšie nároky, ktoré ustanovuje Zákonník práce pre osoby, ktoré sú u zamestnávateľa zamestnané v pracovnoprávnom vzťahu na základe pracovnej zmluvy. Obdobie doktorandského štúdia má vplyv iba na ďalší pracovnoprávny vzťah, v ktorom sa toto obdobie započíta do období, ktoré ovplyvňujú nárok nadlhšiu ako základnú výmeru dovolenky. Do času trvania pracovného pomeru sa podľa § 103 ods. 5 písm. e) ZP započítava čas doktorandského štúdia. Podľa § 103 ods. 4 ZP nárok na dlhšiu ako základnú výmeru dovolenky je zamestnanec povinný preukázať najneskôr do konca kalendárneho roka, v ktorom uplatňuje nárok na dlhšiu dovolenku, inak mu nárok na dlhšiu dovolenku za príslušný kalendárny rok zaniká.

Vzhľadom ku skutočnosti, že zákon č. 404/2011 Z. z. (Zákon o pobyte cudzincov), ukladá povinnosť cudzincom uzatvoriť zdravotné poistenie, je povinnosťou doktorandov, rezidentov tretích krajín (krajín nepatriacich do Európskej únie a Európskeho hospodárskeho priestoru), po udelení prechodného pobytu na území SR uzatvoriť zdravotné poistenie najneskôr do 3 pracovných dní odo dňa kedy cudzinec prevzal doklad o svojom pobyte na Slovensku. Individuálne komerčné zdravotné poistenie cudzincov môže uzatvoriť aj osoba, ktorá je zdravotne poistená v inom členskom štáte EÚ, napr. doktorand alebo postdoktorand, ktorý ešte nie je zamestnancom fakulty, a je zdravotne poistený vo svojej krajine, no má záujem o komplexnú zdravotnú starostlivosť počas pobytu na Slovensku. Pri uzatváraní individuálneho komerčného poistenia musí cudzinec, ktorý je žiadateľom o poistenie, vyplniť zdravotný dotazník, ktorý obsahuje aj otázky týkajúce sa jeho zdravotného stavu a životosprávy. Na základe vyhodnotenia dotazníka poisťovňa zváži, či s cudzincom zmluvu uzatvorí. Od vybraného typu poistenia sa odvíja i jeho územná platnosť.

Prehľad povinností a možností doktorandov voči Sociálnej poisťovni:

Zoznam použitých zákonov:

• Zákon č. 311/2001 Z. z.
• Zákon č. 131/2002 Z. z.
• Zákon č. 461/2003 Z. z.
• Zákon č. 595/2003 Z. z.
• Zákon č. 600/2003 Z. z.
• Zákon č. 580/2004 Z. z.
• Zákon č. 363/2007 Z. z.
• Zákon č. 555/2007 Z. z.
• Zákon č. 594/2007 Z. z.
• Zákon č. 621/2007 Z. z.
• Zákon č. 571/2009 Z. z.

tags: #doktorantske #studium #socialna #poistovna

Populárne príspevky:

• Recept na plnenú krkovičku
• Všetko o acerole
• Štátny porovnávač cien a mäso
• Viac o zrušení spoločnosti DANATI, spol. s r. o.
• Zemiakový šalát: Klasické a moderné recepty