Normy pre svetlo v pracovnej miestnosti na Slovensku

Správne osvetlenie pracovného priestoru je kľúčové pre produktivitu, komfort a zdravie zamestnancov. Nedostatok kvalitného svetla môže spôsobovať zhoršenie koncentrácie, únavu, bolesti očí, bolesti hlavy, depresie či iné psychické problémy. Zlé osvetlenie môže byť dokonca jedným z faktorov tzv. syndrómu chorých budov. Preto je dôležité dodržiavať normy a predpisy týkajúce sa osvetlenia na pracovisku.

Nezáleží na tom, či ide o kancelársku budovu alebo priemyselnú výrobu, kde zamestnanci pracujú pri výrobnom páse. Konkrétnejšie požiadavky na osvetlenie pracoviska uvádza vyhláška 541/2007 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci (v znení č. 206/2011 Z. z.), ktorá ustanovuje podrobnosti o požiadavkách pre denné osvetlenie pracoviska, umelé osvetlenie pracoviska, združené osvetlenie pracoviska a pracovisko bez denného osvetlenia. Z pohľadu projektanta umelého vnútorného osvetlenia je dôležitá norma STN EN 12 464-1 Svetlo a osvetlenie. Osvetlenie pracovných miest. Vyhláška č. 206/2011 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 541/2007 Z. z. STN EN 12464-1 Svetlo a osvetlenie. Osvetlenie pracovných miest. STN EN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov.

Pri projektovaní budov je preto veľmi dôležité zohľadniť požiadavky na hodnotenie denného osvetlenia. Slovenská technická norma STN 73 05 80 predpisuje hodnotiť denné osvetlenie v budovách podľa kritéria činiteľa dennej osvetlenosti. Avšak norma STN EN 12464-1 pre osvetlenie vnútorných pracovných priestorov udáva v závislosti od typu práce minimálnu požadovanú intenzitu svetla. Pre väčšinu výrobných hál je to 200 až 300 luxov. Avšak pri sofistikovanejšej výrobe to bude ešte viac.

Farba svetla a jej význam

Farba svetla, alebo tiež teplota chromatickosti, teplota svetla, či odtieň svetla je nakoniec jedna vec. Ide o to, ako svetlo vnímame. Či pôsobí ako svetlo od krbu, alebo slnečné svetlo. Naše vnútorné hodiny, ktorým sa odborne hovorí cirkadiánny rytmus, sú od prírody nastavené tak, aby sa nám večer chcelo spať a ráno sme sa opäť zobudili s dostatkom energie. Súvisí to s farbou svetla. Bohužiaľ nám odborníci túto vec opísali trochu zmätočne. Farba svetla, alebo tiež odborne teplota chromatickosti sa uvádza v kelvinoch. Prekvapivo je to tak, že čím viac kelvinov, tým je svetlo chladnejšie. Nesúvisí to ale so skutočnou teplotou. Ide len o to, že ak má nejaký reálny zdroj svetla vysokú teplotu, svetlo, ktoré z neho vychádza, nám vlastne pripadá menej teplé.

Východiskový bod bude žeravé uhlie bez plameňov. Farba svetla je červeno-oranžová a túto farbu vnímame ako teplú. Taký zdroj svetla má teplotu chromatickosti cca 1200 K a pôsobí na nás pokojne, teplým dojmom. Podobné zdroje sú napríklad solárne teplomety, ktoré nás hrejú, keď pijeme punč na vianočných trhoch. Avšak, ak máme ako zdroj svetla poludňajšie slnko, vnímame farbu svetla výrazne svetlejšie. Tu je teplota chromatickosti cca 6000 K. Svetlo už nepôsobí sálavým dojmom a farba prechádza do bielej.

No a pre naše účely už len doplním, že medzi týmito hranicami sú odstupňované takmer všetky umelé zdroje osvetlenia. Teda žiarovky, žiarivky, svietidlá, lampy a podobne. Farba svetla sa teda pohybuje od oranžových odtieňov (1200 K - 2700 K), cez žlté denné svetlo (2700 K - 5000 K), až po biele, alebo namodralé svetlo (5000 K - 6500 K). Nebudem to komplikovať a vysvetľovať, prečo napríklad pri bleskoch, či zváraní prechádza teplota do modrých odtieňov.

Prečo je farba svetla dôležitá? Pretože pri sviečke (1800 K) sa nám lepšie odpočíva, ako pracuje. Pri dennom svetle (4500 K) máme uvoľnenú náladu, ale stále to v nás podporuje aktivitu. Pod veľmi bielym svetlom zo žiariviek v kancelárii (6000 K) máme 100% sústredenie a náš mozog aj oči skvele spolupracujú. Vhodná denná farba svetla môže byť lepšia ako káva, naopak teplé odtiene nás nútia zabaliť sa do deky a odpočívať.

Tip: Chladnejšie farby vyvolávajú pocit čistoty a pôsobia modernejšie. Volíme aj do miestností, ktoré sú veľmi tmavé.

Zaujímavosť: Obyvatelia v krajinách strednej a severnej Európy uprednostňujú osvetlenie s teplou bielou, zatiaľ čo v južných štátoch je populárnejšie osvetlenie s dennou bielou až studenou bielou farbou.

Sila svetelných zdrojov sa meria. Ide o svetelný tok, ktorý sa vyjadruje ako počet lumenov (lm). Je to svetlo, ktoré vychádza z jedného zdroja všetkými smermi. Už tu je potrebné mať na pamäti, že premýšľať iba nad počtom lumenov je ako plniť kanvu na daždi. Ide o to, koľko lumenov totiž zasiahne plochu, ktorú chcete osvetliť. A pozor! Je potrebné myslieť aj na odrazivosť. Lesklé a svetlé steny tiež odrážajú svetlo. Samotný výpočet potom môže byť zložitý ako vzťahy v telenovele.

Preto máme aj veličinu osvetlenia (lux), ktorá počíta, koľko lumenov dopadá na 1 meter štvorcový plochy. Ak všetkých 1000 lumenov dopadne na jeden meter štvorcový, získame 1000 lux. To sa však stane iba v miestnosti, kde sú všetky plochy, okrem podlahy, dokonalé zrkadlá. V reálnej miestnosti sú straty, ale tiež nechceme rovnomerne osvetliť celú miestnosť. Stačí nám podlaha, stôl, police, kuchynská linka a podobne.

Sústredené osvetlenie špeciálnej plochy: typicky bodové osvetlenie alebo lampy s kužeľom svetla, ktorý osvetľuje konkrétne plochy, ako je kuchynská linka, stôl alebo nástenný prvok (obraz, polica, vitrína).

Tip: V ponuke máme od leta roku 2024 svetlá TIVI, ktoré využívajú úplne novú technológiu a dosahujú účinnosť až 205 lm/W. Sú teda viac ako 2x úspornejšie než všetky ostatné LED zdroje, ktoré sú momentálne na trhu.

V tomto smere nám môžu pomôcť štátne normy, ktoré nás oboznámia s odporúčanou priemernou intenzitou osvetlenia v jednotlivých miestnostiach. Dá sa povedať, že pracovné plochy vyžadujú od 500 do 1000 luxov. Tam, kde je potrebné sa sústrediť na jemné detaily, to bude ešte viac. Naopak tam, kde chceme len prechádzať a nesústredíme sa na detaily (chodba), bude stačiť 100 luxov.

S osvetlením nám okrem iného, najmä počas dňa, pomáha slnko, ktoré vonku pri jasnej oblohe svieti silou od 100 luxov do 10 000 luxov. Samozrejme, podľa dennej doby, ročného obdobia a podobne. Do miestností volíme obvykle menej.

Intenzita osvetlenia sa často označuje aj inými synonymami, ako napríklad osvetlenie, osvetlenosť, intenzita osvetlenosti, plošná hustota svetelného toku, ale aj hustota svetelného toku. Je to fyzikálna veličina, ktorá označuje podiel svetelného toku (merané v lúmenoch) dopadajúceho na konkrétnu plochu na nejakom povrchu o presnom rozmere v metroch štvorcových. Intenzita osvetlenia je vlastne podielom svetelného toku a plochy - definuje nám informáciu, aké sú svetelné podmienky na danej ploche (v našom prípade napríklad v konkrétnych miestnostiach).

Intenzita osvetlenia doma

Existujú odporúčania na intenzitu osvetlenia pre konkrétne miestnosti v domácnosti. Na chodbách by vám mala stačiť intenzita do 100 lux, v kúpeľni a na WC približne 150 lux, v kuchyni, obývacej izbe alebo jedálni až 250 lux. Nad pracovným stolom, kde napríklad deti píšu domáce úlohy, sa odporúča intenzita osvetlenia až okolo 750 lux. Intenzitu osvetlenia si viete ľahko vypočítať práve vďaka údajom uvedeným na vami vybranom svietidle a ploche, ktorú má toto svietidlo pokryť (napríklad veľkosť danej miestnosti.) Intenzitu osvetlenia počas dňa v dome ovplyvňuje aj veľkosť okien, farba stien, podlahy a nábytku, ale aj žalúzie či záclony.

Verejné priestory, pracoviská, obchodné priestory, nemocnice, ale aj školy spadajú pod normy intenzity osvetlenia. Svetlá a osvetlenie, osvetlenie pracovísk a vnútorné osvetlenia by ste mali projektovať podľa normy ST E 12 464-1, ktorá je platná od 1. 3. 2012 a býva často novelizovaná. Normám osvetlenia na pracoviskách a iných verejných priestoroch sa venuje aj Vyhláška MZ SR č. 541/2007 Z.z. o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci v znení neskorších predpisov, ale aj STN EN 12665:2011 Svetlo a osvetlenie - základné termíny a kritériá na stanovenie požiadaviek na osvetlenie.

Ako správne vybrať intenzitu osvetlenia? Kedy je svetlo nedostatočné a kedy naopak príliš silné? Oba stavy totiž môžu byť nezdravé pre ľudské oko. Nechajte si osvetlenie v novostavbe alebo pri rekonštrukcii domu, kancelárie, ale aj výrobnej haly či skladových priestorov naprojektovať profesionálnou firmou.

Osvetlenie pracoviska by malo byť v súlade s normami a predpismi.

Osvetlenie v rôznych typoch miestností

Rôzne miestnosti vyžadujú rôzne typy osvetlenia:

Obývacia izba: Trávime v nej väčšinu svojho času a tiež slúži na rôzne účely - odpočívame tu, niekedy aj pracujeme a čítame si, prijímame návštevy alebo sledujeme televíziu.
Detská izba: Aj správne osvetlenie môže do značnej miery prispieť k tomu, aby sa v izbe cítili dobre. Nevhodné svetelné podmienky môžu navyše zhoršiť zrak detí a spôsobiť aj ďalšie problémy.
Kuchyňa: Je to miesto, kde vznikajú lahodné jedlá a často tiež miesto, kde sa schádza celá rodina, aby spoločne jedla.
Spálňa: Slúži nielen na spanie, ale aj na odpočinok po dlhom pracovnom dni alebo na čítanie kníh a časopisov.
Kúpeľňa: Je spojená s úpravou zovňajšku, je veľmi dôležité zvoliť správne osvetlenie. Osvetlená plocha je často váš vlastný tvár a pri plošných zdrojoch svetla platí, že čím bližšie ste k zdroju osvetlenia, tým viac lumenov dopadne na vašu tvár. Ak sa teda nechcete príliš nakláňať, voľte pokojne silnejšie svetlo.
Pracovňa: Práve osvetlenie môže do veľkej miery ovplyvniť, či sa budeme po niekoľkých hodinách cítiť unavení alebo budeme mať energie na rozdávanie.
Chodby a predsiene: Je potrebné zabezpečiť dostatok svetla vhodne zvoleným osvetlením.

Správne osvetlenie interiéru prispieva k pohodliu a funkčnosti priestoru.

Denné svetlo vs. umelé osvetlenie

Je všeobecne známe, že denné svetlo má priaznivý účinok na organizmus človeka a výrazne ovplyvňuje hygienickú kvalitu prostredia v budovách. Jeho účinky boli opísané v mnohých učebniciach a odborných textoch. Nedávne štúdie ukazujú, že až okolo 90 % času trávime v interiéri, prevažnú časť z tohto sme v práci, v kanceláriách, továrňach, prípadne doma.

Jedným z hlavných nedostatkov konceptu kritéria činiteľa dennej osvetlenosti je, že vystihuje len jednu špecifickú situáciu, ktorej výskyt nie je na Slovensku počas roka dominantný, a je problematické podľa neho posúdiť premenlivosť celoročných svetelných podmienok. Orientácia posudzovaného interiéru nemá totiž na výsledné hodnoty denného osvetlenia žiadny vplyv. Do výpočtu nevstupujú lokálne podmienky danej klímy, ani zemepisná šírka. Ďalej platí, že hodnota činiteľa dennej osvetlenosti nedáva úplnú predstavu o potrebe elektrickej energie na osvetlenie.

V súčasnosti sa na hodnotenie celoročného využitia denného osvetlenia môže použiť viac metód a programových balíkov, napr. Based Daylight. Základným kritériom hodnotenia využiteľnosti denného svetla v metóde Daylight Autonomy (DA) je definované percento hodín za rok, kedy sa požaduje interiérová osvetlenosť zabezpečená len samotným denným svetlom. Množstvo denného svetla v miestnostiach závisí od návrhu stavebných konštrukcií, dostupnosti denného svetla, orientácie objektu, veľkosti a optických vlastností okenných konštrukcií.

Parameter	Hodnota
Odrazivosť stropu	0,8
Odrazivosť stien	0,5
Odrazivosť podlahy	0,2
Odrazivosť vonkajších povrchov	0,2

Na vyčíslenie potreby energie a znižovania emisií CO2 možno uviesť príklad, keď sa použijú žalúzie s automatickým ovládaním a ovládaním pomocou vypínača so senzorom pohybu. Potom možno očakávať úsporu spotreby energie o približne 151 kWh, zníženie emisií CO2 o 96 kg a zníženie času, počas ktorého je umelé osvetlenie v prevádzke, o približne 478 hodín. Ak vezmeme do úvahy, že ide iba o jednu kanceláriu, a nie celú budovu, je evidentné, že správnym návrhom osvetľovacích otvorov a dispozičného riešenia budovy možno pri jej prevádzke ušetriť značné množstvo energie.

Ako si vybrať správne osvetlenie pre váš domov | Dizajn Lisy Holt