Vysokoškolské štúdium po tridsiatke: Nová výzva alebo zbytočný krok?
Vzorec základná škola, potom stredná a hneď po nej vysoká je v našej spoločnosti očakávaný. Mnohí mladí študenti však študujú s nejasnou predstavou o tom, čomu sa chcú v živote venovať, motivácia slabne a možnosti, ktoré im škola dáva, zostávajú často nevyužité.
Čo by ste urobili inak, keby ste mali šancu opäť študovať? A viete, že túto šancu máte stále? Na štúdium nie je človek nikdy starý.
V súčasnosti sa čoraz viac ľudí rozhoduje pre vysokoškolské štúdium aj po tridsiatke. Dôvody sú rôzne - túžba po zmene kariéry, potreba profesijného rastu, alebo jednoducho snaha o sebarealizáciu a získanie nových vedomostí.
Pozrime sa na skúsenosti ľudí, ktorí sa na takýto krok odhodlali.
Prečo sa vrátiť do lavíc po tridsiatke?
Lucia vyštudovala strednú zdravotnícku školu, neskôr pracovala v administratíve. Keď mala 29 rokov, rozhodla sa študovať materiálové inžinierstvo na univerzite. „Vždy som túžila vyštudovať vysokú školu.
Lucia si myslí, že neskoršie štúdium bolo pre ňu výhodné najmä preto, lebo vtedy už vedela, čo chce. „V dvadsiatke som stále hľadala, a keď som aj začala študovať, štúdium som nedokončila, lebo som mala ‚na robote‘ pre mňa vtedy lepšie veci. Štúdium v tridsiatke mi, naopak, vyhovovalo v tom, že som vedela, prečo to robím, a sústredila som sa naň.
Anetin pôvodný plán bol odcestovať do Austrálie na pol roka. Chcela sa zdokonaliť v anglickom jazyku, a tak dala v práci na Slovensku výpoveď. „Po jazykovom kurze som sa nakoniec rozhodla študovať business, a tak som si pobyt predĺžila o ďalšie dva roky,“ ktorá k tomuto rozhodnutiu dospela v jej 38. roku. K jazykovému kurzu ju motivovalo vtedajšieho povolanie.
„Som vyštudovaná právnička a ovládanie anglického jazyka sa od právnikov v súčasnosti bežne vyžaduje. Aneta priznáva, že k odchodu do Austrálie ju nasmerovala najmä nespokojnosť v práci. „Cítila som, že si potrebujem vyčistiť hlavu a nabrať novú energiu. Vždy som chcela skúsiť život v zahraničí, zdokonaliť angličtinu a cestovať.
Dnes neľutuje ani odchod do Austrálie, ani štúdium, pre ktoré sa rozhodla. Hovorí, že túto cestu si užíva, baví ju učiť sa nové veci a napredovať. „Myslím, že už len samotné rozhodnutie, odísť do Austrálie a načas odložiť kariéru, ma naučilo nebáť sa opustiť svoju komfortnú zónu, vykročiť do neznáma a ľahšie prekonávať zmeny. Život v Austrálii ma učí spomaliť a nestresovať sa zbytočne, keďže ľudia sú tu veľmi pohodoví, usmiati a nikam sa neponáhľajú.
Ako väčšina stredoškolákov aj Alexandra išla pôvodne na vysokú školu hneď po strednej škole, vtedy však ešte netušila, čo ju bude skutočne baviť. „Keď som skončila strednú školu, jeden semester som chodila na Prešovskú univerzitu, študovala som angličtinu a francúzštinu, no bola to takpovediac z núdze cnosť. Vlastne som vôbec v tom čase nechcela študovať, takže som po semestri odišla pracovať do Prahy,” hovorí Alexandra.
V čase, keď začala študovať, pracovala ako grafická dizajnérka. „Dalo by sa povedať, že štúdium bolo akýmsi doplnkom k povolaniu, nebolo to však požadované zo strany mojich zamestnávateľov. Skôr než profesijný rast bol pre Alexandru motiváciou dlhoročný vzťah k umeniu. „Umenie ma odjakživa fascinovalo, už ako tínedžerka som v Amerike, kde sme vtedy s rodinou žili, experimentovala s rôznymi médiami, keďže som k nim mala zrazu prístup.
Pri rozhodovaní o tom, na ktorú školu ísť, zvažovala viacero faktorov. „Ako externá grafická dizajnérka som mala pocit, že potrebujem štruktúru a mentorov, a tak som začala zháňať vysokú školu, ktorá by poskytovala štúdium odboru dejiny umenia ako diaľkové a zároveň by škola mala renomé. Štúdium nebolo pre Alexandru náročné, no uvedomuje si, že ako bezdetná a slobodná žena bez pravidelného pracovného času mala na to ideálne podmienky.
„Hlavne som bola dostatočne vybláznená z prežitých rokov v Prahe, takže som už nemala ten vzdorovitý postoj k štúdiu, ale sama som chcela študovať. S vekom mi pribudla sebadisciplína a zároveň opadol prehnaný stres zo skúšok. Veľa nevýhod neskoršieho štúdia nepostrehla. „Asi len fakt, že 20-roční spolužiaci mali toľko možností na krúžky, na Erasmus, jednoducho mohli využiť vysokú školu na poznávanie a cestovanie.
Pôvodne je absolventkou fakulty telovýchovy a športu, no od tohto smeru sa časom odklonila a dnes pracuje v oblasti informačných technológií. Jej motivácia na ďalšie štúdium bola trochu nezvyčajná. „Motivovala ma moja zlomená noha. Keď jej rozhodnutie vrátiť sa opäť do lavíc odobrila aj rodina, nevidela v štúdiu žiadnu prekážku, nevýhody spoznala až neskôr.
„Študovať vo vyššom veku je náročnejšie, hlava je pomalšia a potrebuje viac času na spracovanie informácií. Jednoduché nie je ani skĺbiť prácu so štúdiom a s rodinou. Veľa času kradnem najbližším, pretože študujem cez piatky a soboty. Vidí však aj výhody spojenia svojho veku a štúdia. „Nám starším je jasné, prečo študujeme a kam sa chceme dostať. Oproti mladším máme výhodu, že si lepšie prepájame nové vedomosti so skúsenosťami. Nejde nám o tituly, ale o vedomosti. To oceňujú aj niektorí naši pedagógovia. Obrovskou výhodou je aj kontakt s podobnými ľuďmi.
Napriek tomu, že ju štúdium stojí veľa síl a nie je si istá, kam ju absolvovanie fyzioterapie dostane, stojí jej to za to. „Ľudsky sa posúvam každý deň, určite som otvorenejšia a pokornejšia.
Na čom skutočne záleží v tridsiatke
Diskutujúci sa zhodujú, že ak to finančne zvládneš, tak áno. Pracovať budeš ešte celý život. Keď budeš mať 80 tak sa zasmeješ, že sa ti 28-30 zdalo veľa. Proste bolo by to ďalšie denné štúdium, kde by sme pomaly každý deň sedeli v laviciach atď. ,nie externé.mala som jedného spolužiaka po 40tke, perfektne zapadol do kolektívu a dodnes si rozumieme (práveže nám ako spolužiakom aj veľa dal jeho zrelší pohľad na niektoré veci); takže nevidím dôvod prečo do toho neísť ak si odhodlaný, vek nie je prekážkou (skôr tie financie, tie budú obmedzené a štúdium treba platiť).
Tiež dvoch spolužiakov pred 30tkou, tí takto druhou VŠ vyštudovali čo ich bavilo, jeden pokračoval na doktorandské a dodnes pracuje na VŠ, druhý vyštudoval Bc. Jasne, uz nebudes mat studentsky zivot ako 20tnik, ale o to ti nejde, vsak? Ja som napr. presla na externe studium, lebo pre mna bolo denne nuda a vneposlednom rade som dokazala viac zarobit, kedze pracovala som popri oboch. Kazdy si najde co mu vyhovuje. Ak ti tu skolu treba, chces ist denne, tak chod a neotalaj, roky idu :DDInak mali sme studentov na externom ale od 20-50rokov.. a nebol ziadny problem ani na pive po skole.
Najmladší študent mal 17 a najstarší cez 40. Mala som studentov z Afriky, ktori boli najstarsi, lebo nemali moznost ist studovat skor a neriesili ani oni ani ich spoluziaci. Nelimituj sa vekom ani strachom. 🙂
Ak nemas hypoteku a rodinu, ktoru treba živiť, tak nevidim ziaden problemTakto. Súčasná výška, ktorú mám, poskytuje celkom dobré pracovné a finančné možnosti. Študovaný odbor by bol na tom podobne, prípadne nižšie. Ide mi však o to, že by ma to mohlo viacej baviť. Pretože v tomto som sa ešte ani poriadne neuplatnil, mám v tom problémy, často na to nadávam, že čo som študoval a pod. Hoci nevylučujem, že po zapracovaní sa by ma to mohlo baviť.
Na druhej strane sa mi však zdá, že ma to aj tak nebaví, že to je suché pre mňa. Je vo mne takýto neporiadok.No a zvažujem toto, že by som do toho šiel a že by som už bol s otázkou ohľadom školy a práce spokojný.Pri výbere mi nejde len o peniaze ale o to, aby ma to bavilo a bola to práca, ktorá mi sedí. Ak to finančne zvládneš, tak áno. Pracovať budeš ešte celý život. Keď budeš mať 80 tak sa zasmeješ, že sa ti 28-30 zdalo veľa.
Starší ľudia študujú nie kvôli titulu, ale vedia, prečo študujú a kam sa chcú posunúť. Z vlastnej skúsenosti viem, že štúdium v neskoršom veku môže byť pre každého prínosné, keďže som po tridsiatke začal študovať druhú vysokú školu.
Ako na to?
Právo študovať na vysokej škole na Slovensku majú občania SR, občania z krajín EÚ, ako aj cudzinci z krajín mimo EÚ. Doklad o ukončenom vzdelaní získanom v zahraničí, musí byť uznaný príslušnou slovenskou inštitúciou.
Výber vysokej školy (zoznam všetkých vysokých škôl je dostupný na webovej stránke Ministerstva školstva, vývoja, výskumu a mládeže SR. Na stránke vybranej školy nájdete informácie k vyplneniu prihlášky (napr. Prihlášku môžete vyplniť elektronicky (na stránke školy) alebo v tlačenej forme (Tlačivá na stiahnutie), pozrite si informácie na vybranej fakulte či sa vyžaduje prihláška len v tlačenej forme, len v elektronickej forme alebo v elektronickej a aj v tlačenej forme. Prihlášku v tlačenej forme vyplňte čitateľne veľkým tlačeným písmom.
Termíny podania prihlášky nájdete TU. Na verejných vysokých školách platia rovnaké podmienky úhrady školného pre slovenských občanov aj cudzincov. Študent s prechodným pobytom na účel štúdia by mal mať na Slovensku zdravotné poistenie pokrývajúce celý pobyt na území Slovenska. Ak nemáte nárok na verejné zdravotné poistenie, tak musíte byť poistený komerčne. Do systému povinného verejného zdravotného poistenia patria napr. Národný štipendijný program ponúka štipendiá pre študentov študujúcich na slovenských školách a študentom zo zahraničia na pobyty na Slovensku.
Štúdium na vysokej škole po 25. Študenti, ktorí začnú štúdium po dovŕšení 25. roku života, môžu byť zaradení do špecifickej kategórie a ich štúdium už nemusí byť automaticky financované štátom.
Na Slovensku je vysokoškolské štúdium bezplatné pre študentov denného štúdia na verejných a štátnych vysokých školách, pokiaľ neprekročia štandardnú dĺžku štúdia. To znamená, že bakalárske štúdium trvajúce tri roky a nadväzujúce magisterské/inžinierske štúdium trvajúce dva roky je financované štátom. Ak študent prekročí štandardnú dĺžku štúdia o viac ako jeden rok, univerzity si môžu účtovať poplatky. Výška týchto poplatkov závisí od konkrétnej školy a študijného programu. Na rozdiel od verejných vysokých škôl sú súkromné vysoké školy na Slovensku spoplatnené. Každá škola si stanovuje vlastné školné, ktoré sa môže pohybovať od 1 000 € do 5 000 € ročne v závislosti od odboru a prestíže školy.
Možnosti celoživotného vzdelávania
Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici ponúka celoživotné vzdelávanie až na troch svojich pracoviskách. Rovnako ako mnohé ďalšie slovenské aj zahraničné vysoké školy, aj UMB ponúka možnosť študovať univerzitu tretieho veku záujemcom o rozšírenie svojho vzdelania vo vyššom veku. Ak v svojom živote cítite potrebuje neustále sa posúvať ďalej, rozvíjať svoj potenciál, učiť sa nové veci a už ste presiahli životný medzník 30 rokov, je tu pre vás sebarozvojový kurz Za obzor pod záštitou Sokratovho inštitútu.
Treba na Diplomatickú akadémiu K. Dvojročné postgraduálne štúdium medzinárodných vzťahov s dôrazom na interdisciplinárnosť, implementáciu teoretických poznatkov do praxe a viacjazyčnosť. Právnická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave v spolupráci Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR realizuje vzdelávací program v dennej forme štúdia pre všetkých záujemcov o celoživotné vzdelávanie.
V spolupráci s Európskou komisiou a Európskym parlamentom pripravuje Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave postgraduálny Európsky kurz konferenčného tlmočenia (EKKT).
Práca popri štúdiu
Práca pri štúdiu je starou známou pre mnohých študentov. Privyrobiť si sa hodí každej študentskej peňaženke a preto sa už aj vám určite stalo, že ste stretli spolužiačku či spolužiaka vo vašom obľúbenom podniku či už ste boli na strane zákazníka alebo zamestnanca.
Od 18. júna 2016 sú po novom za nelegálne zamestnávanie trestaní všetci podnikatelia. Nielen tí, ktorí niekoho nelegálne zamestnajú, ale aj tí, ktorí si od takýchto podnikateľov nejaké služby objednajú. K práci načierno dochádza vtedy, keď zamestnávateľ so svojím zamestnancom nemá uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo keď svojho zamestnanca neprihlási vôbec alebo neprihlási včas do Sociálnej poisťovne.
Celoživotné vzdelávanie ako nevyhnutnosť
Celoživotné vzdelávanie je však nevyhnutným predpokladom pre úspešné napredovanie v profesionálnej oblasti. Vzdelávam sa priebežne. Ročne prečítam desiatky kníh a ešte viac ich aj kupujem. Vzdelanie vždy vnímam ako potrebné a pozitívne. Už v minulosti sa rekvalifikácia bežne diala pomocou dištančného štúdia (často aj popri práci). Univerzity navyše čoraz viac nedržia krok s prípravou na novo vznikajúce profesie.
Je dôležité sa každý deň naučiť niečo nové. Aj keď je to iba maličkosť. V našej vzdelávacej organizácii Junior Achievement Slovensko vidíme dôležitosť praktického a efektívneho vzdelávania, ktoré spája školy s praxou a poskytuje študentom cenné skúsenosti z biznis prostredia. Žiaľ, mnohé školy na Slovensku stále nepripravujú svojich študentov na skutočný život.
Ďalšie vzdelanie je kapitál, najmä ak je spojené s pobytom v zahraničí a rozširovaním svojich skúseností a networku. Celoživotné vzdelávanie manažérov je absolútne nevyhnutné, hlavne v dobe informačných technológií a rýchlych zmien nielen v jednotlivých odvetviach, ale aj v oblasti riadenia a najnovších nástrojov v oblasti práce s dátami a informáciami.
Vedomosti v súčasnosti postačujú maximálne na jednu dekádu, vzdelávanie je nevyhnutnosť, ale rodinné a iné záväzky sú limitujúce pre inštitucionálne vzdelávanie sa. Štúdium počas pracovného života považujem za výborný spôsob ako si nielen oddýchnuť a načerpať novú energiu, ale i zvýšiť svoju efektivitu a prínos v práci. V aktuálnej situácií si neviem predstaviť, že by pracujúci človek prerušil prácu a šiel študovať bez finančnej podpory štátu či zamestnávateľa.
Osobne som veľký fanúšik celoživotného vzdelávania bez obmedzenia veku. Považujem ho za klučové najma pre udržanie tempa s rýchlo sa meniacim svetom a trhmi. Neobmedzoval by som sa však len na štandardné vysokoškolské štúdium, no zvážil by som aj ďalšie možnosti, napr. kurzy ponúkané svetovo uznávanými univerzitami a inštitútmi aj online formou.
tags: #vysokoskolske #studium #po #tridsiatke
