Kátlovce: História obce od prvých zmienok po každodenný život

Pri veľkej väčšine dnešných obcí Slovenska, teda aj Kátloviec, sa nedá zistiť presný dátum ich vzniku. Preto pri písaní dejín obcí, ale aj miest, či pri oslave ich výročí sa spravidla nehovorí o vzniku, ale o prvej písomnej zmienke. Tá sa však, pochopiteľne, nekryje s dátumom ich vzniku.

Pri skúmaní historického osídlenia Kátloviec v prvých storočiach uhorského štátu na základe písomných prameňov narážame však na značné ťažkosti. Listinné pramene o vlastníctve pôdy feudálov na území Slovenska v 11.a 12. storočí vo všeobecnosti chýbajú. Všetka pôda za čias vlády arpádovských panovníkov (r.1000 - 1301) patrila spolu s obyvateľstvom kráľovi a nebol dôvod sa o nej zmieňovať.

Podstatne lepší obraz poskytujú pramene o majetkoch biskupstiev, kapitúl a kláštorov. V 11.-12. storočí chotár susednej Chtelnice patril do sústavy obranného pásma, zvaného konfínium, ktoré malo chrániť uhorský štát zo západnej strany. Toto pásmo zaberalo územie od rieky Moravy po riečku Dudváh na východe, vrátane južných malokarpatských svahov. Toto územie bolo často dejiskom vojnových konfliktov medzi českou, uhorskou i rakúskou krajinou.

Preto Záhorie, oblasť medzi riekou Moravou a Malými Karpatami, bolo v 11.-12. storočí takmer ľudoprázdne, kým v slovanskom období nálezy dokazujú husté osídlenie. Riečka Dudváh s južnými svahmi Malých Karpát tvorili vnútornú obrannú líniu, do ktorej patril aj chotár susednej Chtelnice. Územie medzi riekou Váh a Malými Karpatami bolo husto osídlené Slovanmi aj v 11.-12. storočí. Dokazujú to nielen bohaté archeologické nálezy, ale aj prvé písomné správy o obciach, ktoré ležali na západnej hranici územia patriaceho benediktínskemu kláštoru sv. Hypolita na Zobore pri Nitre.

O osadách nachádzajúcich sa na severozápad od tejto hranice sa písomné správy z 12. storočia nezachovali, čo však nevylučuje možnosť’ osídlenia tohto územia. Táto oblasť tvorila kráľovský majetok Arpádovských panovníkov a nebola uvedená v šľachtických či cirkevných donačných listinách. Možno usudzovať, že oblasť Kátloviec bola osídlená aj v období našich slovanských predkov. O starom osídlení tejto oblasti svedčia nielen archeologické nálezy, ale aj architektonické pamiatky z neskoršieho obdobia v blízkom okolí, ktoré sa tu zachovali. Takými sú, napr. románsky kostolík z 12. storočia (z roku 1172) na hornom cintoríne v susedných Dechticiach a z 13. storočia hrad Dobrá Voda.

Vzhľadom na západné Slovensko sú dôležité hlavne listiny, ktoré vydal uhorský kráľ Koloman I. (1095-1116) v roku 1111 a 1113, potvrdzujúce majetky v prospech Zoborského opátstva, ktoré dokumentovali osídlenie, miestne názvy obcí a miest na tomto území: 1113 - druhá Kolomanova listina (druhá Zoborská listina), v ktorej sú uvedené i osady ležiace v blízkom a širšom okolí Kátloviec napríklad: Bohunice, Dolná Krupá, Červeník, Malženice, Madunice, ale aj Bašovce, Drahovce, Kocurice, Koplotovce, Krakovany, Trebatice.Tieto obce ležali na západnej hranici územia benediktínskeho kláštora sv. Hypolita na Zobore pri Nitre.

V osadách nachádzajúcich sa na severozápad od tejto hranice sa písomné správy z 12. storočia nezachovali, čo však nevylučuje možnosť osídlenia tohto územia, teda aj Kátloviec. 1208 až 1209 - Chtelnica, Radošovce, donačná listina uhorského panovníka Ondreja II. (1205-1235), ktorý daroval svojmu služobníkovi Sebešovi (komitátny hodnostár) majetok terra Costulan (dnes Veľké Kostoľany), kde sa obec Chtelnica nazýva Wytelnice, a Radošovce sa nazývajú villa Radichov.

Táto listina bola obnovená v roku 1216 (Ondrej II.), v niektorých prameňoch sa práve tento údaj uvádza ako prvá písomná zmienka týchto obcí. 1258 - Dechtice (Degce), listina uhorského kráľa Bela IV. (1235-1270), vymedzuje ohraničenie chotára obce Bohunice, ktoré daroval kráľ komesom Zochudovi a Serefeldovi. 1262 - Dolné Dubové (Dombou), Bela IV. dáva obec spolu s inými majetkami Serefeldovi. 1262 - Horné Dubové (Feldombou), podobne ako D. Dubové, bolo spolu s Hornou Krupou darované Serefeldovi. 1333 - Paderovce (Padar), patrili v tom čase Smolenickému panstvu.

Kátlovce v 14. a 15. storočí

Pre štúdium historického vývoja jednotlivých obci alebo miest v období feudalizmu je dôležité sledovať majiteľov hradov a panstiev, ktoré jednotlivé obce, mestečká alebo mestá vlastnili. Majetok, ako aj vlastníctvo pôdy a hradu, tvoril základný prameň príjmov a politický nástroj šľachty na ovládanie poddaného ľudu. Prioritu politickej moci, ktorá bola odvodená od držby majetkov, kde rozhodujúcu úlohu zohrávala pôda, si šľachta udržala až do polovice 19. storočia. Ale aj potom pri nástupe kapitalizmu, ktorý sa v uhorských podmienkach pomerne oneskoril, sa vedela uhorská šľachta prispôsobiť a nájsť dostatočnú náhradu za pozície zrušeného poddanstva.

Z uvedeného vyplýva, že pramene začiatkov Kátloviec je nutné hľadať v panstve Dobrá Voda. Podľa zaužívaných zvyklostí sa o kráľovských majetkoch v tomto období neviedla žiadna presnejšia agenda. Tak to bolo aj s panstvom hradu Dobrá Voda a s dedinami, ktoré boli až do konca 14. storočia kráľovským majetkom, preto sa ani o Kátlovciach v písomných prameňoch dlhé obdobie nestretávame. Významná zmena nastala až v roku 1392, keď uhorský kráľ Žigmund Luxemburský (1387-1437) daroval hrad Dobrá Voda aj s panstvom vojvodovi Stiborovi zo Stiboríc.

Stibor I. (1347-1414) zo Stiboríc, poľský feudálny oligarcha, asi v rokoch 1392-1414 dostal za svoje služby Uhorsku a kráľovi rozsiahle majetky na viacerých miestach Uhorska, na západnom Slovensku (vlastnil postupne Holíč, Beckov, Bratislavský hrad, Čachtice, Dobrú Vodu, Trenčín, Smolenice a iné). Bol jedným z najbohatších šľachticov Uhorska od čias Matúša Čáka a používal titul “pán celého Považia”. Jeho sídlom bol hrad Beckov. Podľa doteraz známych historických prameňov možno konštatovať, že až za panstva Stibora I. sa začínajú datovať aj prvé písomné správy o Kátlovciach.

Začlenenie Smoleníc k Dobrovodskému hradnému panstvu bolo v tomto období dočasné, pretože v roku 1438 podľa listiny kráľa Albrechta ich udeľuje pezinskému grófovi Jurajovi. V roku 1401 vyhotovili prvý urbár Dobrovodského panstva spolu s povinnosťami jednotlivých dedín. Z urbára sa dodnes zachoval iba zlomok, kde je však uvedené meno našej obce vo forme Katlowicz. Pozoruhodný je aj osud tohto prameňa, ktorý sa našiel v Olomouckej štátnej knižnici, kam sa dostal z kartuziánskeho kláštora v Olomouci a je považovaný za “zlomok súpisu majetkov dedín, ktoré patrili k hradu Dobra Voda v Nitrianskej stolici”.

Urbár bol napísaný v latinčine a bol označený ako: Liber inventarius possessionum ac villarum ad castrum Boneaquese spectatium conscriotus cirka festum Egidii anno Domini CCCCo primo (Inventárna kniha majetkov a dedín patriacich k hradu Dobrá Voda spísaná okolo sviatku sv. Egídia roku Pána 1401). Z toho možno usudzovať, že bol spísaný okolo 1. septembra 1401. Podľa doteraz známych historických prameňov možno práve tento dátum považovať za prvú zmienku o našej obci. Tento urbár je považovaný za najstarší doteraz známy urbár na Slovensku.

Podľa uvedeného urbára z roku 1401 mala obec Katlowicz odovzdať správe panstva ročne: 82 meríc pšenice, 63 meríc jarného obilia a strukovín, okrem toho zaplatiť spolu 165 denárov peňažnej renty. Boli to na tie časy skutočne vysoké množstvá, z čoho možno usudzovať, že Kátlovce boli v tom čase ľudnatou roľníckou osadou, ktorá mala za sebou už niekoľko-storočný vývoj.

Pre porovnanie možno uviesť dávky susedných Radošoviec, ktoré sú podľa prvej písomnej zmienky staršie od Kátloviec takmer o dvesto rokov (1208). Radošovce odovzdávali len 20 meríc pšenice, 61 1/2 meríc jarného obilia a pod. O tom, že sú Kátlovce pravdepodobne staršie, možno usudzovať aj nepriamo podľa údajov o prvých písomných zmienkach okolitých obcí, ktoré, okrem Dechtíc a Chtelnice, boli počas spoločnej histórie (od roku 1401) až podnes menšie ako Kátlovce.

Pre úplnosť uvádzame aj prvé písomné zmienky susedov Kátloviec: Dobrá voda (1392), Dolný Lopašov (1394), Veľké Kostoľany (1208), Bohunice (1113), Jaslovce (1438), Špačince (1275), Dolná Krupá (1113), Horná Krupá (1256), Naháč (1426), údaje o prvej písomnej zmienke okolitých obcí boli spracované podľa údajov uvedených v poznámke. Za druhý najstarší listinný prameň o Kátlovciach možno považovať listinu Zoborského konventu v Nitre, ktorý píše palatínovi Mikulášovi Gara (z Gorie) v roku 1405, kde je spomenutý Franciscus de Katlach (František z Kátloviec).

Na základe dávok, ktoré museli odvádzať poddaní Kátloviec na začiatku 15. storočia, môžeme predpokladať, že obec v tom čase patrila už k starým roľníckym obciam a preto ju už zachytil a formoval organizačný a sídlištný systém stredovekej dediny zo 14. storočia. V tomto období sa ustálil intravilán, ktorý predstavoval priestor pre výstavbu domov v dedine s potrebnými humnami a záhradami. V tom čase dostáva trvalejšiu podobu aj extravilán, t.j. chotár dediny, ktorého formovanie záviselo od toho, akým systémom sa na jednotlivých dedinách hospodárilo.

Upevnenie intravilánu bolo veľmi dôležité, pretože sa takto stabilizovala výstavba domov a tým sa vlastne končí éra pravekého, často provizórneho domu. Domy z tohto obdobia majú už povahu trvalých sídiel, najmä keď sa pre výstavbu používal pevnejší materiál. Popri domoch sa stavali priľahlé staveniská: maštale, chlievy, stodoly, sýpky, pivnice a pod., tak vznikajú kompletné hospodárske dvory. Takto vznikali stredoveké dediny, ktoré svojou podobou už prežili stáročia a zachovali sa prakticky až dodnes.

Kátlovce v 16. a 17. storočí

Keď v roku 1434 rod Stiborovcov vymrel, kráľ Žigmund Luxemburský daroval hrad Dobrú Vodu aj s panstvom krajinskému sudcovi Michalovi Országhovi z Gutu. Jeho potomkovia vlastnili hrad až do roku 1567. Országh Michal, ktorý bol v službách uhorského kráľa Žigmunda Luxemburského v rozličných funkciách (komorník, pokladník, dôverník), v rokoch 1458-84 bol uhorským palatínom. Za zásluhy ako krajinský kapitán a veliteľ kráľovských vojsk dostal hrady Dobrá Voda, Čachtice, Šurany, Topoľčany a iné.

V jeseni v roku 1530 postihlo celú oblasť veľké turecké pustošenie a plienenie. Po bitke pri Moháči v roku 1526, kde boli uhorské vojská porazené Osmanmi, zahynul aj kráľ Ľudovít II. Jagelonský (1516-1526). Po tejto bitke sa rozpútal dlhoročný zápas o uhorský trón medzi Ferdinandom Habsburským a domácim magnátom Jánom Zápolským. V tomto zápase sedmohradského vojvodu Zápolského podporovali Turci a v roku 1530 spustošili západné Slovensko, ktoré bolo v rukách Ferdinanda Habsburského (1526-1562).

O následkoch tohto pustošenia pre Kátlovce najlepšie svedčí skutočnosť, že ešte v roku 1539 bolo zdanených len 6 roľníckych usadlostí, hoci pred rokom 1530 ich bolo vyše 23. Všetky ostatné usadlosti boli vyrabované a vypálené. V tom čase bolo Dobrovodské panstvo v rukách Ladislava Orságha. Po jeho smrti sa vdova Anna Pekry vydala v roku 1543 za župana Novohradskej stolice Štefana z Lučenca (Lošonciho). A tak sa aj Kátlovce uvádzajú v daňových súpisoch panstva Štefana Lošonciho ako súčasť Dobrovodského panstva . Keď Štefan Lošonci v roku 1553 zomrel, panstvo sa znovu dostalo do rúk Krištofa Orságha z Lučenca, syna Ladislava Orságha, ktorý ho vlastnil až do roku 1567.

Krištof Országh z Lučenca, novohradský župan, vlastnil v roku 1560 Smolenice, Dobrú Vodu a Čachtice, kde sa najčastejšie zdržoval. K Dobrovodskému panstvu v tom čase patrili: Dechtice, Dobrá Voda, Dolný Lopašov, Chtelnica, Jaslovce, Kátlovce, Kočín, Lančár, Nižná, Osuské, Paderovce, Radošovce, Šterusy. Väčšina z uvedených obcí už ležala na území Nitrianskej stolice a do Bratislavskej stolice patrili iba obce Dechtice, Jaslovce, Kátlovce a Paderovce. Prirodzenú hranicu medzi Bratislavskou a Nitrianskou stolicou na hornom toku tvoril potok Blava.

Následky tureckého pustošenia sa postupne odstránili a zlepšovali sa aj sídlištné pomery jednotlivých obcí, a to aj v Kátloviec. V rokoch 1553-1559 zdanili v Kátlovciach znovu už 19 a neskoršie aj 20 obývaných poddanských usadlostí. Podľa daňového súpisu z roku 1553 sa Kátlovce uvádzajú ako majetok Smolenického hradného panstva patriaceho rodine Lošonciovcov s 21 portami. Országhovci ani Štefan z Lučenca (Lošonci) na hrade Dobrá Voda pravdepodobne nebývali, pretože mali rozsiahle majetky aj v iných oblastiach krajiny. Bývali tam však ich úradníci (kasteláni), ktorí Dobrovodské panstvo pre nich spravovali. V rokoch 1538-1543 boli takýmito úradníkmi napr. Štefan z Dechtíc, Michal Klekovič a Albert z Močenka .

Predpoklady, že hrad Dobrá Voda v tomto období už plnil funkciu strážneho hradu, potvrdzuje aj pozoruhodný spor o hranicu kátlovského chotára medzi hradným kapitánom a šľachticom, ktorý vlastnil Veľké Kostoľany. Spor sa týkal tzv. “Suchého Maniviera” nachádzajúceho sa medzi dolinou Zvolen (rovnaký názov mal aj tamojší majer) a hranicou chotára Nižnej s Kátlovcami a Radošovcami. Tu sa začína dolina Manivier, ktorá pokračuje ďalej cez chotár Veľkých Kostolian a Žlkoviec. O túto časť katastra sa viedol dlhotrvajúci spor medzi dobrovodským hradným kapitánom Františkom Bakačom a šľachticom Ladislavom Onorym, ktorý založil zemiansku kúriu (majer) v Nižnej.

Do uvedeného sporu zasiahla Nitrianska župa a na žiadosť Juraja Onoryho vyslala dvoch komisárov, ktorí 23. mája 1596 urobili metáciu - prieskum chotára. Privolaní svedkovia z Nižnej, Kátloviec a Radošoviec potvrdili, že hranicou ich chotárov bola dolina Manivier, cez ktorú viedla cesta do Trnavy. Po vzájomnej dohode “zasadili na hranici troch chotárov strom koreňmi dohora, na výstrahu tomu, kto by sa pokúsil túto hranicu porušiť. Takého mali zakopať do zeme tak, ako tento strom”.

Hrad Dobrá Voda s panstvom zostal vo vlastníctve Orsághovcov až do roku 1567, kedy zomrel Krištof, posledný potomok tohto rodu. Dobrovodské panstvo s hradom znovu pripadlo kráľovskej korune. Kráľ Maximilián II. (1564-1576), dal do zálohu Dobrovodské panstvo chorvátskemu veľmožovi Jánovi Choronovi (Chorényi) za 52 tisíc uhorských zlatých. V roku 1568 vyhotovili znovu súpis majetku panstva a z neho sa dozvedáme, že v Kátlovciach bolo obývaných: 22 celých roľníckych usadlostí, 3 polovičné roľnícke usadlosti a bývalo tu okrem toho aj 13 chudobných domkárov-želiarov.

V obci žilo teda spolu 38 poddanských rodín, ak na jednu rodinu počítame 5-6 členov, potom z toho vyplýva, že Kátlovce mohli mať v tom čase 190 - 220 obyvateľov. Mená poddaných sa, žiaľ, v súpise neuvádzajú. V roku 1569 zakúpil Dobrovodské panstvo od panovníka Maximiliána II. chorvátsky veľmož Ján Choron. V roku 1583 odkúpil Dobrovodské panstvo od panovníka Rudolfa II. chorvátsky bán Krištof Ungnát. Ten začal stavať v r.1583 v Chtelnici kaštieľ, do ktorého sa neskôr preniesla aj správa panstva.

Rodina Ungnádovcov pochádzala z gréckeho prístavného mesta Korintu a príslušnosť v Uhorsku získala v roku 1563.

Tabuľka: Prvé písomné zmienky okolitých obcí Kátloviec

tags: #deti #práca #na #poli #zemiaky #medvecka

Populárne príspevky:

• Recept na slaný cuketový koláč
• Kompletný sprievodca donáškou
• Recepty na štvorcovú svadobnú tortu
• Prečo byť Vegán?
• Recepty na zemiakové pečivo