Diaľnica D1 Hubová – Ivachnová: Priebeh výstavby a aktuálny stav

Diaľnica D1 predstavuje na Slovensku rozhodujúcu dopravnú komunikáciu, ktorá umožňuje rýchle a bezpečné prepojenie jednotlivých častí krajiny, ale aj významný medzinárodný tranzit. V súčasnosti prebieha na severnej časti realizácia troch úsekov, po dokončení ktorých by mala byť táto časť ukončená (s výnimkou posledného úseku Turany - Hubová).

Nekonečný príbeh nedokončenej slovenskej diaľnice D1 je asi každému, kto šiel autom zo západu na východ Slovenska alebo opačne, známy. Výstavba jej prvého 7,13-kilometrového úseku sa začala ešte v roku 1972 na trase Liptovský Mikuláš - Liptovský Ján, ktorý bol hotový relatívne rýchlo, za štyri roky. Ďalším úsekom súčasnej diaľnice D1, vtedy ešte diaľnice D61, bol v roku 1975 sprejazdnený úsek Bratislava, Senecká cesta - Senec. Do konca roku 1989 sa začalo po diaľnici jazdiť aj zo Senca do Piešťan, z Ivachnovej do Hybe a z Prešova do Budimíra. Celkovo tak do konca roku 1989 bolo sprejazdnených 141,5 kilometra súčasnej diaľnice D1. V tom čase sa ukončenie diaľnice D1 naprieč celým Slovenskom plánovalo na rok 2000.

Základné informácie o úseku Hubová - Ivachnová

Diaľničný úsek D1 Hubová - Ivachnová sa začína v križovatke Hubová, kde nadväzuje na pripravovaný úsek Turany - Hubová s plánovaným začiatkom realizácie v roku 2017. Úsek sa končí v križovatke Ivachnová, kde sa napája na už existujúci úsek Ivachnová - Liptovský Mikuláš. Celková dĺžka úseku je 15 272 m. Nachádza sa na ňom križovatka Likavka, ktorou sa zabezpečí prepojenie diaľnice na cestu I/59 smerom na Oravu a Ružomberok. Súčasťou úseku je aj veľké odpočívadlo Ivachnová, 22 mostov a tunel Čebrať.

Význam úseku pre dopravu

Dokončenie úseku D1 Hubová - Ivachnová zrýchli osobnú aj nákladnú dopravu v regióne západného Liptova a zároveň výrazne odľahčí miestne komunikácie od nadmerného dopravného zaťaženia. Vzhľadom na pomerne členitý terén treba na tomto úseku vybudovať až 22 mostov a tunel Čebrať.

Úsek Hubová - Ivachnová, ktorého súčasťou bude dvojrúrový tunel Čebrať, by mal ušetriť motoristom 16 minút jazdy. Kvôli problémom so zosuvom pôdy pri západnom portáli tunela musela byť jeho trasa pozmenená. Z pôvodných 2,5 kilometra sa dĺžka tunela po zmene trasy predĺžila na 3,6 kilometra. „V novembri 2019 bolo vyrazených už 2 004 metrov v južnej, teda pravej rúre, a 1 929 metrov v severnej, ľavej rúre,“ potvrdila Michaela Michalová, hovorkyňa NDS.

Zhotoviteľom tunela je Združenie Čebrať zložené zo spoločností OHL ŽS, a. s., a Váhostav - SK, a. s. Financovanie je zabezpečené zo zdrojov Kohézneho fondu Európskej únie.

Mosty na úseku D1 Hubová - Ivachnová

Vzhľadom na pomerne členitý terén treba na tomto úseku vybudovať až 22 mostov a tunel Čebrať. Keďže výstavba tunela Čebrať je v súčasnosti pozastavená, na danom úseku sa z hľadiska betónových konštrukcií vykonáva hlavná činnosť pri realizácií mostov. Celkovo sa tu realizuje 22 mostov, pričom 17 má železobetónovú nosnú konštrukciu, predovšetkým monolitickú.

Spolu päť mostov má celkovú dĺžku nad 500 m, najdlhší z nich je most na D1 v km 8,214 - 8,968 s označením SO 213-00 s celkovou dĺžkou 756 m (ľavý aj pravý most) v katastrálnom území obce Likavka. Jeho nosnú konštrukciu tvorí predpätá monolitická konštrukcia, priamopásová, so štandardným rozpätím a dvojtrámovou, jednokomorovou konštrukciou. Most je navrhnutý ako pätnásťpoľový. Po dokončení bude preklenovať prírodné údolie, v ktorom sa nachádza aj potok a viaceré poľné cesty.

Druhým najdlhším mostom v rámci realizovaného úseku je most na D1 v km 9,814 - 10,498 s označením SO 214-00 s celkovou dĺžkou 694,78 m. Most sa nachádza v katastrálnom území obce Lisková. Nosnú konštrukciu mosta tvorí jednokomorová konštrukcia s premennou výškou. Ide o desaťpoľový most, ktorý vedie podobne ako most SO 213-00 ponad údolie, potok a poľné cesty.

Medzi kratšie, ale nemenej zaujímavé mosty, patrí aj most nad D1 v km 13,800 na ceste I/18 s označením SO 218-00, ktorý sa nachádza v katastrálnom území obce Ivachnová. Nosná konštrukcia mosta je navrhnutá ako monolitická spojitá z dodatočne predpätého betónu. Je to šesťpoľový most na pozemnej komunikácii.

Použité betóny a materiály

Hlavné dodávky betónov do betónových konštrukcií zabezpečuje spoločnosť CRH (Slovensko) a.s. svojou betonárňou lokalizovanou v západnej časti mesta Ružomberok (časť Hrboltová) a betonárňou, ktorá sa nachádza severozápadne od obce Lisková. Pred samotnou realizáciou betónových konštrukcií sa na základe projektovej dokumentácie navrhli vhodné betóny.

Ako vstupné materiály na výrobu betónov sa používajú: prírodné hutné ťažené kamenivo s frakciami 0/4, 4/8, 8/16 a 11/22 z lokality Lisková, cement triedy CEM I 42,5 R z produkcie CRH (Slovensko) a.s., výrobňa Rohožník, resp. Na zlepšenie spracovateľnosti čerstvého betónu sa používa vysokoúčinná plastifikačná prísada na báze polykarboxyléteru Berament® HT5621. Tento superplastifikátor tretej generácie bol špeciálne vyvinutý s ohľadom na špecifické požiadavky na betóny pri výstavbe úseku diaľnice D1 Hubová - Ivachnová. Pri vývoji plastifikačnej prísady hrala významnú úlohu aj požiadavka na dostatočne dlhý čas spracovania čerstvého betónu. Výsledkom je prísada Berament® HT5621, ktorá dokáže zabezpečiť stabilnú spracovateľnosť čerstvého betónu počas minimálne 120 minút od zamiešania, pričom zmena (pokles) konzistencie sadnutím kužeľa čerstvého betónu je max. 40 mm pri stupni konzistencie S4.

Problémy a meškania vo výstavbe

Termín ukončenia celého úseku sa však posúva až na rok 2020, keďže výstavba tunela Čebrať a ďalších technicky a technologicky nadväzujúcich objektov je v súčasnosti pre možné zosuvy pôdy a nestabilné geologické pomery pri severom portáli tunela pozastavená. Plánovaná zmena počíta oproti pôvodnému návrhu s predĺžením tunela Čebrať z pôvodnej dĺžky 2,026 km na 3,650 km.

Výstavbu diaľnice, ktorú na Liptove realizuje združenie firiem OHL ŽS a Váhostav-SK, tu sťažujú opakované odvolania obyvateľov regiónu. Ide o petíciu obyvateľov na urýchlené postavenie protihlukovej steny ešte pred dokončením diaľnice. Hluková štúdia v roku 2014 totiž jednoznačne dokázala, že v Ivachnovej sú prekročené povolené hodnoty hluku. Pritom protihluková stena mala byť postavená už v roku 2017 spolu so spomínaným úsekom. Podľa najnovších informácií by však mali byť postavené až po ukončení výstavby diaľnice, čo je podľa predpokladu v roku 2022.

Na Slovensku výstavba diaľnic buď mešká, alebo sa nestavajú, prípadne sú problémy pri ich výstavbe. Tých problémov je celý rad. Súvisia s vnímaním obyvateľstva, jeho prístupom pri tvorbe spoločných hodnôt či spoločného blaha. Ľudia po diaľniciach veľmi radi jazdia, ale nechcú, aby sa diaľnica stavala za ich domom či v okolí ich dediny. Druhá vec je to, že sú veľké turbulencie - z hľadiska odbornej prípravy, aj z hľadiska priorít. Na Slovensku máme štvorročné volebné obdobie a príprava jedného úseku diaľnice trvá od 6 do 13 rokov. To je omnoho dlhšie obdobie, ako trvanie jednej vlády. A tak, ako sa vlády striedajú, menia sa aj priority, každý minister má iné.

Mešká aj úsek D1 Hubová - Ivachnová. Čo sa týka úseku D1 Hubová - Ivachnová, došlo k podceneniu situácie ešte v období, keď sa vypisovala verejná súťaž. Už vtedy boli pochybnosti o vhodnosti technického riešenia pri existujúcej geológii, čo sa počas začiatku výstavby plne ukázalo. Obavy boli opodstatnené, bolo potrebné zastaviť výstavbu a prehodnotiť trasovanie častí úseku a jeho technické riešenie. Jedinou možnosťou bolo predĺženie tunela. Je pravda, že hľadanie technického riešenia prebiehalo v rokoch 2014 až 2016. Dnes máme rok 2019 a veľmi sme sa z hľadiska inžinierskej prípravy nepohli. Táto zmena vyžadovala nové územné konanie, územné rozhodnutie aj stavebné povolenie.

Na danom úseku D1 pokračujú stavebné práce v zúženom rozsahu, a to na stavebných objektoch nedotknutých zmenou trasy. Práce v tuneli Čebrať boli v uplynulom období obnovené len čiastočne, v rozsahu prieskumného banského diela, na ktoré nie je právoplatné stavebné povolenie potrebné.

Vývoj výstavby diaľnice D1 v rokoch

Vývoj výstavby diaľnice D1 od roku 1972 až po súčasnosť:

Posledný zverejnený termín dokončenia celej D1 bol pôvodne naplánovaný na rok 2020, no podľa najnovších očakávaní by diaľnica mohla byť dokončená v roku 2026. Najčerstvejším prírastkom diaľnice D1 je 15,4-kilometrový úsek Budimír - Bidovce pri Košiciach, ktorý spája metropolu východu s južnou trasou na Maďarsko. Na výstavbu tohto úseku, ktorý bol slávnostne otvorený 16. decembra minulého roku, išlo z eurofondov vyše 173 miliónov eur.

V roku 2020 by malo nasledovať spustenie prevádzky obchvatu Žiliny na D1 v 11-kilometrovom úseku Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka, ktorý plánovali dokončiť ešte v závere roku 2019. Úsek je známy náročným hornatým terénom, ktorý prepoja tunely Ovčiarsko a Žilina. V tuneloch už začala prebiehať montáž technologického vybavenia. Tunel Žilina bol celý prerazený začiatkom roka 2017 a momentálne sa má pristúpiť k funkčným skúškam jeho technológií.

Podľa plánu pokračuje aj výstavba úseku diaľnice D1 pri Prešove, presnejšie úsek Prešov, západ - Prešov, juh dlhý 7,87 km, ktorý plánujú dokončiť v ďalšom roku 2021. Vyše dvojkilometrový tunel Prešov bol dokonca prerazený o tri mesiace skôr.

Posledný úsek Turany - Ivachnová pri Ružomberku na trase D1 sa po dobudovaní napojí na existujúcu štvorprúdovú diaľnicu smerujúcu do Košíc. To však v najbližšom období tak nevyzerá. Obchvat okolo Ružomberka a kratší úsek Hubová - Ivachnová mal byť pôvodne dokončený v júni 2017. Nepodarilo sa.

tags: #diaľnica #hubova #ivachnova #priebeh #výstavby

Populárne príspevky:

• Súvislosť antikoncepcie a nechutenstva
• Recepty na pohánkové muffiny
• Varenie údeného kolena
• Recept na bábovku s čučoriedkami
• Zdravý ananásovo-mrkvový šalát