Divadelný súbor Ružomberok: Recenzia predstavenia Čaj u pána senátora
Divadelný súbor Ružomberok uviedol predstavenie "Čaj u pána senátora". Táto recenzia sa zameriava na analýzu hry a hereckých výkonov.
Ján Hollý, kňaz, básnik a prekladateľ, pochádzal z rodiny roľníka.
Základnú školu vychodil v rodisku, gymnázium navštevoval v Skalici, Bratislave a v Trnave.
Teológiu vyštudoval v Trnave a v roku 1808 bol vysvätený za kňaza.
Pôsobil ako kaplán v Pobedime (1808 - 1811) a v Hlohovci (1812 - 1813).
V roku 1814 sa stal farárom v Maduniciach, kde v chudobných podmienkach zotrval 29 rokov a práve tu napísal takmer celé svoje básnické dielo.
Bol najvýznamnejším a najtalentovanejším básnikom píšucim bernolákovčinou, ktorú prakticky a dôsledne uplatňoval, tvorivým básnickým citom majstrovsky zveľadil a ostal jej verný až do svojho posledného výdychu.
Pri prekladoch antickej poézie sa vďaka Hollého majstrovstvu bernolákovčina osvedčila ako vyspelý literárny jazyk.
Za vrchol jeho prekladateľského umenia možno označiť preklad Vergíliovej Eneidy.
Právom sa dodnes najlepším prekladateľom udeľuje Cena Jána Hollého.
Hollý však neostal iba napodobňovateľom antických básnikov, ale stal sa i tvorcom pôvodných umeleckých hodnôt.
V pôvodnej básnickej tvorbe čerpal najmä z veľkomoravského obdobia, nadväzoval na cyrilo - metodskú tradíciu, na kresťanský základ Slovanstva, na prvenstvo Slovákov v prijatí krstu.
Svätoplukovská téma /epos Svätopluk/ bola dôležitá z hľadiska rastúceho národného uvedomenia.
Písaval pod obrovským storočným dubom v blízkom háji Mlíč.
Z toho duba je dnes zhotovený bočný oltár v madunickom kostole.
V roku 1843 vznikol v obci požiar, ktorý neobišiel ani faru a kostol.
Ján Hollý pri ňom utrpel popáleniny a následne sa utiahol na odpočinok k priateľovi Martinovi Lackovičovi na Dobrú Vodu.
Tam ho v júli 1843 navštívili Ľudovít Štúr, Michal Miloslav Hodža a Jozef Miloslav Hurban, aby mu oznámili po schôdzke v Hlbokom, rozhodnutie o zavedení spisovnej slovenčiny a vyžiadali si jeho odobrenie.
Hodno pripomenúť, ako pozitívne usmernil snahy mladej štúrovskej generácie o jednotnú spisovnú reč a posvätil štúrovskú jazykovú iniciatívu.
Tak sa mohla naplniť historická dohoda v otázke zjednotenia oboch spisovných jazykov a oboch kultúrnych tradícií.
Hollého literárne začiatky sú spojené s príležitostnými latinskými básňami, ktoré písal počas štúdií v Trnave.
V roku 1808 napísal prvé básne v bernolákovskej slovenčine.
Preložil diela gréckych a rímskych básnikov, ktoré boli vydané pod názvom Rozľičné básňe hrďinské, elegiacké a lirické (1824) a Vergiliovu Eneidu (1828).
Neskoršie začal písať eposy.
Prvým a najrozsiahlejším bol Svatopluk (Trnava 1833), ktorý je prvým slovenským národným eposom.
Nasledujúcim bol Cirillo-Metodiada (1835) a Sláv (1839).
Najväčšiu umeleckú pôsobivosť si však zachovali básne s prírodnou tematikou: Na Mlíč, Na Ságelskú stuďénku a Na krásnú zahradu.
Dielo Katolícki spevňík napísal v časomernej a neskoršie v rozšírenej rýmovanej verzii (1846).
Aj mesto Trnava si pripomína pamiatku Jána Hollého - najväčšieho slovenského básnika.
Činohra SND | ČAJ U PÁNA SENÁTORA
tags: #divadelný #súbor #Ružomberok #Čaj #u #pána
