Okres Bytča: Miesto, Kde Sa Spája Príroda, História a Kultúra
Okres Bytča, s rozlohou 282 km2, patrí medzi menšie okresy Slovenska. Leží na severozápadnom okraji krajiny, necelý kilometer od štátnej hranice s Českou republikou. Susedí s troma okresmi: Čadcou a Žilinou (Žilinský kraj) a Považskou Bystricou (Trenčiansky kraj).
Jadro územia tvorí Bytčianska kotlina, severný výbežok Považského podolia. Na severozápade zasahujú Javorníky, na juhovýchode Súľovské vrchy. Najvyšší bod územia (1059 m n. m.) sa nachádza na chrbte Javorníkov v katastri obce Štiavnik, najnižší (298 m n. m.) pri výtoku Váhu z okresu v katastri obce Maršová.
Geologické a Klimatické Podmienky
Váh a jeho prítoky uložili v Bytčianskej kotline štrky, piesky a hliny. Geologickým základom Javorníkov je paleogénny flyš, striedajú sa vrstvy pieskovcov a ílovcov. V Súľovských vrchoch prevažujú paleogénne a kriedové zlepence, vápence a pieskovce.
Bytčianska kotlina a nižšie časti pohorí patria do mierne teplej klimatickej oblasti, najvyššie časti Javorníkov do chladnej klimatickej oblasti. Reliéf je rovinatý v Bytčianskej kotline a prechádza do vrchovín a hornatín v Javorníkoch a Súľovských skalách. V oboch pohoriach sa vyskytuje typický erózny reliéf, kotliny a brázdy vznikli na mieste málo odolných ílovcov a slieňov, najvyššie vrchy v Javorníkoch sú budované odolnými pieskovcami. Tam i v Súľovských vrchoch vystupujú na povrch odolné vápence a zlepence.
Najrozšírenejším pôdnym typom je hnedá lesná pôda kambizem, ktorá pokrýva hlavne Javorníky, ale vyskytuje sa aj v Súľovských skalách, kde sú rendziny. Na nive sú fluvizeme.
Vodstvo a Rastlinstvo
Okresom preteká rieka Váh s prietokom 97 m3.s-1 v Žiline. Má len niekoľko krátkych prítokov, z ktorých najdlhší je 18,6 km dlhý Štiavnik, pritekajúci z Javorníkov. Cez okres preteká derivačný kanál Vážskej kaskády, pri ktorom sa nachádzajú dve menšie vodné nádrže Beňov a Mikšová.
Kotlina a osídlené doliny sú prevažne odlesnené. V zalesnených častiach okresu prevažujú smrekové lesy, miestami sa na skalách vyskytujú borovice a v nižších polohách aj rôzne listnaté dreviny. Najvzácnejšie rastliny sa viažu na Súľovské skaly: dryádka osemlístková, klinček lesklý, klinček včasný, soldanelka karpatská, prvosienka holá, tučnica alpínska, kortúza Matthiolova.
Živočíšstvo a Ochrana Prírody
Zo živočíšnych druhov prevažujú zástupcovia spoločenstiev listnatých a ihličnatých lesov: srnec lesný, jeleň lesný, diviak lesný, mačka divá, kuna skalná a tetrov hlucháň. Zo vzácnych živočíchov sa vyskytujú: jazvec lesný, tetrov hoľniak, rys ostrovid, výr skalný, sokol myšiar, rosnička zelená.
Do okresu Bytča zasahujú 2 chránené krajinné oblasti: Kysuce a Strážovské vrchy. Časť Javorníkov (v CHKO Kysuce) a Strážovských vrchoch je chránenou oblasťou prirodzenej akumulácie vôd.
Historický Vývoj a Súčasnosť
Celé územie dnešného okresu Bytča patrilo od 13. storočia až do roku 1840 do Trenčianskej stolice, neskôr až do roku 1922 do Trenčianskej župy. Sídlo slúžnovského úradu bolo v Bytči už v roku 1856. Okres Bytča vznikol pri prvom administratívnom členení Československej republiky v roku 1923 a bol takmer totožný s dnešným. V rokoch 1923-1928 patril do Považskej župy a v rokoch 1938-1945 do Trenčianskej župy. V roku 1949 bola novovzniknutá obec Dlhá nad Kysucou vyňatá z okresu Bytča a pripojená k okresu Čadca. Okres Bytča stratil v prospech Čadce aj územie Turkovej a malé plochy na hrebeni Javorníkov. V rokoch 1949-1960 patril okres Bytča do Žilinského kraja. Pri znížení počtu okresov v roku 1960 okres Bytča zanikol a bol pričlenený k okresu Žilina. Okres Bytča opätovne vznikol v roku 1996.
Počtom obyvateľov patrí medzi malé okresy Slovenska, nedosahujúc ani polovicu hodnoty pre priemerný okres. Hustota zaľudnenia je však zhruba rovnaká ako celoslovenský priemer. Obyvateľstvo sa koncentruje v južnej polovici okresu, horské oblasti Javorníkov na severe sú osídlené redšie. Počet obyvateľov sa v období 1869 - 1950 prakticky nemenil. V rokoch 1950 - 1991 vzrástol takmer 1,5 krát, za posledných 5 rokov však vývoj počtu obyvateľov opäť stagnuje. V roku 2000 mal okres 30 598 obyvateľov, z toho 15 064 mužov a 15 534 žien. Najviac obyvateľov je v produktívnom veku od 15 do 59 rokov. Viac ako 99 % obyvateľov sa hlási k slovenskej národnosti. Podiel vysokoškolsky vzdelaných obyvateľov okresu je jeden z najnižších v republike.
V okrese je 1 mesto a 11 obcí. Vo vidieckych sídlach žije 60 % obyvateľov okresu. Obce okresu sa spomínajú v písomných prameňoch z 12. až 15. storočia. Najstaršou obcou je Predmier (r. 1193) a najmladšou Súľov-Hradná (r. 1470). Najnižšie položenou obcou je Predmier (300 m n. m.), najvyššie Súľov-Hradná (418 m n. m.). Medzi najväčšie obce patria Štiavnik a Veľké Rovné. Ostatné obce majú menej ako 2000 obyvateľov, najmenej má Maršová (cca 750).
Tabuľka: Základné údaje o okrese Bytča
| Ukazovateľ | Hodnota |
|---|---|
| Rozloha | 282 km2 |
| Najvyšší bod | 1059 m n. m. (Javorníky) |
| Najnižší bod | 298 m n. m. (Maršová) |
| Počet obyvateľov (2000) | 30 598 |
| Mesto | 1 |
| Obce | 11 |
Mesto Bytča a Okolité Obce
Okresné mesto Bytča leží v údolí Váhu uprostred Bytčianskej kotliny. Z juhu chránia kotlinu Strážovské vrchy, zo severu a západu Javorníky. Prvá písomná zmienka o meste je z 13. storočia. Mesto v minulosti vlastnili viaceré feudálne rody, medzi najvýznamnejšie patria Thurzovci (16. storočie) a v 17. storočí Eszterháziovci. Za čias Mikuláša Eszterházyho sa uskutočnila prestavba pôvodne gotického kostola v barokovom štýle. O dokončenie prestavby kostola zasväteného Všetkým svätým sa zaslúžil hlavný jágerský prepošt Ondrej Matúšek, bytčiansky rodák.
Začiatky priemyslu sú z 19. storočia, keď tu okrem staršieho pivovaru vznikla prvá zápalkáreň na Slovensku (1879). Na prelome storočia sa tu vybudovala tehelňa, výroba nábytku a začal sa rozvíjať drevársky priemysel. V tejto obci stojí nepretržite od roku 1930 socha generála M. R. Štefánika, postavená na mieste jeho mohyly z roku 1919, raritou je aj renesančná pošta zo 17. storočia. Pozornosť si zaslúži mestská pamiatková zóna v Bytči, kaštiele a kúrie v Súľove-Hradnej, Hrabovom, Kotešovej, Maršovej-Rašove a v Predmieri.
V okolí Bytče ležia obce s drotárskou tradíciou, Veľké Rovné, Dlhé Pole, Kolárovice, Štiavnik, Kotešová, Petrovice, Svederník, Divina. Obyvatelia týchto javorníckych a podjavorníckych dedín putovali ako vandrovní drotári po celom svete. Hoci drotárstvo patrí k historicky mladším remeslám, počas svojej pomerne krátkej existencie sa stalo jedným z najznámejších fenoménov slovenských dejín. Využitie drôtu ako originálneho remeselného materiálu a jedinečná technológia jeho spracovania sa stali našim národným vkladom do pokladnice svetovej materiálnej kultúry.
Súľovské skaly - Hrad Súľov/Slovakia/4K
Turistické Atrakcie a Možnosti
Oblasť okresu Bytča so širším okolím ponúka vzácnu koncentráciu ruín stredovekých hradov (Súľov, Hričov, Lietava, Starhrad, Strečno, Považský hrad), ktoré sú stále turisticky pútavé.
Turisticky atraktívne sú aj Súľovské skaly a Hlbocký vodopád. Súľovské skaly sú popretkávané vyznačenými chodníkmi pre peších a cyklotrasami. Najznámejší náučný chodník vedie najzaujímavejšou časťou rezervácie. Na trase s prevýšením cca 290 m so 17 zástavkami sa je možné oboznámiť s geológiou, reliéfom, rastlinstvom a živočíšstvom územia. Súčasťou tohto chodníka je aj výstup na Súľovský hrad (660 m n. m.). Pešia turistika ponúka okrem náučného chodníka sedem ďalších vyznačených trás. V okolí obce Súľov je päť vyznačených cyklotrás. Lezecké cesty majú dĺžku 15 - 40 m a náročnosť 4 - 10 °UIAA (Union International des Associations d'Alpinisme).
Pre milovníkov zimných športov sú pútavé lyžiarske vleky na Čerenke, v Petroviciach a vo Veľkom Rovnom. Z cyklotrás do Javorníkov v oblasti Bytče zatiaľ zasahuje len Kysucká cyklomagistrála (spája Horné Považie s Oravou cez územie Kysúc a celkovo má 16 trás).
Na prírodné krásy v chotári obce Veľké Rovné a jej blízkych i vzdialených lesov, lúk, či vrchov, sa môžete pozerať aj z výšky. Stačí, ak zdoláte neveľký vrch Luby. Hradisko Veľký vrch - 531 m n. Nad obcou Divinka sa vypína nevysoký kopec nazývaný Veľký vrch. Vynikajúca turistika, krásna príroda a panoramatické výhľady na región Kysúc. Zrúcanina Hričovského hradu leží nad obcou Hričovské Podhradie. Názov Hričov je odvodený od slova grič - znamenajúceho skala, skalnatý. Jedinečné miesto plné pôsobivých skalných útvarov nájdete neďaleko Bytče. Mohutná Súľovské bralá sa stali majetkom kráľov a urodzenej šľachty. V 15. storočí tu bol medzi troma mohutnými skalnými útvarmi postavený hrad Súľov. Neskrotné Súľovské skaly dramaticky sa týčiace k výšinám - to je oblasť s výraznými skalnými útvarmi v Súľovských vrchov. Na vrchu Dubeň (613 m n. m.) nad mestom Žilina stojí impozantná vyhliadková veža. Rozhľadňa je vysoká úctyhodných 27,4 metra a má 10 podlaží. Jednou z najkrajších kysuckých rozhľadní je určite i tá, ktorá sa vypína na vrchole Marťákovho kopca v Javorníkoch. A niet sa čomu čudovať. Veľký Vreteň - 820 m n. Oblasť Kysuckej vrchoviny je pre turistov vždy atraktívna bez rozdielu či je letná alebo zimná sezóna. V lese ukryté, zeleňou obkolesené, tajomné kamenné dvojkreslo je miestnou atrakciou v obci Lietava. Veľký Javorník - 1071,5 m n. V blízkosti slovensko-českých hraníc sa rozprestiera medzi turistami známe a obľúbené pohorie Javorníky. Neďaleko mesta Považská Bystrica, mestkej časti Považská Teplá, v lone malebnej prírody, sa ruch veľkomesta stráca a mení sa na pokojnú a očarujúcu Manínsku tiesňavu. Do Rajeckých Teplíc väčšina návštevníkov chodí hlavne kvôli wellnessu, termálnym kúpeľom či príťažlivej kultúre. V Rajeckej doline, na svahu vrchu Žibrid sa nachádza bizarný prírodný úkaz - Skalný budzogáň. Žibrid - 867 m n. Žibrid je druhý najvyšší vrch pohoria Súľovské vrchy, no najvyšší vrch v šírom okolí obce Súľov - Hradná. Klapy (Cigánka) - 654 m n. Ak niekedy cestujete smerom na Považskú Bystricu, určite ste si už neraz všimli pôsobivé vápencové bradlo, ktoré sa vypína nad priehradou Nosice. Zaujímavou jaskyňou situovanou v Strážovských vrchoch, konkrétne v skalnom brale Veľkého Manínu, je Partizánska jaskyňa. Aj keď je obec Kostolec svojou rozlohou maličká, jej príroda ukrýva mnoho jedinečných zákutí. Najlepšia trasa vedie sem z obce Zástranie. Turská skala je prírodná pamiatka na okraji obce Turie. V Rajci na námestí SNP, pri budove mestkého múzea začína približne 5 km dlhý náučný chodník. Jeden z najkrajších a tiež nezvyčajných skalných útvarov nájdete medzi obcami Poluvsie a Porúbka.
Hospodárstvo a Doprava
Bázou hospodárstva okresu je strojársky priemysel. Významom o niečo zaostáva textilná a potravinárska výroba. Najdôležitejším hospodárskym centrom okresu je Bytča. V meste má prevádzky závod na výrobu ložísk a meracích prístrojov, odevná konfekcia a pivovar, ktorý patrí medzi menšie pivovary na Slovensku. Služby v meste zabezpečujú živnostníci a súkromné firmy. V stavebníctve nie sú väčšie organizácie. Vo Veľkom Rovnom bola zastúpená textilná výroba, drevársky priemysel v Bytči Hrabovom. V Mikšovej je v prevádzke vodná elektráreň (158 GWh). Banková sféra je zastúpená 3 bankami v Bytči a 2 vo Veľkom Rovnom. V okrese bolo 12 základných škôl, gymnázium a špeciálna škola. Počet základných škôl sa v súčasných podmienkach mení.
Rozloha poľnohospodárskej pôdy je menšia ako rozloha lesov. Okres patrí medzi významných producentov zemiakov. Okrem nich je dôležité pestovanie jačmeňa, pšenice, ovsa a raže. Značný podiel lúk a pasienkov podporuje rozvoj živočíšnej výroby, ktorá v ostatných rokoch stagnovala.
Z hľadiska dopravy má okres dobrú polohu. Južnou časťou pri Bytči prechádzajú najvýznamnejšie komunikácie Považia. Mesto leží pri hlavnom železničnom ťahu Bratislava - Košice. Aj na trase Bytča - Makov (severojužná os okresu) vedie cesta európskeho významu. Vytvára sa tým prirodzený priestor a podmienky pre rozvoj cestovného ruchu. Okresné mesto je vzdialené od Žiliny 20 km, od Bratislavy 192 km.
Všetky obce okresu majú vybudovaný verejný vodovod, väčšina má rozvodnú sieť plynu.
tags: #divina #petrovice #vzdialenost #zaujimavosti
