Hubová a Švošov: História, Geografia a Výzvy Súčasnosti

Obec Hubová sa nachádza v malebnom prostredí Liptovskej kotliny, neďaleko mesta Ružomberok, v Žilinskom kraji. Jej susedmi sú obce Ľubochňa a Švošov. Táto oblasť, bohatá na prírodné krásy a históriu, čelí aj výzvam modernej doby, najmä v oblasti dopravnej infraštruktúry.

Geografické Údaje

Celková rozloha katastra obce Hubová je 1 690 ha. Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 450 m n.m.. V katastrálnom území obce sa nachádzajú viaceré doliny, z nich najrozsiahlejšia je Hubovská (Gombášska) dolina. Bystrá dolina je zase dlhšia, užšia a preteká ňou Bystrý potok, ktorý zároveň tvorí hranicu s obcou Černová. Obec sa nachádza v pohorí Veľká Fatra.

Najvyšší vrch obce je Červený Grúň (1 139 m n. m.). Ďalšími významnými vrchmi sú Kútnikov kopec (1 064 m n.m.), Veľký Smrekovec (972 m n. m.), Kýčera (956 m n. m.), Grúň (940 m n. m.) a Malý Smrekovec (819 m n. m.). Obec Hubová leží na ľavom brehu rieky Váh. Oproti obci na pravom brehu rieky Váh sa nachádza obec Švošov.

Po severnej strane obce popri brehu rieky Váh vedie veľmi frekventovaná cesta číslo 1/18 E50. Doprava z tejto cesty má byť v budúcnosti presmerovaná na diaľnicu D1 ktorej výstavba sa v tejto oblasti pripravuje. V obci pramenia významné potoky: Hubovský, Lánový, Brúsový.

História Obce

Naša obec má bohatú históriu. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1425 v súvislosti z panstvom hradu Likava. Vybudovali ju obyvatelia šoltýskej dediny Stankovany. V roku 1425 kapitán hradu Likava dal Petrovi, Stankovmu synovi zo Stankovian právo šoltýstva v Gombáši. Mohol mať krčmu a mlyn.

Patrili mu pokuty. Mohol slobodne rybáriť vo Váhu, Orave a Ľubochnianke. Originály listín sú uložené v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Prví osadníci boli pastieri oviec, ktorí tu zakladali prvé salaše, následkom čoho sa v obci rozvinulo aj garbiarstvo.

Ovce sa pásli na kopcoch a lúkach a vhodné podmienky priestrannej Hubovskej doliny ľudom umožnili pestovať obilie. Obyvatelia osady sa živili mliekom a mäsom oviec, ktoré im poskytovali aj vlnu a kožušinu. Prostredie Hubovskej doliny poskytovalo vhodné podmienky aj na pestovanie obilia.

V obci mlel aj mlyn, no ten sa nezachoval. V roku 1551 v obci boli štyri sedliacke usadlosti a 18 želiarov z ktorých traja nemali vlastný dom. Do chotára Hubovej patrila aj Ľubochnianska dolina, v ktorej obyvatelia Hubovej ťažili drevo. V roku 1625 sa uvádzajú tri vodné píly.

Zo starších období sa dochovali dve drevenice, ktoré slúžili ako sypárničky na obilie. V Bystrej doline sú zrúcaniny železnej hute, čo svedčí o kováčskom remesle v tejto malej doline, kde sa pravdepodobne nachádzali aj nejaká menšie zásoby železnej rudy. Typické pre Gombáš boli drevené štvorbytové dvojdomy. Obyvateľov domu nespájala žiadna príbuznosť.

Ako vyzerala vtedajšia dedina svedčí obraz z kaplnky sv. Rócha z roku 1831, keď v obci zúrila cholera. Roku 1882 bol v obci veľký požiar, pri ktorom zhoreli skoro všetky dvojdomy. Tie, ktoré ostali mali väčšinou vročenie 1827. Po tomto požiari sa začali stavať drevené jednodomy. Boli to tiež zrubové stavby (ako dvojdomy). Strecha bola sedlová a oblé spojenie prednej a bočnej strechy tvorilo obkrútku. Zadná a predná časť strechy bola rovnaká. Každá časť domu mala izbu, pitvor a komoru.

V pitvore bolo ohnisko a hlinená podlaha. Často sa stávalo, že keď sa založila nová rodina, tak sa pre ňu vytvorila nová izba z komory. Všetky drevenice mali slepý komín a dym sa rozliezal po pôjde, na ktorom sa údila slanina, mäso a klobásy. Dolu dedinou popri prednej časti domov bola priekopa na odvod dažďovej vody. Do dvorov sa prechádzalo cez drevený mostík. Na druhej strane cesty-nad Váhom boli zeleninové záhradky.

Kríž na ľavej strane Váhu bol od nepamäti. Oproti nemu viedla, ako aj dnes, Kostolná ulica. V obci sa nachádza neskorobarokový kostol Povýšenia Svätého kríža, ktorý je kultúrnou pamiatkou. Bol postavený v roku 1816, vyzdobený je nástennými maľbami od Jozefa Hanulu.

Názov obce Gombáš (maď. Gombak = Huba) bol v roku 1948 zmenený na Hubová. V roku 1951 sa od obce osamostatnila obec Ľubochňa. O tom, ako vzniklo pomenovanie obce sa nezachovali žiadne podklady. Prvý kronikár našej obce Ján Okáľ pripomína, že názov obce Gombáš má slovanský koreň.

Koreň slova gomba - huba je slovenský, prípona -áš je maďarská. Proti tvrdeniu, že ide o maďarský názov stojí aj to, že najstaršie mená obyvateľov boli slovenské, a tak isto aj okolité zemepisné názvy. Takže prví osadníci boli Slováci. Pôvodný názov obce platil do 11.06.1948, kedy sa vyhláškou PV č.A - 311/16-II/31948 zmenil na terajší Hubová (nepomohla ani podpisová akcia). K histórii patrí aj naše nárečie, postupne sa menilo pod vplyvom spisovnej slovenčiny. Naše nárečie bolo tvrdé, u starších ľudí sa zachovalo dodnes.

Významné osobnosti

PhDr. Miloslav Okál, DrSc - slovenský klasický filológ a prekladateľ antickej litaratúry. Okrem iného preložil do slovenčiny veľké starogrécke eposy Ilias a Odysea.
Jozef Kútnik - Šmálov - kňaz, básnik, prozaik, prekladateľ, literárny a kultúrny historik

Chronologický prehľad historických udalostí:

1425 - prvá písomná zmienka o obci Gombáš
1551 - v Gombáši boli 4 sedliacke usadlosti, 1 valašská a 1 železiarska
1625 - pracovali 3 píly
1629 - sklárska huta na Hutách
1644 - Illesházyovci zaviedli pri Gombáši mýto
1662 - povodeň, ktorá zničila cestu do Ružomberka
1669 - kráľ prikázal postaviť v Gombáši most
1715 - na Gombáši bolo 29 poddanských rodín
1765 - misionár Serafín Bosák katechizoval a bohoslužby konal v humne
1774 - na Liptove sa zaviedlo pestovanie zemiakov
1782 - na Gombáši zriadili školu, učil tu Ján Okál
1787 - zriadená farnosť
1795 - zrútil sa drevený kostol, vzápätí postavený nový - vizitácia biskupa grófa Révaya, Gombáš má 932 obyvateľov
1798 - nariadenie Stolice stavať po pohromách murované domy
18.stor. - prvé pečatidlo s emblémom huby
1800 - povodeň
1816 - začiatok stavby terajšieho kostola, starej školy a fary
1831 - ázijská cholera, postavená kaplnka sv. Róchusa
1856 - prvé píly v Liptove
1861 - na pečatidle obce je už uhorský štátny znak
1863 - škola mala 2 triedy so 197 žiakmi (dochádzali aj deti z obce Švošov)
1893 - vzniká osada Ľubochňa
1905 - terajšia výmaľovka kostola majstrom Jozefom Hanulom
1909 - sv. misie, začiatky ochotníckeho divadla
1911 - prvá dychová hudba
1913 - postavená nová škola
1918 - infekčná choroba „španielka„
1922 - zriadená večerná hospodárska škola
1928 - schválená elektrifikácia obce
1930 - 1945 - v hornej krčme existovala trieda, úverné družstvo, predajňa textilu, MNV, prevádzka na výrobu bábik
1934 - zavedená povinná nočná poriadková služba ( varta )
1934 - zriadený ľudový kurz pre ženy
1938 - Gombašanci sa s dychovkou zúčastnili na manifestácii v Bratislave pri príležitosti doručenia Pittsburskej dohody z USA
1939 - 150 krojovaných Gombašanov na zasadnutí Slovenského snemu v Bratislave
1945 - prechod frontu cez dedinu
1948 - zmenilo sa premenovanie obce na Hubovú
1951 - osamostatnenie sa Ľubochne
1953 - za správcu farnosti prichádza vdp. Martin Števček ( Maroš Madačov )
1956 - vznik Hudobno - speváckeho súboru Liptov
1960 - otvorenie kultúrneho domu s divadelným predstavením Marína Havranová - vystúpenie súboru na Celoštátnej spartakiáde v Prahe
1968 - zbúraná kaplnka sv. Rocha - reštaurácia maľovky kostola ( akad.mal.G.Baláž )
1969 - vystúpenie súboru v Ríme
1969 - 1972 - stavba terajšej školy
1972 - nútený rozpad súboru
1973 - stavba terajšej požiarnej zbrojnice
1977 - postavenie obchodu Jednota
1980 - nová budova ZŠ
1987 - rekonštrukcia chóru, inštalácia organu OPUS 81
1933 - rekonštrukcia hl.oltára, sôch, malieb kostola ( bratia Olšavskí )
1994 - stavba terajšieho domu smútku

Problémy s dopravnou infraštruktúrou

Starostovia dolnoliptovských obcí Ľubochňa, Hubová, Švošov a Stankovany upozornili, že po otvorení diaľničného úseku D1 Hubová - Ivachnová môže v ich obciach nastať zhoršenie dopravnej situácie. Najproblematickejšia križovatka dolného Liptova sa nachádza v Ľubochni a práve na tomto mieste sa na cestu číslo I/18 napájajú obyvatelia Ľubochne, Stankovian a Švošova.

Predstavitelia samospráv na Liptove zároveň kritizujú rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie, ktorý zrušil tender na výstavbu diaľničného úseku Turany - Hubová. Podľa starostu Ľubochne Petra Dávidíka jeho zrušenie znamená posun realizácie minimálne o desať rokov. Zdôraznil, že ide o príliš dlhé obdobie, počas ktorého budú obyvatelia dolného Liptova znášať zvýšenú intenzitu dopravy.

Dávidík pripomenul, že po otvorení tunela Višňové sa premávka zvýšila najmenej o 15 percent a po spustení úseku D1 Hubová - Ivachnová očakáva ďalší výrazný nárast. Vysvetlil to tým, že v Ružomberku dopravu čiastočne spomaľujú svetelné križovatky, zatiaľ čo na diaľnici bude premávka plynulejšia. Starosta Stankovian, Vladimír Urban, upozornil aj na miestnu časť Rojkov na pravom brehu Váhu, ktorou cesta I. triedy vedie priamo cez obec. Podľa neho doprava výrazne zasahuje do života obyvateľov - poškodzuje ich majetok a zároveň ohrozuje bezpečnosť.

Hovorca Národnej diaľničnej spoločnosti Tomáš Ferenčák uviedol, že spoločnosť robí maximum pre to, aby sa úsek D1 Hubová - Ivachnová otvoril ešte v tomto roku. Diaľnica má podľa neho odľahčiť Ružomberok od tranzitnej dopravy a zrýchliť spojenie medzi západom a východom Slovenska. Zároveň spoločnosť súhlasí s predstaviteľmi obcí, že dlhodobé riešenie prinesie až úsek diaľnice D1 Turany - Hubová.

Lávka medzi Švošovom a Hubovou

Štyristo ľudí. Toľko človečenstva podľa našich informácií v priemere denne využíva jediné spojenie medzi Hubovou a Švošovom - ponad Váh. Starú lávku tam tento mesiac nahradila nová. Pozrime sa bližšie na príbeh, ktorý si budú obyvatelia oboch dedín pamätať ešte dlho, predlho...

Starosta Švošova Milan Široň pre RH priznal, že problém novej lávky ponad Váh riešil už od svojho nástupu do funkcie v roku 2015. Písali žiadosti, spoločne so starostom Hubovej. Neúspešne. Nedostali od štátu žiadnu kladnú odpoveď napriek tomu, že začiatkom 60. Rozpočet Švošova je asi 350 tisíc eur, Hubová má o čosi viac.

Ľady sa pohli koncom roka 2021, kedy dostal M. Široň informáciu, že sa pripravuje vyhlásenie výzvy na cyklotrasy. Most ponad Váh, ktorý mohol byť vedený ako cyklolávka a súčasť cyklotrasy, dostal nový impulz. Hotovú žiadosť na danú výzvu podala obec ešte v roku 2021. Schvaľovací proces trval veľmi dlho.

„Vždy som si myslel, že keď nám príde takáto odpoveď, mala by byť oslava. Ale v tomto prípade som vedel, že ešte nie je čo oslavovať. Tešil som sa, ale predpokladal som, že ešte s tým bude veľa problémov,“ povedal pre RH starosta. Mal pravdu. Dodávateľa, zhotoviteľa stavby tohto náročného projektu sa im nepodarilo vybrať v prvom, ani v druhom kole.

„V prvom kole sme, spoločne s investorom či projektantom museli zodpovedať vyše 50 otázok uchádzačom. Medzitým plynul čas, prvé kolo verejného obstarávania sme museli zrušiť, nebola veľká šanca na úspech.“ Prakticky okamžite bolo vyhlásené druhé kolo, aj so zapracovanými odpoveďami na predošlé otázky. Kvalitnejšie pripravené verejné obstarávanie však prinieslo len dve cenové ponuky - od 1,8 do 2,5 milióna eur.

19. júla 2023 bolo napokon odovzdané stavenisko Liptovskej stavebnej spoločnosti, ktorá napokon uspela a bola s ňou podpísaná zmluva až v treťom kole verejného obstarávania. „Stále nebola žiadna oslava,“ prízvukoval M. Široň. Bol rád, že ide o firmu z nášho regiónu, pretože komunikoval s ňou pravidelne a množstvo detailov i dôležitých otázok bolo operatívne potrebné vyriešiť, aby výstavba pokračovala v rýchlom tempe.

Napríklad, problémom bola veľmi vysoká hladina Váhu. Vytvorili brod, kadiaľ mohli prechádzať stavebné mechanizmy, ale pri vysokej hladine to nebolo možné. Podľa slov projektanta diela Jozefa Reckého, cyklolávka Švošov - Hubová je významným inžinierskym dielom v regióne. Dôležitá je hlavne s pohľadu potrieb pre obyvateľov obcí, ktoré spája.

„Bola využitá zavesená oceľová lanová sústava s pylónom vysokým 27 m a rozponom mostného trámu 76 m. Hmotnosť oceľovej konštrukcie je 87 ton. Trám mostovky bol riešený ako priehradová konštrukcia aby sa minimalizoval prietok vody pri krízových výškach hladiny v koryte rieky. Konštrukcia je navrhnutá tak, aby bol v krízových situáciách možný prejazd vozidla do 3,5 tony. Podľa dostupných informácií ide konštrukciu s najväčším rozponom v tomto úseku Váhu postavenú minimálne po roku 1989. Progresom je aj použitie kompozitnej mostovky miesto klasickej oceľobetónovej. Farebné riešenie zodpovedá farbe znakov oboch obcí,“ uviedol projektant pre RH.

Ľubomír Sidor z Liptovskej stavebnej spoločnosti pripomenul, že náročné na celej výstavbe bolo to, že technické riešenie, ktoré navrhol projektant, bolo potrebné pripraviť po jednotlivých krokoch, navrhnúť vhodnú techniku a spôsob montáže. !Priestorovo sme boli veľmi ohraničení, nakoľko sa stavenisko nachádzalo medzi železničnou traťou a Váhom. V tomto koridore sme mali ešte trasu pre peších obyvateľov Hubovej Švošova. Najťažšou a súčasne najdlhšou konštrukciou nového mosta bol spomínaný 27 m dlhý a takmer 30 t vážiaci oceľový pylón.

Nová lávka medzi Švošovom a Hubovou

Lávka ponad Váh medzi obcami Švošov a Hubová je už mesiac uzavretá. Napriek tomu ňou denne chodia dospelí aj deti, aby sa dostali do práce či do školy. Tvrdia, že nemajú inú možnosť. Kto nemá auto, musel by prejsť kilometre, aby sa dostali na druhú stranu Váhu. A tak riskujú svoje životy dospelí, ktorí sa ponáhľajú na vlak či autobus, ale i deti, ktoré idú do školy. Kedy spadne lávka do rieky?

Na situáciu v Švošove sme sa išli pozrieť na vlastné oči. Za desať minút, ktoré sme pri lávke strávili, ňou prešlo zhruba dvadsať ľudí. Na lávke je pritom značka so zákazom vstupu a zátarasa v podobe železnej tyče. „Asi sa čaká na nejakú tragédiu. Prechod ponad Váh je tu však nevyhnutnosťou, bez funkčnej lávky sa ľuďom všetko komplikuje.

„Keď sa to lano úplne prederie, celé to padne do Váhu,“ dodal, ale napriek tomu lávku denne používa. „Robia to všetci od nás aj z Hubovej. „Čo iné máme robiť? Na opravu by mal prispieť štát,“ potvrdili nám niektorí zo skupiny mladých ľudí ponáhľajúcich sa na autobus. Nebojí sa ani ďalší miestny Jozef Ondruš. „Nemám inú možnosť, len šesťkilometrovú obchádzku.

Starosta Švošova Milan Široň potvrdil, že problém s lávkou majú už dlhšie. Štát ju postavil v roku 1963, dovtedy tam premávala kompa. O lávku sa pravidelne starajú, vymieňajú dosky, natierajú ju a snažia sa chrániť pred koróziou. Vplyvom času a počasia však nosné časti, čiže laná s tyčami, aj tak hrdzavejú. V roku 2015 dal starosta vypracovať statický posudok.

„Začali sme hľadať možnosti financovania rekonštrukcie. Podľa predbežného rozpočtu by to stálo zhruba 250-tisíc eur, ale z obecných peňazí nemáme ani najmenšiu šancu zabezpečiť to. Veď ročný rozpočet máme 300-tisíc, z toho tretina putuje do základnej školy,“ objasnil Široň. Snažia sa zohnať sponzorov, no najmä dúfajú, že im na vyriešenie tohto problému prispeje úrad vlády, ktorému už adresovali viaceré listy.

Široň tvrdí, že „susedia“ používajú lávku dokonca vo väčšom počte ako miestni. „Nedávno som dal urobiť prieskum - od štvrtej ráno do jedenástej večer stál pri moste človek zapisujúci všetkých, ktorí lavicou prechádzali. Celkovo ju v ten deň použilo 419 ľudí, z toho 274, čiže viac ako polovica, smerom z Hubovej,“ povedal. Po vykonanom prieskume ho vraj až zamrazilo, keď si predstavil, že by vzhľadom na frekventovanosť a záťaž lávky mohlo dôjsť k nešťastiu.

„Aj voľným okom vidieť, že laná, ktoré ju držia, sú veľmi zodraté. Nikto nevie, či to takto vydrží ešte polrok, alebo o niečo dlhšie,“ vraví Široň. Žiaľ, ľudia sú podľa neho nútení tento priechod využívať aj napriek zákazu. „Tí, čo nemajú k dispozícii auto, majú vážny problém. Keď nechcú ísť cez uzavretú lávku, musia šliapať do vedľajšej obce Ľubochňa. Deti od nás tam dochádzajú na druhý stupeň a rodičia im teraz zabezpečujú individuálnu prepravu ráno aj poobede, čo nie je veľmi pohodlné.

Súčasná lávka v Švošove je lanová konštrukcia s drevenou mostovkou. Nová verzia je navrhnutá z pevných oceľových častí s betónovou mostovkou pokrytou asfaltovým kobercom. Široň vysvetlil, že 73 metrov dlhý a 2,5 metra široký priechod ponad Váh určite nebude v novej podobe žiadnym luxusom. „Rozhodli sme sa pre najlacnejšiu, jednoduchú a modernú alternatívu. V prípade mimoriadnej situácie by tadiaľ mohlo prejsť aj auto záchrannej služby. Ak sa im podarí zohnať potrebné peniaze, starosta je pripravený konať a urobiť verejné obstarávanie. Problém obce by tiež radi osobne predniesli premiérovi. Starosta Švošova verí, že finančnú „injekciu“ dostanú.

„Ak by nám podstatnou sumou pomohol štát, mohli by sme požiadať o eurofondy, cez ktoré by sme získali 50-tisíc eur.

Obec	Rozloha	Nadmorská výška (stred obce)	Významné potoky
Hubová	1 690 ha	450 m n.m.	Hubovský, Lánový, Brúsový
Švošov	Neuvedené	Neuvedené	Neuvedené

tags: #rieka #svosov #hubova