Divoké Rajčiny: Druhy, Pestovanie a Rozdiely

Čo odroda rajčín, to iná chuť. Sladké, kyslé, aj niečo medzi tým. Niektoré praskajú, iné mávajú zelený golier, väčší problém s plesňami či tvrdšiu šupku. Menšie, väčšie, obrovské. Vyberte si odrodu paradajok, ktorá najviac vyhovuje vašim chuťovým pohárikom.

Už 10 rokov, odkedy máme vlastnú záhradu, tu pestujeme paradajky. Skúšali sme rôzne druhy, vlastnoručne vypestované aj kupované, vypestované z vlastných semien aj kupovaných. Paradajky sú u nás obľúbené, preto im venujeme veľkú pozornosť aj miesta v záhrade. No chuť, ako si pamätáme z detstva, sme nevedeli nájsť.

Pestovanie paradajok môže byť hotová veda. Vyväzovanie k opore, tvarovanie, vylamovanie výhonkov z pazúch listov, riešenie nedostatku vody a rôznych živín, likvidácia škodcov… Ak chce záhradkár dosiahnuť prvotriednu úrodu veľkých plodov, nezaobíde sa to bez adekvátneho množstva času, energie a skúseností.

Delenie Paradajok

Najprv si preberieme jednoduché základné delenie podľa spôsobu rastu. Rozlišujeme dva základné typy - determinantné (kríčkové) a indeterminantné (kolíkové). Ide o botanicky odlišné typy.

• Kríčkové paradajky väčšinou ukončujú rast hlavnej stonky vo výške za 3. až 5. súkvetím. Od kolíkových odrôd sa líšia tým, že ďalšie súkvetie sa tvorí za nasledujúcim alebo každým druhým listom, a to aj na bočných výhonoch. Stonky dosahujú dĺžku 20 - 60 cm podľa odrody, preto môžu byť väčšinou bez opory a odstraňovania bočných výhonkov.
• Kolíkové (indeterminantné) odrody neukončujú rast - teoreticky by mohli rásť do výšky neobmedzene. Prvé kvetenstvo vytvárajú obyčajne za 8. až 12. listom - teda neskôr ako u kríčkových. Kým majú kolíkové odrody dobré podmienky, rastú kontinuálne ďalej. Kolíkové odrody rajčín je nutné vyštipovať, teda odstraňovať každé rozvetvovanie, ktoré sa rastliny snažia neúnavne vytvárať.

Poznáme aj „polokolíkové“ - semideterminantné odrody, ktoré rast neukončujú. Kvety nasadzujú za každým alebo každým druhým listom, podobne ako kríčkové. Plodia až do jesene, ale bočné výhony sa nevylamujú.

Zaujímavosťou je, že kolíkové odrody môžeme pestovať aj na viac výhonov (obvykle 2 - 3), ktoré je tiež vhodné vyštipovať. Rastliny sú tak často veľmi husté, plody majú menej svetla a porastom horšie prúdi vzduch. A to nie je všetko, existuje aj spôsob, pri ktorom sa kolíkové odrody pestujú nielen bez vyštipovania, ale dokonca aj celkom bez opory. Rastliny sa voľne plazia po zemi a rastú všetkými smermi. Takýto štýl pestovania propaguje aj známy pestovateľ rajčín z Rakúska, Erich Stekovics.

Popri kríčkových a kolíkových odrodách poznáme ešte odrody „semi-determinantné“. Majú znaky oboch kategórií a pestujú sa obvykle na viac výhonov.

Farebné Variácie Rajčín

Čo sa týka farebných variácií rajčín, existuje bohatá paleta farieb a kombinácií, od bielej (čo je v skutočnosti skôr farba starého vosku) cez žltú, oranžovú, červenú, fialovú, bronzovo hnedú až po zelenú. V ostatných rokoch sa navyše k týmto farbám pridala tmavomodro- fialovo-čierna, tento typ sa nazýva „modrá“.

Pôvodne gény pre tieto farby pochádzajú z prvej odrody tohto typu P20 OSU Tomato, ktorú predstavil Tom Wagner z Oregonskej univerzity. Šľachtil ju okolo 20 rokov, krížením z čiernoplodého, nejedlého a divého druhu rajčiny.

Podrobnejšie Delenie na Balkónové Odrody

Ďalej poznáme podrobnejšie delenie na balkónové odrody, čo sú miniatúrne rastliny so vzrastom 20 - 40 cm. Previslo rastúce sú veľmi vhodné do závesných kvetináčov a ozvláštnia balkóny a terasy. Tento typ rajčín patrí do kategórie kríčkových, a preto je pre ne príznačné, že po vyrodení veľmi skoro končia. Dozrievajú však skôr ako záhradné odrody.

Ďalším podtypom, s ktorým sa u nás ešte stretávame pomenej, sú tzv. trpasličie odrody, v angličtine označované ako „dwarf“ (trpaslík). Takéto odrody mávajú neraz prekvapivo veľké, beefsteakovité plody a dávajú pomerne solídne úrody.

Delenie Odrôd Podľa Typov Plodov

Ďalšie delenie odrôd je podľa typov plodov. Delíme ich podľa veľkosti, ale niekedy aj štruktúry. Začneme kategóriou najdrobnejších plodov, ktoré nazývame „ríbezľové“. Najdrobnejším známym typom je „spoon“ (lyžička). Tieto rajčiny si pestovatelia s obľubou fotografujú - ako viac plodov na lyžičke. Do tejto skupiny patria aj sorty označované ako „divé rajčiny“, ktoré sú pomerne obľúbené. Obvykle dozrievajú ako úplne prvé, majú výraznú sýtu chuť a vynikajú aj vysokou odolnosťou voči chorobám a stresu.

Ďalšia skupina o niečo väčších, ale stále malých (2 - 3, niekedy až 4 cm, hmotnosť: 10 - 20 g) plodov, sú dobre známe a právom obľúbené cherry, teda čerešňové odrody. U tohto typu rajčín je geneticky dané, že vlohy pre malú veľkosť plodov sú previazané s ich schopnosťou vytvárať vysokú koncentráciu cukornatosti. Farebne je táto skupina maximálne pestrá a odrody zastupujú prakticky kompletnú škálu farebností rajčín vrátane kombinácií farieb.

Kokteilové paradajky sú obvykle väčšie ako cherry a tiež majú geneticky danú vyššiu cukornatosť. Ich veľkosť sa pohybuje okolo 3 - 4 cm, hmotnosť 25 - 60 g a natrafiť môžeme na okrúhle, podlhovasté (datľové).

Ďalším stupňom sú „šalátové“ odrody strednej veľkosti (okolo 4 - 6 cm, hmotnosť: 60 - 100 g). Klasická veľkosť rajčín je obvykle približne 6 - 9 cm, bývajú guľaté. Na západe sa zvyknú označovať ako „slicers“, čo sa s istou neobratnosťou dá preložiť ako „krájače“.

Označenie „slicers“ sa však často používa aj pri ďalšej kategórii - „beefsteakových“ rajčinách. Obvykle sú veľkoplodé, často nariasené a majú najpestrejšie možné farby. V maximálnej miere sú medzi nimi zastúpené aj odrody označované ako gurmánske. Často ide o tzv. Vzhľadom k veľkosti plodov k nim patrí aj neskoršie dozrievanie, menší počet plodov v strapci a často aj nevzhľadné hlboké praskliny. Vynahrádzajú to však neskutočnou bohatosťou chutí a neraz aj veľmi atraktívnou farebnosťou - ako na povrchu, tak aj v reze (‘Brandywine’, ‘Marmande’, ‘Cherokee Purple’, ‘Black Pinneapple’…). S nimi sú veľmi blízke odrody typu „býčie srdce“, ktoré majú skutočne tvar pripomínajúce tento orgán. Majú veľké rozmery a často veľmi dobrú chuť plodov.

Ďalšou, veľmi špeciálnou kategóriou, sú tzv. „stuffers“, teda odrody určené na plnenie. Majú stavbu plodu, ktorá veľmi dobre umožňuje odoberanie dužiny so semenami, a následné plnenie ich dutých komôrok. Môžeme ich servírovať plnené surové alebo zapekané.

Špeciálnou, u nás takmer neznámou kategóriou, sú tzv. „keepers“, teda odrody na dlhodobé uskladnenie. Zbierame ich na pohľad nedozreté, dozrievajú len veľmi pomaly, ale často sú v konzumnej kvalite až 2 - 4 mesiace po zbere.

S týmto súvisí typ „ramallet“, odrody napríklad ‘Bombeta’ alebo ‘Vesuviano’. Zberáme ich v celých strapcoch s plodmi veľkosti cherry rajčín a držíme zavesené vcelku v izbovej teplote.

Ak sa rozprávame o spracovaní plodov, nemôžeme opomenúť odrody vhodné na sušenie, obvykle v krájanej podobe. V južných krajinách sa bežne sušia na slnku, u nás sú populárne sušené v sušičkách.

A ktoré paradajky sú vhodné na výrobu omáčok, pretlakov či kečupov? Sú to napríklad odrody typu San Marzano alebo Roma (nazývané aj „Paste typ“, u nás označované ako „paprikovité“), ktoré sa vyznačujú vyšším podielom sušiny a menším podielom vody.

Ako môžeme vidieť, škála odrôd rajčín je veľmi bohatá a z jej širokej ponuky si naozaj dokáže vybrať každý to pravé. Nebojte sa skúšať a porovnávať, svet rajčín volá!

Divoké Paradajky

Divoké paradajky sú odolné voči chorobám plodovej zeleniny a zachovávajú si pôvodný vzhľad aj chuť. Latinsky sa rastlina nazýva Solanum pimpinellifolium. Rastliny pôvodných druhov paradajok možno nájsť stále v Ekvádore a Peru vo voľnej prírode.

Sadeničky je možné predpestovať rovnako ako u klasických paradajok. Semená vysievame v marci, do zmesi zeminy s kompostom (1:1). Na vyklíčenie vyžadujú teplotu 28 až 30 °C. Predpestované sadeničky vysadíme von po zmrznutých.

Rastliny rastú do šírky a veľa sa vetvia (jedna rastlina môže zabrať plochu až 4 m²), vzájomne sa prepletajú a nezriedka kedy vytvoria nepreniknuteľnú húšť. Dobre ich možno pestovať v druhej trati, čím viac vyhnojená pôda, tým menej plodia a rastú veľmi bujne.

Plody zrejú od začiatku augusta a žať môžeme až do prvých mrazov. Z jednej rastliny zožneme ročne stovky sladkých plodov. Paradajky sú najlepšie čerstvé, skvele chutia aj v miešaných šalátoch ochutených bazalkou. Môžeme ich aj sušiť či konzervovať.

Výhodou divokých paradajok je nenáročnosť ich pestovania. Sú odolnejšie voči plesniam a iným chorobám s ktorými sa kultivované formy paradajok nevedia sami vysporiadať. Bujný rast ich ochráni aj pred masívnymi nájazdami divokých slizniakov ktoré rýchlo rastúce výhony jednoducho nestíhajú konzumovať takým tempom aby to rastline priveľmi uškodilo.

Menej skúseností s pestovaním vyžadujú hneď od začiatku-od priesad. Aj zo slabých, vytiahnutých jedincov ktoré nevyrastali v ideálnych svetelných podmienkach dokážu po vysadení do záhrady narásť niekoľkometrové rastliny. Po vysadení už končí potreba akejkoľvek špeciálnej starostlivosti. Prežijú v bežnej záhradnej pôde, nevyžadujú tvarovanie ani vylamovanie výhonkov, zaobídu sa aj bez opory. Jediné čo budú potrebovať je dostatok svetla a vlahy.

Nevýhodou divokých paradajok sú ich nároky na priestor. Jedna rastlina dokáže bez problémov narásť viac než meter do výšky aj do šírky. Keďže sa jedná o hustý ker, oberanie plodov je náročnejšie. Plody sú pomerne malé ale ich veľkosť je bohato kompenzovaná množstvom plodov.

K dispozícií je niekoľko odrôd. Plody viacerých z nich dosahujú veľkosť bežných cherry paradajok.

Cieľom v našej záhrade bolo dosiahnuť úrodu paradajok pre vlastnú spotrebu pri súčasnej minimalizácií času potrebného na ich pestovanie. Tomu zodpovedal výber odrôd aj spôsob ich pestovania. S výsledkom sme všetci spokojní. Úroda neláme rekordy, ale máme celé leto až do príchodu mrazov pravidelnú nádielku rajčín.

Navyše, rastliny už od nás po vysadení nevyžadujú žiadnu ďalšiu starostlivosť takže zostáva viac času na budovanie zvyšku záhrady. Aby rastliny dokázali v záhrade prežiť a prosperovať, treba vybrať odrody ktorým klimatické a pôdne podmienky v našej záhrade vyhovujú. Nesmieme zabúdať ani na osobné chuťové preferencie. Výber tej najlepšej odrody je preto pre rôzne záhrady iný. Experimentovanie s výsadbou rôznych odrôd pritom nemusí trvať roky, stačí len jeden. Na prvú výsadbu bol preto použitý Mix divokých paradajok.

Praktické skúsenosti s pestovaním

• Prvý rok: Rastliny rajčín vysadené bez špeciálnych opatrení, napriek tomu rástli ako divé. Chýbajúca opora spôsobila problémy po lejaku.
• Druhý rok: Priesady išli do pol metra hlbokých dier vyplnených drevom, kompostom a biouhlím. Použité kmene vianočných stromčekov ako opora.
• Level 3: permakultúrny svejl a pestovanie paradajok na strome: Použitá Hlošina úzkolistá ako kostra výsadby. Vytvorené svejly na zachytenie zrážok.

Divoké paradajky určite nie sú ideálne pre každého. Najmä kvôli veľkosti ich plodov. Ak ale ide predovšetkým o to dosiahnuť úrodu čo najjednoduchšie, či už z pohľadu skúseností alebo z pohľadu času, divoké paradajky sú tá správna voľba. Spôsob výsadby dokáže ich odolnosť a bezúdržbovosť ešte viac znásobiť. Počas sezóny tak vedia ušetriť kopec roboty a najmä času strávenom polievaním.

Až na občasné výnimky potvrdzujúce pravidlo sa asi dá povedať, že ľudia milujú rajčiny. Neraz vieme oceniť rozdiely medzi výbornými a menej chutnými typmi. Medzi paradajkami sú naozaj veľké rozdiely nielen v kvalite, ale aj v chuti a veľkosti plodov. V minulosti náš trh neponúkal veľký výber ani rozmanitosť, ktorú tu máme dnes.

Tabuľka: Porovnanie odrôd paradajok

Domestikácia divokej zeleniny sa takmer určite pričinila k úspechu ľudskej rasy. Dnes by si už hádam nik nekúpil banán s tvrdými semenami vo vnútri. No a mládež by určite pohrdla melónom veľkým ako dnešné uhorky nakladačky. Pestovanie a selekcia väčších a praktickejších plodín viedla k zelenine, akú poznáme dnes.

Dnes už vidíme množstvo záhradkárov, ktorí zeleninu nepestujú z ekonomických dôvodov, ale skôr pre radosť a čas strávený v prírode. Veľké množstvo dnešných moderných záhradkárov rieši problém s časom. Niekedy vám jednoducho nezvýši čas na vytrhávanie zálistkov rajčín a ich uväzovanie. Prirodzene pochádzajúce z Peru, divoké formy paradajok sa od svojich moderných príbuzných značne líšia.

Zásadným rozdielom je spôsob rastu, ktorý môžete využiť vo svoj prospech. Divoká paradajka rastie zjednodušene “nadivoko”, teda nie je potrebné ju tvarovať a obtrhávať. Postupom sezóny vytvorí hustý ker, ktorý neumožní rast buriny, čo je ďalšia výhoda. Ako nevýhoda sa javí malá veľkosť plodov, ktoré vyzerajú ako menšie cherry paradajky. Na druhú stranu sú ale mimoriadne chutné, častokrát chutnejšie ako bežné odrody.

Ak vás na začiatku sezóny chytila záhradkárska horúčka a sadili ste všetko, na čo vám oči padli, mohlo sa vám jednoducho stať, že v záhrade nezvýšilo miesto na niektorý druh zeleniny. Vhodným príkladom by mohol byť divoký cesnak, na ktorý ste už možno vo voľnej prírode natrafili. Najčastejšie ho môžete zbadať pri jarnom kosení trávnika, vyzerá ako menší kultivovaný cesnak.

S rôznymi chorobami na pestovaných rastlinách sa už pravdepodobne stretol každý a dokážu znepríjemniť celú sezónu. Obávaná pleseň ničí celé úrody paradajok, hlavne ku koncu sezóny. V prípade, že sa radíte medzi záhradkárov, ktorí neradi používajú postreky, mohlo sa vám aj napriek prevencii stať, že celé rastliny uhynuli v priebehu pár týždňov. Ako príklad uvedieme opäť divoké rajčiny, ktoré sú často rezistentné voči plesňovým ochoreniam a ich spôsob rastu ich predurčuje k väčšej odolnosti. Kým pri bežných rajčinách pleseň postupuje rýchlo od spodných listov k horným, bujný rast divokých rajčín často predbehne postup plesne.

Viackrát sme sa už stretli so skúsenosťami záhradkárov, ktorí tvrdili, že to boli práve divoké paradajky, ktoré ostali v záhrade ako posledné.

tags: #divoke #rajciny #druhy

Populárne príspevky:

• Kožené tašky na plece a údržba
• Lievance a Chinois s Vanilkovým Krémom
• Krížiková výšivka: Fazule v tradičných vzoroch
• Tradičný recept na šošovicovú polievku
• Je jedenie starého pudingu bezpečné?