Divotvorný hrnček: Klasická rozprávka, muzikál a film
Rozprávka Divotvorný hrnček je klasický príbeh o chudobných deťoch a zázračnom hrnčeku, ktorý varí kašu. Tento príbeh pretrváva vďaka svojej jednoduchosti a posolstvu o skromnosti a dôležitosti správnych hodnôt.
Obsah rozprávky Divotvorný hrnček
Boli raz dve deti, Janko a Anička, ktoré nemali rodičov a žili v malej chalúpke pod horou. Nebožiatka nemali ani mamku ani otca, samy bývali v malej chalúpke pod horou. Nuž bolo im veru všelijako. Nevedeli si oprať ani uvariť, a čo horšie, ani si nemali čo. Ale hora nebola bezcitná, predsa im len nedala zahynúť. Od jari do jesene im dávala aj čosi do úst, aj dreva na zohriatie.
„Lenže čo bude v zime?“ strachoval sa Janko, ktorý bol starší a skúsenejší. „Čo bude s nami v zime?“
Raz sa Janko vybral do hory na hríby. Zašiel už ďaleko od domu, keď tu začul volanie. Pobehol za hlasom a čo vidí: žena, už postaršia, zaviazla s taligou v mokradi, nemôže sa hnúť. Priskočil Janko a pomohol jej z bariny. Ba potiahol taligu až dolu pod horu, kde už bola cesta rovnejšia.
„Čo veziete na tej talige, tetuška?“ spytuje sa. „Podľa toho, ako to hrká, myslím, že hrnce.“
„Tak je, chlapček. Hlinené hrnce veziem do mesta na jarmok. Môj muž ich doma robí a ja chodím predávať.“ Siahla pod plachtu a vytiahla jeden hrnček. Taký neveľký, na pohľad celkom obyčajný.
„Tento hrnček ti darujem,“ podáva mu ho. „Zato, že máš dobré srdce, že si mi pomohol z galiby. „Ďakujem, tetuška, veru sa nám zíde. Budeme si v ňom so sestričkou vodu nosiť,“ potešil sa Janko.
"Môžete si aj vodu, ale radšej nie. Aby ste ho dakde o kameň nebuchli. Bolo by ho škoda. Lebo tento hrnček nie je obyčajný, ale divotvorný. Taký sa podarí len raz za tridsať rokov. Tomuto hrncu keď povieš: Var, hrnček, var!, sám od seba začne variť. A keď mu povieš: Ďakujem, hrnček, už dosť!, hneď variť prestane."
„Ach, tetuška, to je ten najlepší dar, aký sme mohli ja a moja sestrička dostať!“ zaradoval sa Janko. „Ďakujem vám nastokrát.“
Rozbehol sa chytro domov, položil hrnček na stôl a kričí: „Anička, Anička! Dones misku a lyžice!“ Sadli si obaja k stolu a Janko povie: „Var, hrnček, var!“ V hrnčeku zabublalo, zakypelo, zapufkalo - hneď bol plný kaše, iba misku podstaviť. A či vám to len bola kaša! Chutná, sladká ani s medom! Jakživ takú Janko a Anička nejedli.
A keď sa už do chuti najedli, povedal Janko: "Ďakujem, hrnček, už dosť!" A hrnček hneď prestal variť. Deti sa nazdali, že im hrnček na druhý deň navarí azda nejaké iné jedlo, ale v tom sa mýlili. Hrnček jednostaj iba kašu varil, inakšiu váru nevedel. Nečudujme sa. Tak si deti nažívali dlhý čas. Ani zima im už nebola strašná. V piecke raždie pukotalo, na stole hrnček sladkú kašu varil - tak sa už dá prežiť i najkrutejšia zima.
Raz sa Janko zasa vybral sám do hory a akosi dlho sa nevracal. Prešlo aj poludnie, a jeho nikde. Anička bola hladná, nevládala už čakať. Vzala z poličky divotvorný hrnček, postavila ho na stôl a vraví: „Var, hrnček, var!“
V hrnčeku zakypelo, zapufkalo, hneď bol plný kaše a hneď bola aj misa plná kaše. „Dosť, hrnček, dosť!“ kričí Anička, lebo kaša sa už začala z misy vylievať. Ale hrnček varí a varí a kaša sa leje a leje. „Prestaň už, hrnček! Už netreba!“ kričí Anička a prikrýva ho pokrievkou. Ale kaša nadvihuje pokrievku aj s Aničkinou rukou a leje sa a leje, steká už zo stola na zem.
„Tak kedy už prestaneš variť, ty hlúpy hrniec!“ Aničke schádzajú na um všelijaké hrubé slová a nadávky, len to jediné, pravé slovo „ďakujem“ jej nie a nie zísť na um. Nečudujme sa, predsa to len bolo celkom malé a nerozumné dievčatko.
Keď sa Janko napokon vrátil domov, našiel Aničku na plote sedieť. A kaša sa liala cez prah chalúpky a roztekala sa po podstienke a urobila už na dvore celé jazero. Janko sa hneď dovtípil, čo sa stalo. Prebrodil sa cez kašu až k dverám a zakričal: „Ďakujem, hrnček, už dosť!“ A hrnček hneď prestal variť. Potom Janko zložil z plota svoju sestričku.
Muzikál Divotvorný hrnec
Divotvorný hrnec sa stal populárnym vďaka muzikálu, ktorý pre české javisko preložili a upravili Jiří Voskovec a Jan Werich. Táto rozprávka sa stala základom pre slávny muzikál, ktorý pre české javisko preložili a upravili Jiří Voskovec a Jan Werich. V ich úprave sa zmenil leprikón Og na českého vodníka Čochtana, z amerických pestovateľov sú družstevníci a z Írov a írskych emigrantov sú Česi.
Česká verzia mala premiéru 6. marca 1948 a zožala búrlivý úspech. Čochtana hral Jan Werich a réžiu mal na starosti Voskovec. Príbeh muzikálu je zasadený do pomyselného jihoamerického štátu Missitucky a hlavnú úlohu v ňom hrá hrniec plný zlata.
Jihočech Josef Maršálek ukradne hrniec třeboňskému vodníkovi Čochtanovi v naivní víře, že díky němu v Americe snadno zbohatne a své jediné dceři Káče zajistí bezstarostný život.
Divotvorný hrniec je v podstate muzikálovou rozprávkou pre dospelých. A zdá sa, že rozprávky slávia v súčasnej pop-kultúre veľkú senzáciu. Akoby sa dnes svet už unavil drastickými krvavými kauzami, škandálmi, naturalistickými reportážami, surovými ,,reality-vojnami´´ i ,,reality-shows´´. Tieto, viac menej naturalistické ,,odtlačky života´´, vyvolali u časti publika spätnú reakciu. Svet zrazu chodí do kín na vymyslené príbehy z Narnie, na Pána prsteňov, na Harryho Pottera; na romantizujúce príbehy o zlatom grále, o vílach a škriatkoch, o zloduchoch a arogantných obroch. Lebo Divotvorný hrniec sa dá celkom zaujímavo inovovať. Skoro 60 ročnú bývalú sociálno - kritickú skoroagitku sme preniesli do rozprávkovej súčasnosti.
Toto dielo v čase svojho vzniku (1947) vyzývalo k vtedajšiemu zrovnoprávneniu černochov na Juhu a ku - vtedy módnej - industrializácii prírody. My sa pokúsime, v čase, kedy sa celý svet stáva unifikovanou globálnou dedinou, zahrať náš príbeh skôr o zachovaní individuality. Tej národnej, ale hlavne osobnej. Osobnostnej!
Audiokniha Divotvorný hrnec - je slavný muzikál Jiřího Voskovce a Jana Wericha. V komediálním příběhu, zasazeném do pomyslného jihoamerického státu Missitucky, hraje vlastně hlavní roli hrnec plný zlata. Jihočech Josef Maršálek jej před odchodem z domova ukradne třeboňskému vodníkovi Čochtanovi v naivní víře, že díky němu v Americe snadno zbohatne a své jediné dceři Káče zajistí tak bezstarostný život.
Jan Werich v této době byl ještě poměrně mlád a v plné síle. Ve zvukové verzi této nahrávky vyniká jeho herectví aniž by jej člověk spatřil. Češi v Missitucky je zaujímavý nápad. Pekný a poučný príbeh, pohodové počúvanie až na zvukovú nahrávku. Veľa spevu, Interpreti výborní, Werichové "Čochtanové" dialógy geniálne. Počúvanie v aute veľmi kazí archívna nahrávka.
Starý doktor a drogista za prepážkou sa spolu tlmene rozprávali dlhšie ako hodinu. Potom doktor vyšiel von ku koňovi s vozíkom. Drogista si hrniec prehliadol, siahol do náprstnej tašky, vytiahol zväzok bankoviek a podal ho doktorovi. Doktor mu predal kúsok papiera s tajomnou formulkou. Tých pár slov na kúsku papiera malo obrovskú cenu. Ale nie pre doktora!
Starý doktor bol rád, že sa celého riadu zbavil za 500 dolárov. Drogista veľmi riskoval, keď stavil všetky svoje úspory na obyčajný kus papiera a starý hrniec. Tá nádoba s drevenou vareškou a tajomný recept na kúsku papiera boli len začiatkom. Schválne skúste hádať, čo mladý muž k tajomnému receptu pridal, že potom hrniec prekypel zlatom.
Pozrime sa na tie množstvá zlata, ktoré sa z neho zrodili. Vyniesli a stále vynášajú veľké bohatstvo mužom a ženám po celom svete. Ten starý hrniec je dnes jedným z najvätších konzumentov cukru na svete, čím poskytuje prácu tisícom mužov a žien, zaoberajúcich sa pestovaním cukrovej trstiny a rafinácii a distribúcii cukru. Pohltia ročne milióny sklenených fliaš a dáva tak prácu veľkému počtu sklárskym robotníkom. Zamestnáva armádu úradníkov, pisárov, pracovníkov propagácie a odborníkov na reklamu v celej krajine. Priniesol slávu a bohatstvo celej rade výtvarníkov, zobrazujúcich výrobok z tohto hrnca. Keby ten výrobok zo zájdeného medeného kotlíka mohol hovoriť, rozprával by napínavé romantické príbehy vo všetkých jazykoch. Celé romány o láske, podnikaní, o tvorivých ľuďoch, ktorých denne stimuluje k vyššiemu výkonu.
Autor sám môže podať svedectvo prinajmenšom o jednom takomto príbehu, pretože v ňom sám vystupoval. Odohral sa neďaleko od miesta, kde drogista starý hrniec kúpil. Tam sa autor zoznámil so svojou ženou, a práve ona mu ako prvá rozprávala o divotvornom hrnci.
Soňa Červená a Divotvorný hrniec
Soňa Červená, známa operná speváčka a herečka, mala tiež blízky vzťah k Divotvornému hrncu. V pražskom Osvobozeném divadle bola po Druhej svetovej vojne prvou Káčou v muzikále Divotvorný hrniec Voskovca a Wericha. Predstavenie malo mimoriadny úspech a hrali ho 324 krát.
Filmová adaptácia
Nestárnúci muzikál bol adaptovaný aj do filmu v réžii Francisa Forda Coppoly so skvelým Fredem Astairem. Astaire ztvárnil postavu irského tuláka, ktorý zasadí ukradený hrnec plný zlata do země poblíž Fort Knox v domnění, že sklidí opravdu bohatou úrodu.
Vo filme zazneli klasické skladby z pera autorov Burtona Lanea/E.Y. Harburga ako How Are Things in Glocca Morra, Look to the Rainbow, If This Isn’t Love a Old Devil Moon.
tags: #divotvorny #hrniec #rozprávka
