Dna: Príčiny, Príznaky a Účinná Liečba

Ochorenie dna - arthritis urica, je známe už od čias Hippokrata. V minulosti sa o ňom hovorilo ako o ochorení kráľov a bohatých ľudí, pretože ním trpeli tí, ktorí nemali núdzu o jedlo a nápoje. Dna je heterogénne, podmienené, pomerne časté metabolické ochorenie.

Dna alebo pakostnica je reumatologické zápalové ochorenie spojené s poruchou metabolizmu purínov. Dna sa v stredoveku označovala za „ochorenie kráľov“ či „ochorenie bohatých“, pretože sa spájala s nadmernou konzumáciou mäsa a alkoholu, ktoré si predtým mohli dovoliť len majetnejší ľudia a šľachtici. Presná príčina dny bola objavená ale až neskôr.

Dna je vo veľkej miere dedičná (z genetického hľadiska sú za vznik dny zodpovedné enzymatické abnormality a znížená exkrécia urátov), vtedy postihuje aj ľudí, ktorí sa stravujú zdravo. Diagnostikovaná je najčastejšie medzi 40 až 50 rokom života (do skupiny najviac ohrozených patria obézni muži so sklonom k cukrovke a hypertenzii) a má výrazný vplyv na kvalitu života. Z celkového počtu pacientov tohto ochorenia predstavuje až 90% mužov a 10% žien. U žien sa často objavuje v období menopauzy a trpí ňou približne 0,1 až 0,65 % žien.

Ide o metabolické ochorenie spôsobené nedostatočnosťou enzýmu ureáza, ktorý pomáha premeniť relatívne nerozpustnú kyselinu močovú na vysoko rozpustnú látku. Pokiaľ tento enzým nefunguje ako má, dochádza k hromadeniu kyseliny močovej v tele a k jej kryštalizácii.

Kryštály kyseliny močovej sa usádzajú najmä v kĺboch a šľachách, ale môžu sa ukladať aj vo vnútorných orgánoch, predovšetkým v obličkách. V týchto miestach môžu uviaznuť a svojím ostrým hrotom sa zabodávať, čím spôsobujú mnoho komplikácií.

Ako sa ochorenie prejaví?

Akútnymi príznakmi dny sú náhle, silné bolesti jedného alebo viacerých (akýchkoľvek) kĺbov, ich opuch, či prehriatie a príležitostne sa dostaví aj horúčka a celkový pocit choroby. Veľakrát sa vyskytuje v podobe dnového záchvatu práve v období pobytu v nemocnici následkom stresu, operačného výkonu, zmenou pitného režimu, zmenou stravy a celkového zdravotného stavu.

V bežnom živote - ovplyvniteľné faktory, sa vyskytujú pri zmene životného štýlu, či stravovacích návykoch (prejedanie sa a obezita), častejším užívaním diuretík a bežných liekov, kyseliny acetylsalicylovej, cyklosporínu a niektorých antituberkolytík a tiež predlžujúcou sa dĺžkou života, ďalej hypertenzii, metabolickom syndróme, chronickom ochorení obličiek a artróze (to predurčuje k lokálnej depozícii kryštálov).

Genetika - veľmi vzácne sú monogénne poruchy (spôsobujú defekty enzýmov v metabolizme purínov, čo vedie k zvýšenej produkcii kyseliny močovej). Medzi dospelou populáciou je pravdepodobnosť ochorenia u mužov o 10 až 20 % vyššia ako u žien. V tele ženy sa tvoria estrogény, ktoré podporujú vylučovanie kyseliny močovej obličkami.

Ak sa akútne príznaky neliečia, bolesti pretrvávajú priemerne dva až tri týždne a intervaly medzi záchvatmi sa môžu skrátiť, čím môže dôjsť k rozvoju chronického priebehu, kedy sú už príznaky trvalé, no nie až také výrazné ako pri akútnom záchvate. Rokmi sa v kĺboch môžu objaviť deformácie a v blízkosti kĺbov a iných tkanív sa niekedy vyvinú uzly (tofy) dny.

Príznaky, že ochorenie dna je prítomné, sú nechuť do jedla, bolesti hlavy a zátylku, nadúvanie, malátnosť a často triaška, s následne zvýšenou teplotou. Je zaujímavé, že akútny záchvat začína v druhej časti noci. Bolesti kĺbov začínajú pozvoľna a postupne rastú až k neznesitelnosti, či do pocitu pálenia v kĺbe (bolesť niekedy poľaví pri polievaní kĺbu studenou vodou).

Na postihnutom kĺbe sa zjaví opuchlina, koža nad ňou je teplejšia a nadobudne fialkastú farbu. Podkožie presiakne a cievy v blízkom okolí sa rozšíria. Dnavý záchvat zvyčajne skončí do 1 - 2 týždňov, niekedy však trvá až 4 - 6 týždňov, prechádza do prechodného vymiznutie prejavov ochorenia a nastáva ďalšie obdobie - fáza tzv.

Obdobie interkritickej dny je interval, ktorý prichádza medzi dnavými záchvatmi, po ktorých sa nález na kĺbe normalizuje a tento interval môže trvať niekoľko týždňov, mesiacov, či aj rokov.

Typickým miestom, na výskyt tofov mäkkých tkanív je ušný boltec, okolie koreňového kĺbu palca nohy, pozdĺž ulnárneho okraja predlaktia a nad extenzorovými časťami drobných kĺbov ruky.

Návšteva praktického lekára, internistu a urológa je nevyhnutná pri každom záchvate dny alebo pri podozrení na dnu a tiež v prípade, že dna je známa v rodine.

Primárna dna sa vyskytuje u 90% chorých ľudí, ktorých sa určitá časť prejedá potravinami bohatými na puríny a konzumuje alkohol a ďalšia časť chorých sú „nadproduktormi“ kyseliny močovej. Sekundárna dna postihuje asi 10 % chorých, kedy je prítomné aj iné ochorenie, ktoré vedie k hyperurikémii.

Jedná sa o ochorenia so zvýšeným bunkovým obratom a nadprodukciou kyseliny močovej (zhubné nádory alebo zhubné ochorenia krvi, hemolytické anémie) a ochorenia obličiek vedúce k zníženému obličkovému vylučovaniu, chronická otrava olovom, vysoká hladina lipidov v krvi, dlhodobé hladovanie, nevyvážená cukrovka, vplyv liekov, strava s vysokým príjmom purínov, nadmerné požívanie alkoholu, silná fyzická námaha, niektoré lieky proti bolesti (napr. močový nález býva bez patologických odchýlok (koncentrácia kyseliny močovej v krvi sa vyšetruje nalačno, po prerušení podávania liekov, ktoré ju ovplyvňujú.

Röntgenový obraz pri dne v prípade akútneho dnavého záchvatu býva negatívny - necharakteristický, avšak pri opakovaných dnavých záchvatoch sa môžu na postihnutých kĺboch objaviť príznaky sekundárnej osteoartrózy.

Subkomisia Americkej reumatickej spoločnosti v roku 1977 vytvorila klasifikáciu kritérií, ktoré sa dodnes používajú. Typické pre akútny dnavý záchvat je, že sa prejaví z plného zdravia vzniknutou artritídou a len ťažko môže dôjsť k odlišným diagnostickým pochybnostiam.

Medzi 40. až 50. vekom života u mužov prichádza najkritickejšie obdobie na vznik akútnej dnavej artritídy. V 60 až 70 % prípadoch býva prvým postihnutým kĺbom najčastejšie metatarzofalangálny prst palca nohy (podagra), ale môže postihnúť akýkoľvek kĺb v tele. V 15 až 20 % prípadoch je ďalším miestom postihnutia členok, koleno (gonagra), či prsty na rukách, zápästie (chiranga), lakeť. Niekedy sa záchvat môže prejaviť aj na šľachovom úpone, prípadne na niektorej burze (vačok medzi kosťou a svalom vyplnený tekutinou), napr.

Diagnostika dny

Vzhľad k tomu, že mnoho pacientov nepociťuje žiadne príznaky, sa pre diagnostiku dny používa laboratórne vyšetrenie hladiny kyseliny močovej v krvi. Pravidelným meraním kyseliny močovej sa dá navyše lepšie predchádzať ochoreniu dna a prípadným komplikáciám.

Aká je normálna hladina kyseliny močovej v krvi?

ženy - 119 - 357 µmol/l
muži - 178 - 416 µmol/l

Vyšetrenie hladiny kyseliny močovej v krvi je štandardný laboratórny test, ktorý sa používa na hodnotenie rizika alebo prítomnosti dny a na sledovanie liečby. Pri tejto analýze sa odoberá krv zo žily, zvyčajne na ruke, a meria sa množstvo urátu - formy kyseliny močovej, ktorá cirkuluje v sére.

Hodnoty nad tieto hranice naznačujú hyperurikémiu, teda zvýšenú hladinu kyseliny močovej, ktorá zvyšuje riziko tvorby kryštálov v kĺboch a vzniku záchvatov dny. Cieľom sledovania koncentrácie je aj monitorovanie účinnosti liečby, pretože pri dlhodobej liečbe sa pacienti snažia dostať hladinu kyseliny močovej pod terapeutický cieľ (často <6 mg/dl). Je však dôležité poznamenať, že meranie počas akútneho zápalového záchvatu nemusí odrážať skutočný stav, preto sa hladina často hodnotí až po ustúpení záchvatu, aby sa získal spoľahlivejší obraz o chronickej hyperurikémii.

Pre pacientov je dostupná aj možnosť zmerania kyseliny močovej v lekárňach za poplatok - tieto merania bývajú presnejšie než lacné domáce testy, ale stále by sa mali potvrdiť klasickým laboratórnym testom pri diagnóze alebo riadení liečby.

Liečba dny

Liečba dny nie je zložitá, ale napriek tomu sa pri nej často robia chyby. V súčasnej dobe sa na liečbu akútneho dnavého zápalu používajú 3 typy liekov. Patria sem nesteroidné antireumatiká, kolchicín (kolchicín je historický liek akútneho dnavého záchvatu, ktorý pôsobí silne protizápalovo a jeho účinnosť je až u 80 % pacientov.

Je dostupný v tabletách a vysadzuje sa, ak dôjde k úľave od bolesti alebo sa prejavili nežiaduce účinky lieku (zvracanie, hnačka). Jeho alternatívou je indometacín (Perclusone, Rheumanol, Ketazón alebo iné moderné NSA - napr. Nesteroidné antireumatiká a antiflogistiká (NSA) sú lieky, ktoré sa používajú u väčšiny pacientov s dnou, u ktorých nie sú prítomné žiadne pridružené ochorenia. Účinnosť liečby nesteroidnými antireumatikami sa znižuje, ak sa začnú užívať až po prvom dnovom záchvate, naopak ich účinok sa zvyšuje, ak sa začnú užívať včas.

Ich nevýhodou je potenciálna toxicita, čo je potrebné zdôrazniť hlavne preto, lebo väčšina pacientov postihnutých dnou má vyšší vek a pridružené ochorenia (ako napr. Perorálne podanie kolchicínu má pomalší nástup účinku ako NSA, ale najlepší účinok sa dosiahne pri zahájení liečby čo najskôr po dnovom záchvate, keď sa na začiatku užíva v zvýšenej dávke (určí špecialista), pokým sa pacientovi neuľaví alebo sa nedostavia nežiaduce účinky, pretože dávky, ktorá zmierňuje priebeh dnového záchvatu sa blíži k dávke, ktorá spôsobuje hnačky, kŕče a nevoľnosť.

Podľa skúseností je podľa dostupným metód najrýchlejší spôsob liečby akútnych dnavých záchvatov injekcia glukokortikoidov, po podaní ktorého sa stav kĺbu do 24 hodín zlepší. V dobe akútneho záchvatu nikdy nezahajuje hypourikemická liečba. Kĺb má zostať v kľude, vhodná je zvýšená poloha a studené obklady.

Pri terapii medzi záchvatmi a chronickou dnou je nutné medikamentózne zníženie koncentrácie kyseliny močovej. Záchvat na jednej strane predstavuje obdobie veľmi silnej zápalovej aktivity a bolesti, ktorá je jednou z najintenzívnejších, no na druhej strane je to obdobie, ktoré je relatívne časovo obmedzené, z čoho vyplýva, že farmakoterapeutický zásah musí byť razantný.

Medzi preventívny liek a tiež liek prvej voľby patrí Allopurinol, ktorý síce znižuje tvorbu kyseliny močovej, no jeho hlavnou nevýhodou je jeho znížená znášanlivosť, ktorá sa v priebehu prvého roka užívania vyvinie až u polovice pacientov. Taktiež sa môžu objaviť nutkavé zvracanie, hnačky a kožná vyrážka (raš).

Liečba urikosurikami spočíva vo zvýšení mechanizmu účinku vylučovania kyseliny močovej, ktorá sa dá dosiahnuť pomerne rýchlo znížením celkových zásob urátov. Používajú sa u chorých, mladších ako 60 rokov, u ktorých je preukázané znížené vylučovanie kyseliny močovej.

Objav lieku febuxostat sa pokladá za najväčší pokrok v liečbe dny za posledných 40 rokov. Jeho hlavnou výhodou je, že je možné používať ho aj pri miernej a strednej obličkovej slabosti a má podstatne menej nežiaducich účinkov ako allopurinol a dokonca je účinnejší.

Interleukín - 1β pri liečbe dnavej artritídy zohráva kľúčovú úlohu. Je označovaný za hlavný mediátor zápalu.

Diéta pri dne

Zdravé a nezdravé potraviny - čo to vlastne znamená? | Zdravé stravovanie

Základom stravy pri dne alebo hyperurikémii je výber potravín, ktoré nevedú k tvorbe kyseliny močovej alebo sa tak deje len minimálne. Hovoríte si, ako asi tak môže strava zvyšovať jej hladinu v krvi? V tom majú prsty tzv. puríny, ktoré prirodzene nájdeme v tele aj potravinách.

Puríny sú prirodzenou súčasťou ľudského tela. Ide dokonca o veľmi dôležité látky, keďže sú zložkou DNA a tiež hrajú rolu napríklad v prenose informácií medzi nervovými bunkami. Tieto látky si telo tvorí samé, ale rovnako ich príjímame aj z potravín. Nech sú puríny z akéhokoľvek zdroja, keď ich máme príliš, telo ich jednoducho rozloží. Pri tomto procese vzniká kyselina močová, ktorá sa následne vylúči močom. Ide o bežný fyziologický proces, ktorý v našom organizme drží hladinu kyseliny močovej pod kontrolou. Keď sa však tento mechanizmus niekde zadrháva a nefunguje efektívne, telo potrebuje pomocnú ruku. Keďže si nedokáže poradiť s dávkou purínov, je na mieste obmedziť príjem tých potravín, ktoré sú na ne bohaté.

Ako je aj z názvu diéty zrejmé, pri dne alebo hyperurikémii je vhodné obmedzovať potraviny s vysokým množstvom purínov. Tieto látky nájdeme prakticky vo všetkých potravinách, a tak je vhodné zameriavať sa na tie s ich najväčším podielom. Niektorí ľudia však môžu mať tak vážny priebeh ochorenia, že je na mieste znížiť príjem aj tých so stredným obsahom purínov. V prípade symptomatickej dny sa odporúča obmedziť denný príjem purínov na maximálne 400 mg.

Ďalej sú tiež rizikové potraviny, ktoré síce nie sú bohaté na puríny, ale vo výskumoch sa ukazuje, že môžu zhoršovať priebeh dny. potraviny s vysokým obsahom fruktózy - fruktóza, a to v jej koncentrovanej forme (napr.

Ľuďom, ktorí majú plne rozvinutú dnu aj s príznakmi, sa odporúča tieto potraviny úplne vynechať. Typicky totiž môžu vyvolávať dnavé záchvaty a zhoršovať priebeh ochorenia. Napríklad porcia rýb môže byť pokojne rozbuškou akútnej formy dny.

So spomínanou fruktózou prichádza otázka, či je v poriadku jesť ovocie alebo med. Aj to sú totiž potraviny pomerne bohaté na tento jednoduchý cukor. Našťastie sa však ukazuje, že si ich môže pokojne dopriať aj človek s dnou. Fruktóza je totiž v týchto potravinách skombinovaná s glukózou a v ovocí je navyše doplnená o vlákninu. V týchto zdrojoch je tak dostatočne zriedená, a tak med ani ovocie nie sú pri dne rizikové.

Pri dodržiavaní striktnej nízkopurínovej diéty dochádza k poklesu kyseliny močovej v krvi maximálne o 10 - 15 %, čo je u väčšiny chorých nedostatočné. Prioritou je medikamentózna liečba. Diéta s obmedzením purínov je síce nutná, nesmie však viesť k nedostatku niektorých dôležitých živín, z dôvodu závažných nutričných nedostatkov nezlučiteľných so životom. Jej nedodržiavaním by mohlo dochádzať k potrebe zvyšovania dávok medikamentóznej liečby, stav chorého by sa mohol zhoršovať a mohli by sa prejaviť nežiaduce účinky medikamentov.

Čo jesť a čomu sa vyhnúť?

Prioritnou a súčasťou liečby je obmedzenie purínov (riziko vzniku manifestnej dny o 40 - 50 % vyššie) v potrave (vnútornosti, baranie, jahňacie, hovädzie a bravčové mäso, divinu a hydinu, sardinky, tuniaka, údeniny a strukoviny), kaviár, droždie, nehladovanie, neprejedanie sa, obmedzenie živočíšnych bielkovín a tukov, dbať na vyváženú stravu (rozloženie stravy v trojhodinových intervaloch), obsahujúcu dostatok všetkých živín, vitamínov a minerálov, konzumáciu ovocia (500g/ denne), zeleniny (500g až 600g denne, vrátane zemiakov, obmedziť paradajky, papriku, karfiol i hrach), obilniny, zemiaky, ryža, vajcia, z mliečnych výrobkov neplnotučné mlieko, netučný biely jogurt, syry a pitný režim (2 až 3 litre vhodných tekutín denne).

Dodržiavaniu nízkopurínovej diéty sa v poslednej dobe prikladá dôležitosť, je však dokázané, že chronická hyperurikémia je len minimálne podmienená diétnymi vplyvmi a taktiež obmedzenie purínov má v jej liečbe len minimálny vplyv.

Nie: červené mäso, divina, vnútornosti, údeniny, morské živočíchy, ryby, hlavne šproty a sardinky z konzervy, droždie, mäsový vývar, instantné bujóny a omáčky, zmes korení, kakao, pivo, ťažké víno, destiláty, nealko s fruktózovým sirupom

Áno: mlieko a mliečne výrobky, syry, vajcia, obilniny, ryža, zemiaky, olej, bravčová masť, rastlinné tuky, ovocie - broskyne, nektárinky, jablká, hrušky, čerešne, maliny, jahody, černice, brusnice, slivky, hrušky, zeler

Povolené: káva, čaj, minerálky, cestoviny, huby, pukance, mrkva, kaleráb, paprika, uhorka, cuketa

Zelenina, ktorá má v sebe veľa purínov, nezhoršuje dnu a nespúšťa dnavé záchvaty. Výnimkou sú špenát, chren, cesnak, brokolica či karfiol. Tým sa radšej vyhnite. Napriek tomu, že patria k zelenine, vedia podlomiť zdravie drvivý dnou. Obmedzte sa aj pri uhorkách, kapuste či červenej repe.

A viete, ako je to s cukrom pri dne? Cukor neobsahuje puríny. Na prvý dojem skvelá správa, ale… Vaše potešenie musíme zastaviť. Fruktóza, cukor a sladené nápoje zvyšujú riziko výskytu dny.

Ako pri všetkých diétach ani v diéte pri dne nejedzte sladké potraviny. Nezabudnite sa vyvarovať v strave aj rafinovaným sacharidom. Biele pečivo, kysnuté koláče, sušienky... Neobsahujú ani puríny ani fruktózu, ale majú nízky obsah živín. A aj to je dôvod, prečo sa zvyšuje hladina kyseliny močovej.

Strava pri dne musí byť nízkopurínová. Potraviny majú nízky obsah purínov vtedy, ak majú na 100 g jedla menej ako 100 mg purínov.

Ovocie: všetky druhy ovocia sú povolené. V lete si doprajte najmä čerešne. Dokážu dokonca znížiť hladinu kyseliny močovej.
Zelenina: takmer vo všetkom máte zelenú - osobitne zeler, listová zelenina, mrkva a paradajky.

S veľkou opatrnosťou si môžete dopriať aj mäso. Približne 120 - 170 g mäsa párkrát za týždeň. Najväčšiu istotu vám dá kuracie, teľacie, jahňacie mäso alebo taký losos. Ale nepreháňajte to. Príliš veľa mäsa vyvoláva dnavý záchvat. Variť alebo dusiť je najlepší spôsob prípravy.

Pitný režim hrá dôležitú úlohu pre organizmus bez ohľadu, či trpíte alebo netrpíte na dnu. Pite vodu aspoň 1,5 l denne. Doprajte si okrem vody najmä zelený čaj, nízko mineralizované vody a čerstvé šťavy. Kávičkári svoje návyky kontrolujte. Počas dňa popíjajte bylinkový čaj na dnu. Najlepšie sú listy žihľavy, listy brezy a púpava. Čaj zo žihľavy dokonca znižuje kyselinu močovú. Telu pomôžete aj močopudnými bylinkami. Výborný je pýr plazivý. Z tela doslovne musíte vyplaviť svoj problém.

Choroba dna si vyžaduje v prvom rade úpravu životosprávy. Diétny režim pri dne stojí na striedmosti v strave a pravidelnosti. 4x denne menšie porcie bude určite správna voľba. Pozerajte hlavne na jedlá, ktoré obsahujú vitamíny E a C. Okrem toho si kvôli dne dajte záležať aj na pravidelnom cvičení, dodržiavaní pitného režimu, obmedzovaní alkoholu a celkovo udržaniu zdravej váhy.

1. Podporenie obličiek v efektívnom vylučovaní kyseliny močovej je kľúčové.

2. Zvážte doplnenie stravy o prírodné produkty, ktoré môžu pomôcť znížiť zápal a zlepšiť metabolizmus kyseliny močovej. Omega-3 mastné kyseliny - podporujú zdravie kĺbov a zmierňujú zápaly. Tieto doplnky výživy nájdete v rôznych formách, ako sú kapsuly, čaje alebo tinktúry, a môžu byť skvelým doplnkom k úprave stravy a životného štýlu.

3. Varenie a príprava jedál môže výrazne ovplyvniť obsah purínov. Ak radi konzumujete strukoviny, pridajte do varenia riasu kombu - viď jednoduchý tip vyššie.

4. Pravidelná fyzická aktivita je prospešná, no pri dne je kľúčové vyhýbať sa extrémnej námahe, ktorá by mohla zhoršiť príznaky.

5. Kľúčovou súčasťou liečby dny je nielen strava, ale aj eliminácia stresu, dostatočný spánok a vyhýbanie sa nadmernej konzumácii alkoholu a cukru.

Príklad jedálnička na 3 dni

1. deň

Raňajky: hrianka so syrovo-avokádovou nátierkou
Desiata: brusnicové smoothie
Obed: pšenová polievka s mrkvou, so zelerom a s kôprom. Pečené kuracie prsia na masle s cesnakom a feniklom, zemiakovo- hráškové pyré
Olovrant: hrozienkovo- ryžový puding s mliekom
Večera: cestoviny s parmezánom a provensalskými bylinkami, bazalkové pesto s olivovým olejom

2. deň

Raňajky: müsli s jablkami, ovsenými vločkami, datľami a so slnečnicovými semienkami
Desiata: celozrnný chlieb s mrkvovo- medovou penou
Obed: polievka gazpacho z rajčín, papriky, uhorky, cesnaku a byliniek. Syrovo-šampiňónové rizoto s pórom a poľným šalátom
Olovrant: višňový koláč so smotanou
Večera: morčací šalát s jablkami, pomarančom a rukolou s orechovou posýpkou

3. deň

Raňajky: jahodové smoothie s banánom a mliekom
Desiata: hrianka s cuketovým šalátom, s cviklou, jarnou cibuľkou, so žeruchou, s púpavou a bielym jogurtom
Obed: čerešňová polievka s varenými jablkami a citrónovou šťavou, zapekané zemiaky na rozmaríne, s koreňovou zeleninou, cesnakom a tofu
Olovrant: placky z ovsených vločiek, zo smotany, špenátu, z vajec, tvrdého syra a cesnaku
Večera: palacinky s dusenou šunkou, bryndzou a pažítkou

Ingrediencie do hlavných jedál rátajte na pol až celé šálky, aby ste mali istotu, že neprekročíte denný limit purínov.

Pitný režim

K bežnému príjmu tekutín prirátajte aspoň šesť pohárov čistej vody denne, minimálne dva a pol litra denne dokopy.

Ďalšie dôležité odporúčania

Ochrana kĺbov musí byť súčasťou denného režimu. Je potrebné si osvojiť taký štýl života, pri ktorom sa práca a námaha strieda s odpočinkom.
Je vhodné, udržiavať si primeranú hmotnosť, svoj funkčný stav na udržanie dobrej kondície a pravidelne sa hýbať.
Aj stresy, či časté ponocovanie môžu vyvolať dnavý záchvat.
Základnou prioritou je redukcia hmotnosti (obézni ľudia trpia zvýšenou hladinou krvných lipidov alebo triglyceridov), kedy je nutné znížiť množstvo stravy a súčasne zvýšiť telesnú aktivitu.
Je potrebné, aby pokles hmotnosti nebol väčší ako 0,5 až 1 kg za týždeň, pretože intenzívne chudnutie môže zhoršiť hyperurikémiu.

Prognóza

Pri prognóze je rozhodujúca liečba, priebeh ochorenia a tiež závisí od častosti záchvatov a od pridružených chorôb. Podstatou je, aby sa choroba nedospela do chronického štádia s kĺbovými zmenami alebo poškodením obličiek, pretože môže dôjsť k invalidite a k nutnosti dialýzy. U väčšiny ľudí trpiacich na ochorenia dna je však prognóza dobrá.

tags: #DNA #choroba #jedálniček #čo #nejesť #ktorá