Fazuľa: Obľúbená strukovina z čeľade bôbovité

Fazuľa by mala byť súčasťou našej stravy. Táto strukovina môže výrazne zlepšiť kvalitu stravy, pretože je výživná a obsahuje mnoho cenných zložiek. Fazuľa je dobrým zdrojom bielkovín a vlákniny, ale aj vitamínov a minerálov.

V tomto článku sa pozrieme na všetko, čo by sme o fazuli mali vedieť. Aké sú rozdiely medzi typmi fazule? Ako fazuľu spracovať alebo si ju dokonca pestovať? Ako fazuľu skladovať? Ako sa správne varí fazuľa a v ktorých chutných jedlách ju možno použiť? Zistite viac!

Čo je fazuľa?

Fazuľa, latinsky Phaseolus, je rod jednoročných alebo viacročných rastlín z čeľade bôbovité. Pestuje sa pre svoje plody, struky, a semená v nich ukryté, ktoré sú bežne tiež nazývané ako fazuľa. Rod fazuľa zahŕňa niekoľko desiatok druhov fazule, ktoré sú pestované v rôznych kútoch sveta. Na Slovensku sa pestuje len zopár druhov, pričom hlavným druhom je fazuľa obyčajná, latinsky Phaseolus vulgaris. Rozmanitosť chutných fazúľ zabezpečuje hlavne pestovanie rôznorodých odrôd a kultivarov. Väčšina u nás konzumovaných fazúľ predstavuje nejakú odrodu fazule obyčajnej, ktorá je neraz nazývaná aj ako fazuľa záhradná.

Existujú stovky odrôd fazule tohto druhu, pričom sú obvykle delené do dvoch skupín: popínavé a kríčkové kultivary. Treba mať na pamäti, že ide vždy o jeden jediný druh. Farba fazule obyčajnej je rôznorodá a závisí od odrody.

V našich končinách sa možno stretnúť aj s pestovaním fazule šarlátovej, ktorá sa pestuje aj ako okrasná rastlina. Jej dlhé struky sú tiež jedlé a semená zväčša typické svojou purpurovou farbou. Ďalším u nás pestovaným druhom je fazuľa mesiacovitá, ktorej sa často hovorí aj maslová fazuľa, limská fazuľa alebo fazuľa lima. Fazuľa mesiacovitá sa pestuje aj na zber mladých nezrelých strukov. Menej často sa u nás ešte pestuje fazuľa ostrolistá, ktorá je v zahraničí nazývaná aj ako fazuľa tepary. Pestuje sa len pre semená, struky sa nekonzumujú.

Možno ešte poznáte mungo fazule, fazuľu adzuki alebo fazuľu čierne oko. Tieto semená sú síce označované ako fazuľa a aj sa podobným spôsobom pripravujú a konzumujú, ale v skutočnosti nepochádzajú z rastlín z rodu fazuľa. Konkrétne tieto menované pochádzajú z rastlín z rodu Vigna.

Výživové hodnoty fazule

Fazuľa obsahuje veľa výživných zložiek a rôzne zdraviu prospešné živiny. Nutričné zloženie tejto strukoviny je výnimočné, samozrejme, sčasti sa môže meniť pri konkrétnych druhoch a odrodách. Až približne 20 % hmotnosti tvoria proteíny.

Výživové hodnoty na 100 g fazule Borlotti:

Použitie fazule v kuchyni

V kuchyni sa najčastejšie využívajú vysušené semená fazule. Pri ich príprave v prvom rade dodržiavajte postup uvedený na obale. Semená namočíme do čistej vody, a to ideálne na 8 až 12 hodín. Vodu zo semien po namáčaní vylejeme. Pri varení fazule možno do vody pridať bylinky na zlepšenie stráviteľnosti strukovín, ako je bobkový list, tymian, saturejka. Takto uvarená fazuľa patrí medzi najuniverzálnejšie potraviny.

Žltá alebo zelená fazuľka predstavuje mladé nedozreté struky fazule. Takáto fazuľa sa pripravuje iným spôsobom. Nie je potrebné namáčanie aj zdĺhavé varenie. Čerstvým fazuľovým strukom zrežte konce a povarte ich vo vriacej vode asi 10 minút. Sú mäkké raz-dva a vy ich môžete pridať do rôznych pokrmov alebo sú tiež skvelé ako zdravá príloha. Aj mrazené struky možno krátko povariť alebo pripraviť na pare.

Veľkou výhodou fazule je aj jej pomerne nízka cena a dobrá celoročná dostupnosť v obchodoch.

Pestovanie fazule

Ak si radi zozbierate vlastnú úrodu, aj fazuľu si možno vypestovať vo vlastnej záhrade. Kríčková fazuľa je nenáročná na oporu, tým popínavých variantom je potrebné zabezpečiť oporu. Okrem tejto záležitosti je potrebné pred pestovaním zvážiť aj to, či chcete fazuľu pestovať na suché semená alebo nezrelé struky. Ak chcete pestovať fazuľu na mladé strúčiky, volia sa kríčkové fazule, napríklad odrody Aidagold, Gusty alebo Satelit. Čo sa pestovateľských podmienok týka, tie nie sú pri rôznych odrodách výrazne odlišné.

Z fazule možno zberať už mladé struky, ktoré možno po tepelnej úprave priamo konzumovať, prípadne ich možno zamraziť do zásoby (pred uložením do mrazničky sa odporúča blanšírovanie). Ak chceme suchú fazuľu, musíme plody a semená v nich nechať najskôr úplne dozrieť. Obvykle sa fazuľa podľa odrody a doby vysadenia zberá koncom leta a začiatkom jesene. Plody by mali na rastlinách čiastočne uschnúť. Ak spozorujete, že listy a struky postupne žltnú a chradnú, je čas zberu.

Pozbierané struky je následne potrebné otvoriť a povyberať semená. Dobre presušené semená fazule môžeme uskladniť na zimu. Vhodné je skladovanie na suchom, tmavom a chladnom mieste.

Podmienky pre pestovanie fazule

Fazuľa má rada teplé a slnečné stanovisko chránené pred vetrom. Môžete ju pestovať vonku a tiež v skleníku. Bude jej vyhovovať ľahšia pieskovo-hlinitá, vzdušná a nie veľmi premokrená pôda s dostatkom živín a pH okolo 6,5.

Fazuľa je jednoročná rastlina, ktorú môžete pestovať v dvoch formách - ako kríčkovú a tyčovú. Kríčková fazuľa pre svoj rast nepotrebuje oporu. Kríčkové odrody majú kratšie vegetačné obdobie a struky dozrievajú takmer naraz. Tyčová fazuľa je rastlina s popínavým rastom, ktorá dorastá až do výšky niekoľkých metrov. Na prichytenie k opore využíva ľavotočivý rast stonky. Tento druh ponúka možnosť, ako dosiahnuť veľkú úrodu s využitím priestoru záhrady do výšky. Kríčková fazuľa si získala svoju obľubu najmä pre svoju nenáročnosť na pestovanie, počas ktorého nepotrebuje oporu. Aj vegetačné obdobie je kratšie a úroda dozrieva o niečo skôr. Kríčková fazuľa je navyše menej náchylná na ochorenia. Dorastá do výšky 30 - 40 cm, má dužinaté zelené, fialové alebo žlté struky.

Fazuľa sa seje v máji, najneskôr v júni. Dôležité je, aby mladým rastlinkám nehrozili mrazy. Na sejbu vyberte miesto po niektorom druhu zeleniny. Riadky pripravte vo vzdialenosti približne 40 cm, jednotlivé rastliny v riadkoch by od seba mali byť vzdialené 5 - 8 cm. Fazuľu je možné sadiť tiež do jamiek vo vzdialenosti 25 - 30 cm po štyroch semienkach.

Starostlivosť o fazuľu

Fazuľa vyžaduje prekyprovanie pôdy. Začnite hneď po vyklíčení. Pre popínavé druhy pripravte oporu, po ktorej sa budú môcť ťahať. Konštrukcia môže byť kovová alebo drevená. Aby ste vypestovali hojnú úrodu, dbajte o správne zalievanie, hlavne počas nasadzovania strukov. V tomto období môžete fazuľu prihnojiť liadkom vápenatým. Voda by mala smerovať len ku koreňom, listy nepolievajte.

Fazuľu najčastejšie napádajú vošky. Z chorôb jej hrozí antraknóza a hubové ochorenia. Fazuľu môžete pestovať na zelené struky alebo až po dozretí a vyschnutí strukov. Spôsob pestovania sa pritom nelíši. Zrelé struky spoznáte podľa toho, že sa pri ohnutí ľahko zlomia. Zber vykonávajte približne raz do týždňa. Ak budete zberať zelené struky, je potrebné skonzumovať ich do 7 dní a skladovať ich v chladničke.

Fazuľová polievka

Fazuľová polievka je stálicou slovenskej kuchyne. Jej obľúbenosť pretrváva vďaka jednoduchosti, dostupnosti surovín a sýtosti, ktorú ponúka.

Kľúčom k vynikajúcej fazuľovej polievke je kvalitná fazuľa. Najčastejšie sa používa fazuľa biela (napr. odrody maslová, perlička), ale experimentovať môžete aj s farebnými odrodami ako je fazuľa červená, strakatá alebo čierna. Dôležité je, aby bola fazuľa čerstvá a nebola príliš stará, pretože stará fazuľa sa ťažšie varí a môže mať horkastú chuť.

Príprava fazule: Namáčanie a varenie

Pred varením je nevyhnutné fazuľu namočiť. Namáčanie skracuje dobu varenia a pomáha odstrániť látky, ktoré spôsobujú nadúvanie. Fazuľu prepláchnite a zalejte studenou vodou v pomere 1:3. Nechajte ju namočenú minimálne 4 hodiny, ideálne cez noc. Pred varením vodu zlejte a fazuľu opäť prepláchnite. Fazuľu varte v čistej vode bez soli. Soľ pridajte až ku koncu varenia, pretože soľ spomaľuje mäknutie fazule. Doba varenia závisí od odrody fazule a jej čerstvosti. Vo všeobecnosti sa fazuľa varí 1-2 hodiny, kým nie je mäkká, ale nie rozvarená.

Tajomstvo hustoty a slizu: Techniky a triky

Hustotu fazuľovej polievky možno dosiahnuť niekoľkými spôsobmi. Jedným z najtradičnejších je použitie zápražky. Na masti alebo oleji opražte múku, pridajte mletú červenú papriku a zalejte trochou studenej vody, aby sa nevytvorili hrudky. Zápražku vlejte do polievky a nechajte ju prevariť. Zápražka okrem zahustenia dodá polievke aj bohatšiu chuť.

Ďalšou možnosťou je rozmixovanie časti uvarenej fazule. Odoberte z hrnca časť fazule (cca 1/3) a rozmixujte ju ponorným mixérom na hladkú kašu. Túto kašu vráťte späť do polievky a premiešajte. Táto metóda je zdravšia ako zápražka, pretože neobsahuje pridaný tuk a múku.

Sliz, ktorý je pre fazuľovú polievku typický, vzniká prirodzene varením fazule. Čím dlhšie sa fazuľa varí, tým viac slizu sa uvoľní. Ak chcete dosiahnuť ešte viac slizu, môžete do polievky pridať aj kúsok údeného mäsa s kosťou, ktoré obsahuje kolagén.

Dochucovanie: Soľ, korenie a bylinky

Dochutenie je kľúčové pre dosiahnutie dokonalej chuti fazuľovej polievky. Okrem soli a čierneho korenia môžete použiť aj majoránku, tymián, bobkový list alebo rascu. Niektorí ľudia pridávajú aj štipku štipľavej papriky pre pikantnejšiu chuť. Experimentovať môžete aj s údenou paprikou, ktorá dodá polievke dymovú arómu.

Ak používate údené mäso alebo klobásu, dávajte pozor na množstvo soli, pretože údeniny sú samé o sebe slané. Ochutnávajte polievku počas varenia a pridávajte soľ postupne.

Základný recept na fazuľovú polievku

Na prípravu základnej fazuľovej polievky budete potrebovať:

• Sušená alebo konzervovaná fazuľa (150g)
• Koreňová zelenina (2 ks stredne veľká mrkva, 1 ks petržlen, zeler - voliteľné)
• 1 ks cibuľa
• 2 strúčiky cesnaku
• 3 ks stredne veľké zemiaky
• 2 PL oleja
• 1,5 litra vody
• 2 ks bobkový list
• 1 ČL sladká mletá paprika
• 1 ČL majoránka
• Mleté čierne korenie podľa chuti
• Soľ podľa chuti
• Ocot (voliteľné, na dochutenie)
• 2 PL hladká múka (na zahustenie)

Pri použití sušenej fazule ju nezabudnite namočiť do studenej vody aspoň na 8 hodín, ideálne cez noc. Tým sa skráti čas varenia a zlepší stráviteľnosť.

Postup prípravy:

1. Príprava fazule: Ak používate suchú fazuľu, namočte ju aspoň na 8 hodín.
2. Príprava zeleniny: Zemiaky ošúpeme a nakrájame na menšie kocky. Cibuľu, mrkvu a petržlen nakrájame na drobné kúsky.
3. Základ polievky: V hrnci na rozohriatom oleji orestujeme cibuľku do zlatista. Pridáme fazuľu, pretlačené strúčiky cesnaku, papriku, čierne korenie, bobkové listy, majorán a zalejeme vodou.
4. Varenie: Varíme, pokým nám fazuľa mierne nezmäkne. Potom pridáme petržlen, mrkvu a zemiaky. Fazuľu dáme variť kým nie je fazuľa mäkká (cca 20 - 30 min).
5. Dokončenie: Polievku necháme variť, pokým nám zelenina nezmäkne. Potom polievku zahustíme múkou, ktorú sme si rozmiešali s trochou vody. Za stáleho miešania vlejeme múku s vodou do polievky. Prípadne môžeme polievku zjemniť smotanou na varenie.
6. Dochutenie: Polievku podľa chuti osolíme. Ak preferujete fazuľovú polievku na kyslo, pridajte trošku octu.

Takto pripravená základná fazuľová polievka je vhodná aj pre vegetariánov a chutí plnohodnotne aj bez mäsa.

tags: #fazuľa #čeľaď #bôbovité

Populárne príspevky:

• Ako zabrániť praskaniu závinu?
• Rýchly recept na zapekané cestoviny
• Tradičný recept na škvarenú masť
• Tradičný Kelový Prívarok
• Mrkva obyčajná: Ako pestovať