Falšovanie vajec a kauza Kočner-Rusko: Pohľad na problémy s falšovaním potravín a finančnými podvodmi na Slovensku

Falšovanie potravín je rozsiahlejšie, ako si vieme predstaviť. Šokujúce informácie o konskom mäse striedajú nepravé BIO vajíčka. Obvinených z podvodu je až 200 slepačích fariem v Nemecku, Holandsku a Belgicku. Nachádzajú sa aj na našom trhu?

BIO vajce je aj na našom trhu drahšie, ako to normálne. "Bežné vajce stojí rádovo 15 centov, BIO vajce stojí 35 centov," hovorí chovateľ z Piešťan Pavol Jurík. Dvojnásobná cena teda rovná sa dvojnásobná kvalita. Ako teda v obchode či hypermarkete rozoznáte pravé a nepravé vajce? "Na škrupinke musí byť vyznačené číslo 0," hovorí Jurík. Tým ale vaše skúmanie priamo v obchode skončilo. Vizuálne totiž rozdiel nezistíte. "Pokiaľ je poctivé BIO, je produkované sliepkami, ktoré sa pasú vonku na tráve. Tieto sliepky dostávajú ako potravu BIO potravu. Taktiež pôvod sliepok musí byť už z BIO kuriatok," tvrdí chovateľ.

Pavol Jurík, ktorý má 20-ročné skúsenosti s chovom otvorene hovorí, čo naopak v iných vajciach ako sú tie BIO, nájdete. "Je prípustné, aby im bola pridávaná kŕmna zmes, ktorá obsahuje rôzne stimulátory znášky vajec napríklad," hovorí. Podľa smerníc majú BIO sliepky luxusný život. Tie s nemeckými certifikátmi však žili "hlava na hlave". Nemci tak idú odoberať licencie. U našich chovateľov sa toho báť nemusíme. "Dovoz na Slovensko sa realizuje z Poľska, Českej republiky, menej z Maďarska," uviedol riaditeľ Štátnej potravinovej a veterinárnej správy SR Jozef Bíreš.

„Jednoznačne odporúčame, aby si kto má možnosť, choval sliepky dá. Keď to vajíčko produkujem doma, nebudem sebe dávať rôzne chemické prípravky,“ dodáva Jurík.

Pri pohľade na pulty, kde sú vajcia, však môže byť podiel iný. Hoci je Slovensko v produkcii vajec viac než sebestačné (dokáže vyprodukovať 106,6 % domácej spotreby vajec), do reťazcov na Slovensku putuje iba 66 percent vajec z tunajších chovov. Napríklad Billa tvrdí, že na pultoch má asi 54 % vajec z klietkového chovu, reťazec Terno udáva 45 %.

Bežný konzument môže spoznať vajcia z klietkového chovu relatívne jednoducho. Na Slovensku sa pre vajcia z klietok črtá možný konflikt medzi hydinárňami a reťazcami. Ktoré reťazce takýto postup plánujú, neprezradili hydinári, ani reťazce. Len Kaufland bol konkrétnejší.

Reťazce už dávnejšie sľubujú, že ešte výraznejšie osekajú klietkové vajcia z ponuky okolo roku 2025. Vysvetľujú, že tak vychádzajú v ústrety požiadavke zákazníkov. „Skupina REWE sa zaviazala, že ukončí predaj vajec z klietkového chovu do roku 2025 a nahradí ich vajcami z podstielkového chovu,“ potvrdzuje Billa.

Dôvodom avizovaného embarga vajec z klietkových chovov je podľa reťazcov to, že spotrebitelia majú stále vyšší dopyt práve po vajciach z chovov vyššieho štandardu. Iné ako klietkové chovy totiž umožňujú nosniciam nielen sedieť na bidle, ale vďaka väčšiemu priestoru sa na ňom môžu otáčať, vystrieť krídla, sedieť na ňom v kŕdli, čo je pre sliepky veľmi dôležité.

Aj keď z pohľadu nosníc je rok 2025 ďaleko, hydinári spochybňujú rozhodnutie reťazcov stopnúť predaj vajec z klietok už o približne sedem rokov. Ďalšia prestavba by stála milióny, ktoré hydinári nemajú.

V domácom reťazci COOP Jednota sa zastali domácich hydinárov, a neplánujú stopnúť predaj vajec z klietok. Dodal, že je otázne, či by bola dostupná ponuka na pokrytie dopytu. Pripomína tiež, že vajcia z klietky sú stále najlacnejšie, a to je vraj pre konzumenta zo Slovenska kľúčové. Rozdiel v nákladoch na vajce z podstielky a z klietky je do 40 percent.

Jeho firma sa vlani rozhodla, že do nových klietkových chovov už nebude investovať. Dnes má takmer 30 percent výroby na podstielke a zásobuje aj McDonald´s. Či sa trafí do predstáv reťazcov, bude jasné v lete.

Hydinári majú v debate o dôstojnom živote nosníc v rukách ešte jeden argument. Hovoria, že vajcia z klietky sú bezpečnejšie pre ľudské zdravie. Veterinári zasa vysvetľujú, že vajcia pravidelne kontrolujú.

„V schválených triediarňach vajec robíme minimálne 6-krát ročne veterinárne kontroly, pri ktorých sa vykonáva aj kontrola označovania vajec.

Bíreš hovorí, že na hydinárov sa dohliadnuť dá. Každý z nich posiela takzvaného pavúka, koľko čoho vyrobil a kam koľko poslal. Hydinári pritom poznajú kapacity jednotlivých typov chovov.

„Očakávame aj možné falšovanie vajec, najmä dovezených zo zahraničia, pretože popri producentoch vajec sú na trhu aj samostatné baliarne vajec, ktoré vajcia iba nakupujú.

Slovenská legislatíva je postavená tak, že vajce, ktoré je roztriedené triedičkou na Slovensku, dostáva automaticky označenie „SK“. Osobne za veľmi neetické považujem, ak by niektorý podnikateľ nakúpil vajcia v Poľsku, priviezol ich sem a dal do vlastnej či cudzej triedičky a predával ich ako slovenské. Jedine fyzickou kontrolou, keď sa skontroluje počet nosníc s počtom predaných vajec.

Spoločnosť je pritom podľa poslanca známa pre podvody ako falšovanie pôvodu kuracieho mäsa dodávaného do jedného z najväčších obchodných reťazcov. „Tentokrát má na rováši podľa jej bývalých zamestnancov omnoho viac. Napríklad údajná nelegálna výroba bez vedúceho a zamestnancov, falšovanie výsledkov testov pozitívnych na salmonelu dodávaných priamo do školských jedální, neoprávnené rozmrazovanie mäsa a výroba ďalších výrobkov z neho,“ zdôraznil Linhart.

Firma podľa poslanca fungovala údajne priamo s požehnaním Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy Košice okolie, a to dokonca ilegálne a bez zodpovednej vedúcej výroby. „Iba pripomínam, že vedúca výroby, ktorá roky pracovala v tejto firme, z firmy odišla a zamestnala sa ako kontrolórka RVPS Košice okolie, ktorá danú firmu mala a má za úlohu kontrolovať,“ dodal poslanec.

Poslanec parlamentu Patrick Linhart (zvolený za Sme rodina, kandidujúci za Hlas-SD) podal trestné oznámenie na firmu, ktorá údajne predávala do obchodov a škôl kurčatá so salmonelou. Falšovala pritom nielen pôvod, ale údajne aj výsledky laboratórnych testov. Ako ďalej informoval, vo veci už bol aj vypovedať na krajskom policajnom riaditeľstve v Košiciach.

„Firma údajne v utorok 29. augusta zbalila zariadenia a opustila priestory, v ktorých vykonávala svoju ‚činnosť‘ niekoľko rokov,“ povedal poslanec s tým, že podľa jeho informácií sa pod iným menom sťahuje pôsobiť inam.

Ideme podľa plánu, nemenilo sa nič zásadné. Nosnice sú na takmer 16 hektároch voľného výbehu. Matematika nepustí. Legislatíva hovorí o tom, že sliepka musí mať štyri štvorcové metre voľného výbehu. Investícia mala byť na úrovni dvoch miliónov eur. Suma bola nakoniec vyššia, čo bolo spôsobené zdražovaním materiálov, čipovou krízou a mnohými ďalšími faktormi. Celkovo nás nakoniec nová prevádzka stála 4,5 milióna eur. V rámci poľnohospodárstva ide o pomerne veľkú investíciu.

Ide predovšetkým o automatizovanú. Celú obrovskú halu obslúži päť ľudí. V ideálnom scenári sliepka znesie vajce na svojom bidielku, to sa po mierne šikmej podlahe skotúľa na dopravníkový pás a ten ho dopraví do haly, kde sa ukladajú a následne putujú do triedičky. Z výroby tiež získavame množstvo dát. O priemernej teplote, znáškovosti a množstve ďalších parametrov. Predpokladám, že najdôležitejšia je znáškovosť. V čase „plnej“ znáškovosti by mali byť na úrovni 92 až 96 percent. Áno.

Sliepky máme na farme v Horných Surovinách neďaleko Senice od konca júna, čiže niečo vyše dvoch mesiacov. Najskôr neznášali vôbec, pretože sa potrebovali adaptovať. Pri počte 37-tisíc bola znáška sto vajec denne. Neskôr to rástlo geometrickým radom. Na začiatku však boli vajcia také malé, že sa ani nedali klasifikovať ako malé, teda s označením S. Odoberali ich od nás napríklad pekárne. Začiatkom augusta začali produkovať väčšie vajcia. V týchto dňoch sú vo veľkosti M a L.

Paralelne s rozbehom tejto farmy plánujeme druhú, podobne veľkú, kde by sme mohli umiestniť približne 35-tisíc nosníc. Problémom sú však ceny. V čase, keď sme začali investíciu projektovať, bola jej hodnota polovičná. Táto investícia je však podmienená úspechom spomínanej farmy v Senici. Tá nám totiž povie, aký je reálny dopyt a ako sme na tom v oblasti ponuky a dopytu. Aktuálne budete produkovať 12 miliónov vajec ročne, po zdvojnásobení investície to bude približne dvakrát toľko. Už dnes sme podľa informácií, ktoré máme, najväčší voľný výbeh v strednej Európe. Ak našu produkciu zvýšime, budeme ešte väčší.

Vajcia sú centový biznis. Samozrejme. Pri takejto veľkej investícii aj jeden cent zohrá úlohu v tom, či skončíte v zisku, alebo v strate. Je známe, že väčšinový slovenský spotrebiteľ ide po cene. Pritom má zafixované, že vajcia z voľnovýbehového chovu sú drahšie. To je hlavný dôvod, prečo sme išli do tejto investície vo veľkom.

Poľnohospodárstvo je ťažká oblasť a ak niekto v nej vie pôsobiť, tak sú to Dáni a Holanďania. A tí čokoľvek robia, robia to vo veľkom. Navyše ide o spomínaný centový biznis. Ak sa totiž bavíme o centoch zisku, tak tých centov potrebujete veľa na to, aby to vo výsledku malo zmysel. Rozsah nám rozhodne pomôže. Myslím si, že sčasti áno, ale len sčasti. Vajcia z voľného výbehu by mali byť vždy najdrahšie. Ekonomika vás nepustí.

V roku 2025 sa majú vďaka memorandu obchodných reťazcov na Slovensku prestať predávať vajcia z klietkového chovu. To by prišlo tak či tak, keďže od roku 2027 to má platiť v celej Únii. Je to dôvod, ktorý nás motivuje. Zrejme máte na mysli Poľsko. Nemali by sa. Otázkou bude dostupnosť vajec v tom čase. Sanagro bude schopné pokrývať len časť dopytu reťazcov.

Je tu však napríklad Horeca biznis, kde pochybujem, že veľa subjektov robí s vajcami z voľného výbehu, pretože sú najdrahšie. Podľa vašich slov budete najväčší producent vajec z voľného výbehu v strednej Európe. Predpokladám, že o tieto produkty nebude záujem len u nás, ale aj v zahraničí, kde sú zas vyššie predajné ceny. Samozrejme, je to otázka ceny a vzdialenosti. Z našich analýz vyplynulo, že ak je niekde vajce o tri centy drahšie, tak expanzia dáva zmysel aj napriek doprave. Ak by sme však mali mať vo výsledku maržu tri centy na vajíčku, a dva centy zožerie doprava, nemá to zmysel. Bližšie ako Nemecko je Rakúsko.

Rakúšania fungujú v tejto oblasti všeobecne inak. Producenti majú jednu centrálnu triedičku, vajcia odovzdajú, a tam sa ich úloha končí. Pre nás ide o zaujímavý trh, keďže majú najdrahšie vajcia v Únii. Ale ich trh je mimoriadne dobre chránený.

Prirodzene, nové nastavené pravidlá budú motivovať súčasných producentov na prechod z klietkového chovu na podstielkový či voľnovýbehový. Dlhodobo sa tu vedie polemika, ktorý spôsob produkcie vajec je lepší.

Bol som sa pozrieť v jednom klietkovom chove s približne 9 000 nosnicami. Pre mňa to bol hororový film. Vojdete do haly, je tam prítmie, svietia tam tlmené červené svetlá, do toho kotkodákanie, sliepky sa tisnú, svietia im oči... Osobne však neviem posúdiť, či sliepky v tomto prostredí majú, alebo nemajú stres.

Podľa odhadov by mala transformácia klietkových chovov na podstielky či voľné výbehy stáť našich hydinárov viac ako 70 miliónov eur. Veľkí hráči zrejme tento proces zvládnu. Biznis s vajíčkami je rizikový, je centový. Vždy je tam veľké riziko, že sa niečo nepodarí.

Je otázne, čo to spraví najmä s cenou a dostupnosťou. Keď som sa naposledy v supermarkete pozeral na pôvod vajec z voľného výbehu, tak pochádzali zo Španielska a z Holandska. Stojí na zamyslenie, ako sa to môže niekomu oplatiť, keď ich sem dovezie cez celú Európu. Veľkú úlohu tu zohrávajú dotácie.

Kauza falšovania zmeniek Mariana Kočnera a Pavla Ruska

Najvyšší súd SR právoplatne odsúdil Pavla Ruska a Mariana Kočnera v kauze zmenky. Informuje o tom portál Aktuality.sk. Obom súd vymeral trest 19 rokov odňatia slobody a pre Kočnera aj peňažný trest vo výške 10-tisíc eur. Kauza zmenky sa ťahá už dve dekády. Rusko s Kočnerom falšovali zmenky, aby tým získali milióny.

„Zo strany Kočnera s Ruskom išlo o pokus podvodom obrať Markízu a jej vlastníkov o astronomickú sumu peňazí alebo inak získať v televízii zásadný vplyv, ktorý by umožnil týmto kriminálnikom a ich spojencom etablovať sa v slovenskej politike,“ uviedol vo vyhlásení právnik televízie markíza Tomáš Kamenec.

Kočner a Rusko boli spolužiaci z vysokej školy, kde obaja študovali žurnalistiku. Ich cesty sa opäť výrazne prekrížili koncom 90. rokov, keď Kočnerova firma Gamatex získala podiel v Ruskovej televízii Markíza. Kočner vtedy vtrhol do televízie s ochrankou a začal ju obsadzovať.

Približne o 20 rokov neskôr sa toto vyplatenie vrátilo naspäť a ukázalo sa, že vyplatené vlastne ešte nie je. Kočner sa domáhal svojich peňazí, na ktorých sa vtedy s Ruskom dohodol, a keďže on dnes tieto peniaze nemal, ďalší v poradí, od koho ich mal vymáhať, bola televízia Markíza. Prvý súdny spor s Markízou v roku 2018 vyhral, no ako sa neskôr vďaka odhaleniu jeho správ cez šifrovaciu aplikáciu Threema ukázalo, nebol to úplne férový súd.

„Nech sudkyňa so zmenkami robí, čo má, lebo skončí na Kuciaka,“ odkázal cez Jankovskú sudkyni Kočner.

Ako sa postupne ukázalo, zmenky - teda záväzky zaplatiť určitú sumu, nepodpísali Rusko s Kočnerom tajne v roku 2000, ako tvrdili, ale tento plán im napadol niekedy v rokoch 2013 až 2016. Aby to vyzeralo dôveryhodne, na sfalšované dokumentov použili papier i tlačiarne z toho roku. Plán im ale nevyšiel a súd ich uznal vinnými za falšovanie zmeniek TV Markíza. Oboch odsúdil na 19 rokov väzenia.

Hlavní aktéri kauzy falšovania zmeniek voči TV Markíza Marian Kočner a Pavol Rusko sa snažia zvrátiť už pár rokov platné rozsudky, ktorými ich súdy poslali do väzenia na dlhých 19 rokov. Využili možnosť mimoriadneho opravného prostriedku a na Špecializovaný trestný súd prostredníctvom advokátov podali 22. februára tohto roka dovolanie. Bolo to krátko pred skončením trojročnej lehoty, ktorú na to mali.

Pôvodne nebolo verejne známe, o aké argumenty svoje dovolania opreli. „Máme v pláne našu argumentáciu ešte (bez rozširovania dovolacích dôvodov) rozvíjať, nakoľko sme si k tomu vytvorili podmienky, avšak rozhodne nemáme záujem našu obhajobnú stratégiu zdieľať s médiami,“ reagoval advokát Marek Para, obhajca Mariana Kočnera, keď sa ho na to Aktuality.sk pýtali začiatkom marca.

Argumenty Kočnerovho a Ruskovho dovolania sa teraz čiastočne odkryli, pretože k nim zaujala verejné stanovisko televízia Markíza, ktorá je v kauze poškodenou stranou. Z jej stanoviska vyplýva, že dovolanie odsúdenej dvojice obsahuje výpočet údajných chýb rozhodnutí, ktoré v tomto prípade urobili súdy. Jednou z podstatných má byť podľa Kočnerovho dovolania údajné porušenie práva na obhajobu, ktoré malo nastať z dôvodu údajného nezákonného odpočúvania.

Právny zástupca Markízy Tomáš Kamenec však tieto tvrdenia odmieta. „Z toho, čo vieme, odposluchy boli realizované v inej trestnej veci a s kauzou falšovania zmeniek nijako nesúvisia. Išlo o riadne a súdom schválené použitie informačno-technických prostriedkov, ktorými však neboli získané akékoľvek poznatky, ktoré by odôvodňovali ďalšie pokračovanie v trestnom stíhaní.“

Ako je už všeobecne známe, Kočnera monitorovali v návštevnej miestnosti v leopoldovskej väznici, kde sedel vo väzbe - malo sa to diať aj počas porád s advokátmi. Tieto odposluchy podľa Tomáša Kamenca nijako nemohli ovplyvniť právo na obhajobu obvinených. „Pokiaľ je mi známe, v konaní o obžalobe pre falšovanie zmeniek boli vykonané v zásade len dôkazy, ktoré boli zabezpečené pred začatím odposluchov a práve tieto viedli k odsúdeniu dovolateľov. V podanom dovolaní dovolatelia ani len neindikujú žiadnu podstatnú okolnosť, ktorá by v danej súvislosti svedčila o skutočnom zásadnom vplyve na ich právo na obhajobu. V konečnom dôsledku, otázkou údajnej nezákonnosti odpočúvania sa zaoberal aj Ústavný súd SR, ktorý v celom rozsahu odmietol sťažnosť Mariana Kočnera a jeho obhajcov.“

Odsúdení sa v dovolaní údajne sťažujú aj na porušenia prezumpcie neviny, a to v nadväznosti na mediálne výroky prokurátora. „Prokurátor v žiadnom svojom mediálnom výstupe nepovedal, že Marian Kočner alebo Pavol Rusko sú vinní zo spáchania toho činu, ale iba hodnotil silu dôkaznej situácie. K porušeniu prezumpcie neviny tak nedošlo,“ tvrdí Kamenec.

Dozorový prokurátor prípadu Ján Šanta počas procesu napríklad v septembri 2019 verejne vyhlásil, že po svedeckej výpovedi bývalého novinára a exsiskára Petra Tótha sa sila dôkazov posilnila z pôvodných 100 na 150 percent.

„Vyjadrenie prokurátora ÚŠP GP SR Jána Šantu nezohľadňuje aktuálnu rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ, ale ani ESĽP, pričom bližšie na neho budeme reagovať v stanovisku, ktoré predložíme príslušnému súdu,“ uviedli dnes v reakcii na stanovisko TV Markíza obhajcovia Kočnera, advokáti Marek Para a Michal Mandzák. Vo svojej reakcii pripomenuli viacero Šantových právnickych titulov.

Riaditeľka právneho centra Markízy Lucia Tandlich doplnila, že podané dovolanie v zásade z veľkej časti opakuje argumentácie obvinených z odvolacieho konania, s ktorou sa Najvyšší súd v uznesení z 12. januára 2021 jednoznačne a detailne vyrovnal.

„Argumenty uvádzané v dovolaní podľa nášho názoru nesvedčia o porušeniach zákona v neprospech obvinených, ktoré by mohli čo i len teoreticky rezultovať do rozhodnutia o zrušení napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci na opätovné prerokovanie a rozhodnutie Špecializovanému trestnému súdu.“

Kauzu zmenky otvoril Kočner v roku 2016. Vtedy podal na civilné súdy štyri žaloby, ktorými si nárokoval uznať právo na preplatenie štyroch takzvaných televíznych zmeniek s deklarovanou sumou 69 miliónov eur. Tvrdil, že zmenky vznikli v roku 2000 ako súčasť urovnania medzi pôvodnými majiteľmi Markízy a ľuďmi z firmy Gamatex, ktorí si na televíziu robili nárok. Táto stará kauza sa začala tým, že Kočner ako predstaviteľ Gamatexu v auguste 1998 napochodoval do televízie v sprievode ochrankárov, medzi ktorými boli mafiáni od sýkorovcov. Gamatex sa totiž dostal k staršej spornej pohľadávke voči Markíze, ktorú Pavol Rusko síce neuznal, ale jeho obchodná partnerka áno.

Kočner sa teda zmocnil televízie a spor o vlastníctvo sa ťahal až do apríla 2000, keď prevádzkovateľ Markízy kúpil celý Gamatex aj s čudnou pohľadávkou. Po 16 rokoch začali Kočner s Ruskom tvrdiť, že okrem kúpnej ceny za Gamatex vystavila televízia aj zmenky v prospech bývalých majiteľov Gamatexu, teda Kočnera a Štefana Agha. Podľa ich verzie malo ísť o doplatok za hodnotu licencie televízie, ktorý vyčíslili na 500 miliónov korún (16,5 milióna eur).

Sumu rozdelili na dve polovice po 250 miliónov korún (takmer 8,3 milióna eur) a vznikli dve zmenky - jedna pre Kočnera, druhá pre Agha. Okrem toho disponovali dvoma záručnými bianko zmenkami, na ktoré sa sumy dopisovali dodatočne v čase splatnosti.

Celé roky bolo o zmenkách ticho, neboli zaevidované ani v účtovníctve televízie a nevedel o nich ani nový majiteľ či striedajúci sa riaditelia. Keď Kočner zažaloval Markízu, tá v reakcii na to podala trestné oznámenie pre podozrenie z falšovania. Polícia prípad začala intenzívne vyšetrovať a skôr, ako sa Kočner cez súkromné spory dostal k požadovaným miliónom, obvinila ho z falšovania zmeniek. V júni 2018 známy bratislavský podnikateľ skončil vo väzbe.

Pavol Rusko ostal na slobode, no mal na nohe monitorovací náramok pre obvinenie v inej kauze.

Na jeseň 2018 sa na polícii prihlásil Kočnerov vtedajší kamarát Peter Tóth. Prišiel svedčiť v prípade vraždy Jána Kuciaka a Martny Kušnírovej. Odovzdal nielen množstvo dokumentov, ale aj dva mobily s prístupovými heslami. Komunikácia v šifrovanej aplikácii Threema ukázala, že Kočner o údajných zmenkách čulo komunikoval s vtedajšou štátnou tajomníčkou Monikou Jankovskou. Nominantka Smeru mala kontakty na sudkyňu, ktorá rozhodovala o jednej zo sporných zmeniek. Neskôr na polícii priznala, že bola pod tlakom.

Svedok Tóth zasa tvrdil, že počul o falšovaní zmeniek, lebo Kočner s priateľmi zháňali starý papier a atrament. Napokon v Kočnerov neprospech hovoril aj jeden dôležitý písmoznalecký posudok. Znalkyňa porovnávala Ruskove podpisy, ktoré používal v priebehu rokov na rôznych oficiálnych dokumentoch.

Tabuľka: Porovnanie chovov sliepok

tags: #ruské #vajcia #falšovanie

Populárne príspevky:

• Kúpiť otočný podnos na tortu? Zistite, či sa oplatí
• Účinky LSD
• Grilované kuracie krídelká
• Návod na Použitie Tatramat Rúry
• Účinnosť dezinfekcie syra