Domáce jahodové semienka: Pestovanie chutných plodov krok za krokom

Jahody patria medzi najobľúbenejšie a najchutnejšie bobuľové ovocie, ktoré je možné pestovať v záhrade alebo dokonca v nádobách na balkóne. S blížiacim sa letom sa spája aj nezameniteľná chuť jahôd, na ktoré sa už všetci istotne tešíme. Ak ste sa do vypestovania vlastnej úrody ešte nepustili alebo by ste ocenili užitočné rady ako pestovanie zefektívniť, určite čítajte ďalej, pretože tie domáce predsa chutia najlepšie!

Vedeli ste, že jahody obsahujú až 50 mg% vitamínu C podobne ako citróny? Jahody sú jediné ovocie, ktoré má svoje semienka na vonkajšej strane. V stredoveku boli jahody považované za symbol lásky a čistoty.

Jahody sú dostupné v rôznych odrodách, pričom každá má svoje špecifiká a obdobie rodenia. Podľa toho, ako a kedy nám jahody prinesú úrodu rozlišujeme dve hlavné skupiny. Poznáme jahody klasické, ktoré rodia jeden krát za sezónu a také, na ktorých plodoch si môžeme pochutnávať takpovediac až do obdobia prvých mrazíkov. Odborne ich nazývame jahody remontantné.

Popri raz rodiacich jahodách existujú tzv. remontantné, teda jahody opakovane plodiace počas roka. Po malej prestávke po prvej jarnej úrode začnú rodiť znovu a kvitnú i rodia až do mrazov.

Ďalším novodobým druhom jahôd sú ťahavé, presnejšie previsnuté jahody. V skutočnosti sa neťahajú, lebo nemajú žiadne príchytky a ich poplazy sa neotáčajú okolo podpery ako napríklad fazuľa. Musíme ich priväzovať k podpere alebo ich nechať voľne visieť. V mnohom sa podobajú na remontantné odrody, len na ich odnožiach sa už zakrátko po vyrastení ukážu kvety aj plody.

Treťou zaujímavou skupinou sú mesačné jahody. Ich prapôvod je v divých alpských jahodách. Tieto sú síce drobnejšie, ale krásne vyfarbené a chutia ako pravé lesné jahody. Ich zvláštnosťou je, že netvoria odnože, a teda ich môžeme množiť len generatívne semenami, pričom si semenáče ponechávajú genetické vlastnosti materskej rastliny. Dajú sa dobre využiť v okrasno-úžitkových výsadbách, napríklad na lemovanie chodníkov, záhonov, na spestrenie skalky, ale i do hrantíkov a závesných košov, do nádob dierovaných zboku, sudov; určite ich ocenia aj deti v detskej záhradke.

Aj medzi jahodami existujú hybridy s označením F1, ktoré poznáme zo zeleniny, ktorých semená vznikli zámerným krížením s vybranými odrodami s cieľom dosiahnuť určité vlastnosti semenáčov.

Špeciálnou skupinou sú mesačné jahody, ktoré rozmnožujeme výsevom. Celkový vzhľad rastliny je iný, nevytvárajú poplazy a ich plody sú pomerne malé, pripomínajúce ich lesné príbuzné. Ich plody sú však chuťovo veľmi príjemné, pričom atraktívna je aj ich schopnosť rodiť takisto počas celého vegetačného obdobia od júna do septembra.

Ak máte záujem o pestovanie jahôd v kvetináči na balkóne či terase, môžu byť pre vás zaujímavé rôzne previsnuté formy vhodné aj do visiacich nádob.

Jahody si môžeme dopestovať aj doma za oblokom zo zakúpených semien. Takýmto spôsobom sa dajú množiť mesačné jahody, ale aj niektoré ťahavé odrody. Mesačné jahody vysievame aspoň trištvrte roka pred vlastnou výsadbou (najlepšie na jar), aby do jesene, keď ich budeme presádzať do hrantíka na zimné pestovanie, boli už dosť silné a rozrastené. V lete ich zasa vysievame na budúcoročnú jarnú výsadbu, napríklad do skalky alebo ako lemovanie chodníka v záhrade. Môžeme ich však vysievať aj v zime či predjarí.

Ako pestovať jahody zo semienok

Na výsev používame keramické misky s otvorom na dne, do ktorých dáme najprv drenážnu vrstvu z keramzitu či štrku, na ňu vrstvu humusovo-pieskového výsevného substrátu, centimetrovú vrstvu agroperlitu a všetko dobre zavlažíme. Na vlhký agroperlit riedko vysejeme drobné semiačka jahôd, zakryjeme sklom alebo igelitom a necháme klíčiť pri teplote 20 °C v polotieni. Zavlažujeme vlažnou vodou len zahmlievaním. O 10 až 14 dní semená vyklíčia a zakorenia sa, postupne jahody odkrývame a po 3 až 4 týždňoch, keď už majú vytvorené pravé lístky, rastlinky nariedko rozsadíme alebo ich vysadíme priamo do kvetináčov. Dospelé rastliny pestujeme na plnom slnku.

Mesačné jahody môžeme vysievať v dvoch termínoch, od toho sa potom odvíja termín vysádzania hotových sadeníc. Semená môžeme vysievať aj hneď po ich získaní z dozretých plodov. V tomto prípade dopestujeme do príchodu zimy sadenice, ktoré po prezimovaní vysádzame na určené miesto. Vysievame do plytkých debničiek alebo pripravených črepníkov.

Výsev uskutočňujeme skoro na jar v januári až marci, pričom ich vysádzame v máji.

Ideálny termín výsevu jahôd je marec. Klíčenie prebieha pri teplote okolo 20 °C. Osivo je malé a jemné. Vysypeme si ho do dlane, odkiaľ si ho budeme postupne brať. Vysievame naširoko na povrch substrátu. Semená nezasypávame, na klíčenie potrebujú dostatok svetla. Vlaha je predpokladom rýchleho a rovnomerného klíčenia. Opatrne zavlažujeme postrekovačom, aby sa jemné semená nevyplavili. Nádoby umiestnime na svetlé a teplé miesto.

Starostlivosť o jahody

Spoločnou charakteristikou všetkých opakovane rodiacich jahôd je, že ich musíme výdatnejšie živiť a zabezpečiť im nepretržitý dostatok vlahy. (Nie ich premokriť!) Rastliny hnojíme najlepšie kompostom obohateným o bezbalastné špeciálne jahodové hnojivá (zriedenými roztokmi).

Pri sadení priamo do pôdy je dôležitý výber vhodného stanoviska. Jahody vyžadujú slnko, prípadne mierne zatienenie a ideálna je pre nich hlinitopiesočnatá, dobre priepustná pôda.

Ak sme sa rozhodli sadiť jahody z dcérskych poplazov, musíme vedieť, že úrody sa dočkáme až v nasledujúcom roku. Výsadbu časovo orientujeme na júl alebo august, kedy si do príchodu zimy ešte stihnú vytvoriť koreňovú sústavu aj s novou ružicou listov. Pri výsadbe dbáme na to, aby sa srdiečko rastliny nachádzalo na úrovni pôdy, v žiadnom prípade ho nezasypávame zeminou. Ak by sme neboli pozorní a zahrabali ho pod úroveň pôdy, jahoda by neprosperovala, a zároveň by sme ju vystavili riziku väčšej náchylnosti na choroby.

Jahody umiestňujeme a sadíme do sponov, ktorých parametre úzko súvisia s intenzitou rastu konkrétnej odrody. Vo všeobecnosti však môžeme povedať, že pri pestovaní jahôd v jednotlivých trsoch sa odporúča spon 0,50 x 0,30 - 0,50 cm. Ide o spôsob výsadby, kedy rastliny udržujeme bez dcérskych rastlín a zachovávame iba materskú rastlinu.

Následne po výsadbe jahody bohato zavlažíme, snažíme sa rastlinky polievať predovšetkým ku koreňom, nie na listy. Vo všeobecnosti je dobré, ak na jahodách nikdy nebadáme ani najmenšie náznaky vädnutia. Ak pôdu okolo jahôd následne zamulčujeme, udržíme ju tým dlhšiu dobu s požadovaným mierne kyslým ph a zároveň aj vlhkú. Okolie rastlín pravidelne odburiňujeme, pričom poplazy, ktoré sa priebežne vytvárajú odstraňujeme, aby sa neoslabovala hlavná materská rastlina.

Jahody prihnojujeme vhodným hnojivom skoro na jar a druhý raz po prvom zbere plodov.

Pred holomrazmi ich treba chrániť prekrytím čečinou.

Ťahavé alebo previsnuté jahody sú na pohľad veľmi efektné, no majú ešte ťažší život ako remontantné. Ich materské rastliny, z ktorých vyrastajú poplazy s plodnými odnožami a na ktorých jahody aj dozrievajú, ich musia aj živiť, lebo len tieto „matky“ sú zakorenené a prijímajú z pôdy živiny a vlhkosť. Previsnuté jahody lepšie prosperujú v aspoň prechodnom miernom zatienení a vo vlhkejšom vzduchu - tak sa zmierni nadmerné odparovanie vody. Aby ozaj netrpeli suchom, je veľmi výhodné dodávať im potrebnú vodu priebežne, napríklad kvapkovou závlahou. Dôležitá je aj tekutá výživa, ako i mimokoreňové hnojivé postreky.

Poplazy týchto jahôd nikdy nevyväzujeme na kovové pletivo, ktoré sa za horúceho leta rozpáli a poškodilo by ich, až by sa nakoniec polámali. Začiatkom októbra vyštipneme všetky kvety a drobné plody - do mrazov by už nedozreli a pribrzdili by tak dozretie väčších plodov. Po poslednom zbere pred zazimovaním odstránime všetky poplazy a materské rastliny založíme do pôdy, prekryjeme čečinou.Ťahavé jahody však môžeme prezimovať aj v zimných záhradách, zasklených verandách alebo za oblokom v byte.

Existujú aj vyselektované jahody veľmi podobné planým lesným jahodám. Ich veľmi voňavé plody dozrievajú v júni - júli a sú charakteristické aj veľmi intenzívnou tvorbou odnoží, teda sú schopné zakrátko husto pokryť vysadenú plochu. Preto sa im tiež hovorí pôdopokryvné jahody, s pomocou ktorých si môžeme vypestovať pravú jahodovú lúčku, ktorá rodí aj v polotieni.

Aj mestský balkón či terasa, ba aj hrantík na obloku sú vhodné miesta na pestovanie jahôd - aspoň v malom. Skoro na jar si vysadíme do hrantíkov alebo do zboku dierovaných nádob, prípadne do závesných košíkov, kontajnerované sadenice, najlepšie viac odrôd - časť veľmi skoro zrejúca, väčšia časť je remontantná a niekoľko previsnutých jahôd. Ošetrovanie, najmä zavlažovanie, nám uľahčia tzv. samozavlažovacie hrantíky. Jahody musia mať stále dostatok vody a živín, najmä ak sa pestujú v nádobách. Tento spôsob sa v mnohom podobá pestovaniu v skleníku. Veľkou výhodou je, že podľa potreby môžeme regulovať teplotu, prípadne i vlhkosť prostredia; navyše, rastliny môžeme podľa potreby aj prisvetľovať. To nám umožní zbierať jahody prakticky po celú zimu.

Silné sadenice najmä remontantných a stále rodiacich jahôd vysádzame do hrantíkov čo najskôr v lete a necháme ich v záhrade alebo na terase dobre zakoreniť a rozrásť sa. Koncom septembra ich prenesieme do bytu a umiestnime na slnečný parapet. Okrem zálievky a prihnojovania je dobré zvlhčovať vzduch.

Remontantné jahody prvý raz zarodia na začiatku leta (podobne ako raz rodiace jahody, ale v menšom množstve - o jednu tretinu až polovicu). Po krátkej prestávke začnú kvitnúť a rodiť znova, a to až do mrazov. Pre záhradkárov je však efektívnejšie na prvú bohatú úrodu jahôd (určenú napríklad na zaváranie či mrazenie) radšej pestovať bohato raz rodiace jahody a na letný a jesenný zber pestovať popri nich aj kvalitné remontanté odrody. Výhodou remontantných jahôd oproti klasickým je, že ak ich jarné kvety zmrznú pri neskorých jarných mrazíkoch, v druhej plodnej vlne tieto jahody prinesú ešte bohatšiu úrodu. Tieto jahody kvitnú a plodia až do mrazov, aby sme ich zbytočne nevysilili a umožnili posledným plodom pred zimou dobre dorásť a dozrieť, tak začiatkom októbra vyštípeme všetky kvety i malé plôdiky, ktoré by už do zimy nedozreli.

Pred zimou je veľmi dôležité vyčistiť remontantné jahodovisko od plesnivých a nedozretých plodov, chorých listov, ale i neduživých a napadnutých rastlín. Nevyhnutné je prihnojiť ho a namulčovať kompostom alebo kompostovacou rašelinou - tak chránime korene pred namrznutím.

Výber odrôd jahôd

Medzi najlepšie odrody patria Elsanta, Senga sengana a Korona. Elsanta je odroda, ktorú Prof. Hričovský najviac odporúča. Je stredne skorá, vysoko odolná a nezahníva. Korona patrí medzi stredne skoré jahody. Ak nemáte záhradu, stačí si kúpiť balkónovú odrodu Mara de bois.

Z odrôd, ktoré rodia jednorázovo odporúčame napríklad skorú odrodu ´Elsanta´. Ide o holandskú odrodu s veľmi veľkými plodmi, ktoré sú sladké a aromatické. ´Elsanta´ je spoľahlivá a odolná voči chorobám. Stará odroda ´Senga Sengana´ patrí medzi poloskoré odrody, vysoko úrodné, má stredne veľké plody sladko korenistej chuti. Z remontantných odrôd je výborná napríklad už spomínaná odroda ´Mara de Bois´ so stredne veľkými jemnými plodmi, ktoré sú veľmi aromatické. Najlepšie sa jej darí na priamom slnku. Veľmi vďačná je aj odroda ´Selva´, pri ktorej oceníme jej nenáročné pestovanie bez náchylností na choroby. Plody tejto odrody sú nie veľmi výrazné, sú sladké, pevné, dobre prenosné. Z mesačných jahôd môžeme spomenúť napríklad odrodu ´Tubby®Red´, ktorej chuť sa podobá chuti lesných jahôd. Sú chutné, zdravé a predsa a predsa si ich v obchodoch nekúpite. Je čas predpestovať si vlastné mesačné jahody.

U nás je najznámejšia a bežne dostupná stará nemecká odroda ‘Rujana’, v minulosti bola rozšírená napríklad odroda ‘Baron Solemacher’.

1. Skoré odrody jahôd začínajú plodiť už v máji a sú ideálne pre tých, ktorí sa nevedia dočkať prvej úrody. Majú sladkú chuť a sú skvelé na priamu konzumáciu.

2. Poloskoré jahody kvitnú a dozrievajú o niečo neskôr než skoré odrody, spravidla v júni. Sú vhodné na dlhšie obdobie rodenia a poskytujú stabilnú úrodu.

3. Remontantné alebo stále rodiace jahody kvitnú a plodia viackrát za sezónu, od jari až po prvé mrazy. Toto ich robí ideálnymi pre záhradkárov, ktorí si chcú vychutnávať jahody počas celej sezóny.

4. Lesné jahody sú malé, ale intenzívne sladké a aromatické. Sú vhodné na pestovanie na okraji záhonov alebo ako dekoratívne rastliny. Tento druh vyžaduje menej starostlivosti, no odmení vás bohatou chuťou.

Pestovanie jahôd v kvetináčoch alebo nádobách!

Tipy pre úspešné pestovanie jahôd

Dostatok slnečného svetla: Jahody milujú slnko a na to, aby správne rástli a priniesli kvalitné plody, potrebujú aspoň 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne. Vyberte miesto v záhrade, kde budú mať dostatok slnečných lúčov.
Kyslejšia pôda: Jahody preferujú pôdu s mierne kyslým pH, ideálne v rozmedzí 5,5 až 6,5. Ak je pôda vo vašej záhrade príliš zásaditá, môžete pridať rašelinu alebo síru, aby ste upravili pH. Priepustná a výživná pôda: Jahody nemajú rady premočenú pôdu, preto je dôležité zabezpečiť jej dobrú priepustnosť. Zapracovanie organického materiálu, ako je kompost, hnoj alebo rašelina, pomôže zlepšiť štruktúru pôdy, jej schopnosť zadržiavať vodu a zároveň jej priepustnosť.
Dostatok priestoru pre rast: Pri výsadbe jahôd dbajte na to, aby mali rastliny dostatok priestoru. Jahody sadíme v rozstupe 30-40 cm medzi jednotlivými rastlinami a 60-80 cm medzi riadkami.
Pravidelné a rovnomerné zalievanie: Jahody majú plytký koreňový systém, čo znamená, že sú veľmi citlivé na zmenu vlhkosti pôdy. Zalievanie by malo byť pravidelné a rovnomerné, aby pôda zostala vlhká, najmä v období kvitnutia a rodenia. Vyhnite sa zalievaniu listov: Je dôležité zalievať priamo ku koreňom rastlín a nie cez listy, pretože mokré listy môžu viesť k rozvoju plesňových ochorení.
Použitie organického mulča: Mulčovanie slamou alebo iným organickým materiálom okolo rastlín jahôd má niekoľko výhod. Mulč pomáha udržať pôdu vlhkú tým, že znižuje odparovanie vody a zároveň znižuje výskyt buriny, ktorá by mohla konkurovať jahodám o živiny.
Živiny pre zdravý rast: Jahody sú náročné na živiny, preto je pravidelné hnojenie nevyhnutné pre dobrú úrodu. Na začiatku vegetačného obdobia, keď jahody začínajú rásť, môžete aplikovať hnojivo bohaté na dusík, aby podporilo rast listov.
Slimáky a vtáky: Jahody sú často cieľom slimákov a vtákov, ktorí si radi pochutnajú na sladkých plodoch. Slimáky môžete odpudiť prírodnými metódami, napríklad použitím pivných pascí (plastová nádoba s pivom, do ktorej slimáky spadnú a utopia sa) alebo rozmiestnením drvených škrupín okolo rastlín, ktoré slimáky odradia. Prevencia chorôb: Na prevenciu plesňových chorôb je dôležité udržiavať správny rozostup medzi rastlinami a dbať na to, aby sa pôda okolo nich pravidelne prevzdušňovala. Choré alebo poškodené listy by sa mali okamžite odstrániť, aby sa zabránilo šíreniu chorôb.

Najlepší čas na výsadbu jahôd je na jar, hneď po tom, čo sa pôda dostatočne oteplí. Jahody potrebujú pravidelnú zálievku, najmä počas obdobia kvitnutia a rodenia. Pôda by mala byť stále mierne vlhká, ale nesmie byť premokrená. Skoré jahody môžu začať plodiť už po 4-6 týždňoch od výsadby. Najlepšie je použiť prírodné hnojivá, ako je kompost alebo kravský hnoj, ktoré sú bohaté na dusík, fosfor a draslík.

Áno, jahody sa dajú úspešne pestovať aj v nádobách alebo zavesených košíkoch. Jahody je najlepšie presádzať na jar, keď sa pôda oteplí a nehrozia už mrazy - ideálne v marci až apríli. Rastliny by mali byť presádzané predtým, ako začnú intenzívne rásť alebo kvitnúť. Presádzanie v tomto období im umožní rýchle zakorenenie a silnejší rast počas sezóny.

Rozmnožovanie jahôd

Jahody najčastejšie množíme vegetatívne - rastlinkami, ktoré vyrastú na poplazoch z materských rastlín. Takýmto spôsobom sa vlastnosti pôvodných jahôd dedia stopercentne. Je tu však riziko prenosu chorôb či niektorých škodcov z materských rastlín na mladé. Preto je dôležité uistiť sa, že materské rastliny nie sú veľmi staré; najlepšie sú dvojročné, staršie už môžu byť zamorené chorobami.

Môžeme si zakúpiť hotové sadenice v kvetináčoch či zakoreňovačoch v záhradníckych predajniach. Takéto rastliny majú tú výhodu, že ich po vybratí z kvetináčov môžeme už priamo vysadiť do pripravenej pôdy v záhrade alebo na balkóne do nádob.
Ak už pestujeme jahody v záhrade, tak zo zdravého a vitálneho porastu odoberieme tohoročné mladé rastlinky na poplazoch vyrastajúcich z materskej rastliny. Poplazy z rastlinky odstrihneme a mladú jahodu podoberieme lopatkou, vyberieme ju s pôdou aj s celým koreňovým balom, ihneď zasadíme na nové miesto a zalejeme. Ak sadenice prenášame na vzdialenejšie miesto, tak ich aj s balom dáme do plastového vrecúška, v ňom ich prenesieme a hneď vysadíme.
Niekedy sa predávajú jahodové sadenice bez zemného koreňového balu. Takéto sadenice musia mať bohato rozrastené zdravé korene a silný vegetačný púčik, a ak majú listy, tak tie by nemali mať hubové škvrny. Pred výsadbou takýchto sadeníc odstrihneme poškodené korene aj ich zaschnuté konce a aspoň na 2 hodiny ich namočíme do vody, aby sa zregenerovali. Tieto sadenice vysádzame „na vodu“ - do jamky nalejeme trochu vody, necháme vsiaknuť, vysadíme jahodu a znovu zalejeme. Dôležité je, aby po výsadbe jahodový púčik zostal nad zemou aj po jej sadnutí.
Niekedy sa dajú získať aj tzv. frigo sadenice. Ide o silné sadenice obyčajne veľmi dobrých odrôd, ktoré sa vykopali na jeseň a uložili do chladiacich boxov až do času výsadby.

Na rozmnožovanie jahôd vám postačí malý kvetináč, substrát a kus drôtu. Vyberte odnože z trsov jahôd, ktoré najviac rodia. Časť odnože v pazuche prichyťte drôtom, aby sa mohla zakoreniť do kvetináča. Túto odnož neodstrihávajte, odstrihnite iba ďalej rastúcu odnož. Zalejte odnožovú rastlinu, aj keď je zatiaľ spojená s materskou rastlinou. Za mesiac sa sadenica zakorenia tak, že už ich môžete oddeliť od materského trsu.

Hnojenie jahôd

Na dno záhona nasypeme čerstvý, prípadne granulovaný kravský hnoj, ktorý dobre zalejte a zahrabte. Medzi najpoužívanejšie patrí Hoštický kravský hnoj. Následne na povrch pôdy položte kompost a zakryjeme pôdu netkanou textilnou fóliou. Bráni vysychaniu pôdy, rastu plevelu, plod nie je tak vo vode, plody sa nešpinia. Počas dažďa voda stečie do jamy medzi riadkami, čím sa zníži riziko hubových chorôb.

Jahody potrebujú pôdu obohatenú o organické látky. Hnojivo by malo obsahovať okrem základných živín aj organickú hmotu, ktorá dodáva do pôdy humus. Tieto hnojivá je ideálne zapraviť do pôdy pred výsadbou. Odporúčame hnojivo na jahody Kristalon, prípadne podobné Hoštické organické hnojivo alebo Juhočeské hnojivo na jahody a iné drobné ovocie. Osvedčilo sa nám aj hnojivo Floria - rýchlopôsobiace dvoj-zložkové hnojivo. Ak ste zástancom iba biologických hnojív, odporúčame vyrobiť výluh zo žihľavy.

Ochrana pred škodcami a chorobami

Odporúčame obsypať jahody granulami proti slimákom. Medzi veľmi obľúbené prípravky patrí Ferrimax. V našom Katalógu škodcov a chorôb nájdete najvhodnejšie prípravky proti konkrétnym chorobám. Pred škvrnitosťou by ste sa mali mať na pozore v daždivých rokoch. Jedná sa o hubové ochorenie, ktoré napáda listy. Krčkovej hnilobe sa tiež dobre darí vo vlhkom prostredí. Má extrémne veľký počet hostiteľov.

Užitočné vlastnosti jahôd

Jahody sú ovocie s najnižším kalorickým nábojom - 100 g obsahuje len 30 kcal. A keďže majú aj nízky obsah tuku a sodíka a pôsobia diureticky, sú vynikajúcim pomocníkom pri chudnutí a udržovaní si štíhlej línie. Dobrý obsah alkalizujúcich minerálov nám pomáha odkysľovať telo, odstraňovať nadbytok kyseliny močovej, ktorá spôsobuje bolestivú dnu aj urotickú artritídu. Rozpustná vláknina v jahodách likviduje zápchu. Jahody znižujú prekrvenie žíl v portálnom systéme, a tak sú užitočné pri brušnej vodnatieľke, hemoroidoch a kŕčových žilách. Pomáhajú aj pri chorobách pečene, akou je napríklad chronická hepatitída či cirhóza.

Mnoho z tohto tušil, možno aj vedel, švédsky botanik Karl Linne. Ten si totiž každý rok robil jahodovú kúru, ktorá mu pomáhala bojovať s bolestivou dnou. Denne zjedol až 1,5 kg jahôd. Francúzsky filozof Bernard de Fontenelle (zomrel ako 100-ročný) zasa pripisoval jahodám tajomstvo dlhovekosti - každý rok podstúpil jahodovú očistnú a vitalizujúcu kúru.

Jahody si svojou chuťou a vôňou vystačia na tanieri aj samotné, napokon, také sú aj najzdravšie. Nekazme si ich chuťový a zdravotný účinok cukrom, ba dokonca ani mliečnymi výrobkami - tie totiž výrazne brzdia vstrebávanie liečivých látok obsiahnutých v jahodách. Ideálne je teda konzumovať ich buď samotné, alebo vo forme nesladeného ovocného šalátu zaliateho chutným vínnym muštom (variant pre deti) alebo dobrým červeným vínom (variant pre dospelých) - ako starí Rimania.

Jahody sa najšetrnejšie k účinným látkam konzervujú mrazením (bez cukru!). Veľmi účinnou protirakovinovou látkou nachádzajúcou sa v jahodách je polyfenolická kyselina elagová. Jedna porcia jahôd (150 g) obsahuje až 10 mg; ostatné ovocie jej obsahuje menej ako 1 mg na porciu.

tags: #domace #jahodove #semienka #pestovanie