Dôvody poklesu výroby sušeného mlieka na Slovensku
Slovenskí mliekari v súčasnosti profitujú z neobvykle vysokých cien masla a smotany, ktoré sú spôsobené ich nedostatkom na trhu. Avšak, situácia v mliekarenskom sektore je komplexná a dynamická, s neustálymi výkyvmi a rôznymi faktormi ovplyvňujúcimi výrobu a ceny mliečnych výrobkov. Tento článok sa zameriava na analýzu dôvodov poklesu výroby sušeného mlieka, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, ako sú zmeny v spotrebiteľských preferenciách, geopolitické vplyvy a nové dotačné politiky.
Aktuálna situácia na trhu s mliečnymi výrobkami
Ceny štvrťkilového masla v obchodoch sa za posledné mesiace takmer zdvojnásobili a presahujú 2,5 eura. Odhady naznačujú, že cena môže prekročiť aj 3 eurá. Ceny smotany dokonca vzrástli až trojnásobne. Tento nárast cien je spôsobený redukciou chovov kráv v Európe po predchádzajúcom nahromadení prebytkov mlieka. V súčasnosti chýbajú hlavne mliečne výrobky s vyšším obsahom tuku, ako maslo a smotana. Ešte pred rokom bolo v skladoch Európskej únie až 150-tisíc ton prebytkového masla, no dnes sú sklady prázdne. Spotreba masla rastie na úkor margarínov, najmä v Severnej Amerike, kde spotrebitelia reagujú na vedecké výskumy, ktoré naznačujú, že maslo je zdravšie ako margaríny.
Napriek vysokým nákladom na nákup suroviny sa mliekarenskému spracovateľskému priemyslu v roku 2024 podarilo udržať rovnováhu aj v ekonomike výroby mliekarenských výrobkov. Prispelo k tomu zvýšenie výroby mliečnych produktov - mlieka o 3,7 %, syrov o 9 %, kyslomliečnych výrobkov o 14%, masla o 4,7 % oproti zníženiu výroby sušeného mlieka o 33%.
Zvýšenie výroby sa premietlo aj do zvýšenia exportu mliekarenských výrobkov o 3,3 %, avšak zvýšenie dovozu o 8,7 % a celkové záporné saldo vo výške -232 mil. Trh s cenami mlieka a mliečnych výrobkov bol stabilizovaný. Jediným vážnejším výkyvom na trhu boli ceny masla, ktoré sa v októbri 2024 mimoriadne zvýšili v dôsledku zníženej produkcie mlieka v EÚ, zníženiu obsahu tukov a vysokej výrobe syrov.
Ekonomické výsledky potvrdzujú, že rok 2024 bol stabilizujúcim rokom nielen pre mliekarenský priemysel, ale aj pre celú vertikálu výroby a spracovania mlieka. Tržby za vlastné výrobky a služby na úrovni 864,6 mil.
Júlová slovenská cena surového kravského mlieka medzimesačne mierne vzrástla, keď dosiahla 41,70 EUR/100 kg. Štandardizovaná cena mlieka (4 % tuku a 3,4 % bielkovín) vzrástla na 44,21 EUR/100 kg (medzimesačný nárast o 0,12 EUR/100 kg).
Priemerná cena surového kravského mlieka v roku 2024 dosiahla 0,4329 EUR/kg, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že spracovatelia zaplatili farmárom za surovinu 352,2 mil. EUR. Pre lepšie pochopenie vývoja cien za surové kravské mlieko môžeme uviesť, že priemerná cena na ostatných 10 rokov (2013-2023) bola 0,3683 EUR/kg a najväčší nárast sme zaznamenali v roku 2021, kedy oproti roku 2022 cena surového kravského mlieka narástla o 33 %.
Súčasné ceny mlieka sa prejavili ďalším poklesom stavov zvierat, približne o 6 700 kusov, z toho 3000 kráv, čo v zložitej situácii v odvetví, nie je za pol roka tak výrazný zostup. Oveľa horšie je, že prvýkrát od roku 2002 sme zaznamenali pokles úžitkovosti. Informovala o tom výkonná riaditeľka SZPM Margita Štefániková.
Optimizmus vlieva slovenským roľníkom fakt, že ceny v Európe, ale i na Slovensku, sa odrazili od dna. Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka dosahovala v júni 0,186 eura za kilogram, pričom horšie ceny v EÚ - 27 mali už len Litva a Lotyšsko. Priemerné ceny v Európskej únii boli v júni na úrovni 0,241 eura za kilogram surového kravského mlieka. Pri porovnaní s českými chovateľmi môžeme konštatovať, že ich priemerné ceny sú približne o korunu /3 centy/ vyššie, ako u nás.
Upozornila, že vplyvy konsolidácie sa očakávajú od januára budúceho roka, avšak trh s mliekom a mliečnymi výrobkami sa výrazne začína meniť už teraz. Cena masla na pultoch podľa nej jasne ukázala, že na európskom trhu s mliekom dochádza k zvyšovaniu cien a Slovensko tento trend neobíde. „V súčasnosti sa začína viac prejavovať nedostatok mlieka v Európskej únii (v prvom polroku 2024 to bol pokles o 0,4 %) v dôsledku horúceho leta, resp. následných povodní, ako aj veterinárnych ochorení, napr. v Holandsku choroba modrého jazyka.
Na Slovensku je síce produkcia mierne vyššia oproti minulému roku (1,5 %), avšak tento fakt nezastaví nárast ceny surového kravského mlieka. Cena surového kravského mlieka v Európe stúpa a v súčasnosti je v priemere vyššia ako na Slovensku. To dáva jasný signál k tomu, že cena za surové kravské mlieko bude rásť aj na Slovensku. Zvýšená cena suroviny sa nevyhnutne musí premietnuť aj do cien mliečnych výrobkov,“ dodala.
„Mlieko a mliečne výrobky patria k základným potravinám, preto sú každodenné otázky na dôvody vyšších cien oprávnené. Pre slovenských spracovateľov mlieka nastáva veľmi ťažká situácia, keď musia nájsť rovnováhu medzi férovou cenou pre farmára, férovou cenou pre spotrebiteľa a pokrytím vlastných nákladov.
GR AGRI predstavilo stručné aktuálne informácie o trhu s mliekom, pričom zdôraznilo stabilnú produkciu a rekordnú úroveň cien. Giovanni Guarneri (ACI, IT) upozornil na regionálne rozdiely, pričom uviedol vysoké výkupné ceny v Taliansku a krehký vývoz mimo EÚ v dôsledku nízkej konkurencieschopnosti, pričom v roku 2024 bol dopyt stabilný a produkcia rástla, hoci s problémami v horských oblastiach. Marže sú relatívne dobré, pričom trh a investície ovplyvňujú environmentálne obmedzenia.
Ludovic Blin (FNSEA, FR) potvrdil údaje Komisie a zdôraznil obavy týkajúce sa ekologického mlieka a zdravotných rizík.
Diskusia o reguláciách Paulo Gouveia predstavil súčasný stav návrhu spoločnej organizácie trhov (SOT). Stefan Meitinger (DBV, DE) zdôraznil význam umožnenia slobodného fungovania trhu a varoval pred oslabovaním slobody trhu. Zdôraznil, že dve tretiny nemeckého trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami spravujú družstvá, a preto vyzval na úplnú výnimku z povinných písomných zmlúv pre družstvá.
Eamon Farrell (IFA, IE) predstavil írsky pohľad a zdôraznil potrebu oslobodiť družstvá od povinných písomných zmlúv vzhľadom na to, že 98 % írskeho mlieka spracúvajú družstvá.
Vývoj cien jatočných zvierat v EÚ (33. týždeň 2024)
Na trhu futures európske ceny masla na burze EEX posilnili medzitýždenne o 550 EUR/t na dnešných 7850 EUR/t a sú tak na novom tohtoročnom maxime. Ceny SOM vzrástli v sledovanom období o 125 EUR/t na 2550 EUR/t. Spotové ceny mlieka v západnej Európe si minulý týždeň pripisovali tiež robustné zisky. V Nemecku posilnili medzitýždenne o 7,5 až 9 EUR/100 kg do pásma 60,5 - 63,5 EUR/100 kg.
V sektore výroby mlieka môže prísť o prácu až 10 000 ľudí. Poľnohospodári zriadili krízový štáb a žiadajú vládu o pomoc vo forme hotovosti a odkupu prebytkov.
Od minulého roka už zatvorilo asi 60 podnikov z tohto odvetvia. Podľa údajov SPPK vyrábalo na Slovensku mlieko 525 výrobcov, dnes je ich len 468.
SPPK preto zriadila krízový štáb, aby mliečnu krízu vyriešila v spolupráci s ministerstvom.
Poľnohospodári predstavili sériu požiadaviek na záchranu slovenských výrobcov mlieka. V prvom rade by mal pomôcť štát a to tak, že nakúpi hmotné rezervy a zadotuje výrobu.
„Okamžitá pomoc by mala byť päť centov na každý kilogram vyrobeného mlieka, teda spolu 43 miliónov eur. Ďalej chceme dostať z trhu prebytky, a to tak, že štát nakúpi 600 ton sušeného mlieka do štátnych hmotných rezerv," vysvetľuje Semančík s tým, že ďalšie mlieko z rezerv môže z trhu odísť formou humanitárnej pomoci pre Ukrajinu.
V neposlednom rade však podľa Semančíka treba vychovať spotrebiteľa, aby slovenské mliečne výrobky uprednostňoval a uvedomil si, že aj mlieko má svoju cenu.
„Keď Kaufland ponúka mlieko v akcii za 29 centov je to deohnestácia," vyhlásil predseda Zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.
Reťazce aj ministerstvo už podľa Semančíka prisľúbili, že mliekarom pomôžu.
Prečo je však situácia na trhu s mliekom taká zlá, keď EÚ prešla z regulovanej politiky na trhovú?
Dôvodov je viacero. Naplánované zrušenie výrobných kvót sa stretlo s ruským embargom a to vyvolalo cenovú búrku.
Zhruba rok dozadu bola priemerná cena mlieka na európskom trhu 40 - 42 centov za liter, teraz je to 37 centov najmä vo vyspelých štátoch Európy.
„U nás tie posledné informácie hovoria o zaregistrovanej cene 27 centov na liter, čo je o zhruba 10 centov menej, ako to bolo vlani v takomto období. Čiže je to dosť veľký pokles výkupnej ceny mlieka," zhodnotil vlani v auguste pre TASR bývalý minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek.
Dnes je výkupná cena surového mlieka iba 16 až 18 centov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora upozorňuje, že v dôsledku nízkych výkupných cien môže o prácu prísť až desaťtisíc ľudí. Takáto výkupná cena za liter mlieka totiž nepokryje ani náklady na výrobu.
Začalo to tým, že EÚ zrušila kvóty, ktoré upravovali množstvo mlieka, ktoré môže daný štát vyrobiť. Nemeckí a belgickí farmári sa na toto opatrenie pripravili a ich mlieko už začína zaplavovať európske obchody.
Pre slovenských farmárov to však znamenalo len to, že cena mlieka sa znížila. Na trhu ho je zrazu prebytok a prvovýrobcovia nemôžu v konkurencii uspieť inak, než cenou.
Výrobcovia sa tešili na to, že konečne budú môcť vyrobiť a predať viac mlieka. Zrušenie mliečnych kvót však bolo v pláne dávno pred tým, ako sa do hry o mlieko priplietol ďalší faktor. Totiž ruské embargo.
Európski výrobcovia teraz nemajú kam umiestňovať svoje mlieko, syry a iné výrobky. Nepomáha nám ani Čína, ktorá vykazuje znížený dopyt po mlieku.
Jednotlivé štáty preto siahajú po reguláciách.„O tom, kto bude v EÚ produkovať mlieko, nerozhodne šikovnosť farmárov, ale ktoré národné vlády podporia svoj vidiek a svojich farmárov," povedal Alexander Pastorek.
Dodáva, že ak je kríza napríklad v automobilovom priemysle, produkcia sa dá zabrzdiť či pozastaviť. „My však nemôžeme prísť ku krave a zastaviť kohútik na vemene. To je bioligický proces," hovorí Pastorek.
Po roku 1990 pijeme menej mlieka a jeme menej mliečnych výrobkov.
Európska komisia dokonca podporuje návrh, aby sa kvóty na mlieko dočasne zaviedli opäť. Nízke ceny mlieka totiž otriasli celou Európou, nielen Slovenskom. Výrobcovia sa totiž nevedeli z prepadu cien spamätať ani po schválení 500- miliónovej podpory z EÚ.
„Som pripravený navrhnúť uplatňovanie týchto pravidiel, ak by ich Komisia schválila na báze dobrovoľnosti a dočasnosti," povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan na proteste farmárov v Bruseli.
Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením novej ministerky onedlho štartuje novú kampaň, ktorá má zvýšiť spotrebu mlieka.
V programovacom období na roky 2007 - 2014 boli v PRV definované znevýhodnené oblasti (LFA) na základe určitých kritérií. Avšak v PRV na roky 2014 - 2020 došlo k zásadnej zmene, kedy namiesto pôvodných LFA boli definované nové kritériá (ANC), ktoré dosť podstatne zmenili mapu oblastí, oprávnených pre dotačnú podporu. Toto konštatovanie sa netýka horských oblastí, kde prakticky nedošlo k významnej zmene.
V tomto dokumente riešila aj nutnosť redefinície (t.j. nového definovania) znevýhodnených oblastí. Nutnosť redefinície ostatných znevýhodnených oblastí je výsledkom kritiky Dvora audítorov v Haagu, ktorý napadol systém prideľovania podpory s tým, že mnohé členské štáty čerpali množstvo peňazí bez ich účelného využitia, ktoré s podporou vidieka nemajú nič spoločné. Okrem toho sa kriticky vyjadrili k uplatňovaným kritériám v jednotlivých krajinách EÚ, čím dochádzalo k značným disproporciám a k nerovnomernému hodnoteniu jednotlivých členských štátov.
Usmernením bol článok 50.3 EC - Regulation 1698/2005, ktorý vyzýva na revíziu systému, založeného na kritériách slabej produktivity pôd a zhoršených klimatických podmienok pre poľnohospodárstvo. Na základe výsledkov auditu Európska komisia vypustila z doterajších riešení všetky kritériá demografického a sociálneho charakteru (napr. hustota obyvateľstva, podiel poľnohospodárskych pracovníkov na ekonomicky aktívnych). Za účelom novej delimitácie Európska komisia oslovila vedeckých pracovníkov zo Spoločného výskumného centra (JRC = Joint Research Centre Ispra/Taliansko), aby stanovili biofyzikálne kritériá, ktoré znevýhodňujú farmárov pri hospodárení na pôde.
V rámci 27 členských štátov EÚ sa zamerala jedine na kritériá prírodných podmienok, ktoré sa ale výrazne sprísnili.
Redefinícia oblastí Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava NPPC spracoval všetky oblasti s prírodnými obmedzeniami, týkajúce sa klimatických, pôdnych a topografických dát. Využil na to bohatý databázový informačný systém o pôde a krajine, spravovaný a udržiavaný na ústave, vrátane klimatologických údajov.
Pre delimitáciu oblastí s ANC uplatnila Slovenská republika tieto biofyzikálne kritériá:
- BK1 - znížená drenážna schopnosť pôd
- BK2 - skeletnatosť pôd
- BK3 - nepriaznivá textúra - piesočnaté pôdy
- BK4 - plytká hĺbka zakorenenia
- BK5 - extrémna svahovitosť
- BKA - agregátne kritérium
Nová výmera oblastí podľa biofyzikálnych kritérií, obsiahnutých v prílohe III nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, predstavuje 1 240 610 ha, čo je oproti súčasnosti zníženie o 32 393 ha. Zo súčasných LFA v bilancii vypadáva 92 736 ha, a naopak, pribudli nové plochy ANC s výmerou 60 343 ha.
Úplne nové je teda vymedzenie oblastí s významnými biofyzikálnymi obmedzeniami (BK1, BK2, BK3, BK4, BK5 a BKA) - ich výmera je 573 622 ha.
Úplne nové je vymedzenie oblastí so špecifickými obmedzeniami podľa čl. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013: OSI - kategória flyšových pôd, OS2 - pôdy podsvahových území, OS3 - málo produkčné pôdy; celková výmera špecifických oblastí je 165 192 ha.
Európsky Dvor audítorov zverejnil správu, ktorá hodnotí hlavné chyby pri využívaní finančných prostriedkov určených na projektové a neprojektové opatrenia Programov rozvoja vidieka v rokoch 2007 - 2013. Kontroly členských štátov podľa neho nezistili chyby preto, že kontroly nie sú dostatočné a boli založené na neúplných informáciách.
Dvor audítorov odhaduje, že priemerná miera chybovosti pri výdavkoch na rozvoj vidieka počas posledných troch rokov bola 8,2 percenta. Jednými z hlavných chýb bol napríklad nesúlad s pravidlami verejného obstarávania, podozrenie na úmyselné porušenie zo strany súkromných príjemcov a neplnenie záväzkov hospodárenia pri pomoci na plochu.
Na politiku rozvoja vidieka bolo v programovacom období 2007 - 2013 pridelené z Európskej únie a členských štátov viac ako 150 mld. eur. Celkový rozpočet bol približne na polovicu rozdelený medzi investičné opatrenia (najmä podpora investícií do hmotného a nehmotného majetku) a pomoc, ktorá sa vzťahuje na plochu.
Vplyv geopolitickej situácie na výrobu sušeného mlieka
Ruské embargo na dovoz potravín z Európskej únie, zavedené pred niekoľkými rokmi, malo významný dopad na slovenskú mliekareň Gemermilk rs. Embargo zo dňa na deň vymazalo viac než polovicu vtedajších kontraktov, keďže Rusko bolo pre túto spoločnosť najdôležitejším odberateľom.
Ľubomír Užík, mliekar, upozorňuje, že Európska únia má na skladoch stále až 350-tisíc ton prebytkového sušeného mlieka, pretože arabský svet ho pre vojny neodoberá toľko ako predtým.
Kontroverzné investície a ich dopad na mliekarenský sektor
Vláda podporila firmu Midia Agro investičným stimulom vo výške 19 miliónov eur na spracovanie slovenského mlieka a jeho vývoz do zahraničia. Potravinári však upozorňujú, že na Slovensku máme viac než dosť závodov na spracovanie mlieka, ktoré nie sú využité na sto percent.
Slovenskému mliekarenskému zväzu (SMZ) sa táto investícia nepozdáva a nevidí ju ako realistickú a takú, ktorá by dala novú perspektívu pre prvovýrobu a spracovanie mlieka na Slovensku. SMZ upozorňuje na to, že slovenské mliekárne majú dostatočné a nevyužité kapacity na spracovanie mlieka a príchod novej mliekarne môže ohroziť ich zamestnancov a ekonomiku.
Príklad Austrálie: Zameranie na výrobu syra
FAS/Canberra predpovedá, že produkcia syra sa v roku 2025 zvýši na 375 000 ton, čo je nárast oproti odhadu z roku 2024. Dôvodom je nárast prognózovanej produkcie mlieka. V poslednom desaťročí spracovatelia mlieka nasmerovali viac mlieka na výrobu syra na úkor iných spracovaných mliečnych výrobkov. Predpokladá sa, že produkcia syra bude tvoriť 35 % celkovej produkcie tekutého mlieka.
Keďže produkcia mlieka časom klesala, priemysel racionalizoval aj spracovateľskú kapacitu. Rozhodujúcim faktorom pre vývoj na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami je naďalej cena surového kravského mlieka.
Dopady na slovenské ceny
Ceny mliečnych výrobkov na Slovensku ovplyvní jednak „ruka trhu“, ako aj konsolidácia. „Pozitívne opatrenie zníženej dane z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny neprinieslo očakávaný pokoj na cenovkách potravín. Naopak, s pribúdajúcimi informáciami o opatreniach v konsolidačnom balíčku začali narastať prepočty finančných dosahov nielen na slovenských výrobcov potravín, ale aj na farmárov ako výrobcov surovín či výrobcov obalov, prídavných látok a všetkých ďalších vstupov, energie nevynímajúc,“ priblížila Zuzana Nouzovská, generálny sekretár Slovenského mliekarenského zväzu (SMZ).
Zvýšenie celkovej DPH na 23 % a transakčná daň vytvoria podľa Nouzovskej v príjmoch potravinárov takú dieru, že zaplátať ju budú musieť iba vyššími cenami. „A zrazu tá malá výhoda zo zníženej DPH je preč, ešte ani nezačala platiť,“ podčiarkla. Vyčíslila, že transakčná daň bude stáť mliekarenský spracovateľský priemysel viac ako 2,2 milióna eur po modelovom prepočte. Avšak v reťazci sa faktor 0,4 % bude multiplikovať a nikto nevie odhadnúť, ako vážne vstúpi do cenotvorby potravín.
„Táto daň zrejme najviac dobehne výrobcov potravín, pretože pri tejto výrobe nie je možné nakúpiť suroviny dopredu na celý rok na sklad, farmárom za poľnohospodársku surovinu je potrebné uhrádzať priebežne a potraviny je potrebné do obchodu dodávať skoro denne,“ zdôraznila.
tags: #dovody #poklesu #vyroby #suseneho #mlieka
