Dozrievanie a skladovanie mäsa: Ako zabezpečiť kvalitu a čerstvosť

Pri nákupe potravín sa často zameriavame na ich kvalitu, no doma sa môžeme dopustiť chýb pri ich skladovaní, ktoré ovplyvňujú ich trvanlivosť a čerstvosť. Skladovanie potravín je kľúčové pre ich výdrž a čerstvosť. Rovnako dôležité je vedieť, ako skladovať potraviny po ich otvorení. V tomto článku sa pozrieme na to, ako správne skladovať rôzne druhy potravín, ako rozpoznať pokazené mäso a prečo sa niekedy môže zdať, že mäso po rozrezaní zezelenie.

💡 5 tipov, ako správne skladovať potraviny v chladničke | Jednoduché tipy a triky | Lidl Slovensko

Správne skladovanie potravín v chladničke a mimo nej

Ovocie a zelenina

Niektoré druhy ovocia a zeleniny nepatria do chladničky, zatiaľ čo iné by mali byť uskladnené na konkrétnych miestach v chladničke.

  • Jablká: Jablká uvoľňujú etylén, plyn, ktorý urýchľuje dozrievanie ostatných plodov. Skladovanie jabĺk v chladničke spomaľuje proces dozrievania, čím sa predlžuje ich trvanlivosť. Banány by sa nemali skladovať v blízkosti jabĺk, pretože aj ony uvoľňujú etylén, čo môže spôsobiť predčasné dozrievanie jabĺk.
  • Papriky, paradajky a uhorky: Tieto druhy zeleniny preferujú suché prostredie a mali by sa skladovať pri izbovej teplote. Pri vysokej vlhkosti môžu rýchlo splesnivieť.
  • Cesnak a cibuľa: Nemali by sa skladovať spolu, pretože začnú klíčiť a stanú sa nepoužiteľnými. Pre cesnak a cibuľu je dôležité tmavé prostredie.
  • Avokádo: Dozrieva až po zbere, preto by sa nemalo dávať do chladničky, ak ho chcete v krátkom čase konzumovať. Chladnička spomalí jeho dozrievanie.
  • Zemiaky: Agentúra pre potravinové normy ich považuje za "najdôležitejšiu potravinu", ktorú treba držať mimo chladničky. V chladničke sa škrob premieňa na cukor, čo môže viesť k rýchlejšiemu kazeniu.

Ostatné potraviny

  • Múka: Otvorené vrecúško s múkou je ideálnym priestorom pre baktérie a múka môže zvlhnúť. Skladujte ju v tesne uzavretej nádobe na suchom, tmavom a chladnom mieste.
  • Vajcia: Nemali by sa skladovať vo dverách chladničky, pretože sú náchylné na zmeny teploty, ktoré môžu spôsobiť ich rýchlejšie kazenie. Uložte ich vzadu v chladničke, kde je teplota stabilnejšia.
  • Surové mäso: Uchovávajte ho na spodnej polici chladničky, pretože je tam najchladnejšie a zamedzí sa kontaminácii ostatných potravín.

Ako rozpoznať pokazené mäso

Pokazené mäso môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie, preto je dôležité vedieť ho rozpoznať.

Hovädzie mäso

  • Slizký a lepkavý povrch
  • Výrazný zápach
  • Príliš veľa tekutiny
  • Čierna, sivá alebo zelená farba

Zdravé hovädzie mäso má červenú farbu.

Mleté mäso

  • Zelená farba
  • Slizký povrch
  • Kyslý zápach

Pri kúpe mletého mäsa vždy skontrolujte dátum spotreby a farbu mäsa v celom objeme balenia.

Zdravotné riziká spojené s konzumáciou pokazeného mäsa

Konzumácia pokazeného mäsa môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ako sú:

  • Salmonelóza: Spôsobená baktériami rodu Salmonella, ktoré sa nachádzajú aj vo vajciach, majonézach a krémoch. Príznaky zahŕňajú hnačky, zvracanie a dehydratáciu.
  • Infekcia baktériou Escherichia coli (E. coli): Spôsobuje ťažké zažívacie ťažkosti, ako sú ťažké hnačky, zvracanie a malátnosť.
  • Botulizmus: Spôsobený baktériou Clostridium botulinum, ktorá produkuje nebezpečný botulotoxín.

Prevencia a správne skladovanie mäsa

  • Nakupujte mäso u overených predajcov.
  • Kupujte len toľko mäsa, koľko spotrebujete.
  • Čerstvé mäso, ktoré nespotrebujete pred dátumom spotreby, uložte do mrazničky.
  • Mäso, ktoré plánujete skonzumovať v najbližších dňoch, rozdeľte na porcie a uložte do chladničky.
  • Dodržujte odporúčanú dobu skladovania (hydinové mäso by nemalo byť v chladničke dlhšie ako 48 hodín, červené mäso 3-5 dní).
  • Mäso vždy tepelne upravte a uistite sa, že je dostatočne uvarené, prepečené alebo vyprážané.
  • Nikdy neprekračujte dátum spotreby ani dobu skladovania uvedenú na obale.

Čo robiť s pokazeným mäsom?

Pokazené mäso sa nedá spotrebovať a malo by sa vyhodiť. Ideálne je zabaliť ho do nepriedušného vrecka a vyhodiť do komunálneho odpadu. Môžete ho zasypať popolom alebo mačacím stelivom, aby sa zabránilo šíreniu zápachu.

Zelená farba na mäse môže byť spôsobená rôznymi faktormi. Jednou z príčin môže byť prítomnosť baktérií, ktoré produkujú sírovodík. Táto látka reaguje s myoglobínom (červeným farbivom v mäse) a vytvára zelený pigment. Zelená farba môže byť tiež spôsobená oxidáciou železa v myoglobíne.

Alternatívy ku konzumácii mäsa

Ak sa snažíte znížiť konzumáciu mäsa, existuje mnoho zdravých alternatív. Hlávkový šalát je bohatý na vitamíny a minerály, posilňuje imunitný systém a pomáha pri tráviacich ťažkostiach.

Dozrievanie mäsa

Mäso je v našich končinách neodmysliteľnou súčasťou väčšiny pokrmov. Kuracie, bravčové, hovädzie, divinové. Každé je určené na iný druh pokrmov a vyžaduje špeciálnu prípravu a manipuláciu. Dozrievanie mäsa je proces, o ktorom nemá väčšina ľudí ani poňatia. Napríklad hovädzie mäso dozrieva v špeciálnych podmienkach aj niekoľko týždňov. Pri presne stanovenej teplote (nie je to však extrémne nízka teplota) a vlhkosti zavesené mäso nezhnije ani sa nezačne kaziť. Toto je veľmi rozšírený mýtus. Dobre vyzreté mäso má bohatšiu chuť a lepšie sa spracováva.

Mrazenie mäsa je overený spôsob, ako jeho chuť a čerstvosť udržať aj niekoľko týždňov či mesiacov. Respektíve znovuobjavené. Sušené mäso je obľúbený a chutný snack plný bielkovín, ktorý si viete pripraviť doma (buď v sušičke na potraviny alebo v trúbe) a vydrží vám aj mesiac. Napríklad hovädzie mäso nakrájané na tenké plátky necháte 12-24 hodín marinovať v soli a korení a následne ho sušíte hodinu na 75 stupňov (pre odstránenie baktérií) a 5-12 hodín na 50 stupňov až kým úplne nevyschne.

Z technologického hľadiska hovoríme o zrení mäsa od momentu usmrtenia zvieraťa, kedy dôjde k prerušeniu krvného obehu a k prerušeniu prísunu kyslíka do svalov. Znižujú sa hodnoty pH v dôsledku nárastu koncentrácie kyseliny mliečnej ako produktu degradácie svalového glykogénu. Je prvá fáza autolýzy mäsa typická postupným stuhnutím mäsa, ktoré je sprevádzané podstatným znížením schopnosti mäsa prijať vodu.

Zastavením prívodu kyslíka do svalov nastáva proces tvorby kyseliny mliečnej, ktorá spôsobí zníženie pH mäsa - okyslenie svalov. Samotné stuhnutie svalov je dôsledkom poklesu koncentrácie ATP (adenozíntrifosfát) pod určitú hladinu, čo má za následok vytvorenie aktíno-myozínového komplexu a svalovina sa stáva tuhšou, klesá jej schopnosť viazať vodu. Pri hovädzom mäse nastáva nástup rigor mortis o 3 - 6 hodín, pri bravčovom mäse o 1 - 3 hodiny. Dôležitým činiteľom je teplota mäsa. Úplne stuhnutie nastáva spravidla do 20 hodín a trvá ďalších 24 - 48 hodín. V tomto štádiu mäso nadobúda požadované úžitkové vlastnosti.

Postupným rozkladom kyseliny mliečnej dochádza k uvoľneniu posmrtného stuhnutia a k zvýšeniu pH. Zrením mäsa sa zvyšuje rozpustnosť bielkovín, narastá koncentrácia peptidov a aminokyselín, ktoré podmieňujú chuť a arómu mäsa. Na tieto skutočnosti sa, bohužiaľ, často zabúda a častokrát až v panickom strachu z pokazeného mäsa považujeme už 2 - 3-dňové mäso za staré a máme strach ho konzumovať. Tu prichádza logicky na rad otázka, aké staré mäso teda najčastejšie kupujeme.

V praxi to vyzerá u bravčového mäsa asi takto: Mäso kúpené v piatok v dobrej predajni bolo pravdepodobne rozbúrané v ten istý deň, prípadne deň predtým. Do predajne ho teda doviezli z bitúnku vo štvrtok alebo v piatok ráno. Na bitúnku bolo teda odporazené v stredu, maximálne v utorok. Z toho vyplýva, že ste kúpili 3 - 4-dňové mäso. U hovädzieho mäsa to môže byť o niečo viac, 4 - 6 dní. Ani v jednom prípade ste si však nedoniesli z predajne vyzreté mäso. Preto je dobré kupovať mäso v určitom časovom predstihu, aby mohlo ešte pred samotným kuchynským upotrebením dozrieť.

Budeme hovoriť o vyzrievaní hovädziny, nakoľko práve pri nej je táto téma najaktuálnejšia. V bežnej obchodnej sieti vyzretú hovädzinu nekúpite. Základom sú správna a stála teplota a primeraná vlhkosť. V zásade poznáme dva spôsoby vyzrievania mäsa a to tzv. mokré, pri ktorom mäso zreje zabalené vo fólií do ktorej zároveň uvoľňuje šťavu v ktorej ostáva až do vybalenia. Mäso nestáca vlhkosť a šťavnatosť. Tento druh zrenia však nedodá mäsu intenzívnejšiu chuť, za to je však jednoduchší a menej náročný. Druhým a pre domáce použitie vhodnejším spôsobom je suché zrenie mäsa. Pri ňom sa mäso necháva voľne položené na savej podložke (papier, drevo, tkanina) Mäso stráca vodu a mení sa aj jeho farba (tmavne). Na jeho povrchu sa môže vytvoí páchnuca, nevzhľadná vrstva , to však neznamená, že mäso je pokazené.

Suché zrenie (Dry-aged)

Dry-aged (suchý spôsob) - dozrievanie mäsa zavesením, alebo položením na savú podložku. Suché zrenie sa aplikuje na hovädzie mäso, ktoré sa chladí bez obalu, čím vzniká suchý povrch, ktorý sa pred prípravou odreže. Pri tejto metóde sú vyššie straty na hmotnosti mäsa. Napríklad na bitúnkoch takto zreje mäso na háku a v prievane. Maximálna teplota môže byť 0 - 2 °C. Takto mäso zreje aspoň 14 dní. Napríklad vysoké či nízke roštenky sa nechávajú takto vyzrieť. Hovädzie takto môže zrieť aj 5 týždňov. Odparí sa časť vody, zmenší sa objem, zvýrazní sa chuť.

Asi už tušíte, že v bežných domácnostiach sa v podstate nedá len tak jednoducho dosiahnuť takéto podmienky. Môžete ale skúsiť metódu "košieľkovania". Tá funguje tak, že čistú bavlnenú látku namočíte do slanej vody, mäso do nej zabalíte a necháte uschnúť. Tým sa ochráni mäso pred kontamináciou. Tento balíček potom vložíte do vopred umytej chladničky, vychladenej na spomínanú teplotu 0 - 2°C.

Mokré zrenie

Mokré zrenie sa používa u hovädzieho, bravčového a jahňacieho mäsa, ktoré sa skladuje a chladí vo vákuovom obale. Mokrému zreniu predchádza suché zrenie. A po 14 dňoch suchého zrenia sa rozhodneme pokračovať práve touto mokrou cestou. Mäso teda naporciujeme do balíčkov a necháme ich zrieť vo vákuu bez kyslíka. Teplotu stále držíme v rozmedzí od 0,5 až do 1 °C. Typickým zástupcom tohto druhu zrenia je Rump steak. Ešte pred vákuovaním, môžete mäso dokoreniť. Stačí napríklad čerstvo drvené čierne korenie. Osvedčená a veľmi jednoduchá je zmes soli, cesnaku, byliniek a oleja. Antioxidanty v nich obsiahnuté zabránia rozvoju baktérií v mäse. Takto pripravené mäso treba uložiť do chladničky s teplotou 2 - 4 °C. Teplotu overte kvalitným teplomerom. A merajte poctivo. Pretože len pri týchto teplotách je možné nechať mäso v chladničke 14 dní. Bez toho, aby jeho následná konzumácia mala zlý vplyv na vaše zdravie. Pokiaľ sa všetko podarí tak, ako má, je to paráda. Mäso po rozbalení krásne vonia. A farba? V tomto prípade môžete využiť na domáce potreby zváračku fólií. Takto predĺžite trvanlivosť akémukoľvek mäsu až o päťnásobok. A tiež zvoľte správnu fóliu. Mala by byť z jednej strany hladká a z druhej hrubá. Lepšie dozreje mäso naporciované. Avšak ak potrebujete, nebojte sa nechať dozrieť aj väčšie kusy mäsa. Podobným spôsobom dozrieva napríklad juhoamerické mäso na lodiach.

Spôsob zrenia Popis Teplota Doba zrenia
Suché zrenie (Dry-aged) Mäso zavesené alebo položené na savej podložke bez obalu 0 - 2 °C Minimálne 14 dní, môže byť aj 5 týždňov
Mokré zrenie Mäso vo vákuovom obale 0.5 - 1 °C Zvyčajne po 14 dňoch suchého zrenia

Domáce zrenie mäsa

V prípade, že v domácich podmienkach uvažujete nad dozrievaním/odležaním hovädzieho mäsa, ideálne je veľké opracované kusy (štvrte, polky) ponechať v podmienkach (čo sa týka teploty) porovnateľných s metódou "dry-aged" voľne položené určenú dobu na savej podložke (tkanina, drevo, papier) a tú pravidelne vymieňať podľa toho, ako mäso bude strácať vlhkosť.V každom prípade ho treba vybaliť z pôvodného obalu, vložiť ho do hlbšej nádoby a prekryť fóliou, alebo vekom k danej nádobe. V nasledujúcich hodinách mäso stmavne a stratí časť vlhkosti.

Ak chcete hovädzie mäso pripravovať grilovaním, môžete ho vložiť na 2-4 dni do pácu - zmes korenín (aj čili, alebo cesnak, ktoré potláčajú množenie baktérií) a oleja. Dôležité je, aby mäso bolo 100% ponorené do pacu bez prístupu vzduchu. Pri domácom mokrom zrení odporúčajú výskumníci mäso naporcovať na menšie časti (záleží, o akú časť hovädziny ide), napríklad na hotové steaky s hrúbkou 1,5-2 cm, vložiť do plastových obalov a zavákuovať.

Kto nemá vákuovačku, postačí potravinová fólia, avšak precízne niekoľkokrát obaliť bez prístupu vzduchu. Ako už bolo vyššie spomenuté, pri suchom zrení je potrebné položiť väčšie kusy mäsa na mriežku, pod ňu vložiť tácku na odkvapkanie šťavy z mäsa, tuk na povrchu však neorezávať (chráni mäso). Pri suchom zrení je potrebné mäso častejšie kontrolovať a obracať ho, pretože na povrchu obsychá. Pri mokrom zrení po uplynutí doby zrenia sa môže mäso tak ako je zamraziť alebo skonzumovať ihneď.

Faktory ovplyvňujúce zrenie

Dozrievanie so sebou prináša stratu na hmotnosti nielen skrojením povrchovej vrstvy, ale aj vďaka úbytku vlhkosti - tu sa straty pohybujú aj do 25% z pôvodnej hmotnosti, Takže platí - čím väčšie kusy ponecháte ma proces dozrievania, tým lepšie.O ktorých faktoroch hovoríme? Vek zvieraťa, výživa a s tým súvisiaca štruktúra mäsa, podiel svaloviny, tuku (mramorovanie) a spojivových tkanív tzn. na ktorej časti tela sa daný kus mäsa nachádzal.

V bežnej sieti od porážky zvieraťa po jeho ponuku v obchodnej sieti uplynie cca 3-5 dní tzn. Dôležité rady a tipy Pri zrení mäsa je dôležité udržiavať správnu a stálu teplotu, ideálne tesne nad nulou. Zrenie mäsa vyžaduje primeranú vlhkosť. Je dôležité dbať na hygienu, aby sa predišlo mikrobiálnej skaze. Pred prípravou nechajte mäso odpočinúť pri izbovej teplote.

Zrenie mäsa je časť procesu zmien mäsa, ktorý označujeme ako autolýzu mäsa (tj. 1. Posmrtné stuhnutie (rigor mortis)2. Zrenie mäsa3. 1. Ide o prvú fázu autolýzy mäsa typickú postupným stuhnutím mäsa, ktoré je sprevádzané podstatným znížením schopnosti mäsa prijať vodu. Zastavením prívodu kyslíka do svalov nastáva proces tvorby kyseliny mliečnej, ktorá spôsobí zníženie pH mäsa - okyslenie svalov. Svalovina sa stáva tuhšou a klesá jej schopnosť viazať vodu. Pri hovädzom mäse nastáva nástup rigor mortis o 3 - 6 hodín, pri bravčovom mäse o 1 - 3 hodiny. Dôležitým činiteľom je teplota mäsa. Úplné stuhnutie nastáva spravidla do 20 hodín a trvá ďalších 24 - 48 hodín. 2. V tomto štádiu mäso nadobúda požadované úžitkové vlastnosti. Postupným rozkladom kyseliny mliečnej dochádza k uvoľneniu posmrtného stuhnutia a k zvýšeniu pH. Zrením mäsa sa zvyšuje rozpustnosť bielkovín, narastá koncentrácia peptidov a aminokyselín, ktoré podmieňujú chuť a arómu mäsa. Pri správnom uskladnení vyzreje bravčové mäso za 5 - 7 dní, hovädzie za 10 - 14 dní.

Na tieto skutočnosti sa, bohužiaľ, zabúda a častokrát až v panickom strachu z pokazeného mäsa považujeme už 2 - 3-dňové mäso za staré a máme strach ho konzumovať. Tu prichádza logicky na rad otázka, aké staré mäso teda najčastejšie kupujeme. V praxi je to s bravčovým mäsom asi takto: Mäso kúpené v piatok v dobrej predajni bolo pravdepodobne rozbúrané v ten istý deň, prípadne deň predtým. Do predajne ho teda doviezli z bitúnku vo štvrtok alebo v piatok ráno. Na bitúnku bolo teda porazené v stredu, maximálne v utorok. Z toho vyplýva, že ste kúpili 3 - 4-dňové mäso. Pri hovädzom mäse to môže byť o niečo viac, 4 - 6 dní. Ani v jednom prípade ste si však nedoniesli z predajne vyzreté mäso. Preto je dobré kupovať mäso v určitom časovom predstihu, aby mohlo ešte pred samotnou prípravou na konzumáciu dozrieť. Bravčové mäso považujeme za vyzreté na piaty deň, kuracie alebo všeobecne hydinové mäso je vyzreté už za 24 - 48 hodín od porážky a hovädzie mäso sa dá považovať za vyzreté na desiaty deň.

V bežnej obchodnej sieti vyzretú hovädzinu nekúpite. Dôvody sú predovšetkým organizačné a ekonomické, pretože mäso po porážke musí byť skladované určitú dobu (niekoľko týždňov) v chladiarňach a to vyžaduje náklady na energiu a priestory. Tieto náklady sa, samozrejme, musia premietnuť aj do výslednej ceny mäsa. Základom zrenia mäsa je správna a primeraná vlhkosť. Teplota by mala byť počas celej doby zretia stála, bez výkyvov. Najčastejšie sa používa teplota 0,5 až + 1 stupňov Celzia pri relatívnej vlhkosti vzduchu 80 až 85 %.

Zrenie mäsa, anglicky nazývané aging alebo v niektorých krajinách conditioning, sa po základnom schladení robí dvomi spôsobmi: suché zrenie a mokré zrenie. Pri mokrom zrení mäso zreje zabalené vo fólii, do ktorej zároveň uvoľňuje šťavu a v ktorej ostáva až do vybalenia. Mäso nestráca vlhkosť a šťavnatosť. Druhým je suché zrenie mäsa. Suché zrenie je podstatne drahšie a trvá dlhšiu dobu ako mokré zrenie. Mäso určené na suché zrenie sa zavesuje alebo ukladá na regály v úplne čistej chladiarni pri prísne kontrolovanej teplote a vlhkosti na dobu od dvoch do ôsmich týždňov. Počas tejto doby sa enzýmy v mäse rozložia, čím sa svaly a tkanivá mäsa stanú krehkejšími. Mäso stratí na povrchu vlhkosť, čím sa vytvorí nepožívateľná šupka, ktorá musí byť odkrojená a odstránená. Pozorne kontrolované prostredie, potrebný čas a strata vrchnej šupky však podstatne navyšuje cenu. Treba presne vedieť, ako sa mäso v tej-ktorej fáze dozrievania správa a podľa toho s ním manipulovať. Obe metódy zretia majú svoje prednosti a dávajú kvalitnejšie mäso. Rozdiel je v tom, že suché zrenie dáva mäsu lepšiu a výraznejšiu chuť. Mäso dozreté vlhkým spôsobom je lacnejšie a môže byť uvedené na trh omnoho rýchlejšie, a preto má dlhšiu dobu regálovej životnosti. Dĺžka zrenia nie je striktne stanovená. Literatúra uvádza, že pri hovädzom mäse prebehnú požadované enzymatické procesy a dostavia sa žiadúce vlastnosti po 10-12 dňoch od porážky.

3. Je tretím a posledným štádiom autolýzy mäsa. Tu nastávajú už nežiaduce zmeny mäsa sprevádzané výraznými senzorickými zmenami a zápachom. Tieto zmeny sú spôsobené štiepením peptidov a aminokyselín, pričom vznikajú rôzne produkty ako amoniak, sírovodík, amíny a merkaptány. Kyselina mliečna sa postupne rozkladá na oxid uhličitý a vodu, pričom hodnoty pH sa zvyšujú. Pri dosiahnutí hodnoty pH nad 6 sa začína prítomná mikroflóra masívne rozmnožovať, keď dosiahne početnosť 100 - 1000 mil. na 1 gram, možno postrehnúť výraznejšie zmeny farby mäsa, osliznutie a typický hnilobný zápach.

Ako prvé nastáva povrchové osliznutie mäsa. Ďalším štádiom pokračujúceho kazenia mäsa je povrchová hniloba. Povrchová hniloba postupne prechádza do hĺbkovej hniloby. V tomto štádiu sú pokazené celé kusy, resp. celé anatomické časti mäsa. Mäso je tmavohnedej farby s výrazným zápachom. Takéto mäso je absolútne nepoužiteľné a zdraviu nebezpečné.

Špecifickým druhom skazenia mäsa je zaparenie mäsa. Dochádza k nemu najmä pri úplne čerstvom mäse, ktoré nebolo dostatočne vychladené. K zapareniu dochádza najčastejšie na bitúnkoch, pri nahromadení mäsa alebo jeho nedostatočnom rozvešaní. Taktiež k nemu môže dôjsť pri veľmi veľkých kusoch jatočných tiel pokrytých hrubou vrstvou tuku. Jedným z dôvodov zaparenia mäsa môže byť aj porucha chladiaceho zariadenia na bitúnku, ktoré je obzvlášť háklivé v letných mesiacoch. K zapareniu mäsa dochádza aj pri divine v dôsledku oneskoreného vyvrhnutia vnútorností a nedostatočného vychladenia, ale i pri domácich zabíjačkách prebiehajúcich v nevhodných podmienkach alebo pri teplom počasí.

Zaparené mäso je charakteristické vysokou koncentráciou CO2, sladkokyslým zápachom a tmavou červeno-hnedou (medenou) farbou.

tags: #dozrievanie #a #skladovanie #mäsa

Populárne príspevky: