Bábky a recepty: Keď sa stretáva umenie s kulinárstvom
Život má mnoho chutí, a to doslova aj metaforicky. Či už ide o objavovanie nových receptov, alebo o spoznávanie kultúrnych tradícií, vždy je čo objavovať. Tento článok sa zameriava na dve zdanlivo odlišné oblasti - kulinárske recepty a bábkarstvo, pričom poukazuje na ich vzájomné prepojenie a bohatstvo.
Bábkarstvo ako kultúrne dedičstvo UNESCO
Historicky prvá spoločná slovensko-česká nominácia prvku Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách bola vo štvrtok zapísaná do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.
Aj keď má dnešné slovenské a české bábkové divadlo rôzne formy, nadväzuje na to najlepšie z ľudovej bábkarskej tradície. "Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách vnímané ako jav vo všetkých jeho historických podobách a rozmanitých prejavoch predstavuje tradičný kultúrny prvok.
Tento druh divadla spája dramatické, dramaturgické, inscenačné, interpretačné, scénografické, výtvarné i hudobné zručnosti. Je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej a českej divadelnej a literárnej tradície.
Vďaka prepojeniu s národno-uvedomovacím procesom, nadobudol tento prvok svojbytnú podobu líšiacu sa v mnohých aspektoch od bábkového divadla iných kultúrnych komunít. Pôvodný, de facto internacionálny repertoár prechádzal procesom folklorizácie a postupne vstrebával domáce jazykové a tematické prvky.
Významné osobnosti slovenského bábkarstva
Medzi významné osobnosti slovenského bábkarstva patrí Anton Anderle, ktorý inovoval tradičné marionetové divadlo. Jemne a citlivo oživoval starú tradíciu, mal energiu a charizmu, vedel dobre animovať bábky, preto mal vo svete veľkú popularitu.
Prvým zdokumentovaným slovenským bábkarom, ktorý predvádzal aj optické triky, bol Ján Stražan.
Tradícia marionetového divadla
Marionetové divadlo je európsky fenomén, ktorý sa zrodil v období baroka. V jeho tradícii sa spojili dve vetvy - talianska a anglická, aby si v rôznych krajinách vytvárali vlastné špecifické a typické kultúry. Jednotlivé národné bábkové kultúry boli v minulosti inšpirované marionetovou tradíciou. Preberali štýl hrania i repertoár. Okrem náboženským hier uvádzali obľúbeného Dona Šajna a Fausta. S bábkami, ale aj bez nich hrávali hlavne pre dospelých.
Až v druhej polovici 19. storočia sa v Mníchove objavilo bábkové divadlo, ktoré začalo hrávať pre deti.
Animovaný film "Keď život chutí" ako inšpirácia
Animovaný film "Keď život chutí" od režisérky Kristiny Dufkovej, nakrútený podľa francúzskeho knižného bestselleru Mikaëla Olliviera, je príbehom o dospievaní, láske k jedlu a hudbe. Hlavný hrdina, dvanásťročný Ben, zápasí s nadváhou a hľadá cestu k srdcu spolužiačky Kláry.
Film poukazuje na dôležitosť sebaprijatia a na to, ako sa s problémami dospievania vyrovnať s nadhľadom.
Podľa producentky Agáty Novinskej je snímka o láske k jedlu, hudbe, dospievaní, prvých láskach a učení mať sa rád. Film má divákov povzbudiť, aby sa na problémy, ktoré ich pri dospievaní stretnú, pozreli aj z iného uhla pohľadu a pochopili, ako ich ľahšie zvládnuť.
Kulinárske inšpirácie: Recepty s bábkovou tematikou
Okrem filmovej inšpirácie môžeme nájsť kulinárske inšpirácie aj priamo v bábkarskej tematike. Existuje mnoho receptov na torty a zákusky s motívom bábik, ktoré sú obľúbené najmä na detských oslavách.
Barbie tortička
Recept na Barbie tortičku je klasika, ktorá poteší každé dievča. Tortu obmažeme plnkou a do otvoru nasypeme čokoládové guľky, aby bábika pekne stála v strede.
Torta k 30-tke s bábikou
Torta k 30-tke s bábikou je originálny spôsob, ako osláviť narodeniny. Každé poschodie torty môže mať inú chuť, aby si každý prišiel na svoje.
Torta na ľudovú nôtu s bábikou tanečnice
Torta na ľudovú nôtu s bábikou tanečnice je prekrásna a detailná. Bábika je ručne vyrobená a oblečená do ľudového kroja.
Ďalšie inšpirácie
Okrem týchto receptov existujú aj ďalšie inšpirácie, ako napríklad šišky, z ktorých sa dajú upliesť bábiky, alebo čokoládky v tvare medvedích labiek, ktoré si deti môžu zavesiť na stromček.
Websterovci sa presťahovali na divadelné javisko
Bratislavské DPOH odpremiérovalo novú inscenáciu Websterovci: Lili a ukradnutá sieť. Populárny animovaný seriál Kataríny Kerekesovej do bábkovej podoby adaptoval režisér Gejza Dezorz. Predstavenie pre deti od šiestich rokov je najbližšie na programe v stredu 6. apríla, a to hneď dvakrát - ráno o 9.
Vraj ste veľkým fanúšikom seriálu Websterovci. Áno, som fanúšik Websterovcov a zaujali ma svojím spracovaním. Sú to skutoční prvolezci, pretože formou 3D animácie sú zrealizovaní vôbec ako prvý animovaný seriál na Slovensku a koncept celého seriálu je skutočne veľmi dobre vymyslený.
Websterovci sú na takúto bábkovú adaptáciu ideálny koncept. Poškuľoval som po ich sieti už veľmi dlho a rozmýšľal som, čo a ako by sa dalo s touto rodinkou vymyslieť, aby sa ich vlákno preplietlo aj s divadelnými doskami.
Len čo Katka súhlasila, hneď som jej predostrel moju koncepciu, ktorá bola založená na úplne novom príbehu, a nie na divadelnom spracovaní niektorej epizódy zo seriálu. Môj príbeh sme, samozrejme, spolu konzultovali a bez korekcií Kataríny ako režisérky a producentky pôvodných Websterovcov by som ani na divadelnej verzii nepracoval.
Už to, že mi Katarína nechala voľnú ruku a súhlasila s mojím konceptom adaptácie, bola pre mňa veľká zodpovednosť. Aj počas výroby bábok podľa pôvodných návrhov výtvarníka Borisa Šimu, ktorý je autorom výtvarnej podoby pavúčej rodiny Websterovcov, som stále dozeral na to, aby bábky vyzerali ako pôvodní animovaní pavúčikovia.
Takisto aj pri kreovaní scénického riešenia sme so scénografom Von Dubravayom kládli veľký dôraz na to, aby sme sa čo najviac priblížili k predlohe, aj keď divadlo je iné médium než animovaný film a pracuje so scénickou skratkou, štylizáciou a s väčšou mierou abstrakcie.
Bolo nesmierne dôležité to, aby neboli diváci sklamaní a uvideli na javisku skutočných Websterovcov, takých, akých poznajú zo seriálu.
Boris sa tešil, keď uvidel naše bábkové podoby jeho malých pavúčikov. Bol aj prekvapený, že tí naši sú až takí veľkí a sám si nevedel predstaviť, ako budú bábkoherci schopní odvodiť a animovať toľko pavúčích nôh a rúk.
Od samotného nápadu a tvorby námetu až po premiéru trval celý proces presne rok. Scenár sa písal dva mesiace, texty piesní asi tri mesiace, súbežne s týmito procesmi prebiehala výroba bábok a scény, čo trvalo asi tri mesiace, scénickú hudbu a hudbu k piesňam tvoril hudobný skladateľ Martin Hasák dva mesiace a samotný inscenačný proces s bábkohercami som realizoval počas šiestich týždňov.
Podľa čoho ste si vyberali bábkohercov? Obsadili ste celý ročník - sedem študentov VŠMU, no bábok bolo viac, navyše pavúky majú u vás štyri ruky a štyri nohy. Naša inscenácia je aj absolventskou inscenáciou bakalárskeho ročníka bábkohercov Katedry bábkarskej tvorby VŠMU, pre ktorých to bol úplne prvý kontakt s veľkým javiskom a takýmto typom inscenácie v profesionálnom prostredí, za čo som nesmierne vďačný vedeniu Divadla P. O. Hviezdoslava, ktoré našim študentom takúto možnosť ponúklo, a to sa bežne nestáva.
Pri tvorbe inscenácie som ich viedol tak, ako sa vedie profesionálny inscenačný tím, takže to nemali vôbec ľahké a nároky, ktoré som na nich kládol, boli veľmi veľké. Zvládli to výborne. Na študentov bábkoherectva sa kladú veľké nároky. Musia vedieť nielen animovať rozličné typy bábok, rôzne materiály, ale musia tiež pracovať s telom ako výrazovým prostriedkom a musia vedieť aj spievať. So spevom nám pomáhala aj ich hlasová pedagogička Janka Rychlá.
V príbehu účinkuje aj postavička podvodníka, ktorý sa vydáva za mexického hudobného producenta a používa aj španielske výrazy. Keď sa pozriete napríklad na slávny animovaný a Oscarom ocenený film Coco, vidíte, že deti rozumejú akejkoľvek jazykovej štylizácii, ak je podaná zmysluplne a zrozumiteľne. Detský divák nie je hlúpy a rozumie mnohým postupom viac než dospelý. K detskému divákovi musíte pristupovať rovnocenne a nepodceňovať ho.
Samozrejme, že je nutná aj istá erudícia a skúsenosť. Citlivý a hravý prístup je dôležitý, ako aj empatia voči detskému videniu sveta. Vôbec som nepochyboval o tom, že budú rozumieť. Repliky Ricarda el Diamante sú napísané tak, aby deti rozumeli všetkému, čo hovorí alebo spieva.
Je detské publikum náročnejšie ako dospelí diváci? Áno, je. Vo všetkom. V očakávaniach, v prežívaní, vo vnímaní a detské publikum dokáže byť veľmi kruté aj nekompromisné.
Ľudia sa s nimi rozprávajú. Vozia ich v autách, usádzajú na písacie stoly. Zuzana Almáši Koreňová tvorí originálne bábky, ktoré v mnohých vyvolávajú úsmevy a príjemné pocity. Celé sa to začalo ešte v jej detstve, keď mala asi jedenásť rokov.
Pri upratovaní pivnice našla, spolu s mamou, drevenú škatuľu s porcelánovou úchytkou. „Keď sme ju otvorili, našli sme tam staré marionety vyrezávané z dreva. Všetky boli zamotané špagátmi, pričom zamatové oblečenie mali zničené. Úplne ma to fascinovalo, ale mama ma tie bábky poslala vyhodiť,“ hovorí.
„Normálne mi to nedalo spať a na druhý deň ráno, cestou do školy, som to odtiaľ chcela vytiahnuť. Už to tam ale nebolo,“ spomína. Zostala z toho smutná a posťažovala sa starkému, teda maminmu otcovi. „S ľútosťou v očiach zostal ticho. Zrejme poznal históriu tých marionet, no nič na to nepovedal.
Neskôr na to zabudla a opäť si na bábky spomenula až v dospelom veku. Konkrétne v roku 2010, odkedy organizuje na Zvolenskom zámku umeleckú výstavu Dvorné dámy. Vždy si tam prizve štyri ženy s ich tvorbou ručných prác. „Potom som si povedala, že by som chcela vyskúšať šiť aj bábky.
V tom čase ma napadla príhoda s mojou mamou. Pripomenula mi to pani, ktorú som si prizvala na výstavu, lebo robila veľké šité sochy do exteriéru. Poprosila som ju, či by mi dala malý strih na bábku.
Prvé takéto dielka však vyrobila až v roku 2012. „Boli to len také torzá a hlavy - bez končatín. Skôr sa to podobalo na malé sošky. Šila som ich z bielej bavlnenej látky. Telíčko som vyplnila rúnom a potom som to doladila farbami.
Nos, ústa a uši tvarovala na miniatúrnych hlavách, čo si vyžadovalo obrovskú trpezlivosť. Postupne to zdokonaľovala a pridala im už aj ruky a nohy z cernitu, teda modelovacej hmoty. Z nej neskôr začala robiť aj tváre. Úvodných sedem takýchto výtvorov, tesne pred ich dokončením, odfotografovala a zverejnila na sociálnej sieti.
Okamžite sa po nich „zaprášilo“ - hneď sa predali. „Písala som k nim aj kratučké príbehy. To, čo na mňa každá tá bábka vyžarovala, ako pôsobila, som k nej zoštylizovala. Ľudí jej precízne práce očarili a mnohí ju kontaktovali, aby niečo také vyrobila aj pre nich.
Popri tom začala pracovať na malých myšiach s veľkými ušami v bagandžiach. Prvé štyri tiež odfotila a hneď boli „fuč“.
„Na sociálnych sieťach som založila aj skupinu s názvom Bábky, ktoré majú dušu, no zostalo to nejaké vlažné. Stačilo však zmeniť jedno slovo, konkrétne „majú“ na „liečia“, a úspech sa dostavil. Bábky, ktoré liečia dušu zrejme v ľuďoch zarezonovalo viac ako predchádzajúci názov,“ mieni Almáši Koreňová, ktorá inak pracuje v školstve. Zároveň je aj certifikovanou koučkou a lektorkou mäkkých zručností.
Umelecky sa realizuje vo svojom voľnom čase a je to jej veľký relax. „Únik do iného sveta,“ poznamenala s úsmevom. Hovorí, že od obdivovateľov jej bábok sa k nej dostávali milé spätné väzby - často sa vraj s nimi rozprávajú a keď na ne pozerajú, musia sa stále usmievať. „Vraveli, že si ich vozia v aute, alebo zdobia ich pracovný či nočný stolík.
Doteraz vyrobila viac ako tisíc takýchto diel a mnohé z nich skončili v zahraničí - napríklad v Amerike, Nemecku, Fínsku či Nórsku. Istý čas jej pomáhal aj jeden brigádnik, ktorého spoznala za zaujímavých okolností. V paneláku nad ňou bývali manželia s dvomi malými deťmi, po ktorých zvykli dosť kričať.
„Pomyslela som si, že to asi nie je zlý človek, keď sa mu páči niečo také. Potom som ale zase raz počula, ako po svojich deťoch ziapu a poslala som im esemesku, že ak sa to bude opakovať, pošlem k nim sociálku.
Postupne zistila, že matka rodiny prišla o prácu, majú veľké dlhy a jej muž začal piť. „Jedného dňa sa ma opýtal, či by som mu nedala nejakú manuálnu robotu.
Nakoniec suseda posadila za šijací stroj, aby trénoval stehy na starých látkach. Keď videla, že už mu to ide, dala mu šiť telíčka. „Takto si privyrobil, naučil sa šetriť a jeho situácia sa zlepšila. Už pre mňa síce nerobí, ale dodnes sme v kontakte. Odvtedy žiadnych iných pomocníkov nemala.
Zuzana pripomenula, že každá jej bábka „nosí“ okuliare a je originál - všetky majú odlišné vlasy, oblečenie, tiež rôzne detaily. „Nesnažím sa o jeho podobu, no je dôležité, aby som vystihla obľúbené farby a doplnky,“ hovorí. Väčšina z nich má výšku dvadsať, niektoré päťdesiat centimetrov. Čakacia doba na ne je momentálne štyri, no väčšinou až šesť mesiacov.
Ako vyrobiť bábku z ponožky?
Vianočné trhy v Bratislave sú známe svojou bohatou ponukou tradičných slovenských jedál a remeselných výrobkov. Medzi stánkami, ktoré ponúkajú tradičné slovenské špeciality, nájdeme:
- Polievkárium: Ponúka poctivé slovenské polievky pre mäsožravcov aj vegánov, varené z kvalitných surovín.
- Prešporská kantína: Rodinná firma, ktorá podporuje tradičnú kuchyňu a ponúka jedlá typické pre región.
- UBRATRANCOV: Nájdete tu poctivé slovenské street food jedlá pripravené tradične, z kvalitných surovín a vždy čerstvo.
- Vianoce u Jánošíka: Ponúkajú poctivé slovenské ručné výrobky s jedinečnou chuťou aj dušou našich tradícií.
- MLD Gastro s. r. o.: Stánok, ktorý prináša poctivé slovenské jedlá pripravené podľa tradičných receptov.
Okrem jedál si na trhoch môžete zakúpiť aj originálne handmade výrobky, ako napríklad oblečenie a nábytok pre bábiky v stánku Lovedolls, medovníkové ozdoby v stánku Medovníčky, alebo včelie produkty v stánku Včelovina a Honeycraft.
Ak hľadáte niečo tradičné a zároveň kvalitné, určite navštívte stánok FANTASTICO, remeselnú bratislavskú pekáreň, ktorá pečie podľa pôvodných receptúr z prvotriednych surovín. Ich Bratislavské rožky sú typickou pochúťkou a držiteľmi certifikátov Zaručená Tradičná Špecialita EÚ a Značka kvality SK 2. stupňa.
Pre tých, ktorí si chcú zahriať telo aj dušu, sú tu stánky s vareným vínom, punčom a medovinou. Napríklad v stánku U Vinára nájdete široký výber vianočných nápojov pripravených z produkcie rodinného vinárstva Miroslav Dudo.
Nezabudnite ani na stánok UNICEF Slovensko, kde si môžete zakúpiť krásnu edukatívnu publikáciu a suveníry, ktorými podporíte deti v núdzi.
Vianočné trhy v Bratislave sú miestom, kde sa stretáva tradícia s modernou, a kde si každý nájde niečo, čo ho poteší a naladí na vianočnú atmosféru.
tags: #druhy #babok #recepty #varecha
