Durman obyčajný: Pestovanie, semená a riziká spojené s touto jedovatou rastlinou
Durman (Datura) patrí medzi fascinujúce, no zároveň nebezpečné rastliny. Jeho veľké, trúbkovité kvety a exotický vzhľad ho robia obľúbenou dekoratívnou rastlinou, no vďaka svojim silným toxickým alkaloidom je zároveň jednou z najjedovatejších rastlín na svete.
Po stáročia sa využíval v tradičnej medicíne, šamanizme aj ako halucinogén, no jeho nesprávne použitie môže viesť k vážnym zdravotným problémom alebo dokonca k smrti. Durman obyčajný (Datura stramonium) je na prvý pohľad atraktívna rastlina, ktorá láka svojimi výraznými bielymi kvetmi a ostnatými plodmi.
Mnohí ju poznajú ako burinu, no jej história a účinky sú oveľa komplexnejšie než by sa na prvý pohľad zdalo. Táto rastlina v sebe skrýva nielen zaujímavé príbehy z minulosti, ale aj vážne zdravotné riziká, pred ktorými je potrebné mať rešpekt.
Okrasný durman je známy ako anjelské trúby. Keď durman obyčajný (Datura stramonium L.) zakvitne kvetmi pripomínajúcimi anjeské trúby, priam láka k tomu, aby k nim človek privoniaval a dotýkal sa ich. Durman je však prudko jedovatý, dokonca až natoľko, že odborníci odporúčajú záhradkárom, aby s ním narábali len v rukaviciach. Jedovatosť durmanu obyčajného sa spomínala už v starých historkách o čarodejniciach a bosorkách.
Autor Ján Svatopluk Presl (*1791 - †1849) v diele O přirozenosti rostlin alebo Rostlinopis z roku 1820 píše, že rastlina má „oučinky na tělo zvířecí i člověčí, že oduruje čili ztřešťuje“ (Kresánek a Krejča, 1984). Podľa tohto vysvetlenia súvisí so slovom oduriť, ktoré pozná aj slovenčina, ale skôr vo význame opuchnúť. V zmysle omámiť sa používa slovo oduriť skôr v zemplínskom nárečí.
Aztékovia v 12. až 16. storočí nazývali túto rastlinu menom olollukvi a využívali ju na liečbu takmer všetkých chorôb. Čarodejníci pomocou jej narkotických účinkov vyvolávali kolektívne vízie a dosahovali duchovné zjednotenie ľudí.
Kvety durmanu obyčajného
Charakteristika a výskyt
Durman patrí do čeľade ľuľkovité (Solanaceae), kam patria aj rastliny ako paradajka, zemiak, baklažán či jedovatá ľuľkovec zlomocný (Atropa belladonna). Pochádza z tropických a subtropických oblastí Ameriky, no dnes je rozšírený po celom svete.
Často sa vyskytuje ako burina na neobrábaných plochách, pri cestách, na rumoviskách a v blízkosti polí. Durman obyčajný je jednoročná rastlina z čeľade ľuľkovitých (Solanaceae), ktorá sa prirodzene vyskytuje v mnohých častiach Európy, Ázie aj Ameriky.
Typicky dorastá do výšky 0,3 do 0,8 m, má rozvetvenú stonku a výrazne laločnaté listy. Kvety sú veľké, biele až fialové, trúbkovitého tvaru a rozkvitajú najmä počas letných mesiacov. Rastlina upúta nielen svojou výraznou estetikou, ale aj intenzívnym zápachom listov, ktorý môže byť pre mnohých nepríjemný.
Durman sa často objavuje na opustených miestach, ruderálnych plochách, v záhradách či na poliach. Väčšina vedcov pokladá za domovinu durmanu Mexiko a Strednú Ameriku. Iné zdroje však tvrdia, že pochádza z kaspických stepí, odkiaľ sa rozšíril do Afriky a východnej Ázie.
Durman obyčajný je nenáročná rastlina. Rastie často na úhoroch, medziach, rumoviskách, pozdĺž ciest a na ladom ležiacich pôdach bohatých na dusík.
Durman biely je jednoročná bylina, vysoká od 0,3 do 0,8 m. Dichaziálne (bočné rozkonárené) stonky majú striedavé vajcovité hrubo zúbkaté listy. Dĺžka lievika môže dosiahnuť až 0,25 m.
Kvety sú biele, okrasné kultivary ich majú žlté, ružové alebo fialové. Môžu mať jednoduchý zvonovitý tvar s okvetnými lístkami alebo aj zložitejšou špirálovitou štruktúrou. Niektoré druhy kvetov sú úplne bez zápachu, zatiaľ čo iné vydávajú intenzívnu príjemnú arómu.
Plody sú vo veľkých podlhovastých tobolkách. Pokrýva ich hustá tmavozelená pokožka s dlhými ostňami. Vnútro obsahuje 3 - 3,5 mm dlhé čierne semená okrúhleho alebo obličkovitého tvaru.
Pestovanie durmanu
Durman sa často pestuje ako okrasná rastlina pre svoje nádherné kvety, ktoré kvitnú v noci a šíria silnú, sladkastú vôňu. Potrebuje slnečné stanovište a dobre priepustnú, výživnú pôdu. Keďže rastie rýchlo, je vhodné ho pravidelne prihnojovať. Zalievanie by malo byť mierne - hoci má rád vlhkosť, nesmie stáť vo vode. Rozmnožuje sa najčastejšie semenami, ktoré klíčia pomerne rýchlo.
Durman sa rozmnožuje predovšetkým semenami. Aby sme kvitnúce rastliny získali čo najskôr, urobíme si sadenice. Na tento účel sa semená zozbierané v lete sušia a skladujú na chladnom mieste v papierovom vrecku.
Vo februári sa namočia na 1 až 2 dni do teplej vody a potom sa zasadia do hĺbky 5 mm do nádob s piesčito-rašelinovou pôdou. Počas klíčenia sa nádoby uchovávajú pri teplote 15 °C. Sadenice sa objavia do 2 - 3 týždňov.
Keď majú rastlinky 2 pravé listy rozsadíme ich do oddelených kvetináčov alebo jednorazových pohárov. Jedince následne pestujeme v miestnosti s jasným rozptýleným svetlom pri teplote 18 až 20 °C. Vyžadujú si pravidelné polievanie.
Polyploidizáciou (znásobenie jadrového genómu buniek celého organizmu - pozn. red.) a krížením sa vypestovali na účinné obsahové látky (alkaloidy) bohatšie amfidiploidné jedince, čiže medzidruhový hybrid, ktorý má kompletnú sadu diploidných chromozómov z každej rodičovskej formy.
Predmetom zberu je list (Folium stramonii), vňať a semeno. Listy odrezávame podľa možnosti ráno, na začiatku kvitnutia rastliny (jún - september), ale len zdravé, sýtozelené, s krátkou stopkou.
Sušia sa rozložené vedľa seba, jednotlivo, potom našuchorené do vrstvy 50 až 60 mm (maximálne teplo do 45 °C). Pomer zosušenia je asi 5 - 7 : 1. V minulosti sa vykupovali aj semená získané zberom nie celkom zrelých toboliek (september - október), ktoré dosúšame na slnku, až sú v tobolkách čierne.
Po vytrasení ich ešte presúšame, pomer zosušenia je 1,5 : 1.
Toxicita a riziká
Pri manipulácii s rastlinou je potrebné byť opatrný, pretože všetky jej časti sú jedovaté. Durman obsahuje silne toxické alkaloidy, najmä atropín, skopolamín a hyoscyamín, ktoré ovplyvňujú centrálny nervový systém.
Účinné obsahové látky (0,1 až 0,4 percenta) sú vysoko toxické alkaloidy tropanovej skupiny, ktorých pomocou analytických metód identifikovali až dvadsaťdeväť. Sú to najmä hyoscyamín, atropín, menej skopolamín, skopulín a apoatropín, z vedľajších substancií sú to triesloviny (4,5 percenta), stopy silice, derivát kumarínu umbeliferón a anorganický dusičnan draselný.
Ďalšie toxické látky v menšom množstve zahŕňajú apoatropín či norhyoscyamín, no práve vyššie spomenuté alkaloidy sú najnebezpečnejšie.
Hlavnými komponentmi silice sú steroly a ich deriváty, ktoré majú alelopatické účinky (priamo alebo nepriamo škodia inej rastline - pozn. red. ). Použitie drog patrí výlučne do rúk lekára. Rastliny durmanu slúžia najmä na izoláciu alkaloidov a ako antiastmatikum. Niekedy sa u nás vyrábali antiastmatické cigarety.
Chemický vzorec atropínu, jedného z 29 vysokotoxických alkaloidov tropanovej skupiny, ktoré obsahuje rastlina durman.
Otrava týmito alkaloidmi sa prejavuje stimulačným účinkom na centrálny nervový systém a súčasne útlmom periférnych nervov. Príznaky otravy zahŕňajú zvýšenú srdcovú frekvenciu, suchú sliznicu, suchý kašeľ a možné záchvaty.
V počiatočnom štádiu expozície sa pozoruje vzrušenie (niekedy sa prejavuje vo forme nesúvislej reči a nerozumného smiechu, zábudlivosti, pomalého stavu, ktorý sa mení na opakované obdobia činnosti. Objavujú sa aj živé halucinácie a bludy. V niektorých prípadoch je pozorovaný extrémny hnev a deštruktívne správanie.
Po obdobiach vzrušenia obvykle nasleduje dlhý hlboký spánok sprevádzaný živými snami a halucináciami, často so sexuálnym obsahom.
Príznaky otravy zahŕňajú rozšírené zrenice, sucho v ústach, zrýchlený tep, halucinácie, zmätenosť, delírium a v ťažších prípadoch kŕče alebo zlyhanie dýchania. Smrteľné otravy sú zriedkavé, no môžu sa vyskytnúť pri požití väčšieho množstva semien alebo listov.
Otrava durmanom je vážny stav, ktorý si vyžaduje rýchlu reakciu. Príznaky sa môžu objaviť už v priebehu niekoľkých minút až hodín po požití alebo kontakte s rastlinou.
Prvá pomoc spočíva v čo najrýchlejšom odstránení zdroja toxínu (napríklad vypláchnutie úst, odstránenie zvyškov rastliny z kože), podaní aktívneho uhlia (ak to odporučí lekár) a urýchlenom privolaní zdravotnej pomoci. Pri manipulácii s durmanom je vhodné nosiť rukavice a nedotýkať sa očí ani úst.
Aby ste predišli riziku otravy, je dôležité poznať vhodné preventívne kroky a bezpečnostné opatrenia pri výskyte durmanu vo vašej záhrade či na pozemku. Okrem fyzického odstránenia rastliny je vhodné aj edukovať deti o nebezpečných rastlinách v okolí. V prípade, že máte podozrenie na výskyt durmanu vo verejných priestoroch, je vhodné informovať miestnu samosprávu alebo správcu areálu.
Áno, toxíny sa môžu v malom množstve vstrebávať aj cez pokožku, najmä ak sú prítomné odreniny alebo ranky.
Durman obyčajný obsahuje niekoľko silných tropánových alkaloidov, ktoré patria medzi najnebezpečnejšie prírodné toxíny.
Využitie v minulosti a súčasnosti
Toxicita durmanu bola v minulosti známa a rastlina sa využívala na rôzne účely, napríklad ako anestetikum alebo v rituálnych obradoch. Durman bol známy už v staroveku a jeho účinky využívali rôzne civilizácie. V Indii bol súčasťou ajurvédskej medicíny, kde sa používal na liečbu astmy, kŕčov a bolestí.
Aztékovia a Inkovia používali durman v náboženských rituáloch na navodenie tranzu a komunikáciu s duchmi. Skopolamín obsiahnutý v rastline spôsobuje silné halucinácie, preto bol využívaný aj pri šamanských obradoch.
Narkotikum s názvom burundanga, respektíve diablov dych, ktoré súvisí so stromom borrachero z rodu durman, sa v Európe objavilo len pred zhruba piatimi rokmi. Ide o zmes hyoscyamínu a benzodiazepínov alebo iných chemických zlúčenín na podporu prechodnej globálnej amnézie, takzvanej TGA.
Strom borrachero z rodu durmanov pochádza z Južnej Ameriky a tiež má nádherné kvety pripomínajúce trúby anjelov. Z jeho semienok sa však získava narkotikum, ktoré sa nazýva diablov dych, známe aj ako burundanga. Dnes sa používa pri lúpežiach či sexuálne motivovaných útokoch. Obeti sa fúkne do tváre alebo nasype do jedla či nápoja.
4 Ořechy Jsou Chronický Jed! Další 4 Jsou Elixír Mládí, Který Tajně Jedí I Lékaři.
Legendy a symbolika
Durman je obklopený množstvom legiend a symbolických významov. Vo viacerých kultúrach bol považovaný za rastlinu spojenú s mágiou, tajomstvom a smrťou. V Indii bol zasvätený bohu Šivovi a používal sa pri náboženských obradoch.
Indická legenda o vzniku bielych kvetov durmanu hovorí, že v hlbinách Zeme žili deti dvojčatá - brat so sestrou -, ktoré boli veľmi zvedavé. Vybrali sa teda učiť od ľudí. Za vedomosti, ktoré získali, obdarili každého človeka hlbokým spánkom obsahujúcim informácie, ktoré odkrývali tajomstvá stratených a ukradnutých vecí.
Bohom Slnka sa to nepáčilo, a tak dvojčatá, ktoré sa volali Anegla-kiya a Anegda-kiyacitsa, poslali opäť do Zeme. Podľa indickej legendy súvisí vznik durmanu so zvedavými dvojčatami, ktoré žili pod zemou.
Prvá časť latinského názvu rastliny Datura stramonium údajne pochádza zo sanskritského dhattura alebo arabského tatórah, čo znamená trubička. Podľa iných vedcov odkazuje na perzské slovo tatula odvodené zo slova tat - pichať, čo naráža na to, že ide o rastlinu s pichliačmi.
V ľudových povestiach sa durman často spomína ako kvet, ktorý otvára brány do iných svetov. Niektoré legendy hovoria, že kto vypije odvar z durmanu, môže vidieť duchov alebo získať mystické vízie.
Ďalšie druhy durmanu
Durman obyčajný má mnoho ľudových názvov - známy je napr. ako Panenská uhorka, Maslové semeno, či Maslák. Durman obyčajný je kríkovitá bylina, ktorá sa používa hlavne v liečiteľstve.
Durman metelový žltý či zlatý (Durman metiel) je pôvodom africká rastlina, ktorú u nás vypestujeme po celý rok. Durman krvavý patrí medzi okrasné kvitnúce kríky z Južnej Ameriky.
Žlté kvety s jasne červenými okrajmi kvitnú po celé leto a sú dlhé až 20 cm.
Dôležitosť ostražitosti
Hoci sa durman už nevyužíva v modernej medicíne tak ako v minulosti, niektoré jeho zlúčeniny našli uplatnenie v lekárstve. Okrem toho sa niektoré druhy durmanu stále pestujú ako okrasné rastliny pre ich nádherné kvety. V niektorých regiónoch sveta sa durman považuje za inváznu rastlinu a vykonávajú sa opatrenia na jeho reguláciu.
Vzhľadom na svoju nenáročnosť a schopnosť rýchlo sa šíriť, môže byť durman obyčajný problémom pre záhradkárov či poľnohospodárov. Jeho toxické vlastnosti však znamenajú, že ho nemožno ignorovať ani z pohľadu verejného zdravia.
Preto je dôležité poznať všetky aspekty tejto rastliny - od jej morfológie po potenciálne zdravotné riziká.
Durman obyčajný je rastlina, ktorá si zaslúži našu pozornosť nielen vďaka svojmu zaujímavému vzhľadu, ale najmä kvôli vysokému obsahu toxických látok a s tým spojeným zdravotným rizikám. Minulosť ukazuje, že jej využitie v ľudovej medicíne malo často nebezpečné následky, a preto by mala byť v dnešnej dobe predmetom opatrnosti, nie experimentovania.
Prevencia, edukácia a informovanosť sú najlepšou ochranou pred možnými otravami.
Durman obyčajný (Datura stramonium) je rastlina, ktorá púta pozornosť nádhernými, lievikovitými kvetmi a zároveň patrí medzi najjedovatejšie rastliny záhrad. Napriek tomu je obľúbenou okrasou - najmä jeho príbuzné druhy z rodu Brugmansia s previsnutými kvetmi sú pestované ako letničky či črepníkové rastliny.
Durman je fascinujúca rastlina s exotickými kvetmi a neprehliadnuteľným vzhľadom.
Zdroje
- Benitez, G., March-Salas, M., Villa-Kamel, A., Chaves-Jimenez, U., Hernandez, J., Montes-Osuna, N., Moreno-Chocano, J., Carinanos, P. , 2018: The Genus Datura L. (Solanaceae) in Mexico and Spain - Ethnobotanical Perspective at the Interface of Medical and Illicit Uses. Vol. 219, Iss. 1, p.
- Babiker, F., Jamal, P., Mirghani, M. E. S., Ansari, A. H., 2017: Characterization, Purification and Identification of Some Alkaloids in Datura stramonium L.. In: International Food Research Journal, vol. 24, p.
- Gaire, B.P., Subedi, L., 2013: Review on the Pharmacological and Toxicological Aspects of Datura stramonium L.. In: Journal of Integrative Medicine-Jim, Vol. 11, Iss. 2, p.
- Duke, J.A., Bogenschutz-Godwin, M.J., duCellier, J., Duke, P.A. 2002: Handbook of medicinal Herbs.
- Kresánek, J., Krejča, J. 1982: Atlas liečivých rastlín a lesných plodov. 2.
- Lust, J. 1974: The Herb Book.
- Ottov sprievodca prírodou - liečivé rastliny (preklad: Jindrova, J., Malovcová, M.).
- Putyrskij, I.N., Prochorov, V.N. 2005: Boľšaja kniga sovetov - lekarstvennyie rastenija.
tags: #durman #obycajny #semienka #pestovanie


